1 Trestného zákona a iné, na neverejnom zasadnutí konanom
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného Ing. Y. Y. odmieta. Odôvodnenie I. Konanie predchádzajúce dovolaniu Okresný súd Poprad (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo 6. decembra 2021, sp. zn. 6T/110/2014 uznal obvineného Ing. Y. Y. a Mgr. N. Y. (ďalej aj ,,obvinení“) vinnými z prečinu ublíženia na zdraví
1 Trestného zákona, formou spolupáchateľstva
Trestného zákona a prečinu výtržníctva
1 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že: v čase o 09.00 hod. dňa 1. augusta 2013 v L. na ul. D. č. XX na parkovisku, na mieste verejnosti prístupnom, fyzicky napadli Ing. T. N. tak, že Ing. Y. Y. udrel Ing. T. N. päsťou jedenkrát do tváre, načo došlo k ich vzájomnému zápaseniu, pri ktorom Ing. Y. Y. zasadil svojou pravou rukou na zemi kľačiacemu Ing. T. N. tzv. kravatu, pričom svojou ľavou rukou ho opakovane udrel do oblasti rebier, do oblasti hlavy za ľavé ucho a vtedy k nim pristúpila Mgr. N. Y., ktorá Ing. T. N. opakovane udrela a kopla do oblasti chrbta, čím Ing. T. N. spôsobili viacpočetné pomliaždenia s krvnými podliatinami a kožnými odreninami v oblasti hlavy - čelovej oblasti vpravo, temennej oblasti vpravo, spánkovo-temennej oblasti vľavo, v oblasti ľavého oka so zakrvácaním do spojivky ľavého oka, nosa, v oblasti krku - viacpočetné drobné krvné podliatiny a odreniny krku vpredu z oboch strán, v oblasti hrudníka - viacpočetné krvné podliatiny a pruhovité odreniny na zadných stranách hrudníka - nad lopatkami, pričom zranenia poškodeného Ing. T. N. si vyžiadali dobu liečenia od 01.08.2013 do 22.08.2013, s obmedzením na obvyklom spôsobe života najmä v obmedzení v spoločenskom styku pre farebné zmeny v oblasti hlavy a tváre po dobu najmenej 7 dní, bolesťami hlavy najmenej po dobu 7 dní, opuchom nosa a sťaženým dýchaním, bolesťami hrudníka najmenej po dobu 14 dní, silnejšej intenzity počas prvých 5 dní a neskoršie viazaných už len na prudší pohyb, kašeľ a pod. Okresný súd obvineným
1 Trestného zákona, s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm.
3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, im ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) mesiacov. Okresný súd zároveň
1 Trestného poriadku uložil obvineným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť Ing. T. N. bolestné vo výške 644 eur a Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s., náklady zdravotnej starostlivosti vo výške 212,76 eur.
2 Trestného poriadku poškodeného Ing. T. N. so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ,,krajský súd“ alebo ,,odvolací súd“) rozsudkom z 20. decembra 2022
1 písm. b), písm. c), písm. d), ods. 3 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku obvineného Ing. Y. Y. uznal vinného z prečinu ublíženia na zdraví
1 Trestného zákona a prečinu výtržníctva
1 písm. a) Trestného zákona, na skutkovom základe, že: v čase o 09.00 hod. dňa 01.08.2013 v L. na ul. D. č. XX na parkovisku, na mieste verejnosti prístupnom, fyzicky napadol Ing. T. N. tak, že Ing. Y. Y. udrel Ing. T. N. päsťou jedenkrát do tváre, načo došlo k ich vzájomnému zápaseniu, pri ktorom Ing. Y. Y. zasadil svojou pravou rukou na zemi kľačiacemu Ing. T. N. tzv. kravatu, pričom svojou ľavou rukou ho opakovane udrel do oblasti rebier, do oblasti hlavy za ľavé ucho, čím Ing. T. N. spôsobili viacpočetné pomliaždenia s krvnými podliatinami a kožnými odreninami v oblasti hlavy - čelovej oblasti vpravo, temennej oblasti vpravo, spánkovo-temennej oblasti vľavo, v oblasti ľavého oka so zakrvácaním do spojivky ľavého oka, nosa, v oblasti krku - viacpočetné drobné krvné podliatiny a odreniny krku vpredu z oboch strán, v oblasti hrudníka - viacpočetné krvné podliatiny a pruhovité odreniny na zadných stranách hrudníka - nad lopatkami, pričom zranenia poškodeného Ing. T. N. si vyžiadali dobu liečenia od 01.08.2013 do 22.08.2013, s obmedzením na obvyklom spôsobe života najmä v obmedzení v spoločenskom styku pre farebné zmeny v oblasti hlavy a tváre po dobu najmenej 7 dní, bolesťami hlavy najmenej po dobu 7 dní, opuchom nosa a sťaženým dýchaním, bolesťami hrudníka najmenej po dobu 14 dní, silnejšej intenzity počas prvých 5 dní a neskoršie viazaných už len na prudší pohyb, kašeľ a pod. Krajský súd
1 Trestného zákona, s použitím čl. 6 ods. 1, čl. 13 Dohovoru, § 40 Trestného zákona upustil od potrestania obžalovaného Ing. Y. Y..
1 Trestného poriadku uložil obvinenému povinnosť zaplatiť Ing. T. N. bolestné vo výške 644 eur a Všeobecnej zdravotnej poisťovni náklady zdravotnej starostlivosti vo výške 212,76 eur.
2 Trestného poriadku poškodeného Ing. T. N. so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. Krajský súd zároveň
b) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby okresného prokurátora v Poprade sp. zn. 2Pv 768/13/7706 z 20. augusta 2014 obvinenú Mgr. N. Y., pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví
1 Trestného zákona a prečin výtržníctva
1 písm. a) Trestného zákona, formou spolupáchateľstva
Y. Y. na totožnom skutkovom základe, ako je uvedený v rozsudku okresného súdu, pretože skutok nie je trestným činom. Krajský súd
3 Trestného poriadku poškodeného Ing. T. N. s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. II. Dovolanie a vyjadrenia k nemu Proti vyššie citovanému rozsudku krajského súdu podal obvinený Ing. Y. Y. dovolanie najprv vlastným písomným podaním z 19. decembra 2025, neskôr doplneným prostredníctvom obhajcu z 1. apríla 2026 z dôvodov
1 písm. c), písm. g), písm. i) Trestného poriadku. V odôvodnení dovolania obvinený namietal procesné pochybenie okresného súdu pri pribratí znalca MUDr. G. U. uznesením zo
1 písm.
1 Trestného poriadku, veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté. Súčasne však dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú naplnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Najvyšší súd považuje za potrebné vo všeobecnej rovine pripomenúť, že z konštrukcie a štruktúry jednotlivých dovolacích dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm.
Nestačí, ak podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pokiaľ v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu (pozri napr. odôvodnenie rozhodnutia najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 51/2014). Zároveň treba uviesť, že viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené, v zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku), a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia
Trestného poriadku (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 120/2012-I). Pri zisťovaní dôvodov dovolania dovolacím súdom je rozhodujúca ich vecná špecifikácia a nie ich označenie
Jednotlivé dovolacie dôvody (§ 371 ods. 1 písm.
1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Najvyšší súd v zmysle konštantnej judikatúry uvádza, že dovolací dôvod
1 písm. c) Trestného poriadku predpokladá nie akékoľvek porušenie práva na obhajobu, ale len tie prípady, kedy toto právo obvineného bolo porušené zásadným spôsobom. Spravidla pôjde o prípady, kedy obvinený nebol v trestnom konaní zastúpený obhajcom napriek tomu, že išlo o niektorý z prípadov povinnej obhajoby (§ 37 Trestného poriadku). Spôsob obhajoby obvineného je mimo rámec tohto dovolacieho dôvodu. Vo všeobecnosti možno dodať, že právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu (pozri uznesenie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 7/2011). Právo na obhajobu je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu zabezpečujúcich „rovnosť zbraní“ medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom ako žalobcom v trestnom konaní na strane druhej. Táto základná zásada trestného konania je v Trestnom poriadku upravená v ustanovení § 2 ods. 9 Trestného poriadku, vyplýva z čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a je garantovaná v ďalších významných právnych dokumentoch, akými sú Listina základných práv a slobôd a Dohovor.
čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby, a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu. Porušenie práva na obhajobu je podstatnou chybou konania. Dovolací dôvod
1 písm. c) Trestného poriadku je však koncipovaný oveľa užšie, keďže nie je ním akékoľvek (resp. každé) porušenie práva na obhajobu, ale len porušenie tohto práva zásadným spôsobom. Pri posudzovaní, či v danom prípade bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, sú dôležité konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne, ako aj vo vzájomných súvislostiach. Podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť obhajovanie práv obvineného tak, aby v konaní boli okrem iného objasnené aj všetky skutočnosti svedčiace v prospech obvineného, a aby sa na tieto v konaní a pri rozhodovaní prihliadalo. V rámci dovolacieho dôvodu
1 písm.
1 Trestného poriadku súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Uznesenie o pribratí znalca bolo riadne súdom doručené tak obvineným, ako aj obhajcovi (doručenky na č. l. 413), pričom sťažnosť voči tomuto uzneseniu obvinený nepodal. Zo zápisníc o hlavných pojednávaniach konaných
10, resp. práva
11 Trestného poriadku. Ak by záver súdu, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú a už ju nebude overovať ďalšími dôkazmi zakladal opodstatnenosť tohto dovolacieho dôvodu, odporovalo by to skutočnosti, že dovolací súd je viazaný zisteným skutkovým stavom, ktorá vyjadruje už vyššie spomenutú zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, a nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu. Prihliadnuc na uvedené najvyšší súd konštatuje, že okresný súd postupoval správne a v súlade so zákonom, pričom nesúhlas obvineného s hodnotením dôkazov súdmi nižších stupňov dovolací dôvod
1 písm. c) Trestného poriadku nenapĺňa. Čo sa týka obvineným uvádzaných námietok o arbitrárnosti, či nelogickosti rozhodnutí súdov prvého a druhého stupňa je potrebné uviesť, že k základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením nie je nutné, aby na každú námietku bola daná súdom odpoveď, pričom rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť
povahy rozhodnutia, a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolností každého prípadu. Ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku súvisiacu s predmetom súdnej ochrany, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti). Obsahom základného práva na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania, ako aj iného zainteresovaného subjektu na rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny. Najvyšší súd po preskúmaní rozhodnutí vo veci tak súdu prvého i druhého stupňa uvádza, že obvinený dostal odpovede na všetky relevantné námietky. Skutočnosť, že obvinený sa s právnym názorom súdov prvého a druhého stupňa nestotožňuje nestačí na prijatie záveru o arbitrárnosti napadnutých rozhodnutí. Obvinený nepredložil argumentáciu spochybňujúcu udržateľnosť záverov súdov nižšieho stupňa. Skôr vyjadril svoje nestotožnenie sa s nimi, opakoval svoje skoršie námietky (vrátane svojho nazerania na skutkové a právne otázky) a k nim predložil len všeobecné výhrady o arbitrárnosti. V prevažnej miere ide o opakovanie dôvodov uvedených v odvolaní, čím stavia najvyšší súd do pozície ďalšej inštancie, ktorá by mala opätovne posudzovať rovnaké námietky (obdobne uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 6. júla 2022, sp. zn. IV. ÚS 366/2022).
1 písm. g) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Dovolací dôvod
tohto ustanovenia možno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď sa vydané rozhodnutie opiera o dôkazy, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané zákonným spôsobom. Nemožno ním napadnúť spôsob hodnotenia dôkazu súdom. Nesprávne hodnotenie dôkazu možno napraviť v odvolacom konaní, nie však v konaní o dovolaní. Proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá,
ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku,
ktorej orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. V súvislosti s dovolacím dôvodom
1 písm. g) Trestného poriadku obvinený namietal nesprávne hodnotenie dôkazov súdmi oboch stupňov a vyhodnotenie výpovedí poškodeného ako pravdivých, napriek existujúcim nie bezvýznamným rozporom v týchto výpovediach. K týmto námietkam sa veľmi podrobne vyjadril krajský súd, ktorý uviedol, že: „Skutočnosť, že svedok vo svojej výpovedi pri opise skutkových okolností niektorú z podstatných skutočnosti neuvedie presne, ktorú predtým uvádzal, či ju opomenie, či už opíše odlišne (napríklad o počte úderov, ich poradí, či intenzite), no o podstatných okolnostiach po doplňujúcich otázkach, resp. s odkazom na skoršiu výpoveď, potom vypovedá zhodne a to od začiatku a ním opísané skutkové okolnosti a bez rozumných pochybností nadväzujú na ďalšie dôkazy, obsah ktorých nemohol svedok svojou výpoveďou objektívne ovplyvniť - konkrétne v tomto prípade diagnostikované zranenia u poškodeného, takúto výpoveď hlavne pokiaľ k veci vypovedá opakovane v rôznych časových obdobiach, aj s odstupom dvoch, troch, či piatich rokov od skutku nie je možné považovať, resp. jej časti, či dokonca celú za nepravdivú. Za danej situácie nie je možné korektne požadovať od svedka Ing. T. N., aby jeho výpoveď vo všetkých skutkových okolnostiach bola perfektne bezchybná, najmä ak išlo o traumatizujúci zážitok, pri súčasne objektívne existujúcom strese, vyhrotenej situácii pri fyzickom napadnutí inou osobou, no samozrejme aj s prihliadnutím na plynutie času, kedy s prirodzeným procesom zabúdania sa tiež spájajú možné rozpory vo výpovedí svedkov. Tým, že existujú rozpory vo výpovedi poškodeného o počte úderov, ich časovej súslednosti, poradie útočiacich osôb, v tomto prípade obžalovaných, ešte nie je možné automaticky urobiť záver, že poškodený neuvádza pravdu, resp. len časť z jeho výpovede je pravdivá, či dokonca vyslovene úmyselne klame. Jednotlivé tvrdenia je potrebné totižto ako už bolo naznačené, konfrontovať s ďalšími dôkazmi od vôle osoby vypovedajúcej nezávislými z hľadiska ich obsahu. V kontexte uvedeného
názoru krajského súdu bola teda vysvetlená pochybnosť, akým spôsobom a v akom poradí mali nasledovať útoky obžalovaných voči poškodenému a približne v akej polohe boli obžalovaní a poškodený v tom čase, kedy mal byť poškodený napadnutý, no predovšetkým vo vzťahu k obžalovanému Ing. Y. Y. a to konkrétne vo vzťahu k útokom, ich forme, spôsobu, ktoré boli spôsobilé spôsobiť následok v podobe diagnostikovaných zranení u poškodeného a to aj v kontexte rozsahu podielu na spôsobenom následku konaním obžalovanej Mgr. N. Y.. Totižto platí, že po prvých výpovediach obžalovaných pri opise skutkových okolností vzájomného zápasenia medzi obžalovaným a poškodeným nebolo úplne zrejmé - ako mohli byť poškodenému spôsobené zranenia na chrbte, ale aj na tvári - preto aj pre obžalovaného/ných platí, že existuje podozrenie, že svoju výpoveď následne prispôsobovali výpovediam poškodeného a výsledkom znaleckého dokazovania z odvetvia traumatológie. Oproti námietkam obhajoby potom stojí reálne preukázaný fakt, že to bol práve poškodený, ktorý po zákonom poučení v procesnom postavení poškodeného ako prvý vo veci spontánne vypovedal a to ešte pred prvotnou výpoveďou oboch obžalovaných v procesnom postavení obvinených dňa 28.04.2014 (v rovnaký deň vykonaná aj konfrontácia oboch obžalovaných s poškodeným) a to dvakrát, najsamprv pred vznesením obvinenia dňa 05.11.2013 a teda tiež ešte pred pribratím pôvodného znalca z odvetvia traumatológie na čl. 85 zo dňa 18.11.2013 MUDr. Z. V. a vypracovaním znaleckého posudku k 25.11.2013 a teda možnosti sa oboznámiť s jeho závermi na č.l. 86-102, kde následne poškodený vypovedal síce po vznesení obvinenia obžalovaným no ešte dňa 14.04.2014, pred ich prvotným výsluchom. Po prvýkrát teda obžalovaný Ing. Y. Y., na rozdiel do poškodeného, vysvetľuje zo svojho pohľadu až po možnosti oboznámiť sa s výpoveďami poškodeného a závermi znaleckého posudku z odvetvia traumatológie, ako si mohol
neho poškodený spôsobiť diagnostikované zranenia pri vzájomnom zápasení na zemi, kde ho možno mohol pritom nechtiac zasiahnuť lakťom do oblasti tváre tiež pri vzájomnom zápase.
názoru krajského súdu však práve následné výpovede poškodeného Ing. T. N. na hlavnom pojednávaní dňa 25.03.2015 a najmä dňa 23.08.2019 k postupnosti jednotlivých útokov napadnutia a ich spôsobu vykonania si zásade neodporujú s jeho pôvodnými výpoveďami, nejde o extrémne rozdiely, ktoré by sa vzájomne vylučovali - práve naopak, pokiaľ rozpory existovali, boli zrozumiteľne vysvetlené, pričom vysvetlená bola aj pochybnosť, kde v tom čase, keď útok obžalovaného Ing. Y. Y. na poškodeného prebiehal, sa nachádzala obžalovaná Mgr. N. Y.. Pokiaľ súd nemal dôvod neveriť tvrdeniam poškodeného o útoku obžalovaného voči nemu, ktoré sú okrem iného overené v znaleckom posudku č. 9/2017 zo dňa 30.01.2017 MUDr. G. U., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, nie je dôvod neveriť výpovedi poškodeného aj v časti o účasti na jeho napadnutí obžalovanou Mgr. N. Y., tá sa totižto javí ako realisticky vystavaná a v logických súvislostiach - kde poškodený trval na tom a to opakovane, že obžalovaná bola na mieste činu v čase, kedy bol napádaný obžalovaným, stála za obžalovaným a v tom čase, kedy bola za ich chrbtom, poškodený opakovane tvrdil, že pocítil v tom čase údery do oblasti chrbta od lopatiek dole - nevie čím, či nohou, či rukou, keďže na ňu nevidel. Pri konfrontácií výpovedí obžalovaného Ing. Y. Y. a poškodeného Ing. T. N. bola teda reálne dokázaná skutočnosť, že boli u poškodeného diagnostikované zranenia, ktoré si nemohol spôsobiť sám, čo v podstate nepopiera ani sám obžalovaný Ing. Y. Y., no ponúka diametrálne iný opis priebehu konfliktu a teda aj iný možný mechanizmus vzniku zranení diagnostikovaných u poškodeného.“ Vzhľadom na citované je potrebné uviesť, že so všetkými námietkami obvineného sa krajský súd dôsledne vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia, po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov, na ktoré odôvodnenie z dôvodu jeho správnosti najvyšší súd v celom rozsahu poukazuje. Vzhľadom ku skutočnosti, že dovolacím dôvodom
1 písm. g) Trestného poriadku nemožno napadnúť spôsob hodnotenia dôkazu súdom, a najvyšší súd nezistil ani dôkazy, ktoré by boli na hlavnom pojednávaní vykonané nezákonným spôsobom, ani tento dovolací dôvod nebol naplnený.
1 písm.
noriem hmotného práva. Poukazovanie na nesprávne skutkové zistenia, na ktorých je rozhodnutie založené, alebo nesúhlas s hodnotením dôkazov súdmi tento dovolací dôvod nenapĺňa (porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 24. júla 2007, sp. zn. 2 Tdo 21/2007, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 57, roč. 2007 - II.). Povedané inými slovami, predmetný dovolací dôvod dikciou za bodkočiarkou vylučuje námietky skutkové, tzn. nie je prípustné právne účinne namietať, že skutok tak, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa bol zistený nesprávne a neúplne, ani hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu. Ďalej predpokladá, ako už bolo vyššie uvedené výlučne chyby právne, ktoré sa dotýkajú právneho posúdenia zisteného skutku v tom zmysle, že tento bol v rozpore s Trestným zákonom posúdený buď ako prísnejší alebo miernejší trestný čin, alebo že vôbec nemal byť posúdený ako trestný čin pre existenciu niektorej Trestným zákonom predpokladanej okolnosti vylučujúcej trestnú zodpovednosť páchateľa alebo protiprávnosť činu. Spomenutý dovolací dôvod je okrem toho daný aj nesprávnou aplikáciou iného hmotnoprávneho ustanovenia, ktorá nemusí bezprostredne súvisieť len s právnym posúdením skutku, ale sa môže dotýkať, napr. rozhodovania o treste, či ochrannom opatrení (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 47/2014-II). V rámci tohto dovolacieho dôvodu obvinený namietal skutkové okolnosti, nakoľko
obvineného je verzia priebehu skutku tak, ako ju on popísal logickejšia a vierohodnejšia, na rozdiel od verzie popísanej poškodeným. Zároveň namietal nereálnosť priebehu skutku v časti, kde obvinený mal v tzv. kravate udierať poškodeného opakovane do trupu a hlavy. Najvyšší súd (ako jeho judikatúra opakovane zdôrazňuje) v zmysle dovolacieho dôvodu
1 písm.
1 Trestného zákona kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.
1 písm. a) Trestného zákona kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. K právnej kvalifikácii súd prvého stupňa správne uviedol, že: „Prečinu ublíženia na zdraví
1 Trestného zákona sa dopusti ten, kto inému úmyselne ublíži na zdraví.
2 Trestného zákona ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Pri konštatovaní konajúceho súdu, či u poškodeného došlo k ublíženiu na zdraví v zmysle § 123 Trestného zákona bolo predovšetkým nevyhnutné objektívne zistenie či poškodená osoba bola lekársky vyšetrená, ošetrená alebo liečená a či počas liečenia bol na nie iba krátky čas sťažený jej obvyklý spôsob života, ako aj zistenia ďalších skutočnosti spočívajúcich v povahe samotnej ujmy na zdraví, v príznakoch, ktorými sa ujma na zdraví prejavovala, ďalej ťažkosti a bolesti, ktorými sa táto ujma prejavovala na zdraví poškodenej osoby, v akej intenzite, po aký dlhý čas a do akej miery narušila zaužívaný spôsob života poškodenej osoby. Dôkazy v podobe znaleckého posudku MUDr. G. U., výpovedí znalca a výpovedí svedkýň MUDr. T. C. a MUDr. Q. X., spolu s príslušnými lekárskymi správami i samotných výpovedí poškodeného Ing. T. N. spoľahlivo preukázali, že u poškodeného Ing. T. N. došlo k ublíženiu na zdraví v zmysle ustanovenia § 123 ods. 2 Trestného zákona pretože, že poškodený bol práceneschopný po dobu 21 dní a že počas práceneschopnosti bol po dobu najmenej 7 dní ovplyvňovaný na svojom obvyklom spôsobe života spočívajúcom v obmedzení spoločenského styku pre farebné zmeny v oblasti hlavy a tváre. Prečinu výtržníctva
1 písm. a/ Trestného zákona sa dopustí ten, kto slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom sa dopustí hrubej neslušnosti alebo výtržníctva najmä tým, že napadne iného. Výtržnosťou v zmysle ustanovenia § 364 Trestného zákona je konanie, ktoré závažným spôsobom narúša verejný pokoj a poriadok a je preň typicky zjavne neúctivý a nezriadený postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolunažívania. Ide spravidla o násilný alebo slovný prejav takéhoto charakteru, že hrubo uráža, vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia, majetku alebo výrazne znižuje vážnosť väčšieho počtu osôb súčasne prítomných....skutok bol spáchaný na parkovisku, teda na mieste verejnosti prístupnom, na ktoré má prístup širší okruh ľudí, individuálne neurčených.“ Súdy oboch stupňov v odôvodnení svojich rozhodnutí zohľadniac jednotlivé námietky, najmä tie skutkové, (ktoré obvinený v podanom dovolaní v podstate iba opakuje) dostatočne rozviedli, akými úvahami sa spravovali pri hodnotení dôkazov preukazujúcich ustálené skutkové zistenia. Právne posúdenie skutku súdmi oboch stupňov vychádzalo z veľmi podrobne vykonaného dokazovania, a
najvyššieho súdu zodpovedalo ustanoveniam Trestného zákona. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v predmetnej veci nie sú splnené obvineným uvádzané dôvody dovolania
1 písm. c), písm. g), písm. i) Trestného poriadku, a z tohto dôvodu dovolanie obvineného na neverejnom zasadnutí
c) Trestného poriadku odmietol. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.