← Slovensko

o zaplatenie 33 193,92 eur zo zmenky

Obsah (10)§ 39§ 53§ 241§ 31§ 212§ 214§ 201§ 221§ 3l§ 175

Najvyšší súd 4 Obo 54/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov: 1/ O. H., bytom: B., 2/ M. I., bytom: T., obidvaja zast. advokátom JUDr. M.

§ 39Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) neplatné.

K ďalšej námietke ţalovaného, spočívajúcej v tvrdení, ţe zmenkové záväzky neboli uvedené v účtovnej závierke za rok 2000, ktorú v marci 2001 podpísal ţalovaný v

  1. rade (súd mal zrejme na mysli ţalobcu v
  2. rade), súd zdôraznil, ţe toto tvrdenie samo osebe nie je dôkazom preukazujúcim, ţe ţalované zmenky v danom období vystavené neboli, i keď je na nich ako dátum vystavenia uvedený deň
  4. 2000, teda deň pred vystavením účtovnej závierky. Vo vzťahu k dohodám o vyplňovacom práve zo dňa
  6. 2000 (č. l. 11 a 15) súd uviedol, ţe tieto za ţalovaného podpísali ţalobcovia navzájom a boli dohodnuté na základe dohôd o dodatkoch k pracovnej zmluve o manaţérskych výhodách a povinnostiach zo dňa
  8. 2000 (č. l. 9 - 10,13 - 14).Vyplňovacie právo sa týkalo doplnenia údaja dňa splatnosti zmeniek.

dohôd o vyplňovacom práve, údaj splatnosti zmeniek bol oprávnený doplniť nadobúdateľ zmenky v prípade, ak zamestnávateľ – vystaviteľ blankozmenky (t. j. ţalovaný) ukončí pracovný pomer s pracovníkmi – nadobúdateľmi zmeniek (t. j. so ţalobcami) z iného dôvodu ako

§ 53Zákonníka práce (ďalej len ZP), alebo keď pracovníkovi – ţalobcovi v 1.

rade zanikne funkcia riaditeľa marketingu a investícií a ţalobcovi v

  1. rade funkcia výkonného riaditeľa. V takomto prípade bol ţalovaný povinný zaplatiť ţalobcom jednorazové odškodné po 500 000,-- Sk, pričom nárok ţalobcov zabezpečovali práve ţalované zmenky. 4 4 Obo 54/2011 Súd ďalej poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 39Cb/97/05, v ktorom ţalovaný navrhol vyhlásiť dohody o plate a dohody o dodatkoch k pracovnej zmluve o manaţérskych výhodách a povinnostiach, obidva zo dňa
  3. 2000, uzatvorené medzi ţalobcami v
  4. a
  5. rade a ţalovaným, za neplatné. Po tom, ako Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením zo dňa
  7. 2009 zrušil pôvodný rozsudok Okresného súdu Košice II z
  9. 2007 (ktorým súd ţalobe vyhovel) a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prvostupňový súd rozsudkom zo dňa
  11. 2009 ţalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietol (potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa
  13. 2010, č. k. 4Co/41/2010-311). V ďalšom konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 17C/172/2004 súd rozsudkom zo dňa
  15. 2007, č. k. 17C/172/2004-123, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa
  17. 2008, č. k. 6Co/142/2006-199 (č. l. 125 - 135) zamietol ţalobu ţalobcov o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1 422 300,-- Sk a 1 221 900,-- Sk za nesplnenie záväzku ţalovaného na zaplatenie jednorazového odškodnenia vo výške po 500 000,-- Sk na základe dohôd o dodatkoch k pracovným zmluvám o manaţérskych výhodách a povinnostiach zo dňa
  19. 2000, uzavretých medzi ţalovaným a ţalobcami v
  20. a
  21. rade. Z odôvodnenia rozhodnutí vyplýva, ţe jednorazové odškodné, dohodnuté vo výške po 500 000,-- Sk v čl. IV bod 2 vyššie menovaných dohôd, nepredstavuje mzdový nárok. Súdy uviedli, ţe odstupné moţno dohodnúť len v prípade rozviazania pracovného pomeru z dôvodov uvedených v § 46 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Zákonníka práce (ďalej len ZP), kým v danom prípade k rozviazanou pracovného pomeru z uvedených dôvodov nedošlo. Na základe uvedeného súdy dospeli k záveru, ţe dojednanie uvedené v čl. IV, bod 1, 2 dohôd o dodatkoch k pracovným zmluvám o manaţérskych výhodách a povinnostiach zo dňa
  23. 2000, je neplatné. Z vyššie uvedeného dôvodu, keďţe ţaloba o určenie neplatnosti dohôd o dodatkoch k pracovným zmluvám o manaţérskych výhodách a povinnostiach zo dňa
  25. 2000 bola pre nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietnutá, mal prvostupňový súd za to, ţe platnosť týchto dohôd, pokiaľ ide o nárok ţalobcov voči ţalovanému na zaplatenie jednorazového odškodnenia vo výške po 500 000,-- Sk ako nároku zabezpečeného ţalovanými zmenkami, je oprávnený posúdiť v konaní ako predbeţnú otázku. Súd vyslovil totoţný názor ako Krajský súd v Košiciach v rozsudku č. k. 6Co/142/2006-199, teda ţe 5 4 Obo 54/2011 z dôvodu, ţe nárok na zaplatenie odškodnenia pri ukončení pracovnej zmluvy so ţalobcami z iného dôvodu ako

§ 53

ZP nie je mzdovým nárokom, je dohodnutie v dohodách o dodatkoch k pracovným zmluvám o manaţérskych výhodách a povinnostiach zo dňa 17. 07. 2000

§ 241ods.

2 písm. a/ ZP neplatné. Keďţe sú dohody o dodatkoch k pracovným zmluvám o manaţérskych výhodách a povinnostiach zo dňa

  2. 2000 v časti dojednania jednorazového odškodnenia po 500 000,-- Sk pre kaţdého ţalobcu neplatné, potom sú neplatné aj dohody o vyplňovacom práve blankozmeniek medzi ţalovaným a ţalobcami v
  3. a
  4. rade, ktoré boli uzavreté na ich základe. Nakoniec, keďţe sú neplatné dohody o vyplňovacom práve blankozmeniek, potom ak blankozmenky boli vyplnené na základe týchto dohôd, jedná sa o nevyplnené blankozmenky, a teda nespôsobilé na preplatenie. Súd prvého stupňa v závere odôvodnenia svojho rozhodnutia vo veci samej zhrnul, ţe vystavenie zmenky vychádza spravidla z určitého reálneho základu, ktorým v prejednávanom prípade mal byť záväzok ţalovaného na zaplatenie odškodného, dohodnutý v dohodách o dodatkoch k pracovnej zmluve o manaţérskych výhodách a povinnostiach zo dňa
  7. Tento však bol posúdený ako absolútne neplatný a teda neexistujúci, a to uţ v čase vystavenia zmeniek. Na základe uvedeného súd uzavrel, ţe z dôvodu, ţe kauzálny záväzok neexistuje, aj keby boli zmenky formálne platné, ţalovaný nie je povinný platiť. Vo vzťahu k náhrade trov konania, uplatneným právnou zástupkyňou ţalovaného za 8 úkonov právnej pomoci, k náhrade cestovného osobným motorovým vozidlom na pojednávanie súdu dňa
  9. 2011, náhrade za stratu času a reţijnému paušálu, prvostupňový súd povaţoval za dôvodnú odmenu za 4 úkony právnej pomoci po 320,30 eur (prevzatie a príprava veci, podanie námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu, podanie vo veci zo dňa
  11. 2007 a účasť na pojednávaní dňa
  13. 2007), ďalej reţijný paušál 2 x 4,25 eur, 1 x 5,91 eur a 1 x 7,41 eur. Spolu so zaplateným súdnym poplatkom za námietky v sume 829,85 eur predstavujú trovy konania celkom 2 132,87 eur. Súd za nedôvodnú povaţoval odmenu za návrh na prerušenie konania zo dňa
  15. 2006 s odôvodnením, ţe sa nejedná o podanie vo veci samej, ale o procesný návrh, ako aj ďalšie podania ţalovaného z dôvodu, ţe tvrdenia v nich uvedené mohol vzhľadom na koncentračnú zásadu uviesť v námietkach a vo vyjadrení zo dňa
  18. Súd za neúčelné trovy konania povaţoval náklady cestovného a straty času spojené s účasťou právnej zástupkyne ţalovaného na pojednávaní Krajského súdu v Košiciach dňa
  20. 2011 argumentujúc, ţe 6 4 Obo 54/2011 ţalovaný si na zastupovanie svojej osoby mohol zvoliť právneho zástupcu so sídlom v K., a nie v R. (i keď na takéto zastupovanie zákonný nárok má). Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie ţalobcovia aj ţalovaný. Ţalobcovia napadli prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu argumentujúc, ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), súčasne ţe rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Ţalobcovia v bode a/ svojho odvolania namietli nesprávne právne posúdenie plnomocenstiev zo dňa
  22. 1996 súdom prvého stupňa. Poukázali na čl. III, § 3 ods. 2 ZaŠZ, ktorý pre právny úkon podpisu zmenky vyţaduje písomnú plnú moc, avšak ţiadne iné náleţitosti nevyţaduje. Zdôraznili, ţe písomná forma plnomocenstva bola zachovaná, bolo udelené na všetky právne úkony a zahŕňa v sebe i právny úkon vystavenia a podpisu zmenky. V tejto súvislosti prezentovali názor, ţe splnomocnenie v zmenkových vzťahoch nie je inštitútom zmenkovo-právnym, preto sa jeho úprava riadi ustanoveniami o zastupovaní na základe plnej moci

§ 31a nasl.

OZ. I keď písomná forma plnomocenstva nie je v § 31 OZ všeobecne predpísaná, v prípade udelenia všeobecného (generálneho) plnomocenstva sa písomná forma v zmysle § 31 ods. 4 OZ vyţaduje. Uviedli, ţe písomné plnomocenstvo nebolo nijako obmedzené a ţalobcovia, konajúc

§ 31OZ, rozsah udeleného plnomocenstva neprekročili.

V súlade s dikciou čl. III, § 3 ods. 2 ZaŠZ majú za to, ţe úkony, ktoré nemajú písomnú formu, nemôţu zaloţiť ţiadne zmenkové práva alebo povinnosti, súčasne však vyjadrili názor, ţe niet zmenkového úkonu, ktorý by nemohol byť vykonaný zástupcom. Ďalej poukázali na to, ţe splnomocniteľ (ţalovaný) udelil plnomocenstvo osobe, ktorá zmenku podpísala, na všetky právne úkony. V súlade s čl. III § 3 ods. 1 ZaŠZ, splnomocnenec sa na zmenku podpísal sám s pripojením doloţky, za koho podpisuje. V ďalšej časti odvolania (bod b/) ţalobcovia namietli nepreskúmateľnosť rozhodnutia prvostupňového súdu v časti, v ktorej súd vyhodnotil podpis zmeniek za neplatný právny úkon

§ 39OZ pre rozpor s dobrými mravmi a rozpor so záujmami odporcu.

Prvostupňovému súdu vytkli, ţe bliţšie neozrejmil, v čom malo byť konanie ţalobcov v rozpore so záujmami ţalovaného. Majú za to, ţe v prejednávanom prípade nie je na mieste 7 4 Obo 54/2011 aplikovať § 22 ods. 2 OZ. Zdôraznili, ţe záujmy splnomocniteľa a splnomocnenca boli zhodné. Ţalovaný udelil plnomocenstvo ţalobcom v roku 1996 a odvolal ho aţ v roku 2001. Za celé toto obdobie bola spoločnosť ţalovaného za účasti ţalobcov vo vedení spoločnosti v zisku. Naproti tomu v období rokov 2002 - 2004, kedy sa uţ ţalobcovia na riadení spoločnosti nezúčastňovali, ţalovaný ani v jednom účtovnom období nedosiahol zisk, vţdy iba stratu.

ţalobcov sa súd rovnako nedostatočne vysporiadal s otázkou konania ţalobcov v rozpore s dobrými mravmi. Súdu vytkli, ţe sa obmedzil len na konštatovanie, ţe ak by mal ţalovaný vyplatiť zmenkový záväzok, bol by tým vyplatený celý finančný kapitál ţalovaného, v tomto smere však nevykonal ţiadne dokazovanie. Súd neuviedol, ktoré osoby mali konať v rozpore s dobrými mravmi, o akú kategóriu dobrých mravov malo ísť, ani bliţšie neozrejmil, aké konanie malo byť v rozpore s dobrými mravmi. Ţalobcovia majú za to, ţe v dôsledku nedostatočného a zmätočného odôvodnenia rozsudku nemajú ani len objektívne moţnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť napadnutého výroku rozhodnutia a v konečnom dôsledku ani odôvodniť svoje odvolanie tak, aby mohli byť v odvolacom konaní úspešní. V bode c/ odvolania ţalobcovia súdu prvého stupňa vytkli, ţe pri posúdení dohôd o dodatkoch k pracovným zmluvám o manaţérskych výhodách a povinnostiach zo dňa

  2. 2000, ako aj dohôd o vyplňovacom práve zo dňa
  4. 2000 za neplatné, konal nad rámec námietok ţalovaného, obsiahnutých v jeho písomnom podaní, označenom ako „Námietky ţalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu sp. zn. 12Zm/78/02 zo dňa
  6. 2003“. Poukázali na tzv. sústreďovaciu (koncentračnú) zásadu, v zmysle ktorej súd v konaní nemôţe prihliadať k iným námietkam neţ k tým, ktoré boli včas uplatnené a len z hľadiska týchto námietok môţe posudzovať obsah napadnutého platobného rozkazu (v tejto súvislosti poukázali na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 47/2001). Vzhľadom na uvedené mohol súd posudzovať len námietky ţalovaného v jeho podaní zo dňa
  9. Ţalovaný v týchto námietkach otázku platnosti vyššie uvedených dohôd vôbec nevzniesol a otázku kauzálneho vzťahu ani nenamietol, z dôvodu ktorého súd túto otázku nemohol skúmať, a to bez ohľadu na to, či išlo o zabezpečovaciu zmenku alebo nie. Ţalobcovia majú za to, ţe súd mohol posudzovať otázku existencie dohody o vyplňovacom práve, uzavretej medzi ţalobcami a ţalovaným dňa
  11. 2000, iba z hľadiska námietky ţalovaného, spočívajúcej v jej údajnom antidatovaní, pričom ţalovaný mal na preukázanie svojich tvrdení označiť dôkaz. Pokiaľ tak neurobil, neuniesol dôkazné bremeno. Bolo na jeho 8 4 Obo 54/2011 ťarchu zhrnúť všetky svoje námietky v podaní zo dňa
  13. 2003 a vyhnúť sa riziku, ţe niektoré námietky neurobil včas, resp. ich neurobil vôbec. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti ţalobcovia odvolaciemu súdu navrhli, aby napadnuté rozhodnutie v zmysle § 220 O. s. p. zmenil tak, ţe námietkami napadnutý zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti, eventuálne aby napadnuté rozhodnutie v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/, písm. h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Proti prvostupňovému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie aj ţalovaný, a to voči výroku o trovách konania. K argumentácii súdu, ţe ţalovaný si advokátku so sídlom v R. zvolil v záverečnom štádiu konania uviedol, ţe nemohol vedieť, ţe po 8-ich rokoch trvania sporu pôjde o záverečné štádium konania vo veci, naviac, keďţe sa jedná len o prvostupňové konanie, je predpoklad, ţe jeden z účastníkov podá odvolanie. Ako účastník konania má zákonné právo zvoliť si advokáta na zastupovanie na základe slobodného výberu, voči ktorému má plnú dôveru bez ohľadu na jeho sídlo. Súdu tieţ vytkol, ţe napriek zásade uvedenej v § 142 ods. 1 O. s. p. mu súd nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za štyri písomné podania vypracované vo veci, vrátane návrhu na prerušenie konania (zo dňa
  15. 2006,
  17. 2007,
  19. 2008 a
  21. 2011), ako aj náklady cestovného a straty času spojené s účasťou na pojednávaní dňa
  24. Má za to, ţe súd neposúdil všetky okolnosti relevantné pre rozhodnutie o nedôvodnosti uplatnených trov konania a svoje rozhodnutie náleţite neodôvodnil. Namietol nerešpektovanie ustanovení § 150 ods. 1 a § 1 O. s. p., pretoţe nepriznanie náhrady trov konania na základe úvahy súdu je moţné len vo výnimočnom prípade, ktoré musí byť v rozhodnutí náleţite odôvodnené. Za nedostatočne zdôvodnené povaţuje ţalovaný aj konštatovanie prvostupňového súdu o účelnosti trov konania titulom cestovného a straty času spojených s účasťou právnej zástupkyne ţalovaného so sídlom v R. na pojednávaní súdu v K.. Vzhľadom na uvedené ţalovaný navrhol napadnutý rozsudok v časti o náhrade trov konania zmeniť tak, ţe ţalobcovia v
  25. a
  26. rade sú povinní uhradiť ţalovanému na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania, kaţdý v sume 3 485,79 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. K odvolaniu ţalobcov sa vyjadril ţalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v merite veci ako vecne správny potvrdiť. 9 4 Obo 54/2011 K odvolaniu ţalovaného sa ţalobcovia nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), prejednal odvolanie ţalobcov

§ 212ods.

1 O. s. p., v zmysle ktorého odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, bez nariadenia pojednávania

§ 214ods.

2 O. s. p. a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné.

§ 201veta prvá O.

s. p., účastník môţe napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, moţno odôvodniť len tým, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v 221 ods. 1 (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), súčasne ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Ţalobcovia svoje odvolanie odôvodnili odvolacími dôvodmi

§ 221ods.

1 písm. f/ a h/ O. s. p., teda ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom a vyššie citovaným ustanovením § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, ţe ţalobcovia návrhom zo dňa

  2. 2002, poţiadali o vydanie zmenkového platobného rozkazu z titulu 2 vlastných zmeniek, vystavených ţalovaným v Košiciach dňa
  4. 2000 na zmenkovú sumu 500 000,-- Sk, splatných dňa
  6. 2001 (č. l. 17 a 18), vyplnených na základe dohôd o vyplňovacom práve zo dňa
  8. 2000 (č. l. 11 a 15). Predmetné zmenky podpísal v prospech ţalobcu v
  9. rade M. I. (ţalobca v
  10. rade) na základe splnomocnenia vystaveného ţalovaným v zastúpení P. B. a RNDr. N. K., CSc. ako vtedajších členov predstavenstva v Košiciach dňa
  12. 1996 (č. l. 12) a v prospech ţalobcu v
  13. rade O. H. (ţalobca v
  14. rade) na základe splnomocnenia vystaveného ţalovaným v zastúpení M. I. a RNDr. N. K., CSc. ako predsedu predstavenstva a člena predstavenstva v predmetnom čase v Košiciach dňa
  16. 1996 (č. l. 16). Obidve splnomocnenia, ktorými ţalovaný ako splnomocniteľ splnomocnil vyššie označených splnomocnencov na všetky právne úkony s právom podpisu, spojené so zastupovaním spoločnosti v jeho mene, vyhodnotil súd prvého stupňa za neplatné dôvodiac, ţe 10 4 Obo 54/2011 v predmetných splnomocneniach nie je výslovne uvedené, ţe sú udelené aj na podpisovanie zmeniek.

čl. III, § 3 ods. 1 ZaŠZ, neplatné sú zmenkové alebo šekové prejavy urobené tak, ţe niekto podpíše meno zastúpenej osoby. Zmocnenec musí podpísať svoje vlastné meno a pripojiť údaj, za koho podpisuje.

čl. III, § 3 ods. 2, veta prvá ZaŠZ, zmocnenie na podpis zmenky alebo šeku musí byť písomné.

§ 31ods.

1 OZ, pri právnom úkone sa moţno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

§ 3lods.

4 OZ, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. Z vyššie citovaného ustanovenia čl. III, § 3 ods. 2 ZaŠZ je zrejmé, ţe zmenkové plnomocenstvo musí mať bezpodmienenčne písomnú formu, ktorá zákonná poţiadavka je v prejednávanom prípade splnená. Ţalované zmenky podpísali splnomocnenci na základe splnomocnení s pripojením údaja, za koho podpisujú (resp. koho zastupujú), ktorá skutočnosť vyplýva z predloţených zmeniek, ktorých fotokópie sú zaloţené na č. l. 17 a 18 spisu, čím je splnená aj ďalšia podmienka, vyţadovaná článkom III § 3 ods. 1, veta druhá ZaŠZ. Otázkou, na zodpovedanie ktorej majú ţalobcovia a vec prejednávajúci prvostupňový súd rozdielny názor, preto zostáva posúdenie skutočnosti, či v plnomocenstve udelenom na všetky právne úkony, musí byť výslovne uvedené, ţe toto sa vzťahuje aj na podpisovanie zmeniek. Je potrebné súhlasiť so ţalobcami, ţe splnomocnenie samo osebe nie je zmenkovoprávnym inštitútom, a teda v otázkach výslovne neupravených Zmenkovým a šekovým zákonom, sa jeho úprava riadi všeobecnými ustanoveniami o zastupovaní na základe plnomocenstva, upravenými v § 31 aţ 33b Občianskeho zákonníka. Zmenkový a šekový zákon okrem poţiadavky písomnej formy zmocnenia na podpis zmenky (čl. III, § 3 ods. 2, veta prvá ZaŠZ) a špecifikácie vlastného mena zmocnenca, vrátane údaja, za koho podpisuje (čl. III, § 3 ods. 1, 11 4 Obo 54/2011 veta druhá ZaŠZ), iné náleţitosti plnej moci nevyţaduje. Ţalobcovia, ktorí ţalované zmenky za ţalovaného podpísali, disponovali generálnym plnomocenstvom, znejúcim na všetky právne úkony spojené so zastupovaním spoločnosti ţalovaného (pôvodne T. I., akciová spoločnosť, obchodník s cennými papiermi), vrátane podpisového práva. Preto aj keby ZaŠZ písomnú formu zmocnenia nevyţadoval, vzhľadom na všeobecnú formu plnomocenstva, vzťahujúceho sa na všetky právne úkony, by poţiadavka písomnej formy plnomocenstva vyplývala z § 31 ods. 4 OZ. Táto, ako základná podmienka platnej plnej moci, je v konaní splnená, v dôsledku ktorej skutočnosti niet pochýb o jej platnosti. Odvolací súd povaţuje za dôvodnú aj ďalšiu námietku odvolateľov, spočívajúcu v tvrdení o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia v časti, v ktorej súd prvého stupňa vyhodnotil vystavenie a podpísanie ţalovaných zmeniek za neplatné v zmysle § 39 OZ. Odvolací súd v tejto časti totoţne s odvolateľmi má za to, ţe prvostupňový rozsudok v tejto časti je nepreskúmateľný. Súd prvého stupňa len na základe konštatovania, ţe pokiaľ by ţalovaný vyplatil zmenkový záväzok, bol by tým vyplatený takmer celý finančný kapitál ţalovaného, dospel k záveru, ţe podpísaním zmeniek došlo zo strany ţalobcov, konajúcich za ţalovaného, ku konaniu v rozpore so záujmami ţalovaného a tieţ ku konaniu v rozpore s dobrými mravmi. Súd v tomto smere skutočne nevykonal ţiadne dokazovanie a do svojho odôvodnenia len prevzal tvrdenia ţalovaného z jeho písomného vyjadrenia zo 14. 05. 2007. Právo na odôvodnenie rozhodnutia je súčasťou práva na súdnu ochranu

článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie

článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Toto právo bezpochyby neznamená povinnosť súdu zaoberať sa v odôvodnení svojho rozhodnutia všetkými skutočnosťami, tvrdenými účastníkmi konania, musí však spĺňať limity zákonného rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p. a účastníkovi musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky, vznesené účastníkmi v priebehu konania. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nijako neozrejmil konanie ţalobcov v rozpore so záujmami ţalovaného. Odôvodnenie v tomto smere je nevyhnutné o to viac, ţe ţalovaný splnomocnil ţalobcov na zastupovanie spoločnosti ešte v roku 1996 a je 12 4 Obo 54/2011 ťaţko predstaviteľné, ţe pokiaľ by títo konali skutočne v rozpore s jeho záujmami, ţalovaný by takéto konanie bez ďalšieho znášal aţ do roku

  1. Tak, ako súd riadne neodôvodnil, v čom vidí konanie ţalobcov v rozpore so záujmami ţalovaného, v rozhodnutí celkom absentuje odôvodnenie tej skutočnosti, ktorá ho viedla k záveru o konaní ţalobcov v rozpore so všeobecne uznávanými mravnými normami (hodnotami) spoločnosti (t. j. v rozpore s dobrými mravmi). Ţalobcovia v neposlednom rade namietli porušenie tzv. koncentračnej (sústreďovacej) zásady súdom prvého stupňa, ktorý nad rámec námietok ţalovaného, uvedených v jeho písomnom podaní zo dňa
  3. 2003 (č. l. 35 - 37), prvostupňovému súdu doručené v rovnaký deň, skúmal ako predbeţnú otázku platnosť dohôd o dodatkoch k pracovným zmluvám o manaţérskych výhodách a povinnostiach zo dňa
  5. 2000.

§ 175ods.

1, veta prvá O. s. p. (platného a účinného aj v čase rozhodovania prvostupňového súdu), ak navrhovateľ predloţí v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloţí, aby do troch dní zaplatil poţadovanú sumu a uhradil trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému platobnému rozkazu namieta.

§ 175ods.

3 (v čase rozhodovania prvostupňového súdu ods. 2) O. s. p., ak odporca nepodá námietky včas, alebo ak ich vezme späť, má zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz účinky právoplatného rozsudku. Neskoro podané námietky, námietky, ktoré neobsahujú odôvodnenie, alebo námietky, ktoré nie sú podané oprávnenou osobou, súd odmietne. Z vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku je zrejmé, ţe zmenkové konane je ovládané tzv. koncentračnou zásadou, v zmysle ktorej v konaní o námietkach môţe súd preskúmať len tie námietky, ktoré boli podané v lehote 3 dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu. Na neskôr podané námietky nemôţe súd prihliadnuť bez ohľadu na ich opodstatnenosť. Ţalovaný okruh námietok, ani ich odôvodnenie 13 4 Obo 54/2011 nemôţe po podaní včasných námietok účinne meniť ani rozširovať. Môţe len navrhovať dôkazy na preukázanie riadne a včas uplatnených námietok, keďţe znáša dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti svojich námietok. Zákon pritom nerozlišuje námietky procesnej povahy od námietok majúcich povahu hmotnoprávnu, ktoré napádajú samotnú zmenku alebo skutočnosti, ktoré so zmenkou súvisia, ani námietky absolútne od námietok relatívnych. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ boli ţalovaným v jeho podaní zo dňa

  2. 2007 (č. l. 93 - 98) dodatočne vznesené námietky, týkajúce sa neplatnosti vyššie označených dohôd, rovnako dohôd o vyplňovacom práve, a teda aj samotných zmeniek, ide o nové námietky, na ktoré súd nemôţe prihliadať, i keby bola ich dôvodnosť preukázaná. Výnimku z koncentračnej zásady tvoria iba niektoré námietky procesného charakteru, ktoré sa týkajú podmienok konania (dôsledkom ktorých je zastavenie konania, prípadne postúpenie veci na prejednanie príslušnému súdu) a ku ktorým musí súd prihliadať kedykoľvek za konania aj bez návrhu účastníkov. V prejednávanej veci sa však o uvedený prípad nejedná. Proti prvostupňovému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie aj ţalovaný, a to voči výroku o trovách konania. Dôvodnosťou tohto odvolania sa odvolací súd nezaoberal, vzhľadom na to, ţe je potrebné napadnutý rozsudok vo veci samej zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 O. s. p.). So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 221 ods. 1 písm. h/ a § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O. s. p.). Bude úlohou súdu prvého stupňa, aby v novom konaní opakovane preskúmal námietky ţalovaného, podané proti zmenkovému platobnému rozkazu (č. l. 35), prihliadnuc na koncentračnú zásadu námietkového konania a aby tieto vyhodnotil v súlade s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle ustanovenia § 226 O. s. p. viazaný. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. 14 4 Obo 54/2011 V Bratislave
  3. júla 2012 JUDr. Alena Priecelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.