Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Cdo/92/2025 Identifikačné číslo spisu: 8722201563 Dátum vydania rozhodnutia: 28.05.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Mario Dubaň Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:202

ustanovením jeho § 393 ods. 2 súd v odôvodnení rozhodnutia musí podať výklad o opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozhodnutia a vyporiadať sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na jeho právne závery. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktorý sa má zaoberať všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby (návrhu na začatie konania), ako aj špecifickými námietkami strany sporu (účastníka konania). Porušením uvedeného práva strany sporu (účastníka konania) na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v opravných prostriedkoch.

1. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP, treba považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď v odôvodnení nie sú uvedené dôvody rozhodnutia súdu alebo ak v ňom chýba vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak argumentácia v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé. Dodržiavanie povinnosti súdu odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodnutí súdov, a tak vylúčiť svojvôľu v tomto procese.
2. Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (§ 387 ods. 3 CSP). Nerešpektovanie tohto kogentného ustanovenia zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania (porov. sp. zn. 4Cdo/125/2019). Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodnutí súdov, a tak vylúčiť svojvôľu v tomto procese. V právnom štáte by nemali vzniknúť pochybnosti, či sa súd s určitou, druhou stranou výslovne prezentovanou otázkou zaoberal, či nie; odpoveď by mala byť zrejmá z odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
3. Rovnako podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva platí, že judikatúra síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia; ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija proti Španielsku z
4. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani proti Španielsku z
5. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis proti Grécku z
6. mája 1997, Higgins proti Francúzsku z
7. februára 1998).
8. Keď sa odvolací súd rozhodujúci o opravnom prostriedku odvolateľa nevysporiada s právne relevantnou argumentáciou odvolateľa adekvátne a preskúmateľne alebo nekonštatuje irelevantnosť jeho právnej argumentácie, poruší základne právo na súdnu ochranu garantovanú podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivý proces garantované podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (pozri napr. III. ÚS 402/08). Pokiaľ odvolací súd vôbec nepristúpi k vysporiadaniu sa s podstatnými argumentami odvolateľa, tieto bez primeraného vysvetlenia ignoruje a neaplikuje relevantnú právnu úpravu, porušuje tým právo odvolateľa na spravodlivý proces (por. II. ÚS 120/2020).
9. Hodno zopakovať v čom spočíva ťažisko dovolacej argumentácie dovolateľky; ide o nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v otázke právoplatného rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 7C/14/2017, ktorý spolu s napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu zakladá existenciu dvoch právoplatných, meritórnych a vecne si odporujúcich rozsudkov medzi formálne odlišnými subjektmi. Odvolací súd sa nevysporiadal s podstatnými tvrdeniami žalovanej 1/ v odvolaní (§ 387 ods. 3 CSP ) práve v otázke existencie dvoch právoplatných rozsudkov, čím založil nepreskúmateľnosť a prekvapivosť napadnutého rozhodnutia.
10. Po preskúmaní dôvodov napadnutého rozhodnutia dovolací súd dospel k záveru, že toto rozhodnutie nespĺňa kritéria pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 220 ods.

§ 393ods.

2 CSP a preto ho nemožno považovať za preskúmateľné vo vzťahu k predkladanej oponentúre žalovanej 1/. Je zrejmé, že odvolací súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia opomenul vysporiadať s namietanými skutočnosťami ohľadom právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Poprad sp. zn. 7C/14/2017 v spore medzi žalovanou 1/ a žalovanou 2/, v ktorom súd vyhovel žalobe o určení vlastníckeho práva k nebytovému priestoru s príslušenstvom v prospech žalovanej 1/. S uvedeným sa nevysporiadal napriek skutočnosti, že túto námietku žalovaní 1/, 2/ dávali do pozornosti v priebehu celého konania (viď vyjadrenia na č. l. 232 a č. l. 318 v odvolacom konaní). Odvolací súd na námietky žalovanej 1/ vôbec nereagoval a nevysvetlil, prečo nevzal pri svojom rozhodovaní do úvahy aj ňou uvádzané argumenty. V napadnutom rozhodnutí odvolací súd odkazuje na predmetné rozhodnutie (7C/14/2017) iba v rámci bodu

1. k problematike naliehavého právneho záujmu pri určovacej žalobe podľa § 137 písm. c) CSP: „Pokiaľ ide o otázku prípustnosti určovacej žaloby (§ 137 písm. c/ CSP) odvolací súd uvádza, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak tvrdené právo je neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý je potrebné chápať tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu, pričom naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Oprávnenie podať takúto určovaciu žalobu zakladá nevyvrátiteľnú domnienku, že právny záujem žalobcu je daný. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení práva je daný vždy, ak zo zápisu vo verejnom registri vyplýva, že tvrdené právo patrí žalovanému. Ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo len také súdne rozhodnutie môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (ZSP 48/2004). V súdenom prípade bolo rozhodnutie Okresného úradu Poprad, katastrálneho odboru o povolení vkladu týkajúceho sa prevodu vlastníckeho práva nebytového priestoru s príslušenstvom z intervenienta na žalobkyňu č. V-2368/2012 z 21.5.2020 zrušené rozhodnutím Okresného úradu Poprad, katastrálneho odboru č. UP-04/2020 zo 17.12.2020 o vyhovení protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Poprad sp. zn. Pd 110/20/7706-9 z 18.9.2020, potvrdeným rozhodnutím Okresného úradu Prešov č. Upo 3/2021/LUS z 25.5.2021, s tým že správny orgán je povinný prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, t. j. prihliadať aj na skôr zaevidovanú listinu doručenú správnemu orgánu na zápis záznamom, keď takouto listinou má byť aj v proteste prokurátora namietaný rozsudok Okresného súdu Poprad č. k. 7C/14/2017-27 v prospech žalovanej 1/ vydaný v konaní o žalobe žalovanej 1/ podanej voči žalovanej 2/ o určenie vlastníckeho práva k nebytovému priestoru s príslušenstvom. Vzhľadom na existenciu iného súdneho rozhodnutia o vlastníctve nebytového priestoru jedným zo žalovaných ako aj na zápis druhého zo žalovaných ako vlastníka tohto nebytového priestoru v katastri nehnuteľností je potrebné vyhodnotiť podmienku existencie naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení jej vlastníckeho za splnenú. Tento záver platí aj v prípade zotrvania na východiskách prezentovaných v rozsudku č. k. 12C/81/2010-178 z 03.11.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/10/2012-202 z 26.04.2012, keď v tomto konaní vystupujúcej žalobkyni voči žalovaným 1/ a 2/ nevznikla žiadna reštitučná povinnosť, nakoľko táto bola založená len medzi intervenientom a žalovanou 2/ (k tomuto záveru porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/66/2022 z 28.02.2023 - bod 12.)."
2. Z uvedeného je nepochybné, že odvolací súd sa nezaoberal otázkou procesných účinkov právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Poprad sp. zn. 7C/14/2017 vo vzťahu k prebiehajúcemu sporu ohľadom na sporné nebytové priestory, nakoľko práve týmto rozhodnutím Okresný súd Poprad právoplatne rozhodol o určení vlastníckeho práva v prospech žalovanej 1/. Takýto právny stav je neakceptovateľný, pretože porušuje princíp právnej istoty ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie (IV. ÚS 588/2021) ako aj princíp legitímnych očakávaní strán sporu (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 36/2023, ktorý bol vydaný v mierne odlišnej, no čo do procesných účinkov analogickej situácii, ktorú ústavný súd vyhodnotil za ústavnoprávne neakceptovateľnú).
3. Dovolací súd námietku žalovanej 1/ v otázke nevysporiadania sa odvolacieho súdu vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Poprad z
4. novembra 2011 č. k. 12C/81/2010-178 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z
5. apríla 2012 č. k. 19Co/10/2012-202, ktorým bola žaloba intervenienta ako právneho predchodcu súčasnej žalobkyne, zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu vo veci určenia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, nepovažoval za dôvodnú. Odvolací súd sa zaoberal predmetnými rozhodnutiami v bodoch
6. až
7. svojho rozhodnutia, pričom v bode
8. riešil aj možnú prekážku právoplatne rozhodnutej veci: „K argumentácii žalovaných 1/ a 2/ o existencii prekážky res iudicata z dôvodu predchádzajúceho konania o nároku intervenienta na určenie vlastníckeho práva k nebytovému priestoru s príslušenstvom, odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/105/2003 z
9. novembra 2003, publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 15/2005, podľa ktorého o prekážku veci rozsúdenej nejde, ak predchádzajúcim rozsudkom bola určujúca žaloba zamietnutá bez toho, aby súd záväzne posúdil existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi konania. Rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. 12C/81/2010-178 z 03.11.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/10/2012-202 z 26.04.2012 bola žaloba intervenienta, ktorý bol právnym predchodcom súčasnej žalobkyne, zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení založeného nesplnením reštitučnej povinnosti intervenienta voči žalovanému, a nie z dôvodu, že by sa učineným odstúpením od prevodnej zmluvy intervenientovi neobnovilo vlastnícke právo nebytového priestoru s príslušenstvom, teda že by nebol jeho vlastníkom." Dovolací súd na základe uvedených skutočností preto nepovažoval námietku žalovanej 1/ smerujúcu k uvedeným rozhodnutiam za dôvodnú.
10. Odvolací súd v otázke existencie rozhodnutia pod sp. zn. 7C/14/2017 teda neposkytol dovolateľke náležitú a zrozumiteľnú odpoveď na jej podstatné tvrdenia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť pritom dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods.

§ 393ods.

2 CSP, je nepreskúmateľné. Takéto nepreskúmateľné rozhodnutie súdu odníma strane sporu možnosť uskutočňovať procesné práva a v konečnom dôsledku porušuje jej právo na spravodlivý súdny proces (čo zakladá vadu konania podľa § 431 ods. 1 CSP v spojení s § 420 písm. f) CSP), pretože jej upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov; tak ako tomu bolo v prejednávanom prípade. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nespĺňa požiadavky stanovené v ustanovení § 220 ods.

§ 393ods.

2 CSP na riadne odôvodnenie rozsudku.

1. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalovanej 1/ je prípustné a zároveň dôvodné, a teda je potrebné rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 450 CSP).
2. Odvolací súd v ďalšom konaní svoje rozhodnutie riadne odôvodní a vysporiada sa s námietkami žalovanej 1/ v otázke procesných účinkov právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Poprad sp. zn. 7C/14/2017 smerom k aktuálnemu sporu o určenie a stranám sporu. Vezme do úvahy a posúdi, či ustanovenie § 226 CSP viaže (neviaže) účinky právoplatnosti súdneho rozhodnutia na totožnosť sporových strán konania, či jeho predmet; resp. či je vôbec určovacia žaloba uplatnená v prejednávanej veci spôsobilá odstrániť spornosť vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z dôvodu existencie právoplatného rozsudku sp. zn. 7C/14/2017 a či uplatnená určovacia žaloba neprehĺbila právnu neistotu sporových strán, keďže založila situáciu, v rámci ktorej popri sebe existujú dve právoplatné, meritórne a vecne si odporujúce rozsudky. Z odôvodnenia rozsudku musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení nemôže chýbať žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, ktoré odvolací súd náležitým spôsobom v celom súhrne posúdi a náležite vyhodnotí. Rozhodnutie odvolacieho súdu musí obsahovať náležitosti uvedené v § 393 CSP, musí byť logické a presvedčivé.
3. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).
4. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
5. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.