príl. č. 1 zákona č. 725/2004 Z. z. v znení účinnom do 19.5.2018, spadajúcimi do nasledovných kategórií: L: motorové vozidlá s menej ako štyrmi kolesami a štvorkolky, M: motorové vozidlá, ktoré majú najmenej štyri kolesá a používajú sa na dopravu osôb, z toho konkrétne vozidlá v rámci kategórie M1 - vozidlá projektované a konštruované na prepravu cestujúcich, najviac s ôsmimi sedadlami okrem sedadla pre vodiča, a kategórie M2 - vozidlá projektované a konštruované na prepravu cestujúcich, s viac ako ôsmimi sedadlami okrem sedadla pre vodiča, s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 5000 kg, N: motorové vozidlá, ktoré majú najmenej štyri kolesá a používajú sa na dopravu nákladov, z toho konkrétne vozidlá kategórie N1 - vozidlá projektované a konštruované na prepravu tovaru, s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3500 kg a kategórie N2 - vozidlá projektované a konštruované na prepravu tovaru s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou vyššou ako 3500 kg, ale neprevyšujúcou 12000 kg, O: prípojné vozidlá, z toho konkrétne vozidlá v rámci kategórie O1 - prípojné vozidlá s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 750 kg, a kategórie O2 - prípojné vozidlá s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou vyššou ako 750 kg, ale neprevyšujúcou 3500 kg, a to cez pozemky vo vlastníctve žalovaného, nachádzajúce sa v kat. úz. Nitra, zapísané na LV č. XXXX, ako parcely registra „C“, a to: cez parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1394 m2, cez parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1978 m2 a cez parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1130 m2, v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. 6/2011, zo dňa 3.3.2011, vyhotovenom X.. C. N., úradne overenom dňa 10.3.2011 pod č. 399/11. II. Žalobcovia v 1., 2., 3., 4., 5., 6., 7., 9., 10., 11. a 12. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 20 300 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žalobcovia v 1., 2., 3., 4., 5., 6., 7., 9., 10., 11. a 12. rade majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. IV. Stranám sporu súd nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. 3. Súd prvej inštancie pôvodne rozsudkom č. k. 19C/74/2011-282 zo dňa 17.12.2018 žalobe vyhovel a rozhodol o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlé pozemky žalovaného
3 Občianskeho zákonníka v prospech žalobcov v 1/ až /7 ako podielových spoluvlastníkov obytného domu súp. č. XXX v Nitre a v prospech žalobcov 9/ až 12/ ako podielových spoluvlastníkov obytného domu č. 104 v Nitre (výrok I.). Výrokmi II. - XII. súd jednotlivým žalobcom uložil povinnosť zaplatiť žalovanému jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena. Vo výroku XIII. súd žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie, o ktorom Krajský súd v Nitre (ďalej ako odvolací súd) rozhodol rozsudkom č. k. 7Co/58/2019-334 zo dňa 18.2.2021 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a žalobcom priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd rozhodoval o dovolaní žalovaného proti rozsudku odvolacieho súdu, pričom uznesením č. k. 7Cdo/257/2021-435 zo dňa 28.2.2022 dovolací súd rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 18.2.2021, č. k. 7Co/58/2019-334 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 19C/74/2011-282 zo dňa 17.12.2018 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie. Dovolací súd sa nestotožnil s výškou priznanej náhrady za zriadenie vecného bremena, ktoré vlastníka pozemkov (žalovaného) v spôsobe užívania týchto pozemkov trvale obmedzuje a jednorazová náhrada sa mu javila ako neprimerane nízka.
dovolacieho súdu žalovaný dôvodne namietal nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu v časti určenia primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena. Stanovenie náhrady za zriadenie vecného bremena je odbornou znaleckou otázkou, ktorá môže byť riešená aj dohodou strán sporu. Náhrada musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia cesty trvale utrpí, obdobne ako pri vyvlastnení. Ide o jednorazovú náhradu, ktorá má kompenzovať ujmu, že vlastník nemôže následne ekonomicky využiť dotknutú časť pozemku na iný podnikateľský účel v budúcnosti. Dovolací súd zároveň konštatoval, že v časti zriadenia vecného bremena zákonné podmienky boli splnené. Výroky o zriadení vecného bremena a zaplatenie náhrady za jeho zriadenie sú vzájomne podmienené, preto dovolací súd napadnutý rozsudok a rozsudok súdu prvej inštancie zrušil ako celok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
počtu jednotlivých bytových jednotiek. Pokiaľ žalobcovia žalovanému za zriadenie vecného bremena v zmysle predchádzajúceho rozsudku nejakú odplatu už uhradili a žalovaný im po zrušení vecného bremena túto sumu nevrátil, je na nich, aby si tieto nároky vzájomne vyrovnali.
názoru odvolacieho súdu tento záver len zdôrazňuje prípadnú nadbytočnosť ďalšieho dokazovania súdom prvej inštancie. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd nepovažoval odvolanie žalovaného za dôvodné a spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, odvolací súd tiež nevzhliadol porušenie práv žalovaného, ktoré by mohli byť dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu vrátane výrokov o náhrade trov konania ako vecne správny
1 a ods. 2 CSP potvrdil. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešným žalobcom priznal proti žalovanému nárok na ich náhradu, pretože v tomto odvolacom konaní boli úspešní. 7. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný v zastúpení advokátskou kanceláriou včas dovolanie, ktorého prípustnosť odvodzoval z § 420 písm. f) CSP s tým, že Krajský súd v Nitre ako aj Okresný súd Nitra nesprávnym procesným postupom mu znemožnili ako žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaný sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie potvrdeným odvolacím súdom,
ktorého bolo v právnej veci preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok pre zriadenie vecného bremena a mal za to, že skutkový stav nebol náležité zistený, a to najmä z hľadiska splnenia zákonnej podmienky, že prístup žalobcov k obytnému domu so súpisným č. XXX nachádzajúcemu sa v katastrálnom území R., okres: Nitra, obec: Nitra, na pozemku parc. č. XXXX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX a k obytnému domu so súp. č. XXX nachádzajúcemu sa v katastrálnom území R., okres: Nitra, obec: Nitra, na pozemku parc. č. XXXX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXX („Obytné domy"), nie je možné zabezpečiť inak. 8. Žalovaný trval na svojom stanovisku, že súdu prvej inštancie nebránila žiadna procesná prekážka v tom, aby navrhované doplnenie dokazovania vykonal . Žalovaný mal za to, že ak je k Obytným domom, ako stavbe, priamy prístup z verejnej komunikácie (t. j. z ulice Radlinského), nemožno prostredníctvom práva cesty vynucovať prístup k stavbe aj z inej strany, cez priľahlý pozemok patriaci žalovanému, aj keby tento prístup bol pre žalobcov ako vlastníkov stavby výhodnejší. Uviedol, že aj bez toho, aby do konania v právnej veci predložil súkromný znalecký posudok (čo inak mienil urobiť), v ktorom by znalec dal odpoveď na otázku, či sú za účelom zriadenia trvalého parkovania motorových vozidiel patriacich žalobcom na ulici Radlinského splnené priestorové a technické podmienky v súvislosti s užívaním Obytných domov, mal súd prvej inštancie bez ohľadu na zásadu formálnej pravdy túto skutočnosť na úrovni znaleckého dokazovania skúmať sám iniciatívne. Zriadenie vecného bremena, ktorému zodpovedá právo cesty cez priľahlý pozemok k stavbe, predstavuje určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi vlastníkom stavby, ku ktorej nie je prístup, a vlastníkom priľahlého pozemku. Súd by v takom prípade mal aj za pomoci znaleckého posudku posúdiť možnosť takého rozsahu vecného bremena, ktorý by zaťažoval vlastníka priľahlého pozemku čo najmenej a zároveň by zabezpečil vlastníkovi stavby prístup k stavbe v nevyhnutnom rozsahu. Žalovaný mal za to, že v spore bolo úlohou Súdu prvej inštancie a Odvolacieho súdu pred vydaním rozhodnutia vo veci samej zistiť, či prístup žalobcov je možné k Obytným domom zabezpečiť aj inak, ako cez pozemok patriaci žalovanému.
názoru žalovaného pre záver súdu prvej inštancie resp. Odvolacieho súdu o (ne)existencii alternatívneho prístupu pre žalobcov k Obytným domom nemôže postačovať iba strohé, ničím bližšie nepodložené tvrdenie MsÚ NR, že na Radlinského ulici nie sú vytvorené dostatočné priestorové podmienky pre zriadenie parkovania bez toho, aby sa k danej otázke vyjadrila odborne znalá osoba.
ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 393 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie a ani odvolací súd dostatočne nevysvetlili dôvod, pre ktorý nepovažovali za potrebné vykonanie znaleckého dokazovania za účelom zodpovedania otázky existencie alternatívneho prístupu žalobcov k Obytným domom. Otázku dôvodnosti zriadenia vecného bremena považovali súdy za ustálenú s poukazom na závery NS SR v Uznesení 7Cdo/257/2021.Odhliadnuc od skutočnosti, že v konaní nebola na strane konajúceho súdu daná žiadna procesná prekážka brániaca vykonaniu žalovaným navrhovaného doplnenia dokazovania, a to aj s poukazom na nie bezpodmienečnú záväznosť právneho názoru dovolacieho súdu (§ 455 CSP], nie bez významu je v tejto súvislosti skutočnosť, že žalovaný navrhol doplniť dokazovanie v tomto smere až v procesnom štádiu nasledujúcom po vydaní zrušujúceho Uznesenia 7Cdo/257/2021, po oboznámení sa so stanoviskom MsÚ NR v odpovedi mesta na výzvu, t. j. súd prvej inštancie a ani KS NR sa takýmto návrhom pred vydaním uznesenia 7Cdo/257/2021 nezaoberali a preto sa mu javí nelogickým, že súd prvej inštancie v rozsudku odôvodňuje nevykonanie navrhovaného dokazovania „s poukazom na závery dovolacieho súdu" a následne uvádza, že uvedené je de facto zapríčinené procesnou pasivitou žalovaného (čo žalovaný dôrazne odmieta). Žalovaný vyjadril navyše presvedčenie, že aj bez toho, aby do konania predložil súkromný znalecký posudok, v ktorom by znalec dal odpoveď na otázku, či sú za účelom zriadenia trvalého parkovania motorových vozidiel patriacich žalobcom na ulici Radlinského splnené priestorové a technické podmienky v súvislosti s užívaním Obytných domov, vyriešenie tejto otázky nezávisí od presvedčenia žalovaného, ale ide o otázku odbornú, na ktorej zodpovedanie bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie.
ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Poukazuje na ním vnímané nesprávne skutkové posúdenie veci (vyhodnotenie zisteného skutkového stavu), čo však nepredstavuje procesný postup súdu, ktorý je posudzovaný v kontexte dovolacieho dôvodu
žalovaným učineného vymedzenia v podobe ustanovenia § 420 písm.
žalovaným učineného vymedzenia v podobe ustanovenia § 420 písm. o/ Civilného sporového poriadku. Z takto vymedzeného dovolacieho dôvodu je potrebné dovolanie odmietnuť súladne s ustanovením § 447 písm. í) Civilného sporového poriadku. Žalovaným vytýkané nedostatky nie sú nijako dôvodné, a to aj v prípade, ak by dovolací súd považoval dovolacie dôvody za dostatočne vymedzené. Je právom každého z nich, aby sme mali prístup k obydliam, ktorý zabezpečí ich riadne využitie zohľadňujúci účel predmetných nehnuteľností. Práve to sa v konaní domáhali a napriek existencii právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia je zo strany žalovaného stále naše právo upierané, čo svedčí o jeho úmysloch a postoji k rozhodnutiam súdov. 17. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpený v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného odmietol. Dovolanie
f) CSP 18.
f) Civilného sporového poriadku dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 19.
konštantnej judikatúry najvyššieho súdu nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP tvrdenie o nedostatočne zistenom skutkovom stave, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (3Cdo/26/2017, 5Cdo/90/2017, 8Cdo/187/2017). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej republiky posudzoval ústavný súd napríklad v uznesení sp. zn. II. ÚS 465/2017, nedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti. 20. Žalovaný v dovolacom konaní namietal že má za to, že ak je k obytným domom ako stavbe priamy prístup z verejnej komunikácie (z ulice Radlinského), nemožno prostredníctvom práva cesty vynucovať prístup k stavbe aj z inej strany, cez priľahlý pozemok patriaci žalovanému, aj keby tento prístup bol pre žalobcov ako vlastníkov stavby výhodnejší. Žalovaný mal zato, že aj bez toho, aby do konania predložil súkromný znalecký posudok v ktorom by znalec dal odpoveď na otázku či sú za účelom zriadenia trvalého parkovania motorových vozidiel patriacich žalobcom na ulici Radlinského splnení priestorové a technické podmienky v súvislosti s užívaním obytných domov, mal súd prvej inštancie túto skutočnosť na úrovni znaleckého dokazovania skúmať sám iniciatívne. Z uvedeného je zrejmé, že ide o skutkové okolnosti, ktoré mali byť
žalovaného predmetom znaleckého dokazovania.
Z uvedeného vyplýva, že skutkové okolnosti nie sú spôsobilým predmetom dovolacieho konania. Dovolací súd poukazuje na to, že uvedené skutkové okolnosti týkajúce sa samotného zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlé pozemky boli žalovaným namietané už v predchádzajúcom dovolaní proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa
f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie
predstáv dovolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie je tento prípad. 22.
1 Civilného sporového poriadku ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám. 23. Zisťovanie skutkového stavu a správnosť vyhodnotenia vykonaných dôkazov súdom predstavujú skutkovú stránku sporu (skutkové otázky), ktoré nie sú prípustným predmetom dovolacieho prieskumu. Súd zisťuje skutkový stav veci, aby si tak vytvoril predpoklady pre aplikáciu právnej normy, na základe ktorej v konkrétnej veci nachádza právo, teda dochádza k právnemu posúdeniu veci. Právnym posúdením veci je činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o existencii, resp. neexistencie subjektívnych práv a povinností subjektov z právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec
právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho posúdenia veci preto nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej interpretáciu, prípadne jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp zn. 9Cdo/150/2020 zo dňa 27.04.2022). 24. Vzhľadom na vyššie uvedené, nie je možné akceptovať žalovaným uplatnené námietky v rámci dovolacieho dôvodu
f) CSP, keďže mali skutkový charakter. Žalovaný v odvolaní potvrdil, že súkromný znalecký posudok nepredložil. Takúto možnosť mal k dispozícii. Dovolací súd nezistil naplnenie dovolacieho dôvodu
f) O.s.p. preto
f) O.s.p. dovolanie odmietol, keďže dovolanie nebolo odôvodnené prípustnými odvolacími dôvodmi. 25. O náhrade trov dovolacieho konania Najvyšší súd rozhodol
1 CSP v spojení S § 250 5 ods. 1 CSP tak, že vzhľadom na úspech žalobcov v dovolacom konaní im priznal plnú náhradu trov dovolacieho konania.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.