Obsah (9)

§ 23§ 125§ 386§ 420§ 363§ 123§ 127§ 373§ 255

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Cdo/6/2026 Identifikačné číslo spisu: 8224202670 Dátum vydania rozhodnutia: 27.05.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

ustanovenia § 125 ods. 2 CSP súd nevyzýva na doplnenie zaručeného elektronického podpisu. Súd prvej inštancie nebol povinný vyzývať na doplnenie podania v predpísanej forme, čo znamená, že ak tak učinil, nepostupoval správne a v súlade so zákonnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku.

1. Ten, kto podáva podanie vo veci samej elektronicky bez autorizácie, má povinnosť sám odstrániť tento nedostatok, a to bez ďalšej výzvy súdu, teda na strane súdu nie je zákonom daná povinnosť vyzvať na dodatočné doručenie podania (pozri rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 223/2021).
2. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/135/2023 z
4. 2024, v ktorom dovolací súd uviedol, cit.: „
5. Podmienkou elektronického podania je platná autorizácia

§ 23ods.

1 zákona o e-Governmente. V prípade, ak absentuje platná autorizácia

§ 23ods.

1 zákona o e-Governmente, ktorá je podmienkou samotného vzniku podania, hľadí sa naň, akoby nikdy nevzniklo. Zákonodarca tak ustanovil z dôvodu, aby chýbajúca autorizácia elektronického podania nebola „len“ chýbajúcou náležitosťou podania, ktorú je možné dodatočne odstrániť, ale aby bez nej podanie ani nevzniklo (pozri Komentár k § 25 zákona o e-Governmente, dostupný na https://www.epi.sk). Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ elektronické podanie nebolo úplné alebo bolo v zmysle platných osobitných predpisov nekorektné, má orgán verejnej moci právo odmietnuť takéto podanie, ako aj v danej veci nekonať, či konanie zastaviť (

§ 125ods.

2 CSP v spojení s § 23 ods. 1 a § 25 zákona o e-Governmente). 33. Vychádzajúc z vyššie uvedeného pokiaľ žalovaná 2/ odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu formou elektronického podania urobila bez autorizácie, pretože identické odvolanie nebolo dodatočne do desiatich dní doručené v listinnej podobe a ani v elektronickej podobe autorizované

osobitného predpisu, absentuje tak v danom prípade zákonná podmienka samotného vzniku podania v zmysle § 23 ods. 1 zákona o e-Governmente, na ktoré sa potom hľadí akoby nikdy nevzniklo.

názoru dovolacieho súdu nemožno potom v posudzovanom spore hodnotiť ako nesprávny postup odvolacieho súdu, ktorý v súlade so zákonným ustanovením § 125 ods. 2 CSP na takéto neautorizované elektronické odvolanie žalovanej 2/ neprihliadol (obdobne nález II. ÚS 442/2021-41).“

1. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd posúdil odvolanie žalovaného doručené súdu dňa
3. 2025 ako podanie, ktoré neobsahovalo podstatnú všeobecnú náležitosť, a to zaručený elektronický podpis, keďže bolo podané v elektronickej podobe (§ 363 CSP v spojení s § 127 CSP) a nebolo doplnené za podmienok uvedených v § 125 ods. 2 CSP a ani v rámci lehoty na podanie odvolania. Ak by aj odvolací súd podanie žalovaného bez zaručeného elektronického podpisu vyhodnotil ako také, na ktoré sa neprihliada, potom je tu však odvolanie žalovaného v listinnej podobe s vlastnoručným podpisom, ktoré bolo súdu doručené až dňa
5. 2025, teda po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Preto odvolací súd odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie

§ 386písm.

1. a)a
2. d)odmietol.“ III. Dovolanie 8. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj ako „dovolateľ“) dovolanie, ktorého prípustnosť odôvodnil poukazom na § 420 písm.
3. f)CSP. 9.

dovolateľa odvolací súd vec nesprávne posúdil, keďže on proti rozhodnutiu prvoinštančného súdu v zákonnej lehote podal dňa

1. októbra 2025 v elektronickej forme odvolanie aj s elektronickým podpisom. Na preukázanie uvedeného tvrdenia predložil spolu s dovolaním listiny - Všeobecná agenda, Elektronické dokumenty z
3. 2025, Potvrdenie o odoslaní elektronického podania, Elektronické dokumenty z
5. 2025, Doručenka k „Všeobecná agenda“, Elektronické dokumenty z
9. Ďalej uviedol, že dňa
10. augusta 2025 prevzal uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 1C/55/2024-80, v ktorom bol vyzvaný, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia svoje neúplné podanie vo veci samej z
11. júla 2025, doručené súdu dňa
12. júla 2025, označené ako odvolanie proti rozsudku, doplnil a opravil tak, aby podanie podpísal. V deň doručenia výzvy súdu osobne doručil písomne doplnenie a opravu odvolania s ospravedlnením, že ak odvolanie podané elektronickou cestou nebolo podpísané, mohlo ísť o technické zlyhanie. Z uvedených dôvodov dovolateľ navrhol, aby najvyšší súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a zároveň požiadal súd o odloženie vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí.
13. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení navrhla dovolanie ako účelovo podané odmietnuť. IV. Konanie o dovolaní
14. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), následne bez nariadenia pojednávania skúmal splnenie podmienok prípustnosti, resp. dôvodnosti dovolania.
15. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (pozri sp. zn. 3Cdo/42/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 8Cdo/99/2017).
16. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu, a to z akýchkoľvek hľadísk (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/165/2017, 3Cdo/14/2017, 4Cdo/157/2017, 5Cdo/155/2016, 8Cdo/67/2017).
17. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je skôr reštriktívny výklad (pozri sp. zn. 1Cdo/26/2017, 2Cdo/154/2017, 3Cdo/42/2017, 5Cdo/12/2017, 7Cdo/163/2017, 8Cdo/73/2017).
18. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.

§ 420písm.

f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie prípustné

§ 420

CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). 17. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm.

1. f)CSP, sú
2. a)zásah súdu do práva na spravodlivý proces a
3. b)nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. 18. Ustanovenie § 420 písm.
4. f)CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v prípade, ak miera porušenia procesných práv strany v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu nadobudla značnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré sa vymykajú zákonnému, ale aj ústavnému procesno-právnemu rámcu, ktorý zároveň znamená aj porušenie procesných práv garantovaných ústavou. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie), znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (tu porovnaj R 129/1999 a sp. zn. 1Cdo/202/2017, 2Cdo/162/2017, 3Cdo/22/2018, 4Cdo/87/2017, 5Cdo/112/2018, 7Cdo/202/2017 a 8Cdo/85/2018). Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. 19. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. 20. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu už pred účinnosťou CSP judikovala, že o odňatie možnosti konať pred súdom (vo význame znemožnenia realizácie procesných oprávnení účastníka občianskoprávneho konania) ide tiež v prípade postupu súdu, ktorý sa z určitého dôvodu odmietne zaoberať meritom veci (konanie zastaví alebo odmietne podanie alebo odvolací súd odmietne odvolanie), hoci procesné predpoklady pre taký postup nie sú dané (viď napríklad R 23/1994 a R 4/2003, ale aj rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 14/1996, prípadne ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1Cdo/41/2000, 2Cdo/119/2004, 3Cdo/108/2004, 3Cdo/231/2008, 4Cdo/20/2001, 5Cdo/434/2012, 6Cdo/107/2012, 7Cdo/142/2013, 3Cdo/98/2015). 21. Z podaného dovolania vyplýva, že dovolateľ nesprávny procesný postup odvolacieho súdu videl v nesprávnom postupe odvolacieho súdu, ktorý odmietol jeho odvolanie ako oneskorené. 22. Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že žalovaný v zákonnej lehote podal proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie (č. l. 75) dňa 31. júla 2025 prostredníctvom elektronickej schránky bez zaručeného elektronického podpisu a toto podanie v lehote 10 dní nedoplnil. Žalovaný na základe výzvy súdu prvej inštancie dňa 18. augusta 2025 predložil súdu prvej inštancie odvolanie v listinnej forme s jeho vlastnoručným podpisom. 23. Elektronicky podané odvolanie z 31. 07. 2025 neobsahovalo zaručený elektronický podpis ako podstatnú všeobecnú náležitosť tohto podania (§ 363 CSP v spojení s § 127 CSP) a nebolo doplnené za podmienok uvedených v § 125 ods. 2 CSP ani v rámci lehoty na podanie odvolania (keď odvolanie v listinnej podobe s vlastnoručným podpisom doručil súdu osobne až dňa 18. augusta 2025), preto ho odvolací súd vyhodnotil ako podanie, na ktoré sa neprihliada. 24. Vzhľadom na námietky dovolateľa dovolací súd skúmal, či bol postup krajského súdu pri skúmaní splnenia formálnych podmienok pre meritórne odvolacie konanie v súlade so zákonom. Podstatné pre uvedené skúmanie bolo posúdenie splnenia podmienok podania odvolania zo strany žalovaného, a to, či jeho elektronicky podané odvolanie bolo podpísané v zmysle zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente, ďalej len „zákon o e-Governmente“) a ak nebolo, či odvolateľ dodržal zákonný postup, aby sa naň mohlo prihliadnuť, resp. či odvolanie žalovaného v listinnej podobe bolo podané včas.

§ 386písm.

1. a)a písm.
2. d)CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene; a ak nemá náležitosti

§ 363

, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

§ 123ods.

2 CSP podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie.

§ 125ods.

1 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

§ 125ods.

2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie

osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované

osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

§ 127ods.

1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

1. a)ktorému súdu je určené,
2. b)kto ho robí,
3. c)ktorej veci sa týka,
4. d)čo sa ním sleduje a
5. e)podpis.

§ 363

CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

§ 373ods.

1 CSP ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

1. Z citovanej zákonnej úpravy jednoznačne vyplýva, že odvolanie je podaním vo veci samej (§ 123 CSP), ktorého obligatórnou náležitosťou je podpis (§ 363, § 127 CSP). V prípade podania v elektronickej podobe bez autorizácie, t. j. bez zaručeného elektronického podpisu je táto vada odstrániteľná iba spôsobom uvedeným v § 125 ods. 2 CSP. To znamená, že žalovaný mal najneskôr do desiatich dní doručiť toto odvolanie buď v elektronickej podobe s potrebnou autorizáciou alebo v listinnej podobe s vlastnoručným podpisom, čo však neurobil, preto sa na elektronické podanie z
3. 2025 zo zákona neprihliada.
4. V zmysle § 125 ods. 2 vety druhej CSP súd na dodatočné doručenie podania spôsobom

prvej vety § 125 ods. 2 nevyzýva. Vzhľadom na túto špeciálnu úpravu nebolo možné v danom prípade aplikovať ustanovenie § 373 ods. 1 CSP. Pokiaľ teda súd prvej inštancie uznesením zo

1. augusta 2025 (č. l. 80), doručeným žalovanému
2. augusta 2025 tohto vyzval na odstránenie vady elektronického podania „tak, aby ho podpísal“, išlo o postup nesprávny. Ani doručenie odvolania v listinnej podobe s vlastnoručným podpisom žalovaného dňa
3. augusta 2025 preto nemohlo zvrátiť zákonom predpokladaný následok, že po uplynutí desiatich dní od podania elektronickej formy odvolania bez autorizácie sa na také odvolanie už neprihliada.
4. Postupom odvolacieho súdu, ktorý na v lehote nedoplnené elektronicky podané odvolanie neprihliadol a odvolanie v listinnej forme z
5. augusta 2025 odmietol ako oneskorené, preto žalovanému nebolo znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesne´ práva - nedošlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý´ proces v zmysle § 420 písm. f) CSP.
6. Pokiaľ dovolateľ argumentoval v dovolaní aj tým, že „dňa
8. 2025 podal odvolanie v elektronickej forme aj s elektronickým podpisom“, toto jeho tvrdenie je mylné, lebo obsahom podania z
10. 2025 je „vyjadrenie k vyjadreniu žalobkyne z
12. 2025 k jeho odvolaniu“.
13. Z uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie žalovaného odmietol ako nedôvodné.
14. Vzhľadom na plný úspech žalobkyne v dovolacom konaní rozhodol dovolací súd o nároku na náhradu trov tohto konania

§ 255ods.

1 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. .

1. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
2. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.