1, § 261 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona účinného do
Odôvodnenie Špecializovaný trestný súd (ďalej aj „prvostupňový súd“) samosudkyňou rozsudkom z 28. novembra 2024, sp. zn. PK-1T/3/2020, rozhodol, že obžalovaný Ing. L. P. sa
a) Trestného poriadku („Tr. por.“) z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, oslobodzuje spod obžaloby Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 20. januára 2020, č. k. VII/1 Gv 138/18/1000-51, pre skutok v obžalobe právne kvalifikovaný ako pokus zločinu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie
1, § 261 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona (ďalej „Tr. zák.“) účinného do 31. júla 2019 v jednočinnom súbehu s pokusom prečinu subvenčného podvodu
1, § 225 ods. 1 Tr. zák. na tam uvedenom skutkovom základe s tým, že ako konateľ spoločnosti J. s. r. o., so sídlom M. W. XXX, IČO: XXXXXXXX (od
1 písm. b) Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok a
1 Tr. por. vrátiť vec prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Prokurátor uviedol, že túto trestnú vec je potrebné vnímať v širšom historickom kontexte vychádzajúceho zo sporov obžalovaného s Q. W. s tým, že kým Q. W. ako skúsený poľnohospodár sa poľnohospodárskou činnosťou zaoberal a doposiaľ zaoberá po dlhé časové obdobie prostredníctvom viacerých jeho spoločností s predmetom podnikania v poľnohospodárstve majúc k dispozícii poľnohospodársku techniku, iné prostriedky a zamestnancov. U obžalovaného išlo v inkriminovanom roku 2017 o úplne ojedinelé deklarovanie údajne sa zaoberať poľnohospodárskou činnosťou len v tomto roku a nikdy predtým a ani potom, bez poľnohospodárskej techniky, zamestnancov a bez akýchkoľvek skúseností v tomto segmente podnikania. Práve v dôsledku úplnej absencie materiálneho a personálneho substrátu a akýchkoľvek skúseností v poľnohospodárstve, čo je pre náročné práce v poľnohospodárstve nevyhnutné, ak by boli skutočné a nielen vymyslené, ako v prípade obžalovaného, obžalovaný v rozpore so skutočnosťou deklaroval, že tieto práce mu na základe zmluvy vykonal rumunský občan P. J. K. a koordinoval ich v čase trestného konania nebohý p. R.. Ako však vyplynulo z výsluchu svedka P. J. K., žiadne takéto práce nevykonal, nepozná obžalovaného a tiež uviedol, že došlo k zneužitiu jeho identity po krádeži jeho dokladov. O tom, že k zneužitiu identity P. J. K. došlo práve zo strany obžalovaného svedčí to, že takýto stav prospieva a vyhovuje len obžalovanému, absolútne nikomu inému. Navyše z dodatočne predložených informačno - technických prostriedkov prokurátorom súdu je celkom evidentné, že obžalovaný sa spätne, najmä fotografiami menovaného s prispôsobeným spätným dátumom, snažil deklarovať, že takáto osoba s ním spolupracovala a ním deklarované poľnohospodárske plochy obrábala. Nemožno preto akceptovať konštatovanie súdu a považovať ho za správne, že neskúmal ďalšie skutočnosti, ktoré zostali neobjasnené ohľadne osoby P. J.. K., pretože zistenie reálneho obhospodarovania poľnohospodárskej plochy je prvou a absolútne ťažiskovou podmienkou pre vyvodenie trestnej zodpovednosti za žalované trestné činy.
prokurátora druhou ťažiskovou podmienkou je, že žiadateľovi je takáto plocha k dispozícii k 31. máju príslušného roka, čo vyplýva z nariadenia vlády SR č. 342/2014 Z. z. platného v čase skutku, ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb. Z vykonaného dokazovania je však úplne zrejmé, že obžalovaný inkriminovanú poľnohospodársku plochu v katastrálnom území U. a M. W. ani neobhospodaroval a ani nemal k dispozícii, pretože preukázateľne túto plochu obhospodaroval a mal k dispozícii Q. W., resp. jeho obchodné spoločnosti. Toto zistenie vyplýva z celého radu dôkazov, počnúc výpoveďou svedka Q.. W., cez množstvo svedkov, ktorí pre neho poľnohospodárske práce fyzicky a nespochybniteľne vykonávali až po listinné dôkazy o použití strojov, hnojív, chemických prípravkov, vrátane notárskych zápisníc o vykonávaní prác, práve W., pričom v prípade obžalovaného niet o takýchto dôkazoch ani zmienky (okrem obžalovaným vymysleného rumunského občana P. J.. K. a nebohého p. R.). Nezodpovedá preto s poukazom na tieto početné usvedčujúce dôkazy protirečivé konštatovanie súdu na str. 12 rozsudku, že k výpovedi svedka Q. W. už nebolo možné priradiť žiadne ďalšie dôkazy o protiprávnom konaní obžalovaného. V tomto kontexte je
prokurátora potrebné z hľadiska trestného práva posudzovať aj súdom uvádzané rozhodnutia Pôdohospodárskej platobnej agentúry (ďalej aj „PPA“), Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a Správneho súdu v Bratislave, ktoré síce zo správneho hľadiska skutočne vyznievajú v prospech obžalovaného a v neprospech Q.. W. a ich spoločností, avšak z pohľadu trestného práva je nutné ich vnímať ako predbežnú otázku
1 Tr. por. a v prospech obžalovaného a v neprospech Q.. W. vyznievajú len z dôvodov formálnych chýb napr. v obsahu nájomných a podnájomných zmlúv týkajúcich sa dátumov, podpisov, sídiel spoločností, predmetu nájmu a pod. Nemajú však reálny význam z hľadiska trestného práva. Z pohľadu trestného práva a vyvodenia trestnej zodpovednosti u obžalovaného je podstatné, že inkriminovanú poľnohospodársku plochu v katastrálnom území U. a M. W. v roku 2017, predtým a ani potom, ani neobhospodaroval a ani nemal k dispozícii, pretože preukázateľne túto plochu obhospodaroval a mal k dispozícii, a to nielen v roku 2017, ale časovo súvislo Q. W., resp. jeho obchodné spoločnosti a existuje ucelená reťaz priamych a nepriamych dôkazov, z ktorých by mohol súd vyvodiť nepochybný záver, že sa stal skutok, tento je trestnými činmi a spáchal ho obžalovaný. K podanému odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný vlastným podaním zo 17. februára 2025 (č. l. 3443 - 3453), ako aj prostredníctvom obhajcu JUDr. Milana Križalkoviča podaním zo 17. februára 2025 (č. l. 3436 - 3441), s tým, že bolo navrhnuté odvolanie prokurátora zamietnuť
por. ako nedôvodné. Obžalovaný vo vyjadrení v podstate uviedol, že odvolanie je celkom zjavne v rozpore so skutkovým a právnym stavom veci, ktorý bol spoľahlivo zistený a zadokumentovaný v priebehu hlavného pojednávania. Uviedol, že trestné konanie bolo od začiatku nezákonným a orgánmi činnými v trestnom konaní boli porušené jeho základné ústavné práva a v tomto ohľade poukázal predovšetkým na účelovosť trestného oznámenia Q. W. a jeho riadne nepreverenie pred začatím trestného stíhania a postup pri rozhodovaní o jeho sťažnosti podanej proti uzneseniu o vznesení obvinenia.
obžalovaného súd ani nemal prijať obžalobu a nemal nariadiť hlavné pojednávanie. Ak ale hlavné pojednávanie prebehlo, tak je zrejmé, že na základe vykonaných dôkazov nemožno v žiadnom prípade konštatovať jeho vinu, keď ani jedno z čiastkových konaní uvedených v skutkovej vete obžaloby sa nepreukázalo, pričom následne vo vyjadrení poukazuje a rozoberá jednotlivé dôkazy.
obžalovaného po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 10 Tr. por. súd s rovnakou starostlivosťou objasnil okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech a v oboch smeroch vykonal dôkazy tak, aby umožnil spravodlivé rozhodnutie a súd dospel k správnemu právnemu názoru a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zákonom v spravodlivom rozsudku. Obžalovaný prostredníctvom obhajcu vo vyjadrení v podstate uviedol, že z doplneného dokazovania nariadeného odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení z
Rozvrhu práce Najvyššieho súdu SR na rok 2025 v znení účinnom v čase nápadu veci rozhoduje v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Štift a JUDr. Marián Mačura. Spisový materiál bol na základe žiadostí zapožičaný Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky v období od
jeho vnútorného presvedčenia danú pôdu v roku 2017 obhospodaroval Q. W., čo vyplýva z výpovede asi 10 svedkov a z listinných dôkazov. Na tejto pôde nepracoval obžalovaný a ani dotknutý rumunský štátny občan, ktorých tam nikdy nikto nevidel. Čo sa týka rozhodnutí vydaných v tejto veci správnymi orgánmi a súdmi, tak tieto vyznievajú v prospech obžalovaného, ale ide o dôvody formálneho charakteru. Obhajca obžalovaného v konečnom návrhu uviedol, že to, čo uvádzal prokurátor v odvolaní, považuje za neprijateľné. V prípade rozhodnutí ministerstva pôdohospodárstva a správneho súdu nešlo o formálne pochybenia, ale z týchto rozhodnutí vyplýva, že išlo o fingovanie dotknutých zmlúv. Poukázal na skutočnosti, ktoré vyplývajú zo zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, na základe ktorého bolo doplnené dokazovanie, ktoré prvostupňový súd následne správne posúdil. Odvolanie prokurátora navrhol zamietnuť. Obžalovaný v konečnom návrhu uviedol, že súhlasí s vyjadrením obhajcu a navrhol odvolanie zamietnuť, je nevinný.
1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie
1 alebo nezruší rozsudok
3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
1.
por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd proti rozsudku vydanom Špecializovaným trestným súdom (§ 315 Tr. por.) na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre zamietnutie odvolania
1 Tr. por. alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku
3 Tr. por., pričom skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil. Zo spisového materiálu vyplýva, že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním podaným prokurátorom proti výroku, ktorým bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku v celom rozsahu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že ide v poradí o druhý vo veci vydaný rozsudok prvostupňovým súdom, keď prvým rozsudkom Špecializovaného trestného súdu zo 7. februára 2022, č. k. PK-1T/3/2020-3127, bol obžalovaný Ing. L. P. uznaný vinným z pokusu zločinu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie
1, § 261 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. účinného do 31. júla 2019 v jednočinnom súbehu s pokusom prečinu subvenčného podvodu
1, § 225 ods. 1 Tr. zák. s uložením úhrnného podmienečného trestu odňatia slobody vo výmere tri roky so skúšobnou dobou s probačným dohľadom na štyri roky spolu s povinnosťou spočívajúcou podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom výchovnému programu, súčasťou ktorého bude najmenej trikrát účasť na hlavnom pojednávaní Špecializovaného trestného súdu, predmetom ktorého bude prejednanie trestných činov poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev alebo subvenčného podvodu. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie obžalovaný, na podklade ktorého Najvyšší súd SR uznesením z 28. septembra 2023, sp. zn. 5 To 11/2022,
1 písm. b), písm. c) Tr. por. zrušil rozsudok prvostupňového súdu a
1 Tr. por. vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Základným dôvodom zrušenia prvého rozsudku prvostupňového súdu odvolacím súdom bola skutočnosť, že rozsudok bol v určitej časti nepreskúmateľný, keďže prvostupňový súd k tvrdeniam a záverom uvádzaným v skutkovej vete rozsudku neuviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia relevantné skutočnosti a úvahy, z ktorých by vyplývalo ako k nim dospel a zároveň z rozsudku nevyplývalo, ako sa súd vyrovnal v podstatnej časti s obhajobnými tvrdeniami obžalovaného, čo malo za dôsledok aj vznik pochybností o správnosti skutkových zistení. Odvolací súd pritom nariadil prvostupňového súdu vykonať konkrétne dôkazné prostriedky, a to opätovne podrobne vypočuť zástupcu poškodenej Pôdohospodárskej platobnej agentúry, prečítať ako listinné dôkazy dotknuté rozhodnutia PPA a Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR týkajúce sa spoločností J. W., s.r.o., J. D.. W.. s.r.o. a K. Y., s.r.o., ako aj listiny týkajúce sa toho, že obžalovaný mal pôvodne podanú Jednotnú žiadosť na rok 2017 z
10 Tr. por. a zásadu voľného hodnotenia dôkazov
12 Tr. por. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku zrozumiteľne a dostatočne určitým spôsobom rozviedol, ktoré skutočnosti mal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou a akými právnymi úvahami sa spravoval. Odvolací súd sa s týmito dôvodmi a argumentmi uvedenými prvostupňovým súdom stotožňuje a nie je možné mu v jeho skutkových zisteniach a na nich nadväzujúcich právnych úvahách vytknúť také skutočnosti, ktoré by mali za následok nutnosť zrušenia napadnutého rozsudku, pričom odvolací súd, aj vzhľadom na obsah podaného odvolania, z nich zdôrazňuje a dopĺňa ich nasledovnými skutočnosťami. Odvolací súd vo svojom predošlom meritórnom rozhodnutí (uznesenie z
342/2014 Z. z., platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie v sume 15.813,85 eur
342/2014 Z. z. a platby pre vybrané oblasti s prírodnými obmedzeniami v sume 2.842,61 eur
75/2016 Z. z. Teda samotný poškodený vydal rozhodnutie, ktorým obchodnej spoločnosti obžalovaného na základe žiadosti uvádzanej v obžalobe, ktorou si mal obžalovaný neoprávnene požiadať o podporu v poľnohospodárstve, schválil takú podporu. Uvedenú skutočnosť potvrdila na hlavnom pojednávaní zástupkyňa PPD, svedkyňa Ing. S. D. s tým, že išlo o oprávnenú platbu. Na druhej strane sú obsahom spisu rozhodnutia vydané PPA a potvrdené Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ako odvolacím orgánom, ktorými bola neschválená taká podpora v poľnohospodárstve na základe žiadostí z
1 Tr. por., tak odvolací súd uvádza nasledovné skutočnosti.
1 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd posudzujú samostatne predbežné otázky, ktoré sa v konaní vyskytnú; ak je o takej otázke právoplatné rozhodnutie súdu, Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), Súdneho dvora Európskej únie alebo iného štátneho orgánu, orgány činné v trestnom konaní a súd sú takým rozhodnutím viazané, ak nejde o posúdenie viny obvineného. Z uvedeného ustanovenia výslovne vyplýva, že súd v trestnom konaní posudzuje samostatne predbežné otázky (t. j. otázka, ktorá ako taká nie je predmetom konania, avšak jej vyriešenie je predpokladom rozhodnutia vo veci) s tým, že je viazaný právoplatným rozhodnutím iného štátneho orgánu, ak nejde o posúdenie viny obžalovaného. V danej veci súd samostatne posudzoval, kto bol oprávnený užívateľ danej pôdy, čo však neznamená, že nemohol vziať do úvahy aj predmetné rozhodnutia vydané inými štátnymi orgánmi, resp. skutočnosti v nich uvedené. Vo veci neboli vykonané dôkazy (prokurátorom ani navrhnuté na vykonanie), ktoré by relevantným spôsobom spochybňovali kontrolu na mieste PPA zo 7. júna 2018 vykonanú práve z dôvodu rozporu po krížových kontrolách na sporných pozemkoch a tým aj závery daných rozhodnutí. Odvolací súd teda nezistil žiadne také relevantné skutočnosti, ktoré by ho viedli k spochybneniu záverov z daných rozhodnutí vyplývajúcich. Obdobne pokiaľ odvolateľ poukazoval, že Q. W. je na rozdiel od obžalovaného skúsený poľnohospodár, ktorý sa touto činnosťou zaoberá po dlhé časové obdobie, zatiaľ čo u obžalovaného išlo o ojedinelé deklarovanie zaoberaním sa poľnohospodárskou činnosťou, tak uvedené nie je určujúce, keďže predmetom posudzovania bol práve iba žiadosť podaná a týkajúca sa roku 2017, a to bez ohľadu na to, či žiadateľ už predtým pôsobil v poľnohospodárstve, čo je teda z tohto pohľadu irelevantým. Pokiaľ odvolateľ poukazoval, že z výsluchu svedka P. J. K. vyplývalo, že žiadne poľnohospodárske práce pre obžalovaného nevykonával a že došlo k zneužitiu jeho identity po krádeží jeho dokladov s tým, že z informačno-technických prostriedkov vyplýva, že sa obžalovaný snažil deklarovať, že takáto osoba s ním spolupracovala, tak odvolací súd uvádza nasledovné. Obžalovaný k prečítanej výpovedi tohto svedka na hlavnom pojednávaní uviedol, že nejde o identickú osobu, s ktorou uzatvoril dohodu o vykonaní poľnohospodárskych prác a obhajoba poukazovala, že taká osoba je zapísaná v Obchodnom registri v najmenej dvoch obchodných spoločnostiach ako konateľ. Z uvedeného teda možno jednoznačne odvodiť iba to, že skutočný P. J. K. nevykonával poľnohospodárske práce u obžalovaného, nie však to, že iná osoba,
všetkého vydávajúca sa za neho, také práce nemohla vykonávať. Pokiaľ ide o poukazovanie na informačno - technické prostriedky, tak z nich vyplýva iba to, čo mohol obžalovaný plánovať urobiť, avšak z vykonaných dôkazov nevyplýva, že k tomu aj skutočne došlo. Na uznanie viny obžalovaného zo spáchania určitého skutku sa
zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie ohľadom viny o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, a nie iba o pravdepodobnosť. Tam, kde nie je možné bezpečne určiť, ktorý z možných variantov skutku zodpovedá skutočnosti, musí súd zvoliť tú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia, resp. ak existujú rozpory alebo nedostatočné dôkazy na rozhodnutie o uznaní viny, musí tieto súd vyhodnotiť v prospech obžalovaného v zmysle zásady in dubio pre reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), resp. uznanie viny nemožno zakladať na nejednoznačných záveroch, ktoré sú v rovine pravdepodobnosti. Zo zásady in dubio pro reo tiež vyplýva, že ak zostanú dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, treba rozhodnúť v prospech obžalovaného. Zo zásady prezumpcie neviny ustanovenej v čl. 50 ods. 2 Ústavy SR, čl. 40 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyplýva, že obžalovanému musí byť vina preukázaná bez akýchkoľvek pochybností a tento nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, hoci svedčiacu v jeho prospech. Prezumpcia neviny znamená, že nedokázaná vina má rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina, resp. obžalovaný nemá povinnosť dokazovať svoju nevinu. Na základe uvedených skutočností odvolací súd v zhode s výrokom napadnutého rozsudku dospel k záveru, že vzhľadom na výsledky dokazovania zostali dôvodné pochybnosti, resp. nebolo jednoznačne dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, a preto prvostupňový súd v súlade so zákonom obžalovaného oslobodil spod obžaloby
a) Tr. por. Z vykonaného dokazovania nebolo možné prísť k jednoznačnému záveru, že by spoločnosť J. s. r. o., za ktorú konal obžalovaný, danú poľnohospodársku pôdu, na ktorú bola 31. mája 2017 podaná žiadosť o poskytovanie podpory v poľnohospodárstve, k tomuto dátumu neobhospodarovala, o čom po vykonanom dokazovaní zostali dôvodné pochybnosti [nie iba o zavinení v konaní obžalovaného ako to uvádzal v odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd, keďže nedostatok samotného úmyselného zavinenia v konaní obžalovaného by bol
ustálenej súdnej praxe dôvodom pre oslobodenie spod obžaloby
b) Tr. por.]. Prvostupňový súd teda postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ obžalovaného oslobodil spod obžaloby z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, a preto podané odvolanie prokurátora odvolací súd zamietol ako nedôvodné. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.