Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Cdo/2/2025 Identifikačné číslo spisu: 6123297198 Dátum vydania rozhodnutia: 27.05.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 53ods.

9 a § 565 OZ pre mimoriadne vyhlásenie splatnosti úveru. Dovolateľka formulovala právnu otázku: „Či došlo k porušeniu ustanovenia § 37 ods. 1 a § 53 ods. 9 OZ, ak vo výzve - upozornení ako právnom úkone, absentuje uvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú má dôjsť k zosplatneniu úveru, čo zároveň malo mať za následok určenie takého úkonu za neplatný, a teda rovnako

§ 53ods.

9 a § 565 OZ pre mimoriadne vyhlásenie splatnosti úveru.“

1. Poukázala na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
2. januára 2024 sp. zn. 1Cdo/123/2022, v ktorom o totožnej právnej otázke poskytol odlišné posúdenie otázky určitosti výzvy - upozornenia, ktorá je predpokladom zosplatnenia úveru. V kontexte uvedeného rozhodnutia je podľa dovolateľky možné konštatovať, že zo strany odvolacieho súdu došlo k odklonu pri právnej interpretácii a výklade sporných zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko ten v napadnutom rozhodnutí uviedol, že „(...) Vzhľadom na absenciu kvalifikovanej výzvy v zmysle § 53 ods. 9 OZ zastáva názor, že

§ 53ods.

9 a § 565 OZ pre mimoriadne vyhlásenie splatnosti úveru (...).“ Správnosť vyššie uvedených interpretačných prístupov a právnych záverov najvyššej súdnej inštancie majú potvrdzovať aj rozhodnutia viacerých súdov nižšej inštancie, ktoré odvolací súd nepovažoval za relevantné. K neurčitosti obsahu (zosplatňujúcej) výzvy zopakovala, že uvedenie splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu pohľadávky nie je obligatórnou náležitosťou, ktorú by stanovoval zákon. 13. Z uvedených dôvodov žiadala žalobkyňa rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie súdu prvej inštancie, príp. rozhodnutie zmeniť tak, že žalobe vyhovie a zaviaže žalovanú na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho a dovolacieho konania. 14. Žalovaná sa k podanému dovolaniu nevyjadrila. IV. Konanie o dovolaní 15. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne treba odmietnuť. 16. Dovolateľka namieta nesprávne vyriešenie právnej otázky, od posúdenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 písm.

1. a)CSP. 17. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. 18. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 19. K dovolaniu § 421 ods. l CSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
2. a)pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
3. b)ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
4. c)je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Všetky dôvody prípustnosti dovolania, ktoré sú vymenované v tomto ustanovení, sa vzťahujú výlučne na právnu otázku, ktorej vyriešenie viedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu. 20. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm.
5. a)CSP je charakteristický „odklon“ jej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“. Pod pojmom „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ treba rozumieť stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali. Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené Zborníkoch najvyšších súdov č. I., II. a IV. vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986. 21. Prípustnosť dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm.
6. a)CSP vzhliadla dovolateľka v tom, že odvolací súd sa pri riešení (skutkovo formulovanej) otázky, či došlo k porušeniu ustanovenia § 37 ods. 1 a § 53 ods. 9 OZ, ak vo výzve - upozornení ako právnom úkone, absentovalo uvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú malo dôjsť k zosplatneniu úveru, čo zároveň malo mať za následok určenie takého úkonu za neplatný, a teda rovnako

§ 53ods.

9 a § 565 OZ pre mimoriadne vyhlásenie splatnosti úveru, odklonil od záverov dovolacieho súdu vyjadrených v rozhodnutí z

1. januára 2024 sp. zn. 1Cdo/123/2022, v ktorom najvyšší súd poskytol odlišné posúdenie otázky určitosti výzvy - upozornenia, ktorá je predpokladom zosplatnenia úveru, keď konštatoval: „Dovolací súd sa nestotožňuje s názorom, ktorý prezentovali dovolatelia, že špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu, by mala byť podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu. Žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá. Dovolací súd tiež nepovažuje za potrebné na tomto mieste viesť polemiku o tom, či je určenie splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie, skutkovou alebo právnou otázkou (skutkovou otázkou nesporne je označenie takejto splátky vo výzve na zaplatenie alebo v samotnom zosplatnení; ak však tieto listiny vymedzenie relevantnej splátky neobsahujú, je jej určenie na účely začatia počítania premlčacej doby len právnym konštruktom). Považuje však za vhodné uviesť, že pokiaľ sa vykonaným dokazovaním nepreukáže opak, treba vychádzať z princípu racionálneho správania účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade so zákonom, a teda vzhľadom na ustanovenie § 565 druhej vety Občianskeho zákonníka je potrebné predpokladať, že zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri mesiace po splatnosti.“ Uvedené posúdenie totožnej právnej otázky je podľa žalobkyne diametrálne odlišné od jej posúdenia zo strany odvolacieho súdu. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa § 53 ods. 9 OZ v znení platnom do
3. 2024, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
4. Za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu nemožno považovať názor vyjadrený v ojedinelom rozhodnutí dovolacieho súdu o spornej právnej otázke (nepublikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky), ktoré z povahy veci nemôže predstavovať otázku vyriešenú, teda otázku, o ktorej existuje ustálená rozhodovacia prax, pretože sa nejedná o tzv. judikát publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ani o prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu (porovnaj tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 459/2022).
5. Z uvedených dôvodov uznesenie dovolacieho súdu vo veci sp. zn. 1Cdo/123/2022 z
6. januára 2024 netvorí ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, navyše v danom rozhodnutí najvyšší súd právny názor o nadbytočnosti konkretizácie omeškanej splátky vo výzve či oznámení o zosplatnení vyslovil len ako protiargument ku, pre vec nie rozhodujúcej, argumentácii dovolateľov o špecifikácii omeškanej splátky ako podmienky platnosti zosplatnenia, čo zdôraznil aj Ústavný súd Slovenskej republiky nasledovne: „(...) len na okraj a doplnkovo vyjadrené právne názory senátov najvyššieho súdu, ktoré, hoci sú súčasťou odôvodnení rozhodnutí dovolacieho súdu, nemožno považovať za záväzné právne názory, keďže neboli dôvodom, bez vyriešenia ktorých by dané veci nebolo možné rozhodnúť.“ (porovnaj sp. zn. III. ÚS 157/2025).
7. S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že riešenie právnej otázky, od ktorého záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, nepovažoval za odklon odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu, keďže v priebehu dovolacieho konania Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na svojom zasadnutí konanom
8. júna 2025 prijalo ako judikát uznesenie najvyššieho súdu z
9. februára 2025 sp. zn. 6Cdo/152/2022, ktorého právna veta, publikovaná v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 3/2025 pod č. R 34/2025, znie: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do
10. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).“
11. Pokiaľ teda odvolací súd vyslovil názor, že: „ak má byť naplnený účel ustanovenia § 53 ods. 9 OZ, t. j. aby spotrebiteľ na základe upozornenia veriteľa mohol zaplatením jednej konkrétne určenej splátky odvrátiť spoplatnenie celého dlhu, z obsahu upozornenia musí byť nezameniteľne určené, že dlžník nesplatil niektorú, a nie niektoré splátky, vo vzťahu ku ktorej mieni veriteľ uplatniť svoje právo podľa § 565 OZ. Uvedené označenie splátky teda nemá byť „vypočítateľné“, ... konkrétna omeškaná splátka nemá byť zrejmá len z dokumentu oznamujúceho zosplatnenie, ... ale aby pre spotrebiteľa mala zmysel, musí jasne a zreteľne vyplývať a byť individuálne určená predovšetkým v upozornení na možnosť zosplatnenia.“, toto jeho posúdenie nie je v rozpore s judikátom R 34/2025, čo znamená, že ním nedošlo k odklonu od (i keď neskôr) ustálenej judikatúry najvyššieho súdu.
12. Z uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie žalobkyne, namietajúcej nesprávne právne posúdenie veci podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP posúdil ako neprípustné, a preto ho odmietol podľa § 447 písm. c) CSP.
13. V dovolacom konaní bola žalovaná plne úspešná, keďže jej však v tomto konaní nevznikli trovy, o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia (§ 453 ods. CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 251 CSP).
14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
15. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.