Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8CdoVP/20/2026 Identifikačné číslo spisu: 3518201838 Dátum vydania rozhodnutia: 26.05.2026 Meno a priezvisko: Mgr. Miroslav Šepták Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:3518201838.2 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Ľ. S., narodeného XX. Q. XXXX, V. XX, zastúpeného advokátom Mgr. Miroslavom Pavlíkom, Nové Mesto nad Váhom, Podjavorinskej 1922/9, Nové Mesto nad Váhom, proti žalovanému X. S., narodenému XX. U. XXXX, V. XX, zastúpenému advokátom JUDr. Daliborom Pavelkom, Hlohovec, Pribinova 46, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. NM-5C/4/2018, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 20. novembra 2024 sp. zn. 6Co/5/2024, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a. Žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a. Odôvodnenie 1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd“) napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) podľa § 387 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) potvrdil rozsudok Okresného súdu Trenčín (ďalej len „súd prvej inštancie“, resp. ,,prvoinštačný súd“) z 27. septembra 2023 č. k. NM-5C/4/2018-379, ktorým (výrokom I.) určil, že „žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor zapísanej na LV č. XXX pre katastrálne územie V., obec V., okres K. Q. K. B., ako parcela reg. "C" č. XXX/X o výmere 18 m2, druh pozemku: záhrady, a novovytvorenej parcele reg. "C" č. XXX/XX o výmere 53 m2, druh pozemku: záhrady, oddelenej z parcele č. XXX/X o výmere 62 m2, druh pozemku záhrady na základe geometrického plánu č.k. NM-5C/4/2018, vypracovaného H.. M. W., dňa 14. augusta 2023, úradne overeného H.. O. Q. dňa 30. augusta 2023 pod č. G1-650/2023, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku v podiele 1/1“, výrokom II. priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, výrokom III. priznal znalkyni H.. M. W. s miestom výkonu znaleckej činnosti G. X, K. voči žalovanému náhradu trov znaleckého dokazovania v rozsahu 95,8 % zo sumy odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času za vypracovanie znaleckého posudku č. 3/2023 a účasť na pojednávaní dňa 19. júna 2023 priznanej znalkyni uznesením tunajšieho súdu č. k. NM-5C/4/2018-345 z 24. júla 2023, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť znalkyni priznanú náhradu trov konania do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku; žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (výrok II.). 1.1. Súd prvej inštancie po právnej stránke poukázal na ustanovenia § 137 CSP, § 132 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 70 ods. 2 veta prvá zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“). V rámci zisteného skutkového stavu uviedol, že žalobca sa podanou žalobou po povolení jej zmeny domáhal určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom tvrdiac, že dňa 05. septembra 1986 nadobudol kúpnou zmluvou od predávajúcej X. O., narodenej XX. W. XXXX, bytom B. T.. Č.. XX, V., nehnuteľnosti v dnes už zaniknutom katastrálnom území Q., zapísané v evidencií Strediska geodézie v Trenčíne na LV č. XXX ako parcela č. XX/X záhrada vo výmere 349 m2, parcela č. XX/X dom č. XX vo výmere 301 m2 a parcela č. XXX roľa vo výmere 734 m2. Prevod vlastníckeho práva na základe predmetnej kúpnej zmluvy bol povolený zápisom dňa 30. septembra 1986, kedy bolo vlastnícke právo žalobcu registrované Štátnym notárstvom v Trenčíne. Dňa 27. februára 2015 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Katastrálneho odboru Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom č. 01/2015/ROEP z 20. decembra 2016 (ďalej aj ako ,,rozhodnutie ROEP“), na základe ktorého bol schválený register obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území V. (ďalej aj ako ,,ROEP“). Rozhodnutím ROEP bolo žalovanému ako výlučnému vlastníkovi zapísané na LV č. XXX pre katastrálne územie V. vlastníctvo nasledovných parciel reg. ,,C“, a to č. XXX/X výmere 18 m2, druh pozemku: záhrady a č. XXX/X výmere 62 m2, druh pozemku záhrady. Rozhodnutie ROEP bolo napadnuté zo strany žalobcu, ktorý požiadal kataster o preskúmanie právneho stavu parciel reg. ,,C“ č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX a č. XXX všetky v katastrálnom území V.. Uvedený návrh bol vedený pod č. OUNMKOO1-C10/2016. Ako vyplýva z rozhodnutia Katastrálneho odboru Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom č. k. OUNMKOO1-C-10/2016 z 20. decembra 2016, vlastnícke právo žalovaného vzniklo v dôsledku chyby pri obnove operátu v rámci konania ROEP, kedy zvyšky parciel, ktoré mal pred mapovaním na LV žalobca boli v dôsledku konania ROEP preklopené do parciel a zapísané v prospech žalovaného ako ich vlastníka. ROEP bol v katastrálnom území V., ktoré zahŕňa aj historické katastrálne územie Q., vykonaný na základe viacerých rastrových máp (súradnicovo prepojené mapy), ktoré boli vytvorené počas existencie katastrov, pričom v dôsledku rozdielov týchto rastrových máp boli vytvorené uvedené parcely č. XXX/X a XXX/X, ktorých vlastníkom sa stal na základe ROEPu žalovaný. Tieto parcely však boli vytvorené v dôsledku chyby (odchýlky) od jednotlivých rastrov, pričom v dôsledku ROEPu došlo na strane žalobcu k poníženiu výmer pozemkov v jeho vlastníctve a na strane žalovaného k povýšeniu výmer, pozemkov práve o výmeru pozemkov XXX/X a XXX/X, t. j. o 80 m2 (rozdiel výmer podľa Kúpnej zmluvy a výmer, uvedenej na LV č. XXX pre katastrálne územie V.). Účastníkom konania bola aj tretia osoba, pani G. S., ktorá po vysvetlení veci komisiou správneho orgánu uviedla, že súhlasí s návrhom na opravu údajov diela ROEP z dôvodu, že novovytvorenú parcelu XX/X nikdy neužívala, nemá na ňu prístup, je si vedomá, že sa nachádza v časti pozemku oplotenom a užívanom žalobcom. Predmetné nehnuteľnosti odo dňa ich nadobudnutia až do súčasnosti riadne užíval žalobca, pričom pred ním ich užíval jeho právny predchodca podľa kúpnej zmluvy. Žalobca užíva predmetné nehnuteľnosti v dobrej viere minimálne 30 rokov, počas ktorej doby nebolo vlastnícke právo žalobcu zo strany žalovaného nijako spochybňované. Žalovaný v súčasnosti nemá prístup k sporným nehnuteľnostiam. Sám pritom oplotil svoje vlastníctvo pozemkov tak, že sporná parcela je za jeho plotom, teda je k dispozícii žalobcovi. Žalovaný teda istým spôsobom akceptuje fakt, že ide o pozemok užívaný žalobcom. 1.2. Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor vo svojom vyjadrení z 12. augusta 2019 uviedol, že v rokoch 1989 - 1991 sa v katastrálnom území V. vykonávalo nové mapovanie základnej mapy veľkej mierky (ďalej len ,,ZMVM“), ktorým sa zameral existujúci stav užívania v teréne a porovnal s vlastníckym stavom evidovaným v listoch vlastníctva. ZMVM začínalo miestnym prešetrovaním katastrálneho územia, kde predmetom šetrenia boli najmä hranice užívania, vlastnícke hranice, druhy pozemkov. Tieto výsledky zistenia boli zaznačené vo vyšetrovacom náčrte, pričom ku každému náčrtu bol spísaný aj súpis nehnuteľností. Ak neboli vznesené pripomienky k priebehu hranice, čiže neboli zistené sporné hranice, vlastník, prípadne oprávnená osoba svojim podpisom v súpise nehnuteľností k vyšetrovaciemu náčrtu potvrdili správnosť zistených údajov. Po skončení mapovacích prác bolo v obci vyhlásené reklamačné konanie, počas ktorého vlastníci pozemkov mali možnosť podať námietky. Po jeho ukončení a vyhlásení platnosti obnoveného katastrálneho operátu stratil dovtedy platný operát platnosť. Tým bolo zadefinované geometrické a polohové určenie parciel a údaje, získané v rámci konania ZMVM, boli pre kataster záväzné. Zápis ZMVM do katastra nehnuteľností bol vykonaný pod číslom zmeny 110/91. Týmto zápisom boli parcely evidencie nehnuteľností prečíslované na novovytvorené parcely registra C KN a to nasledovne: parcela EN č. XX/X výmere 50 m2 bola prečíslovaná na CKN parcelu č. XXX výmere 86 m2, parcela EN č. XX/X výmere 230 m2 bola prečíslovaná na CKN parcelu č. XXX výmere 281 m2, parcela EN č. XX/X výmere 547 m2 bola prečíslovaná na CKN parcelu č. XXX/X výmere 578 m2, z ktorej bola neskôr vytvorená parcela č. XXX/X výmere 176 m2 a XXX/X výmere 402 m2. Stotožnenie hraníc parciel EN č. XX/X, XX/X a XX/X a uvedených C KN parciel pri mapovaní bolo v prílohe k vyšetrovaciemu náčrtu č. 16 odobrené podpisom pána S.. Z uvedeného vyplýva, že parcely EN v LV č. XXX boli prečíslované celé a do poznámky listu vlastníctva nebol zapísaný žiadny zvyšok výmery parciel, ktorý by sa nedal prečíslovať. Celková výmera parciel EN, teda pred mapovaním bola 827 m2 a parciel prečíslovaných po mapovaní bola 945 m2. V roku 2015 bolo v katastrálnom území V. vyhotovované dielo ROEP a zapísané do katastra nehnuteľností na základe právoplatného rozhodnutia o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov č. 1/2015/ROEP, právoplatného dňa 27. februára 2015, zm. č. 31/2015. Spracovateľ ROEP-u prešetril z dostupných rastrových podkladov (t. j. zdigitalizovaná analógová mapa) zákres hraníc pôvodných nehnuteľností v mape určeného operátu a vytvoril obnovením z parciel č. XX/X, XX/X a XX/X, parcelu registra E KN č. XX/X výmere 18 m2 evidovanej v LV č. XXX, vlastník S. X., parcelu registra E KN č. 76/5 výmere 18 m2 evidovanej v LV č. XXX, vlastník S. G. a parcelu registra E KN č. 76/6 výmere 62 m2 evidovanej v LV č. XXX, vlastník S. X.. K obnove hraníc EN parciel č. XX/X, XX/X a XX/X pri tvorbe ROEP došlo metódou mechanického zvektorizovania hraníc parciel rastrového podkladu, pri ktorom však spracovateľ nezohľadňoval spôsob založenia listov vlastníctva na okolité parcely registra C KN, čiže pri zostavovaní právneho stavu neprihliadal na tú skutočnosť, že pôvodné EN parcely č. XX/X, XX/X a XX/X už boli celé pri mapovaní ZMVM prečíslované na parcely registra C KN, teda na parcely č. XXX, XXX a XXX/X. V rámci námietkového konania pri tvorbe ROEP mohli účastníci konania v zmysle § 7 zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v platnom znení podať námietku, ale žalobca ju nepodal. Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor, ako správny orgán na konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim postupoval v konaní v súlade so zákonom NR SR č. 180/1995 Z. z. Zápis ROEP do katastra nehnuteľností bol v súlade s katastrálnym zákonom. 1.3. Na základe vykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd za preukázané, že kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 21. júla 1986 medzi žalobcom ako kupujúcim a X. O., narodenou 04. septembra 1931 ako predávajúcou, žalobca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným Strediskom geodézie v Trenčíne na LV č. XXX katastrálne územie Q. ako parcela č. XX/X, záhrady o výmere 349 m2, parcela č. 78/1 dom so súp. č. XX vo výmere 301 m2, a parcela č. XXX roľa vo výmere 734 m2 v podiele 1/1. Darovacou zmluvou zo 17. decembra 1990 uzavretou medzi žalovaným ako obdarovaným a matkou žalovaného ako darkyňou a z rozhodnutia v dedičskej veci po otcovi žalovaného zo 16. marca 1988 žalovaný nadobudol do vlastníctva nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX a XXX pre katastrálne územie Q. ako: dom č. XXX na parcele XX/X a pozemky parcela č. XX/X zastavané plochy o výmere 50 m2, parcela č. XX/X zastavané plochy o výmere 230 m2, parcela č. XX/X orná pôda o výmere 547 m2, a podiel spoločného dvora parcela č. XX/X. Z rozhodnutia Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor č. OUNMKO1-C10/2016 z 20. decembra 2016 bolo preukázané, že kataster nevyhovel návrhu žalobcu na vydanie rozhodnutia o zmene údajov schváleného ROEPu v k. ú. V., ktorého predmetom bolo prešetrenie správnosti riešenia právneho stavu pozemkov reg. C KN č. XXX/X, XXX/X, XXX a XXX. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplynulo, že komisia ROEP po prejednaní podnetu žalobcu odporučila správnemu orgánu vydať rozhodnutie o schválení návrhu na zmenu schváleného registra. Pre nesúhlas žalovaného však nebolo možné návrhu vyhovieť. Zo znaleckého posudku č. 3/2023 vypracovaného znalkyňou z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia H.. M. W. vyplynulo, že parcely, ktoré sú predmetom sporu boli vytvorené na podklade geometrického plánu č. 43580718-S-Gs-F-376/2017, ktorý bol do katastra zapísaný pod číslom zmeny 43/2017. Parcela reg. C KN č. XXX/X záhrada o výmere 18 m2 katastrálne územie V. má pôvod v parcele evidencie nehnuteľností č. XX/X záhrada o výmere 349 m2 - katastrálne územie Q. zapísanej pred ZMVM na LV č. XXX v prospech žalobcu. Parcela reg. C KN č. XXX/X záhrada o výmere 62 m2 - katastrálne územie V. má pôvod v časti označenej ako diel 2 o výmere 53 m2 v parcele evidencie nehnuteľností č. XX/X záhrada o výmere 349 m2 - katastrálne územie Q. zapísanej pred ZMVM na LV č. XXX v prospech žalobcu. Parcela č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 301 m2 katastrálne územie Q. nemá pôvod v parcelách reg. C KN č. XXX/X a XXX/X. Zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti XX/X záhrada o výmere 349 m2 a nehnuteľnosti XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 301 m2 bol do evidencie nehnuteľností vykonaný pod číslom zmeny 4/1987 na podklade kúpnej zmluvy RI 706/86 v katastrálnom území Q.. Parcela č. XXX orná pôda o výmere 734 m2 katastrálne územie Q. sa nachádza na inom mieste ako parcely reg. C KN č. XXX/X a XXX/X. Na otázku, či v dôsledku ROEP-u došlo k zmene výmery pozemkov vo vlastníctve jednotlivých strán sporu znalkyňa uviedla, že výmera nie je záväzný údaj katastra s poukazom na znenie ustanovenia § 70 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 4 zákona č. 162/1995 Z. z. Hodnoverným a záväzným údajom katastra je geometrické určenie nehnuteľnosti. Geometrickým určením nehnuteľnosti sa rozumie vymedzenie tvaru a rozmerov nehnuteľnosti ich hranicami. Hranica medzi pozemkami žalobcu a žalovaného bola po ROEPe (číslo zmeny 31/2015) zmenená v neprospech žalobcu vytvorením parciel reg. ,,E“ KN č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 18 m2 a č. XX/X orná pôda o výmere 62 m2 zapísaných v prospech žalovaného. Problém v prejednávanom spore nastal pri porovnávaní katastrálnej mapy VKMČ, ktorá má podrobnejšie a presnejšie určené vlastnícke hranice ako mapa evidencie nehnuteľností. Každá mapa bola vyhotovená inou technológiou. V prílohe č. 1.3 znaleckého posudku je vykreslená mapa evidencie nehnuteľností (raster) - zelená farba sútlač A, ktorá je vyhotovená skenovaním a základnou transformáciou a čiernou farbou je zakreslená katastrálna VKM číselná. V sútlači A je vidieť, že všetky hranice a tie isté stavby sú pri mape evidencie nehnuteľností posunuté viac ako meter vľavo. Pri ROEP sa nesprávne postupovalo identifikovaním a nebolo prihliadnuté, že parcely č. XX/X, XX/X, XX/X a XX/X boli po mapovaní ZMVM už prečíslované na parcely reg. C KN č. XXX, XXX, XXX a XXX/X - číslo zmeny 110/1991. V prípade, ak sa mapa evidencie nehnuteľností raster lokálne posunie - identifikujú sa aj podľa okolia stavby a vlastnícke hranice - ako je znázornené v sútlači B, hranice sú z hľadiska presnosti mapy evidencie nehnuteľností totožné. Na podklade prešetrenia a zamerania na mieste samom znalkyňa podľa svojho tvrdenia identifikovala pôvodné stavby a nehnuteľnosti na parcelách reg. C KN č. XXX až XXX. Geodetickými výpočtami predpísala lomové body geometrických plánov č. 47/47/933 a č. 915-174-67, pričom zistila, že geometrický plán č. 915-174-67 bol chybne zakreslený do mapy evidencie nehnuteľností. Jedná sa o posun 6 metrov pri parcele reg. C KN č. XXX a 4 metre pri parcele reg. C KN č. XXX/X pri sútlači stavu katastra VKMč a rastra mapy evidencie nehnuteľností po lokálnej transformácii (posune rastra). Chybný zákres bol vyhotovený z dôvodu, že v uvedenom geometrickom pláne chýbajú dĺžky hraníc medzi parcelami EN č. XX/X, XX/X, XX/X a XX/X. Hranica medzi parcelami reg. C KN č. XXX a XXX a reg. C KN č. XXX, reg. C KN č. XXX, reg. E KN č. XX/X a reg. C KN č. XXX/X a XXX/X je určená po bodoch č. 555-4 (oplotenie), 16-52 (oplotenie), 16-73 (oplotenie), 16-72 (oplotenie), 16-128 (oplotenie), 16-63 (oplotenie), 598-4 (oplotenie), 16-62 (oplotenie), nový bod č. 3 (neoznačený, ZPMZ 824). Pri ROEP-e pod číslom zmeny 31/2015 boli chybne identifikované parcely č. XX/X a XX/X podľa evidencie nehnuteľností na stav katastra nehnuteľností. Identifikácia pri ROEP bola vyhotovená na raster mapy evidencie nehnuteľností so základnou transformáciou. Mapa evidencie nehnuteľností bola vyhotovená menej presnými metódami (lomové body nie sú určené v súradniciach JTSK) ako katastrálna mapa VKMČ (lomové body sú určené v súradniciach JTSK), na základe čoho pri základnej transformácii pôvodného mapového listu dochádza k posunom. Znalkyňa zároveň upozornila na skutočnosť, že v prípade zmeny vlastníckej hranice je potrebné pre zápis do katastra vyhotoviť nový geometrický plán. 1.4. Žalobca na základe výsledkov znaleckého dokazovania predložil geometrický plán č. NM-5C/4/2018 vyhotovený H.. M. W. dňa 14. augusta 2023 úradne overený H.. O. Q. dňa 30. augusta 2023 pod č. G1 -650/2023, ktorým bola vytvorená parcela, reg. ,,C“ parc. č. XXX/XX o výmere 53 m2, ktorá vznikla odčlenením od parcely č. XXX/X o výmere 62 m2. Na podklade predloženého geometrického plánu navrhol žalobca zmenu žaloby, ktorú súd prvej inštancie následne pripustil. Ďalej konštatoval, že konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim upravuje zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. V tomto konaní sa vlastníctvo k nehnuteľnostiam nenadobúda, jeho predmetom je iba zisťovanie dostupných údajov o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa potom zostavuje a schvaľuje ROEP. Schválený ROEP je v súlade s § 7 ods. 5 zákona č. 180/1995 Z. z. verejnou listinou, jej pravdivosť však možno v zmysle § 205 CSP vyvrátiť. Pri vypracovaní ROEP-u môže dôjsť k chybám, v dôsledku ktorých právny stav zapísaný na liste vlastníctva založeného v rámci ROEP-u nezodpovedá skutočnému stavu. Riešenie takýchto pochybení je možné len v civilnom sporovom konaní podaním žaloby. 1.5. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania po právnom posúdení predmetnej veci dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne. Z výsledkov vykonaného dokazovania a to najmä znaleckého dokazovania (viď bod 1.2.) a vyjadrenia Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor mal za preukázané, že vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam svedčí žalobcovi, ktorý ho nadobudol na základe kúpnej zmluvy dňa 21. júla 1986. Žalovanému bolo vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam nesprávne zapísané chybou vzniknutou v rámci konania registra obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území V.. Pri výkone ROEP-u jeho realizátor vytvoril parcely č. XX/X a XX/X postupom, pri ktorom priamo na seba naložil mapy evidencie nehnuteľností a katastrálnu mapu bez toho, aby bol uskutočnený ich posun potrebný v záujme zosúladenia jednotlivých lomových bodov. Nesprávne tak boli vytvorené parcely registra E XX/X a XX/X, z ktorých neskôr vznikli parcely reg. ,,C“ XXX/X a XXX/X, resp. najnovšie parcela č. XXX/XX. Táto bola vytvorená geometrickým plánom č. NM-5C/4/2018 vyhotoveným H.. M. W. dňa 14. augusta 2023, potom ako znalkyňa zidentifikovala hranicu medzi pozemkami žalobcu a žalovaného a následne zistila, že správny záber pri parcele č. XXX/X je 53 m2 a nie 62 m2. Znalkyňa pri vypočutí na súdnom pojednávaní nepotvrdila námietky žalovaného, podľa ktorých žalobca súčasne so stratou sporných nehnuteľností nadobudol zodpovedajúcu výmeru pozemku zo strany druhého suseda. Žalovaný ako obranu uvádzal skutočnosť, že po vyhotovení ROEP-u žalobca proti rozhodnutiu nepodal námietky a tento bol následne rozhodnutím Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor schválený a zapísaný do katastra nehnuteľností. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na deklaratórnu povahu rozhodnutia katastrálneho úradu, ktoré vlastnícke vzťahy nezakladá ani neruší, iba deklaruje ich vznik na podklade iného právneho titulu (bližšie viď právny názor odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom uznesení z 24. augusta 2021 sp. zn. 6Co/45/2020-156). 1.6. K námietke žalovaného o nedodržaní rovnosti strán, ktorý mal spočívať v tom, že súd prvej inštancie pripustil žalobcom navrhovaný dôkaz, znalecké dokazovanie, hoci ho žalobca neuplatnil včas, ale po uplynutí sudcovskej koncentrácie, súd prvej inštancie poukázal na fakultatívnu povahu inštitútu sudcovskej koncentrácie. Včasnosť uplatnenia prostriedkov procesnej obrany a útoku súd vyhodnocuje s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu. Je teda na uvážení súdu, či oneskorený procesný úkon bude sankcionovať tým, že naň nebude prihliadať, alebo ho bude akceptovať. V predmetnej veci súd pripustil návrh žalobcu na nariadenie znaleckého dokazovania s prihliadnutím na skutočnosť, že tento predmetný dôkaz už v priebehu konania navrhol v štádiu pred vydaním prvého meritórneho rozhodnutia súdu, ale upustil od neho po oznámení výšky preddavku s poukazom na svoje nedostačujúce majetkové a príjmové pomery. Ďalšou skutočnosťou, ktorú súd prvej inštancie vzal do úvahy, bol vyslovený právny názor odvolacieho súdu, ohľadom vhodnosti nariadenia znaleckého dokazovania s prihliadnutím na bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno jednotlivých strán sporu. 1.7. Súd prvej inštancie v záujme zachovania rovnosti strán sporu posúdil aj návrhy žalovaného na doplnenie dokazovania vznesené po vyhlásení koncentrácie konania. Žiadosti žalovaného, aby mu bola poskytnutá lehota na predloženie súkromného znaleckého posudku nevyhovel, nakoľko takto navrhované dokazovanie nepovažoval v predmetnej veci za potrebné. Súdom ustanovená znalkyňa sa v písomnom vyjadrení ako aj pri ústnom vypočutí na pojednávaní dostatočne, vyčerpávajúco a presvedčivo vysporiadala so všetkými námietkami žalovaného k znaleckému posudku. Samotná skutočnosť, že strana sporu sa nestotožňuje s výsledkami znaleckého dokazovanie nie je dostatočná na to, aby súd bez ďalšieho nariadil či povolil vykonať ďalšie znalecké dokazovanie o tej istej veci za účelom prehodnotenia jeho výsledkov. Námietky strany sporu musia mať určitý stupeň opodstatnenosti, k čomu v prípade žalovaného nedošlo. Ďalšie žalovaným navrhované dôkazy, a to znalecké dokazovanie týkajúce sa nehnuteľností zapísaných LV č. XXX vo vlastníctve žalobcu súd prvej inštancie nevykonal, nakoľko vykonanie tohto dôkazu nesúviselo s prejednávanou vecou. Návrh žalovaného na vyžiadanie stanoviska Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor, aby sa vyjadril, aké nehnuteľnosti boli žalobcovi v rámci pozemkových úprav priznané, z akých parciel boli vytvorené a vyžiadanie originálu LV č. XXX súd prvej inštancie nevykonal, nakoľko skutočnosti, ktoré by sa mali preukázať navrhovanými dôkazmi nesúviseli s predmetom sporu, resp. už boli preukázané vykonaným znaleckým dokazovaním, a boli súčasťou pripojeného spisu Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor zn. C10/2016, ktorý spis súd prvej inštancie oboznámil. 1.8. O trovách konania súdu prvej inštancie súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal plne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1 a 3 CSP, keď v odvolacom konaní voči odvolaniu zo 17. januára 2020 bol žalovaný v celom rozsahu úspešný, preto súd v novom rozhodnutím rozhodol tak, že mu voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 2. Odvolací súd v dôvodoch napadnutého potvrdzujúceho rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie vykonal všetky navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, správne zistil skutkový stav a na základe tohto vec správne právne posúdil. S poukazom na § 387 ods. 2 CSP konštatoval aj správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne odkázal. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a v súvislosti s odvolacími námietkami uviedol, že rozhodnutie o schválení ROEP nezakladá účinky prejudiciality ako aj viazanosti súdu inými rozhodnutiami z dôvodu deklaratórnej povahy verejnej listiny, ktorou je rozhodnutie o schválení ROEP. Ak dotknutá osoba s obsahom verejnej listiny nesúhlasí, môže sa svojho práva domáhať podľa osobitného predpisu § 137 CSP, preto odvolacia námietka žalovaného, že žalobca nepodal proti rozhodnutiu o schválení ROEP námietky bola nedôvodná. Žalobca správne namietal nesprávnosť údajov v registri, ktorá skutočnosť bola v konaní preukázaná, a to žalobou o určenie vlastníckeho práva. Pri vypracovaní ROEP došlo v dôsledku nedostatočne zistených podkladov k chybám a právny stav vyplývajúci z listu vlastníctva založeného v rámci ROEP nezodpovedal stavu skutočnému. Keďže v katastri nekontrolujú správnosť a úplnosť podkladov pre vyhotovenie ROEP, kvalita vyhotovenej evidencie nie je spoľahlivá, preto je na riešenie týchto pochybení daná príslušnosť súdov v civilnom konaní. 2.1. Žalovaný v rámci svojej odvolacej argumentácie poukázal na postup súdu prvej inštancie, ktorý uznesením z 02. novembra 2021 vyzval strany sporu, uplatňujúc sudcovskú koncentráciu, aby si uplatnili prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a označili a predložili všetky navrhované dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný na výzvu reagoval podaním z 01. decembra 2021, pričom žalobca na výzvu súdu nereagoval. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalovaný svojím podaním uviedol, že žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno za účelom preukázania jeho skutkových tvrdení, preto „sa pridržiava svojich skutkových a právnych tvrdení“. Na pojednávaní konanom dňa 09. februára 2022 právny zástupca žalobcu poukázal na skutočnosť, že už v minulosti podal návrh na znalecké dokazovanie, avšak vzhľadom na nízky príjem žalobcu a uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy znalca upustil od tohto návrhu. Súčasne ale navrhol znalecké dokazovanie za situácie, že žalobca bude oslobodený od povinnosti zložiť preddavok na trovy dokazovania. Rozborom ustanovenia § 185 ods. 1 CSP a s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. júna 2022 sp. zn. 2Obdo/53/2021; nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. decembra 2022 sp. zn. III. ÚS 615/2022) odvolací súd označil postup súdu prvej inštancie, ktorý v ďalšom konaní na návrh žalobcu nariadil znalecké dokazovanie, za správny, nakoľko sa týmto odstránila sporná otázka, a to určenie správnej výmery sporných nehnuteľností. A naviac, znalecké dokazovanie bolo vykonané v záujme všetkých strán sporu, za účelom zistenia presnej výmery sporných nehnuteľností, preto jeho nariadením nedošlo k porušeniu zásad civilného procesu, zásady sudcovskej koncentrácie konania tak, ako to v podanom odvolaní namietal žalovaný. Navyše, na pojednávaní konanom dňa 11. septembra 2019 súd prvej inštancie vyzval strany sporu, aby v lehote 15 dní oznámili ďalšie navrhované dôkazy s poukazom na účinky sudcovskej koncentrácie konania. Žalobca na výzvu súdu reagoval podaním z 25. septembra 2019, v ktorom navrhol vykonať ako dôkaz znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie a kartografie. Predloženie dôkazného návrhu na pojednávaní bolo v danej veci dôvodné, bolo uplatnené riadne a včas ako bezprostredná reakcia na skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. 2.2. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie rozhodol o pripustení zmeny návrhu napriek tomu, že mal rozhodnúť o čiastočnom späťvzatí žaloby, pričom na pojednávaní súhlas so späťvzatím žaloby neudelil, odvolací súd poukázal na ustanovenia § 139 CSP a § 140 ods. 1, 2 a 3 CSP a ďalej konštatoval, že za zmenu žaloby sa považuje, ak sa uplatňuje iné právo alebo aj podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. O prípustnosti zmeny žaloby rozhoduje súd podľa § 142 ods. 1 CSP spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania. O zmene žaloby rozhoduje súd uznesením a ak zmenu žaloby nepripustí, podľa § 143 ods. 3 CSP pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe. V danom prípade súd prvej inštancie postupoval správne, keď o zmene žaloby uskutočnenej žalobcom prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu podaním zo 06. septembra 2023, rozhodoval uznesením na pojednávaní konanom dňa 11. septembra 2023. Poukaz žalovaného, že prvoinštančný súd mal rozhodnúť o čiastočnom späťvzatí žaloby nebol dôvodný. Vychádzajúc z obsahu samotného úkonu žalobca ho neurobil ako smerujúci k čiastočnému späťvzatiu, nakoľko podal návrh na zmenu žaloby, o ktorej súd prvej inštancie rozhodol. Právny zástupca žalovaného namietal aj to, že na pojednávaní konanom dňa 11. septembra 2023 neuviedol, že so zmenou žaloby súhlasí. Odvolací súd po oboznámení zvukovej nahrávky však skonštatoval, že súd prvej inštancie, na základe podaného návrhu žalobcu na zmenu žaloby, ktoré podanie bolo doručené aj právnemu zástupcovi žalovaného, žiadal o upresnenie, aby sa vyjadril k zmene návrhu z dôvodu, že podanie žalovaného z 11. septembra 2023 neobsahovalo vyjadrenie k zmene žaloby. Právny zástupca žalovaného uviedol, že táto reflektuje výsledky znaleckého dokazovania ,,avšak žalovaný vyjadruje pochybnosti o tom, či sa v danom prípade jedná o zmenu žaloby alebo späťvzatie žaloby“. Súd prvej inštancie vykonal protokoláciu, na ktorú právny zástupca žalovaného nereagoval, nevzniesol námietku, že so zmenou žaloby nesúhlasí, preto odvolacie námietky v podanom odvolaní neboli dôvodné. Súd prvej inštancie riadne odôvodnil na pojednávaní, že zmenou žaloby upresňuje žalobca výmeru. Poukázal na skutočnosť, že výsledok je závislý od znaleckého posudku, a preto nejde o späťvzatie žaloby s poukazom na závery znaleckého dokazovania. Z obsahu spisu nevyplývajú žalovaným tvrdené skutočnosti, že so zmenou žaloby nesúhlasil. Zmena žaloby je dispozičný procesný úkon strany, nie prostriedok procesného útoku alebo obrany. Súd prvej inštancie preto v danom prípade postupoval správne, keď na základe návrhu žalobcu rozhodol o pripustení zmeny s poukazom na výsledky znaleckého dokazovania. 2.3. Právny zástupca žalovaného tiež namietal, že mu nebol sprístupnený elektronický súdny spis, resp. prístup do spisu mal udelený, avšak doposiaľ mu nebol sprístupnený ani jeden dokument. V súvislosti s touto námietkou odvolací súd uviedol, že z obsahu spisu, tvrdené skutočnosti právnym zástupcom žalovaného nevyplývajú a naviac, právny zástupca žalovaného nešpecifikoval, aké dokumenty mu neboli sprístupnené, keď súhlas o prístup do spisu, na základe žiadosti z 11. januára 2022 mal udelený 18. januára 2022, a na základe žiadosti zo 17. októbra 2023 súhlas udelený dňa 17. októbra 2023, preto tieto námietky vyznievali zmätočne. Ešte zdôraznil, že druhá žiadosť právneho zástupcu žalovaného bola zaslaná na súd prvej inštancie po vyhlásení rozhodnutia vo veci dňa 27. septembra 2023. 2.4. Súd prvej inštancie správne neprihliadal na vykonanie dokazovania, ktoré navrhol žalovaný, konštatujúc, že nesúvisí s predmetnou vecou. V konaní bolo správne nariadené znalecké dokazovanie a vyhotovený geometrický plán, ktorý odstránil spornosť uplatneného nároku žalobcu o určenie vlastníckeho práva. Žalovaný navrhol dokazovanie na preukázanie skutočností, ktoré neboli predmetom sporu. 2.5. Prvoinštančný súd správne posúdil aj pomer úspechu a neúspechu v spore, keď žalobca za účelom ochrany svojich práv nemal inú možnosť, ako podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva za situácie, že žalovaný v priebehu konania spochybňoval vlastnícke právo žalobcu. Žalovaný nedôvodne namietal, že so zmenou žaloby nesúhlasil a podanie považoval za čiastočné späťvzatie žaloby v časti zvyškovej parcele č. XXX/X o výmere 9 m2, ktorá skutočnosť sa mala premietnuť do konečného rozhodnutia o trovách konania. V danom prípade súd prvej inštancie postupoval správne, keď rozhodol o pripustení zmeny žaloby poukazom na znalecké dokazovanie a vyhotovený geometrický plán, za stavu keď bola sporná výmera pozemkov, ktorá skutočnosť nemala vplyv na pomer úspechu a neúspechu. Žalovaný iné námietky vo vzťahu k náhrade trov konania neuviedol, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k trovám prvoinštančného konania ako vecne správny potvrdil. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uviedol, že súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie za účelom preukázania vlastníckeho práva žalobcu k sporným nehnuteľnostiam. V konaní bol vypracovaný znalecký posudok, ktorý ustálil kľúčovú otázku, nakoľko žalovaný v priebehu celého konania vlastnícke právo žalobcu spochybnil, preto je povinný znášať náklady súvisiace s vyhotovením znaleckého posudku. Správnosť tohto záveru potvrdzuje aj rozhodnutie Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor z 20. decembra 2016 č. OUNMKO1-C-10/2016, ktorým nebolo vyhovené návrhu žalobcu na vydanie rozhodnutia o zmene údajov schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území V.U. na prešetrenie správnosti riešenia právneho stavu sporných pozemkov, pretože bol to žalovaný, ktorý vyjadril vôľu nepristúpiť na dohodu so žalobcom s tým, že v prípade akýchkoľvek pochybností ohľadne vlastníctva alebo hranice vyššie uvedených pozemkov bude potrebné, aby vo veci rozhodol s konečnou platnosťou súd. 2.6. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanému, nakoľko bol v odvolacom konaní plne úspešný. 3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“), ktorého prípustnosť odôvodňoval ustanoveniami § 420 písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.