Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Cdo/127/2025 Identifikačné číslo spisu: 6123444231 Dátum vydania rozhodnutia: 28.05.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Bajánková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 186ods.

1 CSP aj absencia podpisu na listine, ktorá je súčasťou súdneho spisu v ktorom súd koná a rozhoduje?" Podľa názoru žalovaného sa považuje za skutočnosť

§ 186ods.

1 CSP aj absencia podpisu na listine, ktorá je súčasťou súdneho spisu v ktorom súd koná a rozhoduje. Ak totiž nejaká skutočnosť vyplýva zo súdneho spisu, osobitne ak táto spočíva v zrejmej absencii napr. listiny, podpisu, dátumu, alebo inej podstatnej náležitosti, tak na túto nie sú strany konania povinné poukazovať a táto skutočnosť je skutočnosťou známou súdu z jeho činnosti podľa § 186 ods. 1 CSP. Inak povedané žalovaný by bol povinný namietať to, že napr. podpis na konkrétnej listine nie je podpisom toho ktorého účastníka daného úkonu, ale nie je povinným namietať to, že na listine sa žiadny podpis nenachádza. V tomto prípade pravdepodobne došlo na strane súdov prvej a druhej inštancie k zamieňaniu výkladu pojmu právny názor a právna skutočnosť. Strana konania môže mať na akúkoľvek právnu skutočnosť akýkoľvek právny názor, napr. sa môže domnievať, že bola uzatvorená kúpna zmluva na nehnuteľnosť, pretože sa na tom s druhou stranou dohodla, napriek tomu keďže nebola naplnená obligatórna písomná forma kúpnej zmluvy, tak právnou skutočnosťou je, že takáto kúpna zmluva nevznikla. Obdobne aj v tomto prípade, žalobca, žalovaný aj zástupca realitnej kancelárie mohli mať právny názor, že ZoBZ na predaj nehnuteľnosti vznikla, ale právnou skutočnosťou je že nevznikla, keďže táto zostala nepodpísaná žalobcom ako budúcim predávajúcim. Strana konania pritom nie je povinná rozporovať právne názory druhej strany (tieto vyhodnocuje súd), ale len právne skutočnosti tvrdené druhou stranou. Uvedené pochybenie súdu druhej inštancie okrem dovolacieho dôvodu podľa§ 421 písm.

1. b)CSP napĺňa aj dovolací dôvod podľa § 421 písm.
2. a)a
3. c)CSP, a to z dôvodu, že podľa ustálenej praxe dovolacieho súdu, t.j. že: „Ak strana uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdený nárok, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany sporu a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Súd teda nie je viazaný právnou kvalifikáciou" (viď napr. Rozhodnutia NS SR pod sp. zn. 7Cdo/25/2018, 7Cdo/1/2023 a 5Obdo/3/2024). Krajský súd sa teda bez náležitého odôvodnenia odklonil od vyriešenej otázky, že súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou strán konania (v tomto prípade, vznik a existencia platnej ZoBZ z dôvodu jej nepodpísania žalobcom, teda absencia písomnej formy), ale táto je vecou úvahy súdu. Krajský súd v rozpore s uvedeným nadviazal na súd prvej inštancie v tom, že mal za nespornú vznik právneho vzťahu založeného ZoBZ na ktorej ale absentoval podpis žalobcu a ktorá tak bola absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu nenaplnenia písomnej formy. Z dôvodu, že súd druhej inštancie (rovnako ako súd prvej inštancie) nezdôvodnil, na základe akej úvahy nepovažuje za skutočnosť

§ 186ods.

1 CSP absenciu podpisu sporovej strany na listine, ktorá je súčasťou súdneho spisu a ktorá bola vykonaná nielen jej doručením všetkým stranám konania, ale táto bola aj oboznámená na pojednávaní, tak bol naplnený aj dovolací dôvod podľa § 420 písm.

1. f)CSP, a to v podobe porušenia práva žalovaného na spravodlivý proces v dôsledku nedostatočného odôvodnenia rozsudku. Uviedol, že nie je možné súhlasiť s názorom odvolacieho súdu, ktorý v rozsudku k uvedenému uviedol: „v tomto prípade nedošlo k žiadnej zmene kúpnej ceny dojednanej v kúpnej zmluve dodatočne, ale ide tu o záväzok žalovaného, ktorý má svoj podklad ešte v ZoBZ uzatvorenej pred samotnou kúpnou zmluvou." Krajský súd sa svojim postupom a postojom odklonil / znegoval právnu otázku neprípustnosti zmeny kúpnej ceny ako podstatnej náležitosti kúpnej ceny po povolení vkladu do katastra nehnuteľností, ktorá bola už vyriešená v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/66/2015 zo dňa 28. 02. 2017. Podľa názoru žalovaného a v súlade s predmetným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR akonáhle nastanú účinky povolenia vkladu do katastra nehnuteľností, tak nie je možné meniť kúpnu cenu, a to už vôbec nie jednostranne a bez písomných a riadne očíslovaných dodatkov. Keďže krajský súd uvedený právny názor vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/66/2015 zo dňa 28. 02. 2017 neakceptoval a odklonil sa od právnej otázky neprípustnosti zmeny kúpnej ceny po povolení vkladu nehnuteľnosti, tak uvedené predstavuje naplnenie dovolacieho dôvodu § 421 ods. 1 písm.
2. a)a
3. c)CSP. Z dôvodu, že súd druhej inštancie (rovnako ako súd prvej inštancie) nezdôvodnil, na základe akej úvahy nepovažuje úhradu podľa ZoBZ, resp. Dodatku k ZoBZ za navýšenie kúpnej ceny (kúpna cena pritom predstavuje všetko, čo kupujúci predávajúcemu zaplatil za predmet kúpy), tak bol naplnený aj dovolací dôvod podľa § 420 písm.
4. f)CSP, a to v podobe porušenia práva žalovaného na spravodlivý proces v dôsledku nedostatočného odôvodnenia rozsudku KS. Uviedol, že súdy nižších stupňov sa vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali s otázkou platnosti / neplatnosti Dodatku k ZoBZ, a to ani v časti. Na jednej strane pritom uvádzajú, že záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 8.227,97 eura posúdili ako samostatný záväzok dojednaný v ZoBZ, na strane druhej poukazujú na Dodatok k ZoBZ, akoby sa jednalo o platný právny úkon (tento síce podpísal žalovaný a zástupca RK, ale nie žalobca). Súdy pritom neuviedli, že by Dodatok k ZoBZ mal byť niekedy podpísaný žalobcom, avšak aj napriek tomu akoby považovali takto absolútne neplatný Dodatok k ZoBZ za prejav vôle žalovaného. Uvedené následne pôsobí značne rozporuplne až zmätočne, pretože: 1. Ak je ZoBZ platným právnym úkonom, a to napriek absencii podpisu žalobcu ako zmluvnej strany, tak v tom prípade napriek absencii podpisu žalobcu ako zmluvnej strany musí byť aj Dodatok k ZoBZ posúdený ako platný právny úkon. V takomto prípade žalovaný plnil podľa platného Dodatku k ZoBZ a teda žalobcovi žiaden nárok nevznikol. Ak je Dodatok k ZoBZ absolútne neplatným právnym úkonom, keďže na tomto absentuje podpis žalobcu ako zmluvnej strany, tak s rovnakou optikou musí byť ako absolútne neplatná posúdená aj samotná ZoBZ, ktorú taktiež žalobca nepodpísal (v tomto smere nepovažujeme za postup lege artis rozvíjať úvahy o tom, či niekde niekedy existovalo aj znenie ZoBZ podpísané žalobcom, ktoré ale nikto nikdy nevidel a ktoré sa znenazdajky objavilo až v odvolacom konaní). Žalobca síce uviedol, že ZoBZ bola uzatvorená, pričom ale toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal a toto tak zostalo len jeho právnym názorom bez prejavu vo forme právnej skutočnosti (preukázaná existencia písomnej ZoBZ podpísanej všetkými zmluvnými stranami). V takomto prípade žalovaný nemal žiadnu povinnosť plniť ani z Dodatku k ZoBZ ani zo samotnej ZoBZ a teda žalobcovi žiaden nárok nevznikol, a to aj s poukazom na neskoršie uzatvorenie samostatnej kúpnej zmluvy. Uvedené skutočnosti namietal tak v záverečnej reči dňa 15. 05. 2024, ako aj v podanom odvolaní. Aj napriek tomu sa s uvedeným nevysporiadali ani súd prvej inštancie a ani krajský súd, pričom uvedené predstavuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm.
5. f)CSP a to v podobe porušenia práva žalovaného na spravodlivý proces v dôsledku nedostatočného odôvodnenia rozsudku KS. Ani v jednom z uvedených prípadov tak nárok žalobcu ku dňu podaniu návrhu na vydanie platobného rozkaz neexistoval, pretože buď ho žalovaný splnil (plnil podľa Dodatku k ZoBZ), alebo žalovaný nikdy nemal povinnosť plniť (pretože tak ako Dodatok k ZoBZ tak ani ZoBZ nie sú platnými právnymi úkonmi). Bol toho názoru, že nie je možné akceptovať postup súdu prvej a druhej inštancie, ktorí v prípade výskytu rovnakej vady (absencia podpisu zmluvnej strany) spôsobujúcej absolútnu neplatnosť právneho úkonu na jeden dokument akoby neprihliada (Dodatok k ZoBZ), ale druhý dokument (ZoBZ), ktorý trpí rovnakou vadou vyhodnotia ako platný a záväzný. Podľa názoru súdu prvej a súdu druhej inštancie uvedeného v rozsudku, tak žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že žalobca konal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Žalovaný uviedol, že krajský súd sa svojim postupom a postojom odklonil / znegoval právnu otázku spočívajúcu v tom, že je to dodávateľ (v aktuálnej terminológii obchodník), ktorý má preukázať, že nie je dodávateľom a nie aby spotrebiteľ preukazoval, že dodávateľ je dodávateľom. Okrem predmetného odklonu / negácie tak Krajský súd (ale ani súd prvej inštancie) sa nevysporiadali s tým, prečo by žalobca nemal mať postavenie dodávateľa, keď pred prerušením živnosti podnikal v stavebníctve a aj počas jej prerušenia naďalej zabezpečoval výstavbu stavieb (minimálne 3 rodinných domov). Uvedená absencia odôvodnenia znamená aj poručenie práva na spravodlivý proces a naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm.
6. f)CSP. 3.2. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol dovolaciemu súdu aby rozhodnutie súdu odvolacieho zrušil a vec vrátil a ďalšie konanie. 4. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že rozhodnutia súdov považuje za vecne a právne správne, vzhľadom na ktorú skutočnosť navrhol dovolaciemu súdu aby dovolanie v zmysle ustanovenia § 448 zamietol, prípadne ako neprípustné odmietol. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd", resp. ,,najvyšší súd") príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v zákonom stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP), v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je potrebné zamietnuť. 6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. K dovolaciemu dôvodu v zmysle ustanovenia § 420 písm.
7. f)CSP 7. Podľa § 420 písm.
8. f)CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 8. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť (vo všeobecnosti) taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. 9. Pre naplnenie prípustnosti dovolania podľa § 420 písm.
9. f)CSP je nevyhnutné kumulatívne splnenie troch znakov, ktorými sú: 1/ nesprávny procesný postup súdu, 2/ tento nesprávny procesný postup znemožnil strane realizovať jej patriace procesné práva a zároveň 3/ intenzita tohto zásahu dosahovala takú mieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 10. Pretože dovolateľ namietal nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, dovolací súd pristúpil k posúdeniu argumentačnej udržateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu z pohľadu, či napĺňa záruky garantujúce, že výkon spravodlivosti v danom prípade nie je arbitrárny (svojvoľný), a či je zachované právo dovolateľa na riadne odôvodnenie rozhodnutia. 11. Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach, aktuálne napr. v uznesení sp. zn. III. ÚS 44/2022 z 27. januára 2022 uviedol, že arbitrárnosť sa v zásade môže prejavovať vo dvoch podobách. Procesná arbitrárnosť je hrubým alebo opakovaným porušením zásadných ustanovení právnych predpisov upravujúcich postup orgánu verejnej moci, hmotnoprávna (meritórna) arbitrárnosť sa prejavuje ako extrémny nesúlad medzi právnym základom pre rozhodovanie veci a závermi orgánu verejnej moci, ktoré sú vo vzťahu k tomuto právnemu základu neobhájiteľné všeobecne akceptovateľnými výkladovými postupmi (II. ÚS 576/2012). Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že arbitrárnosť (i zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí) všeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prejednávaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (napr. IV. ÚS 115/03). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava"). O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak sa zistí taká interpretácia a aplikácia právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06). 12. K námietkam dovolateľa týkajúcim sa nedostatkov odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu treba uviesť, že právo na istú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006). Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán významnými pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne Kraska c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, Séria A, č. 254-B, str. 49, § 30). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). 13. Žalovaný vo vzťahu k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm.
10. f)CSP predovšetkým namietal, že odvolací súd porušil právo žalovaného na spravodlivý proces tým, že sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s povinnosťou súdov ex offo skúmať žalobnú legitimáciu, ako aj ex offo skúmať absolútnu neplatnosť zmluvy a zároveň sa nevysporiadal ani s námietkou Žalovaného, že podľa § 186 ods. 1 CSP sa skutočnosti známe súdu z jeho činnosti (k týmto sa podľa odbornej literatúry zaraďujú aj skutočnosti, ktoré sú zachytené v súdnych spisoch) nedokazujú a teda na absenciu podpisu žalobcu na ZoBZ mal prihliadať ex offo a vysporiadať sa s ňou, čo súd prvej a druhej inštancie neurobili. 14. V súvislosti s predmetnou námietkou dovolateľa týkajúcou sa absolútnej neplatnosti zmluvy a absencie podpisu žalobcu na ZoBZ, dovolací súd konštatuje, že nezistil existenciu rozporu v zistení skutkového stavu, ani vo vyhodnotení dôkazov. Súd prvej inštancie v bode 37. - 38. uviedol: „37. Súd preto z dôvodu oneskorenej námietky žalovaného o absencii podpisu žalobcu, ako aj z dôvodu vyvrátenia tohto tvrdenia výpoveďou svedkyne považuje zmluvu o budúcej kúpnej zmluve za platne uzatvorenú, z ktorej vznikajú účastníkom zmluvy práva a povinnosti, resp. pohľadávky a záväzky. Záväzok žalovaného uhradiť sumu za nadštandardný materiál je v zmluve jasne a zrozumiteľne vyjadrený, a teda za splnenia tam uvedených podmienok mu vzniká záväzok zaplatiť rozdiel ceny medzi projektovou a nadštandardnou cenou materiálu. Týmito podmienkami podľa zmluvy sú výber takýchto materiálov, čo potvrdil samotný žalovaný vo svojej výpovedi, ako aj svedok L. W. a podpis záväznej objednávky interiérových materiálov a sanity, čo predstavuje práve dodatok č. 1 k zmluve o budúcej zmluve, kde je konkrétne uvedené, od akých dodávateľov a za akú navýšenú cenu uskutočnil výber nadštandardných materiálov. Tento dodatok žalovaný podpísal, čím akceptoval navýšenie ceny materiálov spolu o 8.227,97 eura a podľa tohto dodatku v uvedenej sume aj plnil. 38. Súd záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 8.227,97 eura posúdil ako samostatný záväzok dojednaný v zmluve o budúcej zmluve, subsumujúc daný právny vzťah pod ustanovenie § 51 o nepomenovaných zmluvách (obsahovo možno najbližšie k kúpnej zmluve), obsahom ktorého bol záväzok zaplatiť rozdiel kúpnej ceny, ak žalovaný ako kupujúci využije možnosť nadštandardného materiálu, s rozväzovacou podmienkou, že ak nedôjde k zaplateniu rozdielu ceny, má žalobca ako predávajúci záväznú objednávku žalovaného odmietnuť a pokračovať podľa projektu. Práve uvedená podmienka umocňuje samostatnosť dojednaného záväzku. Napokon dojednanie o zaplatení navýšenia ceny materiálu nemusí mať písomnú formu (aj keď je uvedené v obligatórne písomnej zmluve o budúcej zmluve), nakoľko ide o samostatné dojednanie nepredstavujúce podstatné náležitosti zmluvy o budúcej zmluve a týka sa hnuteľných vecí (bola by platná aj ústna dohoda)." 14.1. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ dovolateľ namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, namieta tak nedôvodne. Dovolací súd zdôrazňuje, že sa jednalo o zmluvu o zaplatení nadštandardných hnuteľných vecí (sanita, obklad, dlažba), písomná forma preto nebola potrebná. Zákon túto osobitnú formu vyžaduje iba pri nehnuteľných veciach, preto všetky námietky vo vzťahu k podpisu zmluvy o budúcej zmluve sú pre posúdenie danej prejednávanej veci irelevantné. 15. Dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 393 ods. 2 CSP a § 220 ods. 2 CSP z hľadiska formálnej štruktúry a obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a právnych otázok. Pokiaľ dovolateľ namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia dovolací súd považuje v zmysle vyššie uvedeného túto námietku za nedôvodnú. 16. V reakcii na dovolacie argumenty dovolateľa dovolací súd uvádza, že za procesnú vadu konania podľa § 420 písm.
11. f)CSP nemožno považovať to, že odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil podľa predstáv dovolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie je tento prípad. Žalovaný preto neopodstatnene namietal, že mu odvolací súd nedostatočným a nepresvedčivým odôvodnením rozhodnutia znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné poznamenať, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky odvolacie námietky uvedené v odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní podstatný význam, ktoré zostali sporné alebo, na ktoré považuje odvolací súd za nevyhnutné dať odpoveď z hľadiska doplnenia dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie (II. ÚS 78/05). 16.1. Skutočnosť, že dovolateľ sa s názorom súdov nižšej inštancie nestotožnil, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm.
12. f)CSP tak nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa. Žalovaný preto neopodstatnene namieta existenciu tejto vady v zmysle § 420 písm.
13. f)CSP. K dovolaciemu dôvodu vymedzenému v zmysle § 421 ods. 1 písm.
14. a)a
15. b)CSP 17. Dovolateľ vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci uviedol, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, a to otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená podľa § 421 ods. 1 písm.
16. b)CSP, a to „Považuje sa za skutočnosť

§ 186ods.

1 CSP aj absencia podpisu na listine, ktorá je súčasťou súdneho spisu v ktorom súd koná a rozhoduje?" 17.1. Dovolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia, spočívajúci v odklone od ustálenej rozhodovacej činnosti dovolacieho súdu , dovolateľ nachádzal pri riešení neprípustnosti zmeny kúpnej ceny po povolení vkladu nehnuteľnosti a pri posúdení postavenia žalovaného ako dodávateľa, ktorý má preukázať, že nie je dodávateľom a nie aby spotrebiteľ preukazoval, že dodávateľ je dodávateľom. 18. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

1. a)pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
2. b)ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
3. c)je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 19. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 20. Na to, aby dovolací súd mohol pristúpiť k meritórnemu dovolaciemu prieskumu rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v § 431 až § 435 CSP. 21. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázko