Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8CdoR/1/2026 Identifikačné číslo spisu: 8322202873 Dátum vydania rozhodnutia: 26.05.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:8322202873.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti o maloletého E. M., nar. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, za účasti matky: M.. B. M., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, K., zastúpená JUDr. Katarínou Filipovičovou, advokátkou, so sídlom Vajanského 2786/2, Žilina a za účasti otca: T.. E. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX/X, I., zastúpenému Mgr. Vladimírou Doničovou, advokátkou, so sídlom Lipová 1, Humenné, o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp.zn. 8P/228/2022, v konaní o dovolaní matky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 21. augusta 2025, č.k. 24CoP/36/2025-490, sp.zn. 24CoP/37/2025, takto rozhodol: Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 21. augusta 2025, č.k. 24CoP/36/2025-490, č.k. 24CoP/37/2025 a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Odôvodnenie 1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) napadnutým rozsudkom potvrdil vo výrokoch II. a III. v spojení s dopĺňacím rozsudkom rozsudok Okresného súdu Humenné zo dňa 03.02.2025, č.k. 8P/228/2022-446, ( ďalej len „súd prvej inštancie“), ktorý vo výroku II. rozhodol, tak že: „Na čas po rozvode zveruje maloletého E. M., nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v trvaní dvoch týždňov so začiatkom u matky v sobotu od 13:30 hod. nepárneho týždňa do soboty do 13:30 hod. nasledujúceho nepárneho týždňa. Následne v starostlivosti pokračuje otec v trvaní ďalších dvoch týždňov s tým, že miestom preberania a odovzdávania je železničná stanica v meste Ružomberok. Právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia. Každý nepárny kalendárny rok bude maloletý v osobnej starostlivosti matky od 1.7. od 13:30 hod. do 15.7. do 13:30 hod., od 1.8. od 13:30 hod. do 15.8. do 13:30 hod., od 23.12. od 13:30 hod. do 30.12. do 13:30 hod., počas veľkonočných sviatkov od Zeleného štvrtka od 13:30 hod. do Bielej soboty do 13:30 hod.. Každý nepárny kalendárny rok bude maloletý v osobnej starostlivosti otca od 15.7. od 13:30 hod. do 31.7. do 13:30 hod., od 15.8. od 13:30 hod. do 31.8. do 13:30 hod., od 30.12. od 13:30 hod. do 7.1. nasledujúceho roka do 13:30 hod.. Počas veľkonočných sviatkov od Bielej soboty od 13:30 hod. do veľkonočného utorka do 13:30 hod.. 8P/228/2022 2 Každý párny kalendárny rok bude maloletý v osobnej starostlivosti otca od 1.7. od 13:30 hod. do 15.7. do 13:30 hod., od 1.8. od 13:30 hod. do 15.8. do 13:30 hod., od 23.12. od 13:30 hod. do 30.12. do 13:30 hod., počas veľkonočných sviatkov od Zeleného štvrtka od 13:30 hod. do Bielej soboty do 13:30 hod.. Každý párny kalendárny rok bude maloletý v osobnej starostlivosti matky od 15.7. od 13:30 hod. do 31.7. do 13:30 hod., od 15.8. od 13:30 hod. do 31.8. do 13:30 hod., od 30.12. od 13:30 hod. do 7.1. nasledujúceho roka do 13:30 hod., počas veľkonočných sviatkov od Bielej soboty od 13:30 hod. do Veľkonočného utorka do 13:30 hod.“ Výrokom III. súd prvej inštancie rozhodol, že : „Počas striedavej osobnej starostlivosti súd výživné neurčuje“ a výrokom III rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Predmetom dovolacieho ani odvolacieho konania nebol výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd rozviedol manželstvo M.. B. M., rod. I., nar. XX.XX.XXXX a T.. E. M., nar. XX.XX.XXXX uzatvorené V. XX.XX.XXXX Z. W. P. Z. M. J., zapísané v Knihe manželstiev MV SR Osobitná matrika Bratislava vo zväzku OM/91, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX , ktorý nadobudol právoplatnosť 01.03. 2024. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že v danom prípade matka bez súhlasu otca opustila spoločnú domácnosť a vzala maloletého do Bratislavy, čím bez súhlasu druhého rodiča zmenila miesto doterajšieho obvyklého pobytu dieťaťa. Otec sa počas celého konania usiloval o výkon svojich rodičovských práv a povinností a nesúhlasil so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a žiadal, aby bol maloletý v striedavej starostlivosti, ktorú rodičia vzhľadom na situáciu, ktorá odsťahovaním sa matky z miesta bydliska do Bratislavy vznikla si nastavili tak, aby bol každý rodič so svojim dieťaťom v dvojtýždňovom intervale. Aj odvolací súd v uznesení sp. zn. 19CoP/7/2023 zo dňa 08.08.2023 konštatoval, že matka jednostranne prijíma rozhodnutia, ktoré za štandardných okolností podliehajú dohode rodičov, resp. rozhodnutiu súdu na návrh niektorého z rodičov, v súlade s ust. § 35 Zákona o rodine. Matka svoje konanie odôvodňovala konfliktnou povahou otca, s ktorým sa nie je možné na ničom, čo sa týka starostlivosti o ich maloletého syna, dohodnúť. Pri rešpektovaní rozhodnutia matky opustiť stabilné a mal. E. dôverne známe prostredie a odsťahovať sa aj s mal. E. do Bratislavy odvolací súd konštatoval, že ak matka opustila spoločnú domácnosť, voľba miesta jej nového bydliska s dieťaťom je limitovaná simultánnym výkonom rodičovských práv a povinností zo strany otca a to najskôr do domácnosti svojich rodičov vo Z. Ž. a následne do Bratislavy, čím však vytvorila vzdialenostnú prekážku bydlísk rodičov, komplikujúc tak otcovi výkon osobnej starostlivosti o mal. dieťa, ktoré bolo vytiahnuté zo svojho prirodzeného prostredia, kde navštevoval materskú školu a mal aj svoju ďalšiu rodinu, s ktorou mal vytvorené citové väzby . 3. Výkon rodičovských práv a povinností nesmie vystaviť maloleté dieťa negatívnym vplyvom, rešpektujúc najlepší záujem svojho mal. dieťaťa, v ktorého záujme je nepochybne pravidelne sa stretávať s druhým rodičom. Rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije, musí byť umožnený pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosti či príkladom, ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná (porov. Nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. I.ÚS 618/05). Uvedené sa však v danom prípade bude len veľmi ťažko napĺňať vzhľadom na rozhodnutie matky presťahovať sa do mesta vzdialeného takmer 500 km od bydliska otca mal. dieťaťa, rešpektujúc právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom súd nariadil uznesením č.k. 8P/228/2022-179 zo dňa 23.05.2023 znalecké dokazovanie . 4. Pri posudzovaní úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode súd vychádzal z toho, že obaja rodičia majú záujem o osobnú starostlivosť, ale každý z nich mal odlišnú predstavu o jej poskytovaní, preto súd okrem výsluchu účastníkov konania, listinných dôkazov predložených v konaní nariadil aj znalecké dokazovanie. Na otázku aké sú osobnostné predpoklady každého z rodičov vyrovnať sa s odlišným výkonom rodičovských práv druhého rodiča znalkyňa odpovedala, že aktuálne je medzi partnermi vysoká miera nedôvery, animozity až defenzivity, ktorá sa aktuálne premieta aj do ich spolurodičovského vzťahu. Každý sám za seba sa cíti byť tou prioritnejšou vzťahovou väzbou pre dieťa a pomerne nekompromisne trvajú na zverení dieťaťa do svojej starostlivosti v záujme sledovania „najlepšieho záujmu maloletého". Odlišne opisujú mieru angažovanosti toho druhého vo výchove a z toho odvodzujú aj rodičovskú kompetenciu. Matka v čase krízy odchádzala s istou ľahkosťou, resp. úľavou. Otec to znášal horšie, voči matke má nespracované pocity od ľútosti až po animozitu, ktoré ale neguje, resp. popiera a vytesňuje .Na otázku aký je vzájomný vzťah otca a matky a do akej miery môže tento vzťah vplývať na výchovu a zdravý harmonický vývin maloletého dieťaťa, znalkyňa odpovedala, že vzťah medzi rodičmi je aktuálne výrazne narušený, partneri sú ochotní v očiach súdu diskreditovať toho druhého. Neveria si, spolupráca je v podstate napätá, s ľahkým prejavovaním animozity. Na otázku aký je citový vzťah otca k maloletému synovi a aký je výchovný a osobnostný vplyv otca na maloleté dieťa, znalkyňa konštatovala, že citový vzťah otca k maloletému synovi je silný, pozitívny, protektívny. Výchovný a osobnostný vplyv otca na maloleté dieťa je kladný, bez zistených rizík, snaží sa zabezpečovať synovi jeho potreby. Aktuálne však vo vrcholiacom spore totožne s matkou sledujú silno aj svoje ego potreby byť so synom aj za cenu toho, že sa dieťa každý mesiac sťahuje z opačného konca republiky a musí sa neustále prispôsobovať. Na otázku aký je citový vzťah maloletého dieťaťa k matke aj k otcovi, znalkyňa odpovedala, že dieťa má voči rodičom pozitívne a vzťahovo bezpečné prejavy svedčí o dobrej neviazanosti na oboch rodičov, vzhľadom k útlemu veku, detskej osobnosti a senzitívnejšej povahe je primárne naviazaný na matku. Obaja rodičia sa vysoko motivovane snažia dieťaťu zabezpečiť všetky potreby a sú kvalitnými rodičovskými postavami s primeraným rodičovským repertoárom. Napriek týmto kvalitám samotne striedanie prostredí je dieťa v nie prirodzenej situácii môže mať deficit v potrebe stability prostredia. Na otázku aký je aktuálny psychologický vývin a emotívne prežívanie maloletého dieťaťa, znalkyňa odpovedala, že maloletý syn sa odlučuje ťažko ako od matky, tak aj od otca a pri každej jednej separácii a prechode do toho druhého prostredia sa dieťa „emočne trápi". Každá takáto skúsenosť momentálne vzhľadom ku kognitívnej kapacite a emočnej zrelosti znamená symbolicky „mikrozánik " jeho sveta. Obaja rodičia si myslia, že syn je naviazaný práve na neho ( matka na seba a otec na seba). Matka má pocit, že domov v I. vytvorila ona, jej odchodom tento domov už nemá svoje kvality pre maloletého ako v jej prítomnosti. Otec to cíti tak, že domov dieťa prežíva Z. I., bráni sa myšlienke, že „milenec matky pre dieťa môže signalizovať stabilitu", domnieva sa, že dieťa je u matky v neistote, vníma intimitu a interakciu matky a jej priateľa a takto malé dieťa to musí miasť. Znaleckým dokazovaním nebolo zistené, aby niektorý z rodičov negatívne ovplyvňoval maloletého proti druhému rodičovi, teda zo znaleckého posudku vyplynulo, že obaja rodičia majú adekvátne osobnostné predpoklady pre výchovu svojho maloletého dieťaťa, obaja majú adekvátne osobnostné vybavenie a predpoklady na realizáciu rodičovských práv a povinností v plnom rozsahu. Obaja rodičia sú osobnostne adekvátne vybavení saturovať všetky základné ale aj špecifické potreby a priority maloletého dieťaťa, samozrejme každý svojim spôsobom vyplývajúcim z jeho rodičovskej role, postavenia v rodine a možností. Obaja rodičia sú po osobnostnej stránke spôsobilí vychovávať dieťa, preto sledujúc najlepší záujem maloletého dieťaťa, rešpektujúc jeho právo na zachovanie vzťahu k obom rodičom, súd rozhodol o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorú si nastavili od novembra 2022, resp. marca 2023. 5. Striedavá starostlivosť kladie na rodičov vysoké ľudské a osobnostné požiadavky. Ak ju však rodičia dokážu kultivovane zvládnuť, potom výrazne zvyšuje predpoklad, že láskyplný a produktívny vzťah detí k obom rodičom zostane zachovaný. Zachovanie takého vzťahu je prvoradým záujmom detí. V danom prípade sú splnené hmotnoprávne podmienky na to, aby bol maloletý pochádzajúci z manželstva zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, lebo obaja rodičia sú spôsobilí ho vychovávať, striedavá starostlivosť prebieha od novembra 2022, resp. marca 2023 a táto je v záujme maloletého dieťaťa pre jeho zachovanie väzby k obidvom rodičom, prihliadajúc na citové väzby medzi rodičmi a maloletým navzájom, zachovajúc stabilitu výchovného prostredia, dúfajúc v schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosť o maloletého s druhým rodičom. Súd pre porovnateľné príjmy rodičov aj ich výdavky súd rozhodol tak, že počas trvania striedavej starostlivosti výživné neurčil. 6. Na pojednávaní konanom dňa 17.01.2024 právna zástupkyňa manžela navrhla, aby súd vykonal dôkaz „ dovypočul znalkyňu...“, súd tento návrh na vykonanie dôkazu zamietol, lebo v konaní súd považoval za dostatočne zistený skutočný stav konania s uvedením, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne 7. Odvolací súd na odvolanie matky rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. potvrdil. Odvolateľka navrhla, aby odvolací súd zopakoval dokazovanie a nariadil pojednávanie z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa. Odvolací súd tomuto návrhu nevyhovel, pretože odvolateľka nepreukázala v čom nastala taká zásadná zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa, aby bolo nevyhnutné doplniť alebo zopakovať dokazovanie. Zmena pomerov v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností nemôže byť akákoľvek, musí ísť o podstatnú zmenu oproti času, keď súd rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností ( rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22CoP/5/2022 z 27.10.2022). Odvolacia argumentácia matky je v princípe zhodná s jej argumentáciou pred súdom prvej inštancie, striedavá starostlivosť o maloleté dieťaťa sa realizovala už v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie a k tvrdeniam matky o ne/vhodnosti tejto formy starostlivosti odvolací súd uviedol nasledovnú argumentáciu. 8. Odvolací súd ďalej uviedol, že judikatúra sa ustálila v tom, že posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa nie je otázkou skutkovou, ale právnou. Pokiaľ ide o záujem maloletého dieťaťa, súd musí tento vyhodnocovať a zdôvodniť nielen mechanicky a formálne, ale aj s ohľadom na in concreto okolnosti spočívajúce v danosti, prípadne v absencii nielen „technických“ podmienok na výchovu, starostlivosť a všestranný vývoj maloletého (bytové predpoklady, dochádzka do školy alebo na voľnočasové aktivity, lekárska starostlivosť a pod.), ale aj vzhľadom na emocionálne (či už pozitívne alebo negatívne) väzby maloletého ku každému z rodičov, tobôž ak o kvalite týchto väzieb vypovedá nestranné znalecké posúdenie (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 216/2018 z 19. septembra 2018). 9. Odvolací súd zistil, že v súčasnosti je matkin pobyt v Bratislave, kam presťahovala aj maloleté dieťa bez súhlasu jeho otca. Medzičasom tam prihlásila maloletého na dochádzku do materskej školy, pričom časť svojej odvolacej argumentácie založila aj na tom, že táto materská škola ponúka maloletému väčšie možnosti sebarealizácie. Podstatným dôvodom na zmenu rozsudku je podľa matkinho názoru náročnosť striedania výchovných prostredí pre maloleté dieťa, ktorá súvisí aj so vzdialenosťou medzi bydliskami rodičov. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na bod 22 uznesenia Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS 955/15 zo 14.03. 2017: „Čo sa týka ďalšieho dôvodu uvedeného mestským súdom pre tak obmedzený styk, tak ani vzdialenosť bydliska rodičov nie je sama o sebe dôvodom obmedzenia styku. Pri rozhodovaní o styku tiež nie je možné totiž prehliadnuť, že to bola matka, ktorá dieťa zo spoločnej domácnosti vytrhla. Také konanie matky je protiprávne, pretože určenie miesta bydliska dieťaťa je súčasťou rodičovskej zodpovednosti, ktorá je zdieľaná oboma rodičmi (viď § 858 Občianskeho zákonníka). Jeden z rodičov teda nemôže bydlisko dieťaťa zmeniť proti vôli druhého rodiča (ROGALEWICZOVÁ, R. Právo rodiča na určenie miesta bydliska dieťaťa, Právnik 4/2015, roč. 154. s. 296 - 307)“. Také konanie by bolo ospravedlniteľné, iba pokiaľ by pre taký krok existovali nejaké závažné dôvody, ako napríklad ochrana fyzickej integrity rodiča alebo dieťaťa v prípade domáceho násilia zo strany druhého rodiča. Také skutočnosti však neboli matkou v konaní pred súdom preukázané. Je teda nespravodlivé, aby matka fakticky profitovala z toho, že dieťa protiprávne premiestnila do Bratislavy. Skutočnosť, že jeden z rodičov protiprávne (jednostranne) zmení bydlisko dieťaťa je podstatnou okolnosťou, ktorú treba zohľadniť pri rozhodovaní, komu dieťa zveriť do starostlivosti a pri rozhodovaní o rozsahu a podmienkach styku. Napríklad k odovzdávaniu dieťaťa na styk by malo zásadne dochádzať v mieste pôvodného bydliska dieťaťa. Pre iné rozhodnutie by mali existovať dostatočne závažné dôvody, ktoré by mali byť v súdnom rozhodnutí vysvetlené (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 24CoP/59/2022 z 10.11.2022). 10. Jedným z dôkazov predložených matkou boli prepisy nahrávok, ktoré údajne preukazujú pocity a názory maloletého na striedavú starostlivosť. Okrem etického aspektu toho, akým spôsobom matka zadovážila tento dôkaz, čo má nevyhnutne dopad aj na výpovednú hodnotu takto získaného dôkazu, odvolací súd konštatuje, ak by aj v tomto prípade išlo o autentický názor maloletého dieťaťa, ktorému nepochybne treba venovať významnú pozornosť za predpokladu, že je dieťa dostatočne rozumovo a emocionálne vyspelé, súčasne však nie je možné, aby všeobecné súdy postoj maloletého dieťaťa bez ďalšieho prevzali a aby svoje rozhodnutie založili výlučne na jeho želaní a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho záujmov (rozsudok ESĽP vo veci C. proti Fínsku z 9.5.2006 č. 18249/02, body 57-59). Odvolacia argumentácia je rozporná aj v tom, že samotná matka nesúhlasila s nariadením znaleckého dokazovania spochybňujúc jeho relevantnosť vzhľadom na nízky vek dieťaťa, na druhej strane však takmer celú odvolaciu argumentáciu založila na vybraných formuláciách zo znaleckého posudku podporujúcich jej postoj k výsledku konania. Na tomto mieste treba uviesť, že znalecký posudok nespochybnil rodičovskú kompetenciu otca, čo uznáva aj samotná odvolateľka. Súdy pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností musia mať na zreteli aj širšie časové hľadisko, nielen momentálnu situáciu, a uvažovať o tom, ako súdne rozhodnutie upraví pomery v rodine aj v dlhodobejšom časovom horizonte, inými slovami, aký stav chce súd svojím rozhodnutím v budúcnosti docieliť. Situácia, v akej sa maloleté dieťa ocitlo je výsledkom životných rozhodnutí jeho rodičov a riešením tejto situácie nemôže byť, že dieťa príde o rovnocennú a rovnoprávnu starostlivosť jedného z rodičov. Rodičia musia aj v tejto životnej situácii previať rodičovskú zodpovednosť a pokúsiť sa nájsť vzájomnú rovnováhu medzi záujmom dieťaťa a vlastnými záujmami. 11. Odvolací súd v závere konštatoval, že rozpad rodiny nie je ľahký ani pre dospelých, tobôž pre maloleté dieťa, pre ktoré má traumatický potenciál a môže mať negatívny dopad na duševný stav a ďalší vývoj. V prípade rodičov maloletého bol rozpad rodiny sprevádzaný ich vzájomným konfliktom, čo však nesmie ísť na úkor dieťaťa. Základnou potrebou dieťaťa je mať a rozvíjať vzťahy s oboma rodičmi. Narušenie vzťahu k jednému z rodičov je jedným z najzávažnejších dôsledkov rozpadu rodiny. Odvolaciemu súdu nie je zrejmý žiaden objektívny dôvod, pre ktorý by otec maloletého nebol spôsobilý vykonávať striedavú osobnú starostlivosť. Odvolací súd má za to, že je potrebné zohľadniť aj iné kritériá najlepšieho záujmu dieťaťa, než ktoré prezentovala matka, a to potrebu mať v živote oboch rodičov a považuje nariadenie striedavej starostlivosti za formu usporiadania pomerov, ktorá najlepšie zodpovedá tomuto záujmu. Na tomto mieste by chcel odvolací súd apelovať na rodičov, aby boli schopní preukázať svoje rodičovské kompetencie ústretovým prístupom. Čo sa týka napadnutého výroku o výživnom, odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v prípade nariadenia striedavej osobnej starostlivosti, s prihliadnutím na pomery rodičov a oprávnené potreby dieťaťa, nie je nevyhnutné zaviazať niektorého z rodičov vyživovacou povinnosťou aj vzhľadom na pravidelný interval striedania v starostlivosti. Súd prvej inštancie dospel pri rozhodovaní k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP. 12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP. 13. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala matka v zastúpení advokátkou včas dovolanie z dôvodu podľa § 420, písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.