2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“) zrušil rozhodnutie ţalovaného č. p.: SRLZ-413/CV-PV-2009 zo dňa
2 písm. c/ Výnosu Ministerstva vnútra SR o Policajných stredných odborných školách č. 73/2008 a
čl. 10 Školského poriadku 2 8Sžo/46/2011 ustanoveného Zbierkou pokynov riaditeľa školy č. 20/2008, z dôvodu porušenia základných povinností poslucháča ustanovených v ods. 2 písm. a/ a f/ tým, ţe v dňoch
1 O.s.p. tak, ţe uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu vo výške 832,32 eur úspešnému ţalobcovi. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalovaný namietajúc, ţe napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobu zamietne. S poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. II ÚS 127/07-21, z ktorého vyplýva, ţe úlohou súdu správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, konštatoval, ţe súd nevyhľadáva za účastníka konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré
2 O.s.p. majú tvoriť obsah ţaloby a určovať rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia súdom. Poukázal tieţ na to, ţe súd nemôţe preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec v ţalobe vymedzeným, ide o zásadu index neat netita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán). Zdôraznil, ţe podaná 3 8Sžo/46/2011 ţaloba netvrdí porušenie subjektívnych práv ţalobcu, čo uţ
judikatúry Najvyššieho súdu SR samo o sebe je nedostatkom, pre ktorý nemôţe byť ţaloba úspešná ani pre ţalobcu v priaznivejších okolnostiach. K záveru krajského súdu, ţe zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci z dôvodu, ţe prvostupňové rozhodnutie neobsahuje správnu úvahu a bez odôvodnenia výšky trestu, ţalovaný uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu obsahuje všetky náleţitosti, ktoré vyţadujú ustanovenia správneho poriadku. Mal za to, ţe zo zadováţených dôkazov boli dostatočne preukázané skutkové zistenia tak, ako sú opísané v napadnutých rozhodnutiach, na základe ktorých vyvodil záver, ţe ţalobca porušil pravidla sluţobnej zdvorilosti, nezdrţal sa prejavov neslušnosti, čím nevhodne prezentoval svoje postavenie príslušníka policajného zboru. Pokiaľ sa v rozsudku vytýka, ţe prvostupňové rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie výšky trestu, ţalovaný poukázal na to, ţe
2 písm. c/ Výnosu č. 73/2008 o Policajných stredných odborných školách vylúčenie poslucháča z policajnej školy nie je moţné povaţovať za trest, ale za opatrenie vo výchove, pričom je výlučne na posúdení riaditeľa strednej odbornej školy aké opatrenie vo výchove poslucháčovi s prihliadnutím na závaţnosť porušenia školského poriadku uloţí. Mal za to, ţe dôvody k uplatneniu inštitútu vylúčenia ţalobcu z policajnej školy v danom okamihu boli naplnené, a preto riaditeľ, ktorý je jediný oprávnený rozhodnúť o vylúčení ţalobcu z policajnej školy po splnení všetkých podmienok pristúpil k tomuto opatreniu vo výchove. Ţalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalovaného uviedol, ţe odvolanie povaţuje za nedôvodné a účelové, ţalovaný v ňom neuvádza ţiadne iné skutočnosti neţ tie, ktoré mal súd k dispozícii pri rozhodovaní vo veci samej a ani ţiadne iné dôvody, preto povaţuje rozhodnutie súdu za vecne aj obsahovo správne. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie ţalobcu ako nedôvodné v celom rozsahu zamietol a napadnutý rozsudok potvrdil a priznal ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania za jeden právny úkon – písomné podanie – vyjadrenie k odvolaniu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave a konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a zistil, ţe odvolaniu ţalovaného je potrebné priznať úspech, nakoľko doposiaľ nebolo preukázané splnenie zákonnej podmienky pre meritórne rozhodnutie vo veci. 4 8Sžo/46/2011 V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.). Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. Predpokladom postupu súdu
druhej hlavy piatej časti O.s.p. (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť § 247ods. 2 O.s.p.
1 O.s.p.
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
2 veta prvá O.s.p. žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Aktívna procesná legitimácia ţalobcu ako procesná podmienka v zmysle § 250 ods. 2 O.s.p., ktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie ţaloby, v sebe zahŕňa kumulatívne dva predpoklady, a to postavenie účastníka správneho konania a súčasne ukrátenie na právach napadnutým rozhodnutím, vydaným v správnom konaní, t.j. ţe mu takýmto rozhodnutím bola spôsobená ujma. 5 8Sžo/46/2011 Ţalobca môţe účinne namietať len tú nezákonnosť rozhodnutia, ktorou bol ukrátený na svojich právach, pričom ukrátením na právach je nutné rozumieť nielen ukrátenie na právach hmotných, ale aj na právach procesných. Samotné tvrdenie ţalobcu o nesprávnosti záverov ţalovaného a ich rozpore so zákonom nestačí. Takémuto tvrdeniu musí korešpondovať jeho subjektívne oprávnenie, ktoré vychádza z konkrétneho právneho predpisu. Súd v kaţdej konkrétnej veci v intenciách citovaných zákonných ustanovení posudzuje, či ţalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie ţaloby v správnom súdnictve. V konaní
piatej časti O.s.p. súd poskytuje ochranu len subjektívnym právam ţalobcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa so ţalobou ţalobcu a s obsahom pripojeného súdneho a administratívneho spisu upriamuje pozornosť krajského súdu na to, ţe vychádzajúc z vyššie uvedeného mal najskôr posúdiť, či ţalobca je osobou oprávnenou na podanie ţaloby v súlade s § 250 ods. 2 veta prvá O.s.p. z pohľadu predpokladaného tvrdenia o ukrátení na svojich právach. V posudzovanej veci nebolo moţné ponechať bez povšimnutia, ţe ţalobca v ţalobe netvrdí, ţe bol rozhodnutím ţalovaného ukrátený na svojich právach; neuviedol nič, čo by mohlo byť povaţované v zmysle ustanovenia § 250 ods. 2 vety prvej O.s.p. za námietku označujúcu porušenie jeho konkrétnych práv, nekonkretizoval teda subjektívne právo, ktoré bolo v jeho prípade porušené. Obmedzil sa len na konštatovanie, ţe svojím konaním sa nedopustil ţiadneho previnenia, priestupku ani iného protiprávneho konania, ţe neporušil ţiadny interný ani všeobecne záväzný predpis ani základné povinnosti poslucháča policajnej školy, a namietal pravdivosť dôvodov rozhodnutia správneho orgánu, s ktorými nesúhlasil. Z obsahu predloţeného súdneho spisu nevyplynulo, ţe by sa krajský súd zaoberal nedostatkom ţaloby spočívajúcom v absencii tvrdenia ţalobcu o ukrátení na jeho právach a v nadväznosti na to posúdením otázky, či sa preskúmavané rozhodnutie mohlo negatívne 6 8Sžo/46/2011 prejaviť v jeho právnej sfére. Ide o procesnú podmienku, ktorej splnenie súd skúma v ktoromkoľvek štádiu súdneho konania. Rovnako je potrebné poukázať na to, ţe
2 O.s.p. je ţalobca povinný uviesť vo svojej ţalobe aj dôvody, v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, z čoho vyplýva, ţe ţalobca je povinný tvrdiť, ţe správne rozhodnutie alebo jeho časť odporuje konkrétnemu zákonu alebo inému predpisu, a toto tvrdenie odôvodniť. Činnosť súdu je potom ohraničená rámcom takto vymedzeným a súd sa musí obmedziť na skúmanie napadnutého rozhodnutia v tomto smere, pokiaľ však nejde o vady rozhodnutia, na ktoré by musel prihliadnuť z úradnej moci. Vzhľadom k tomu, ţe v súdnom preskúmavacom konaní nebolo doposiaľ osvedčené splnenie procesnej podmienky osoby oprávnenej na podanie ţaloby – aktívnej procesnej legitimácie ţalobcu, dospel odvolací súd k záveru, ţe krajský súd postupoval predčasne, pokiaľ pristúpil k preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia ţalovaného bez toho, aby sa otázkou aktívnej legitimácie ţalobcu zaoberal. Ide o vadu konania, na ktorú odvolací súd musel prihliadnuť, keďţe mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave
3 veta druhá O.s.p. a § 221 ods. 1 písm. h/ s poukazom na § 212 ods. 3 O.s.p. zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.). V ďalšom konaní krajský súd po vyriešení si aktívnej procesnej legitimácie ţalobcu vec opätovne prejedná a znovu o nej rozhodne. Z dôvodu zrušenia napadnutého rozsudku z procesných dôvodov neskúmal odvolací súd jeho vecnú správnosť.
4 O.s.p. v ďalšom konaní je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci
3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. 7 8Sžo/46/2011 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 25. septembra 2012 JUDr. Jaroslava Fúrová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.