1 Trestného zákona a iné, o dovolaní obvineného podanom proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 8To/41/2024, z 3. apríla 2025 rozhodol: I.
1 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm.
2 Trestného poriadku zrušuje rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 8To/41/2024, z
1 Trestného poriadku Krajskému súdu v Prešove prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 4T/46/2023, z 20. septembra 2024 bol obvinený X. G. uznaný za vinného zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví
1 Trestného zákona v štádiu pokusu
1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva
1 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa. Za to bol obvinenému X. G. uložený
1 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 39 ods. 2 písm. a) Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 10 (desať) mesiacov.
1 Trestného zákona za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obvinenému výkon trestu podmienečne odložil, uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe a
2 Trestného zákona ustanovil skúšobnú dobu na 4 (štyri) roky.
4 písm. d) Trestného zákona taktiež obvinenému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť poškodenému U.. K. A.F. v skúšobnej dobe spôsobenú škodu,
4 písm. f) Trestného zákona povinnosť osobne sa ospravedlniť poškodenému a
4 písm. j) Trestného zákona povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii. Napokon
1 Trestného poriadku súd uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenému škodu vo výške 968,80 eura. O odvolaní podanom obvineným proti rozsudku súdu prvého stupňa rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom, sp. zn. 8To/41/2024, z 3. apríla 2025 tak, že
1 písm. b), písm. c), písm. d) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu.
3 Trestného poriadku uznal obvineného X. G. za vinného z prečinu ublíženia na zdraví
1, ods. 3 písm.
1 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti rozsudku odvolacieho súdu. Za to obvinenému uložil
3 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
1 Trestného zákona za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obvinenému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil, uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe a
2 Trestného zákona ustanovil skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.
4 písm. d) Trestného zákona obvinenému taktiež uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť poškodenému U.. K. A. v skúšobnej dobe spôsobenú škodu a
4 písm. j) Trestného zákona povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii. Napokon
1 Trestného poriadku odvolací súd uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenému škodu vo výške 968,80 eura. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal obvinený prostredníctvom zvoleného obhajcu dovolanie s poukazom na dôvod dovolania
1 písm. i) Trestného poriadku [rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť]. K uplatnenému dôvodu dovolania
1 písm. i) Trestného poriadku obvinený uviedol v podstate nasledovné: „Poškodený utrpel zranenia v zmysle znaleckého posudku, avšak len z tejto skutočnosti nie je možné uzavrieť, že moje konanie je trestným činom. Pre takýto záver je nutné najprv posúdiť či obžalovaný nekonal v nutnej obrane. Jednotlivé okolnosti nie je možné posudzovať izolovane od ďalších okolnosti prípadu a celého priebehu skutku ako aj okolností, ktoré mu predchádzali. Aby bol určitý čin trestným činom v zmysle § 8 Trestného zákona nestačí, že napĺňa znaky uvedené v Trestnom zákone ale súčasne musí byť aj činom protiprávnym. Tým nebude vtedy, ak sú v čase jeho spáchania splnené okolnosti vylučujúce jeho protiprávnosť. Súd musí vždy zvážiť všetky okolnosti prípadu v celom jeho vývoji v danom čase a mieste, a to vždy so zreteľom na subjektívny stav osoby, ktorá odvracia útok - teda ako sa konanie útočníka javí tomu, kto útok odvracia. Pre posúdenie, či obžalovaný konal alebo nekonal za splnenia podmienok nutnej obrany sú dôležité ustanovenia § 25 Trestného zákona. So závermi krajského súdu, že o nutnú obranu išlo iba do momentu prvého úderu pohárom, nie je možné súhlasiť a takéto hodnotenie ani nezodpovedá vykonaným dôkazom. Čo sa týka dvoch nasledujúcich úderov súd zastáva názor, že už o nutnú obranu nešlo čo vyvodzuje z videozáznamu, že poškodený A. už neútočil, že som ustupoval iba z dôvodu, aby som ho mohol udrieť druhýkrát aj tretíkrát a teda, že som prekročil medze nutnej obrany. Tento záver je však iba domnienkou súdu, že som ustupoval dozadu nie pre nátlak poškodeného, ale zjavne preto, aby som ho mohol opätovne udierať. Z kamerového záznamu plynie, že celý konflikt prebehol vo veľmi krátkej dobe (5 sekúnd), a pokiaľ poškodený ma držal pod krkom naďalej aj po prvom údere pohárom, čo konštatuje aj odvolací súd so záverom, že prvým úderom som odvracal útok poškodeného a teda išlo o nutnú obranu. Osobne som naďalej pociťoval obavu z pretrvávajúceho útoku, preto som poškodeného opakovane udrel, aby som sa ho ako útočníka zbavil. Podstata nutnej obrany, ako je to vyššie rozvedené, spočíva v odvrátení útoku, zastavení, resp. v zbavení sa /v odrovnaní/ útočníka. Keďže poškodený ma najprv chytil pod krkom, o čom nasvedčuje pohyb hlavy na kamerovom zázname ako automatický pohyb pre uvoľnenie hrdla, a následne sa ma naďalej držal, mal som opodstatnený dôvod myslieť si, že útok bude pokračovať, pričom neschopnosť útočiť zo strany poškodeného nebolo možné vyhodnotiť v tak krátkom časovom slede, čo je v rozpore s úvahami odvolacieho súdu. Údery nasledovali tesne za sebou a v rámci času 5 sekúnd nie je možné usudzovať na dezorientáciu útočníka, pričom kamerový záznam preukazuje, že i pred druhým úderom má poškodený tlačil. Ak by poškodený bol dezorientovaný po prvom údere, pustil by ma. Okrem toho poukazujem i na okolnosť, že poškodený ma napadol ako prvý vidiac, že držím pohár s pivom v ruke. Mohol teda predpokladať nielen to, že ho nebudem chcieť rozliať a tým som bezmocný, ale aj, že ho môžem voči nemu použiť. Riešenie „konfliktu medzi mnou a sv. D.“, ktoré zvolil poškodený nemožno považovať za súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, že skutkové okolnosti obsahujú aj okolnosti svedčiace o konaní v nutnej obrane, podmienky pre uplatnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku sú splnené. Okrem toho namietam právne posúdenie skutku aj
ods. 3 písm.
Trestného zákona použiť tento kvalifikačný moment zodpovedajúci závažnejšiemu spôsobu konania so zbraňou, ktorý je okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby pretože spravidla trestné činy proti životu a zdraviu sú páchané/vykonané práve so zbraňou, čomu zodpovedá aj právna úprava citovaného ustanovenia obsahujúca výnimku použitia tejto okolnosti pri tam uvedených trestných činoch, medzi nimi aj § 156 Trestného zákona.“ Na základe vyššie uvedených skutočností dovolateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom vyslovil, že rozsudkom krajského súdu bol porušený zákon v ustanoveniach § 156 ods. 1, ods. 3 písm.
odsúdeného išlo len o domnienku odvolacieho súdu, že jeho ústup smerom vzad, pri tom ako udieral poškodeného bol za tým účelom aby si mohol spraviť priestor na vykonanie ďalších útokov na hlavu poškodeného. Ďalšie údery mali nastať z dôvodu, že osobne pociťoval aj naďalej obavu z útoku poškodeného a to aj po prvom údere a udrel ho opakovane aby sa ho zbavil, kde
odsúdeného pozostáva podstata nutnej obrany v odvrátení útoku, jeho zastavení, resp. v zbavení sa/odrovnaní útočníka, vedel, že útok zo strany poškodeného bude pokračovať, pričom neschopnosť ďalej útočiť zo strany poškodeného nebolo možné v tak krátkom časovom slede vyhodnotiť. Vyššie uvedená argumentácia odsúdeného presne vystihuje prečo nemožno jeho konanie subsumovať pod konanie v nutnej núdzi. Odsúdený mal po tom čo prvýkrát udrel poškodeného zistiť, či poškodený naďalej pokračuje v útoku, ak by pokračoval, tak odvrátiť jeho útok znovu, kľudne aj obdobným spôsobom, avšak obvinený prešiel do priameho útoku a nezistil, či útok zo strany poškodeného naďalej trval a absolútne neproporcionálne útočil ďalej, čím poškodeného ohrozil na živote a zdraví. Ostatná námietka odsúdeného sa týkala kvalifikácie skutku, kde
rozhodnutia odvolacieho súdu mal byť skutok spáchaný so zbraňou (pivným pohárom), čo je
odsúdeného v rozpore s hmotnoprávnym ustanovením § 138 písm. a) Trestného zákona s ohľadom na to, že bol odsúdený pre spáchanie prečinu ublíženie na zdraví
1, ods. 3 písm.
Trestného poriadku, najvyšší súd následne preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, voči ktorému podal obvinený dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie obvineného je čiastočne dôvodné, a to na podklade nasledovných právnych úvah. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, pričom nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené na nápravu akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Trestného poriadku. V porovnaní s dôvodmi, ktoré opodstatňujú podanie odvolania, sú dovolacie dôvody koncipované podstatne užšie. Je tomu tak z dôvodu, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Právoplatnosť súdneho rozhodnutia v sebe poníma jeho faktickú nezmeniteľnosť (formálna právoplatnosť) a záväznosť (materiálna právoplatnosť). Preto sú možnosti podania dovolania - vrátane dovolacích dôvodov - striktne obmedzené, aby sa potenciálne širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala v rámci konania pred dovolacím súdom ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako ďalšie odvolanie. Pokiaľ by zákonodarca zamýšľal urobiť z najvyššieho súdu tretí stupeň s plnou jurisdikciou, nestanovil by katalóg dovolacích dôvodov. K dôvodu dovolania
1 písm. i) Trestného poriadku.
1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať, ani meniť. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin, alebo že ustálený skutok vykazuje znaky iného trestného činu, alebo že obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa ustáleným skutkom dopustil. Podstatou správneho posúdenia skutku je aplikácia hmotného práva, teda že skutok zistený v napadnutom rozhodnutí súdu bol subsumovaný - podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone, pričom len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie tohto dôvodu. Nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie posúdenie trestnosti činu a tiež uloženie trestu v rozpore s § 2 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, nesprávne posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť (§ 24 - krajná núdza, § 25 - nutná obrana, § 26 - oprávnené použitie zbrane, § 27 - dovolené riziko, § 28 - výkon práva a povinnosti, § 29 - súhlas poškodeného, § 30 Trestného zákona - plnenie úlohy agenta), prípadne zániku trestnosti činu (najmä § 87 Trestného zákona - premlčanie trestného stíhania), resp. chybné rozhodnutia súdu pri uložení úhrnného trestu a spoločného trestu (§ 41 Trestného zákona), súhrnného trestu (§ 42 Trestného zákona), trestu odňatia slobody na doživotie (§ 47 a nasl. Trestného zákona) a pod. V zmysle dovolacieho dôvodu
1 písm.
1 písm. i) Trestného poriadku na podklade takýchto námietok nemohlo dôjsť. Rovnako tak na podklade námietok dovolateľa, prostredníctvom ktorých spochybňuje ustálené skutkové zistenia konajúcich súdov, nemohlo dôjsť ani k naplneniu žiadneho iného dôvodu dovolania
1 Trestného poriadku, keďže takto formulované námietky nezodpovedajú žiadnemu z dôvodov dovolania vymedzených v tomto ustanovení. In concreto dovolací súd dáva do pozornosti, že obvineného tvrdenia, že aj po prvom údere naďalej pociťoval obavu z pretrvávajúceho útoku, keďže ho poškodený naďalej držal a pred druhým úderom aj tlačil a z tohto dôvodu poškodeného preto opakovane udrel, aby sa ho ako útočníka zbavil, sú v rozpore s ustálenými skutkovými zisteniami, ku ktorým po náležitom zhodnotení vykonaného dokazovania dospel odvolací súd. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje najmä na skutkové závery odvolacieho súdu,
ktorého vykonaným dokazovaním nebolo potvrdené, že by poškodený po prvotnom zachytení obvineného pod krkom na neho ďalej aktívne útočil, že by sa ho snažil zasiahnuť a ani, že by svojím telom tlačil obvineného do nejakej časti interiéru pohostinstva, kde by obvinený nemal možnosť ústupu.
skutkových zistení odvolacieho súdu bol poškodený po prvom údere zo strany obvineného zjavne dezorientovaný, nikam obvineného netlačil a nebol schopný ďalšieho útoku. Situáciu po prvom údere
odvolacieho súdu už ovládal obvinený, ktorý ustupujúc si len vytváral väčší priestor na druhý a tretí útok, ktorý ukončil, keď predmetný pivový pohár o hlavu poškodeného. Vzhľadom na uvedené krajský súd samotnú skutočnosť, že poškodený obvineného držal aj po prvom údere zjavne nepovažoval za relevantnú (porovnaj str. 8 - 9 rozsudku odvolacieho súdu).
dovolacieho súdu je na podklade takto formulovaných námietok dovolateľa vylúčený prieskum správnosti (ne)použitia hmotnoprávneho ustanovenia § 25 Trestného zákona v dovolacom konaní, keďže dovolací súd nemôže dopĺňať, resp. „reinterpretovať“ alebo „modifikovať“ hodnotenie dôkazov a skutkový stav zistený skôr konajúcimi súdmi a na podklade takejto modifikácie skutkového stavu následne opätovne posudzovať existenciu okolnosti vylučujúcej protiprávnosť činu (nutnej obrany). Spôsob, akým sa dovolateľ snaží docieliť opätovné prehodnotenie právneho záveru o neexistencii okolnosti vylučujúcej protiprávnosť činu v prípade druhého a tretieho úderu (cez iné hodnotenie dôkazov) je v dovolacom konaní neprijateľný, nakoľko dovolací súd môže konštatovať nesprávne (ne)použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia iba na podklade skôr konajúcimi súdmi prijatých skutkových záverov, ktorých správnosť a úplnosť nemôže v dovolacom konaní skúmať, resp. meniť [porovnaj § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku časť vety za bodkočiarkou]. Je potom logickým následkom, ak najvyšší súd dovolacie námietky - ktoré smerujú primárne k spochybneniu správnosti a úplnosti skutkových zistení, rozsahu dokazovania a hodnoteniu dôkazov a až sekundárne (následne) k spochybneniu správnosti právneho posúdenia v dovolacom konaní modifikovaného skutku ako protiprávneho činu - označí v predmetnej trestnej veci ako stojace zjavne mimo uplatnený dovolací dôvod. Naviac, takto formulované dovolacie námietky nemožno kvalifikovane podradiť ani pod akýkoľvek iný uplatniteľný dovolací dôvod, nakoľko sa nimi v súvislosti s ich obsahom v podstate nie je možné z právneho hľadiska zaoberať tak, aby bol dovolací prieskum aspoň okrajovo súladný s platnou a účinnou právnou úpravou (výnimkou je procesná situácia, keď je subjektom podávajúcim dovolanie minister spravodlivosti
3 Trestného poriadku). Na druhej strane dovolací súd vo vzťahu k ďalšej námietke dovolateľa, ktorou spochybňuje právnu kvalifikáciu skutku
kvalifikovanej skutkovej podstaty uvádza, že táto je pod dôvod dovolania
1 písm. i) Trestného poriadku plne subsumovateľná, keďže obvinený v tejto časti dovolania nežiada od dovolacieho súdu prehodnotenie (modifikáciu) skutkového stavu veci, ale priamo na podklade skutkového stavu zisteného odvolacím súdom žiada len o preskúmanie správnosti právneho posúdenia skutku aj
kvalifikovanej skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví, a to konkrétne
1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Možno vo všeobecnosti konštatovať, že proces skúmania naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu a naplnenia znakov podmieňujúcich použitie kvalifikovanej skutkovej podstaty je z hľadiska myšlienkového postupu súdu a orgánov činných v trestnom konaní subsumpciou (alebo podradením) zisteného a ustáleného skutku pod príslušné zákonné ustanovenia všeobecnej a osobitnej časti Trestného zákona. Keďže podradenie skutkových zistení pod konkrétne zákonné ustanovenia je otázkou právnou, nesprávne podradenie skutkových zistení pod príslušné ustanovenia všeobecnej a osobitnej časti Trestného zákona je spôsobilé naplniť dôvod dovolania
1 písm. i) Trestného poriadku. O výrokovej časti rozsudku súdu v trestnom konaní platí, že táto musí byť vždy založená na súlade medzi skutkovou vetou, právnou vetou a právnou kvalifikáciou. V prípade použitia osobitnej trestnej sadzby musí byť daný tiež súlad medzi skutkovou vetou a výrokom o treste. Za predpokladu, že medzi nimi tento súlad nie je, nemožno konštatovať správne právne posúdenie veci z dôvodu, že nemohlo dôjsť k vykonaniu správneho myšlienkového procesu subsumpcie (podradeniu) skutkového stavu pod právnu normu. Nesúlad medzi skutkovou vetou, právnou vetou a právnou kvalifikáciou, resp. výrokom o treste (v prípade použitia osobitnej trestnej sadzby) zakladá právnu vadu rozhodnutia súdu, ktorá môže, ale aj nemusí odôvodniť zrušenie právoplatného rozhodnutia v dovolacom konaní v závislosti od stupňa ovplyvnenia postavenia obvineného v tomto trestnom konaní v príčinnej súvislosti s identifikovanou právnou vadou (najmä s poukazom na § 371 ods. 5 Trestného poriadku). Zohľadňujúc predloženú námietku obvineného spochybňujúcu naplnenie obligatórneho zákonného znaku objektívnej stránky skutkovej podstaty kvalifikovanej skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví
1, ods. 3 písm.
1 Trestného zákona kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.
3 písm. a) Trestného zákona odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.
a) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy
, vraždy
, zabitia
a § 148, usmrtenia
, ublíženia na zdraví
, § 156 a § 157.
3 Trestného zákona trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho vedomím niektorý zo spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu alebo ju má na taký účel pri sebe; zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Trestný čin je spáchaný so zbraňou aj vtedy, ak páchateľ použije napodobeninu zbrane alebo ju má pri sebe s úmyslom, aby bola považovaná za pravú. Vo všeobecnej rovine možno dať za pravdu odvolaciemu súdu, že pivný pohár - tzv. krígeľ, ktorý mal byť
ustálených skutkových zistení konajúcich súdov použitý proti telesnej integrite poškodeného, zodpovedá legálnej definícii zbrane upravenej v posledne citovanom ustanovení Trestného zákona, nakoľko takýmto predmetom možno bez akýchkoľvek pochybností urobiť útok proti telu dôraznejším. Napriek tejto skutočnosti však skutok opísaný v skutkovej vete rozsudku krajského súdu nezodpovedá právnej vete, ako ani právnej kvalifikácii skutku uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku, a to z dôvodu, že ustanovenie § 138 písm. a) Trestného zákona vylučuje spáchanie prečinu ublíženia na zdraví
Inými slovami, pokiaľ aj páchateľ naplní všetky obligatórne znaky objektívnej stránky základnej skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví
1 Trestného zákona a takýto čin spácha so zbraňou vo význame § 122 ods. 3 Trestného poriadku, nemožno mu pričítať trestnú zodpovednosť v zmysle kvalifikovanej skutkovej podstaty
§ § 156 ods. 1, ods. 3 písm.
1, ods. 3 písm.
1 písm. i) Trestného poriadku. Zistiac teda naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku na základe jednej z dovolacích námietok obvineného, najvyšší súd vyhovel dovolaniu obvineného a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.