4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej tiež „ZKR“); nepreukázal ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľa prvou kúpnou zmluvou a nepreukázaním naplnenia predpokladov odporovateľného právneho úkonu pri prvej kúpnej zmluve nepreukázal dôvodnosť žaloby v zmysle § 62 ods. 2 ZKR voči druhej kúpnej zmluve. Uviedol, že neboli naplnené ani predpoklady
2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej tiež „CSP“) vyzval obe žalované na vyjadrenie, či so späťvzatím žaloby súhlasia. Žalovaná 1/ a žalovaná 2/ zhodne vyjadrili svoj nesúhlas, uviedli jeho dôvody a požiadali o meritórne rozhodnutie o odvolaní žalobcu. Odvolací súd dospel k záveru, že dôvody nesúhlasu žalovaných so späťvzatím žaloby nie sú vážne, a preto uznesením č. k. 2CoKR/18/2024-488 zo dňa
1 v spojení s § 420 písm. f) CSP a tiež
1 písm. b) CSP. 7. Vo vzťahu k dôvodom prípustnosti dovolania
f) CSP dovolateľky vytkli odvolaciemu súdu procesné pochybenia, pričom uviedli, že „tieto nedostatky vykazujú značnú intenzitu na to, aby dovolací súd mohol spoľahlivo konštatovať, že tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces“.
dovolateliek odvolací súd vec posúdil svojvoľne a ignoroval ich argumentáciu. Aj keď nerozporujú právo žalobcu disponovať žalobou, poukázali na to, že žalobcom namietané skutočnosti už boli predmetom konania a dokazovania na podklade podanej žaloby. Žalobca však zvolil procesný postup, ktorým sa vzdal možnosti podania riadneho a mimoriadneho opravného prostriedku a pokúsil sa „vytvoriť umelý procesný stav umožňujúci iniciovanie nového konania - vylučovacej žaloby
Žalujúci správca späťvzatím žaloby fakticky dodatočne zhojil vlastné procesné pochybenia a týmto procesným postupom aj zvrátil nepriaznivý výsledok predchádzajúceho konania, čo je možné
dovolateliek považovať za zneužitie práva a šikanózne vedenie sporu. Upozornili, že správca ex post zaradil sporné nehnuteľnosti do konkurznej podstaty so zámerom vytvoriť procesnú situáciu umožňujúcu iniciovať nové konanie s totožným predmetom, čím sa vyhýba účinkom meritórneho rozhodnutia súdu prvej inštancie. Tento postup dovolateľky nepovažujú za riadny výkon procesných práv, ale za snahu o obchádzanie záverov rozhodnutia vo veci samej a dosiahnutie priaznivejšieho výsledku iným konaním. 8. Dovolateľky vytkli odvolaciemu súdu, že v odôvodnení napadnutého uznesenia dôkladne nevyhodnotil, či na žalovanej strane ide o vážne dôvody (nesúhlasu), a to
individuálnych okolností prípadu. Zdôraznili, že odvolací súd bol povinný zohľadniť nielen skutkové a právne špecifiká, vrátane povahy žalobou uplatneného nároku, ale aj možné dôsledky zastavenia konania na hmotnoprávny vzťah medzi stranami sporu a na mieru a závažnosť ohrozenia práva oprávnených záujmov žalovaných. Uviedli, že v kontexte skutkových a právnych okolností sporu je zrejmé, že z dôvodu neúspešnosti správcu v konaní o neúčinnosť právneho úkonu
ZKR, späťvzatie žaloby v nadväznosti na zaradenie sporných nehnuteľností do súpisu majetku (úpadcu) v rámci konkurzu, aj s tzv. spornou poznámkou v prospech žalovanej 2/, je cielenou snahou žalobcu vynútiť si nové konanie o vylučovacej žalobe
ZKR, s totožným predmetom sporu, za účelom získania priaznivejšieho procesného postavenia v takom spore. 9. Späťvzatie žaloby dovolateľky označili za účelové, slúžiace na obchádzanie účinkov meritórneho rozhodnutia, pričom odvolací súd napadnutým uznesením „pripustil závažné ohrozenie práv a právom chránených záujmov žalovaných“. Odvolací súd postupoval formalisticky, nevynaložil náležitú mieru objektivizácie a vo svetle namietaných skutočností nezohľadnil hypotézu, či by ktokoľvek v právnom postavení žalovaných mohol opodstatnene považovať prezentovaný dôvod nesúhlasu so späťvzatím žaloby za vážny; namietaným postupom fakticky prisúdil záujmu žalovaných na prejednaní a meritórnom rozhodnutí veci len paušálny charakter bez právneho významu.
dovolateliek je napadnuté uznesenie „v priamom rozpore s ust. § 146 ods. 1 veta prvá CSP“ a so základnými zásadami civilného procesu, ktorými sú princíp ochrany subjektívnych práv, právnej istoty, ako aj zákaz zneužitia práva. Namietaný nesprávny procesný postup odvolacieho súdu znemožnil žalovaným, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Značnú mieru závažnosti tohto porušenia podčiarkuje aj „nedostatočné a preskúmateľné odôvodnenie napadnutého uznesenia vo vzťahu k dôvodom nesúhlasu žalovaných so späťvzatím žaloby v nadväznosti na objektivizáciu individuálnych okolností prípadu“. 10.
dovolateliek kľúčové odseky 13 až 15 odôvodnenia napadnutého uznesenia obsahujú len právne závery odvolacieho súdu bez explicitného ozrejmenia hodnotiacej úvahy vo vzťahu k (
nich výkon práva vziať žalobu späť nesmie byť zneužitý na úkor procesnej istoty žalovaných. Účelové späťvzatie žaloby môže žalovaným znemožniť efektívnu obranu voči opakovanému alebo následnému sporu o ten istý majetok, čím sa narúša spravodlivosť procesu. 11. Vo vzťahu k dôvodom prípustnosti dovolania
1 písm. b) CSP dovolateľky uviedli, že predmetom dovolacieho prieskumu má byť otázka: „1. Či skutočnosť, že späťvzatie žaloby vedúce k zastaveniu konania a absencii meritórneho rozhodnutia, odstraňujúce tak prekážku veci rozhodnutej (res iudicata) a umožňujúce žalobcovi iniciovať obdobné konanie s totožným predmetom sporu, predstavuje závažný dôvod nesúhlasu
1 CSP, na ktorý je konajúci súd povinný prihliadať. 2. Ak je odpoveď na prvú otázku kladná, môže byť konanie
Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v určitých prípadoch považované za konanie s totožným predmetom ako spor o neúčinnosť právneho úkonu
tohto zákona“ (?). 12. Dovolateľky podotkli, že z právneho hľadiska v súvislosti s aplikáciou postupu „
1 CSP“ neexistujú pochybnosti o tom, že aj v konaní o určenie neúčinnosti právnych úkonov
ZKR, môžu nastať vážne dôvody nesúhlasu žalovaných so späťvzatím žaloby. Nesúhlasili s dôvodmi napadnutého rozhodnutia ako ich odvolací súd vyjadril najmä v ods. 13 napadnutého uznesenia.
dovolateliek dovolací súd nesprávne vec právne posúdil v otázke „závažnosti dôvodov nesúhlasu žalovaných, tak ako ich predpokladá § 146 ods. 1 CSP“. Ďalej opakovali výhrady už uvedené k dôvodom prípustnosti dovolania
f) CSP a načrtli svoj pohľad „na hmotnoprávne postavenie“ žalovanej 2/ v (následnom) spore
ZKR, v súvislosti so zápisom sporného majetku do súpisu majetkovej podstaty úpadcu. Spochybnili správnosť aplikácie čl. 17 CSP v danom prípade a za nesprávny považovali výklad § 146 ods. 1 CSP tým, že odvolací súd obmedzil možnosť uplatnenia závažných dôvodov nesúhlasu so späťvzatím žaloby len na vybrané druhy konaní a zároveň nesprávne právne posúdil otázku totožnosti konaní
f) CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 17.
ustanovenia § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo, alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
f) CSP 20.
dovolateliek došlo k naplneniu dôvodov prípustnosti dovolania stanovených v § 420 písm.
individuálnych okolností prípadu. Odvolací súd postupoval formalisticky, nevynaložil náležitú mieru objektivizácie a vo svetle namietaných skutočností nezohľadnil hypotézu, či by ktokoľvek v právnom postavení žalovaných mohol opodstatnene považovať prezentovaný dôvod nesúhlasu so späťvzatím žaloby za vážny; namietaným postupom fakticky prisúdil záujmu žalovaných na prejednaní a meritórnom rozhodnutí veci len paušálny charakter bez právneho významu.
dovolateliek je napadnuté uznesenie „v priamom rozpore s ust. § 146 ods. 1 veta prvá CSP“ a so základnými zásadami civilného procesu, ktorými sú princíp ochrany subjektívnych práv, právnej istoty, ako aj zákaz zneužitia práva. Značnú mieru závažnosti tohto porušenia podčiarkuje aj „nedostatočné a preskúmateľné odôvodnenie napadnutého uznesenia vo vzťahu k dôvodom nesúhlasu žalovaných so späťvzatím žaloby v nadväznosti na objektivizáciu individuálnych okolností prípadu“. 23. Z uvedeného vyplýva, že dovolateľky svoje výhrady voči procesnému postupu a rozhodnutiu odvolacieho súdu z hľadiska vady zmätočnosti v zmysle § 420 písm.
1 a 2 CSP pripustil späťvzatie žaloby, zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastavil, môže byť stručnejšie. Aj pri stručnejších dôvodoch je však podmienkou pre naplnenie práva na spravodlivý súdny proces zrozumiteľnosť a celková presvedčivosť týchto dôvodov.
ZKR, späťvzatie žaloby v nadväznosti na zaradenie sporných nehnuteľností do súpisu majetku (úpadcu) v rámci konkurzu, aj s tzv. spornou poznámkou v prospech žalovanej 2), je cielenou snahou žalobcu vynútiť si nové konanie o vylučovacej žalobe
ZKR, s totožným predmetom sporu, za účelom získania priaznivejšieho procesného postavenia v takom spore. 28. Pre náležitosti rozhodnutia v odvolacom konaní je významná forma rozhodnutia. Odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje rozsudok alebo mení rozsudok; inak rozhoduje uznesením (§ 392 CSP). Dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu má formu uznesenia. Na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 378 ods. 1 CSP). Keďže Civilný sporový poriadok nemá osobitnú úpravu náležitostí uznesenia vydaného v odvolacom konaní, platí úprava obsiahnutá v § 234 ods. 2 CSP,
ktorej, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
CSP, v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia. 29. Pre rozhodnutia (bez klasifikácie ich formy) vydané v odvolacom konaní súčasne platí úprava v § 393 CSP a vo vzťahu k náležitostiam odôvodnenia odsek 2 a 3 tohto ustanovenia.
2, 3 CSP, v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uvedie stručný obsah napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní, prípadne ďalších subjektov, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax; ustanovenia § 387 ods. 2 a 3 CSP tým nie sú dotknuté. V prípade odôvodnenia uznesenia, ktorým sa konanie končí, vydaného odvolacím súdom výhradne z procesných dôvodov
1 a 2 CSP, teda nie vo veci samej, však možno z ustanovenia § 393 ods. 2 a 3 CSP vychádzať len primerane, čo vyplýva zo samotnej dikcie tohto zákonného ustanovenia. 30. Taktiež len primerane možno čo do náležitostí odôvodnenia (nemeritórneho) rozhodnutia vydaného v odvolacom konaní, vychádzať z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP,
ktorého súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 31. Z vyššie uvedeného vyplýva, že aj v prípade uznesenia, ktorým sa konanie končí, vydaného odvolacím súdom
1 a 2 CSP, musia byť dodržané zákonné kritériá pre riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, t. j. s dostatočne, zrozumiteľne, preskúmateľne a presvedčivo vyjadreným odôvodnením. To, či je v tom ktorom prípade rozhodnutie riadne odôvodnené, záleží od individuálnych okolností danej veci.
ZKR má byť sporom s totožným predmetom ako v danom konaní o určenie neúčinnosti právnych úkonov, keďže nebola splnená podmienka totožnosti strán, ak vo vzťahu k možnej vylučovacej žalobe sporná poznámka týkajúca sa zápisu predmetných nehnuteľností do súpisu majetkovej podstaty úpadcu svedčí len žalovanej 2/ a nie aj žalovanej 1/. Totožnosť nie je daná ani skutkovými tvrdeniami správcu, keďže na rozdiel od daného sporu, dôvodnosť zápisu spornej poznámky odôvodnil tým, že majetok v čase vyhlásenia konkurzu patril úpadcovi, „pretože došlo k splneniu rozväzovacej podmienky dohodnutej v kúpnej zmluve, ktorou malo byť vlastnícke právo k majetku prevedené z úpadcu na inú osobu.“ 34. Odvolací súd ďalej v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že (konanie o) neúčinnosť právnych úkonov nie je totožné s vylúčením majetku zo súpisu
Konštatoval, že povinnosťou správcu je postupovať s odbornou starostlivosťou, zároveň zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone funkcie správcu a dohľad nad správcom vykonáva konkurzný súd (§ 41 ZKR) a teda, že tvrdenia o účelovom postupe správcu neprevyšujú právo žalobcu disponovať žalobou. Ďalej sa vyjadril aj k argumentácii žalovaných opierajúcej sa o závery uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 3Obdo/73/2020 z 27. mája 2021 (uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 6, ročník 2021, pod č. R 76/2021),
ktorých „právoplatné rozhodnutie súdu o neúčinnosti právneho úkonu dlžníka vydané v konaní
ustanovenia § 57 a nasl. zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktorým bola zároveň osobitným výrokom
ustanovenia § 63 ods. 1 zákona uložená osobe, voči ktorej sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo (§ 62 ods. 1), povinnosť vydať do dotknutej konkurznej podstaty veci nadobudnuté od dlžníka na základe neúčinného právneho úkonu, predstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre žalobu o vylúčenie týchto veci zo súpisu majetku zapísaných správcom do tohto súpisu
ustanovenia § 80 ods. 1 zákona podanej osobou, ktorej bola uložená povinnosť vydať veci nadobudnuté neúčinným právnym úkonom do príslušnej konkurznej podstaty (resp. jej právnym nástupcom).“ Odvolací súd zdôraznil, že v uvedenom judikovanom prípade bola osobitným výrokom
1 ZKR uložená povinnosť osobe, voči ktorej sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, vydať do dotknutej konkurznej podstaty veci nadobudnuté od dlžníka na základe neúčinného právneho úkonu, a teda v tejto súvislosti bol prijatý záver o prekážke právoplatne rozhodnutej veci pre excindačnú žalobu. Na rozdiel od uvedeného prípadu, však v danej veci nedošlo rozhodnutím súdu k uloženiu takej povinnosti, pričom predmetom daného sporu nie sú totožné skutkové tvrdenia totožných strán sporu. Preto
odvolacieho súdu v danom prípade z uvedeného rozhodnutia (R 76/2021) vychádzať nemožno, pričom nie je možné uprednostniť záujem žalovaných na pokračovaní konania pred právom žalobcu na dispozíciu so žalobou. Uzavrel, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky pre pripustenie späťvzatia žaloby. 35. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že odvolací súd sa dôvodmi nesúhlasu žalovaných so späťvzatím žaloby riadne zaoberal, čo dostatočne, zreteľne a preskúmateľne vyjadril v odôvodnení napadnutého uznesenia, ktoré tak zodpovedá zákonným kritériám stanoveným CSP pre odôvodňovanie rozhodnutí odvolacím súdom, tu aj s prihliadnutím na špecifiká odvolacieho rozhodnutia
1 a 2 CSP. Dovolací súd preto nezistil v procesnom postupe odvolacieho súdu vadu zmätočnosti namietanú dovolateľkami v zmysle § 420 písm. f) CSP.
ktorého ani snaha žalovaných 1/ a 2/ dosiahnuť pokračovanie a úspešné skončenie odvolacieho konania nemôže prevážiť nad právom žalobcu disponovať so žalobou. Zároveň nemôže žalobcovi ako správcovi konkurznej podstaty zabrániť zvoliť si spôsob procesnej ochrany práv veriteľov, ktorý považuje za účelný. V posudzovanej veci to zahŕňa aj späťvzatie žaloby o neúčinnosť právnych úkonov a súčasný postup správcu smerujúci k možnému budúcemu súdnemu konaniu o vylúčenie dotknutých nehnuteľností, ktoré nadobudla žalovaná 2/ a ktoré správca dodatočne zapísal do majetkovej podstaty úpadcu. 38. Dovolací súd k námietke ad b) nesprávnej interpretácie aplikovanej právnej normy („§ 146 ods. 1 veta prvá CSP“) uvádza, že samotné právne posúdenie dôvodov nesúhlasu žalovaných s pripustením späťvzatia žaloby a závery z neho plynúce v zmysle § 370 ods. 1 a 2 CSP predstavujú interpretáciu aplikovanej procesnej úpravy v okolnostiach danej veci, pričom judikatúrou najvyššieho je dlhodobo ustálené, že právne posúdenie veci nespadá pod vadu zmätočnosti
f) CSP. Najvyšší súd už
predchádzajúcej procesnej úpravy dospel k záveru, že realizácia procesných oprávnení sa strane sporu neznemožňuje právnym posúdením, a ani prípadné nesprávne právne posúdenie veci však vadu zmätočnosti nezakladá (R 54/2012, R 24/2017). Tu dovolací súd len poznamenáva, že ustanovenie § 146 ods. 1 veta prvá CSP, na ktoré dovolateľky výslovne v dovolaní opakovane poukazovali, odvolací súd vôbec neaplikoval, keďže sa týka štádia konania pred súdom prvej inštancie, a nie ako v posudzovanom prípade späťvzatia žaloby v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, o ktorom odvolací súd ešte nerozhodol, ktoré spadá pod osobitné ustanovenie § 370 CSP. 39. Podstatné teda z hľadiska námietok dovolateliek v zmysle § 420 písm. f) CSP bolo to, že odvolací súd na ich nesúhlas so späťvzatím žaloby pri rozhodovaní
1 a 2 CSP prihliadal, náležite sa zaoberal dôvodmi tohto nesúhlasu, čo v napadnutom uznesení riadne odôvodnil. Preto záver o tom, že tieto dôvody nesúhlasu s pripustením späťvzatia žaloby nepovažuje za vážne, nie je možné považovať za svojvoľný procesný postup súdu, a to v miere predstavujúcej porušenie práva žalovaných 1/ a 2/ na spravodlivý súdny proces. 40. Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru o neprípustnosti dôvodov dovolania vyvodzovaných z § 420 písm. f) CSP, a preto v tejto časti konštatoval splnenie podmienok pre odmietnutie dovolania
f) CSP. K prípustnosti dovolania
1 CSP 41. Dovolateľky taktiež vyvodzovali prípustnosť dovolania z dôvodov
1 písm. b) CSP vo väzbe na § 432 ods. 1 a 2 CSP, t. j. z dôvodu existencie vady nesprávneho právneho posúdenia, ktorého sa mal odvolací súd dopustiť tým, že dôvody, pre ktoré dovolateľky nesúhlasili s pripustením späťvzatia žaloby, nepovažoval za vážne.
dovolateliek by mala byť predmetom dovolacieho prieskumu otázka, „1. Či skutočnosť, že späťvzatie žaloby vedúce k zastaveniu konania a absencii meritórneho rozhodnutia, odstraňujúce tak prekážku veci rozhodnutej (res iudicata) a umožňujúce žalobcovi iniciovať obdobné konanie s totožným predmetom sporu, predstavuje závažný dôvod nesúhlasu
1 CSP, na ktorý je konajúci súd povinný prihliadať. 2. Ak je odpoveď na prvú otázku kladná, môže byť konanie
Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v určitých prípadoch považované za konanie s totožným predmetom ako spor o neúčinnosť právneho úkonu
tohto zákona.“ 42. Odhliadnuc od zmätočného poukazovania dovolateliek na úpravu v § 146 ods. 1 CSP, ktoré na daný prípad späťvzatia žaloby vôbec nedopadá, ako dovolací súd už osvetlil vyššie, v danom prípade je prípustnosť dovolania vylúčená a priori z dôvodu, že predmetom dovolania nie je také rozhodnutie odvolacieho súdu ako stanovuje § 421 ods. 1 CSP.
tohto zákonného ustanovenia je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie. Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté
1 a 2 CSP o pripustení späťvzatia žaloba, o zrušení prvoinštančného rozhodnutia a o zastavení konania, pod uvedené kritériá ust. § 421 ods. 1 CSP nespadá. Argumentácia dovolateliek (v texte dovolania odkazom v bode 2 pod čiarou),
ktorej „možno mať za to, že rozhodnutím odvolacieho súdu sa zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, keďže viedlo k inému výsledku konania“, je založená na mylnej interpretácii ust. § 421 ods. 1 CSP. Dovolateľky pritom túto svoju argumentáciu ani nijako právne nerozvinuli a nepodložili. 43. Dovolací súd uvádza, že k prípustnosti opravných prostriedkov
Civilného sporového poriadku existuje už ustálená judikatúra tak najvyššieho súdu ako aj ústavného súdu, ktorý napríklad v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 275/2018 z 15. augusta 2018 okrem iného vyslovil, že: „Za rozhodnutie, ktorým sa konanie pred odvolacím súdom o danej otázke končí,teda možno považovať rozhodnutie, ktorým odvolací súd rozhodol o odvolaní inak ako jehovecným prejednaním (t. j. rozhodnutie o odmietnutí odvolania alebo o zastaveníodvolacieho konania), rozhodnutie odvolacieho súdu o zastavení konania z dôvoduspäťvzatia žaloby po rozhodnutí prvostupňového súdu a pred rozhodnutím odvolacieho súdu (§ 370 CSP) a uznesenie, ktorým odvolací súd potvrdil alebo zmenil prvostupňovéuznesenie o otázke, ktorej vyriešenie sa týmto uznesením končí, pričom spravidla pôjde o uznesenia odvolacieho súdu, ktorými rozhodol o odvolaní proti uzneseniam
CSP, ktoré síce možno v dovolacom konaní preskúmať z dôvodov zmätočnosti uvedených v § 420 CSP, avšak z dôvodov zásadnej právnej významnosti sú v zmysle § 421 ods. 2 CSPz prieskumu dovolacím súdom vylúčené.“ (pozn.- text zvýraznil dovolací súd). 44. Z vyššie uvedeného bez ďalšieho vyplýva, že dovolateľky vo zvyšnej časti podali dovolanie proti takému (nemeritórnemu) rozhodnutiu, ktorým sa konanie končí, pričom dovolanie proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým nedošlo k potvrdeniu ani zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je v zmysle § 421 ods. 1 CSP v spojení s § 432 ods. 1 a 2 CSP prípustné. Preto dovolací súd aj o tejto časti dovolania rozhodol tak, že ho odmietol (§ 447 písm. c/ CSP) bez toho, aby sa zaoberal námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci. 45.
c) CSP, dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. 46.
f) CSP, dovolací súd odmietne dovolanie, ak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.