Obsah (6)

§ 159§ 387§ 420§ 137§ 230§ 161

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Cdo/85/2025 Identifikačné číslo spisu: 6121237508 Dátum vydania rozhodnutia: 28.05.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Kolcun Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

názoru súdu prvej inštancie prebiehajú medzi totožnými účastníkmi v rovnakom procesnom postavení dve súdne konania, predmetom ktorých je návrh žalobcu aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie do všeobecnej podstaty úpadcu k rukám správcu konkurznej podstaty úpadcu sumy vo výške 292.713,47 eura na základe rovnakých právnych skutočností, ktorými bol výber hotovosti vo výške 5.000 eur dňa

2. 2015, výber hotovosti vo výške 10.000 eur dňa
4. 2015, výber hotovosti vo výške 3.700 eur dňa
6. 2016, platba na účet žalovaného vo výške 197.582,80 eura zo dňa
8. 2017, platba na účet žalovaného vo výške 70.000 eur zo dňa
10. 2017, platba na účet žalovaného vo výške 2.000 eur zo dňa
12. 2017, výber hotovosti vo výške 4.087,81 eura dňa
14. 2017 a platba na účet žalovaného vo výške 342,86 eura zo dňa
17. Rozdiel medzi predmetným dvomi súdnymi konaniami spočíva v tom, že v konaní pod sp. zn. B1-2Cbi/3/2021 vedenom pred Mestským súdom Bratislava III sa jedná o plnenie z právneho dôvodu, ktorým je vyplatenie podielu na zisku právneho predchodcu úpadcu - spoločnosti SK Tabák, s.r.o. v rokoch 2015 až 2017, a v konaní pod sp. zn. B1-10C/23/2021 vedenom pred Mestským súdom Bratislava IV sa jedná o vydanie bezdôvodného obohatenia a teda o majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Keďže súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou nároku stranou sporu, súd prvej inštancie mal za to, že skôr začaté konanie pod sp. zn. B1- 2Cbi/3/2021 tvorí prekážku začatej veci v konaní pod sp. zn. B1-10C/23/2021 medzi totožnými subjektmi a o totožnom samotnom peňažnom plnení. Keďže v danom prípade ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, na ktorý súd musí prihliadať v každom štádiu konania, súd prvej inštancie konanie v zmysle ustanovenia § 161 ods. 2 CSP zastavil. 1.
18. Keďže z procesného hľadiska to bol žalobca, ktorý podaním totožnej žaloby zavinil, že konanie muselo byť zastavené v dôsledku procesnej prekážky

§ 159CSP, súd prvej inštancie v zmysle § 256 ods.

1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému v plnom rozsahu.

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „ odvolací súd“) uznesením z
2. novembra 2024, sp. zn. 5Co/100/2024 rozhodol tak, že uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil (výrok I.) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% (výrok II.). 2.
3. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že súd je v ktoromkoľvek štádiu konania povinný skúmať, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať, t.j. či sú splnené procesné podmienky na strane súdu (právomoc, príslušnosť vecná, funkčná, miestna), na strane strán a ich zástupcov (napr. procesná subjektivita strany konania, zastúpenie), vecné procesné podmienky (existencia žaloby alebo uznesenia o začatí konania) a negatívne procesné podmienky, ktoré nesmú byť dané, aby súd mohol vec prejednať a o nej rozhodnúť. Neodstrániteľný nedostatok podmienky konania alebo danosť negatívnej procesnej podmienky má za následok zastavenie konania. Popri prekážke právoplatne rozhodnutej veci (impedimentum rei iudicatae), súd nemôže vo veci konať a o nej rozhodnúť v prípade prekážky litispendencie, ako procesného následku začatého konania. Prekážka litispendencie je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý má za následok zastavenie konania. Ak teda už na súde (ktoromkoľvek) prebieha konanie tých istých strán, týkajúce sa tej istej právnej veci (totožnosť predmetu konania a skutkových okolností, z ktorých sa nárok vyvodzuje), súd konanie, ktoré začalo na základe neskôr podanej žaloby, zastaví. Totožnosť predmetu konania je totožnosť nároku uplatneného z rovnakého skutkového základu či skutkového deja. O tie isté strany ide aj vtedy, ak v konaní vystupujú nositelia práv z rovnakého právneho vzťahu v opačnom procesnom postavení, a tiež vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia (z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie) osôb, ktoré sú (boli) účastníkmi či stranami skôr začatého konania. V danom prípade je nesporné, že predmetom oboch vyššie označených konaní je návrh rovnakého žalobcu na uloženie povinnosti tomu istému žalovanému zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu k rukám správcu konkurznej podstaty úpadcu sumy vo výške 292.713,47 eura, a to na základe rovnakých právnych skutočností, ktorými bol výber hotovosti vo výške 5.000 eur dňa
5. 2015, výber hotovosti vo výške 10.000 eur dňa
7. 2015, výber hotovosti vo výške 3.700 eur dňa
9. 2016, platba na účet žalovaného vo výške 197.582,80 eura zo dňa
11. 2017, platba na účet žalovaného vo výške 70.000 eur zo dňa
13. 2017, platba na účet žalovaného vo výške 2.000 eur zo dňa
15. 2017, výber hotovosti vo výške 4.087,81 eura dňa
17. 2017 a platba na účet žalovaného vo výške 342,86 eura zo dňa
20. Rozdiel medzi predmetným dvomi súdnymi konaniami spočíva v tom, že v konaní pod sp. zn. B1-2Cbi/3/2021 vedenom pred Mestským súdom Bratislava III žalobca ako právny dôvod plnenia žalovanému označil vyplatenie podielu na zisku právneho predchodcu úpadcu - spoločnosti SK Tabák, s.r.o. v rokoch 2015 až 2017, a v konaní pod sp. zn. B1-10C/23/2021 vedenom pred Mestským súdom Bratislava IV svoj nárok opiera o vydanie bezdôvodného obohatenia, teda majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Keďže súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou nároku stranou sporu, správne mal súd prvej inštancie za to, že skôr začaté konanie pod sp. zn. B1-2Cbi/3/2021 tvorí prekážku začatej veci v konaní pod sp. zn. B1-10C/23/2021 medzi totožnými subjektmi a o totožnom samotnom peňažnom plnení. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že konanie vedené pod sp. zn. B1-2Cbi/3/2021 je (výlučne) konaním o určenie neúčinnosti právneho úkonu, kde žalobca primárne požaduje, aby boli právne úkony žalovaného voči veriteľom úpadcu prihláseným v konkurznom konaní právne neúčinné, následne až sekundárne požaduje úhradu peňažnej pohľadávky, keď v skôr začatom konaní došlo ku kumulácii nárokov žalobcu tak, že okrem určenia neúčinnosti právnych úkonov sa tento domáha i zaplatenia pohľadávky celkovo vo výške 292.713,47 eura, ktorý nárok na zaplatenie neskôr uplatnil ešte raz samostatnou žalobou, a to v prejednávanej veci. 2.
21. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že postup a rozhodnutie súdu prvej inštancie boli správne, odvolaciemu súdu potom neostalo, než napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z hľadiska jeho vecnej správnosti potvrdiť,

§ 387ods.

1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

1. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 420 písm. f) CSP. 3.
2. Prípustnosť dovolania

§ 420písm.

f) CSP: -Súd prvej inštancie v spojení s napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu vec nesprávne právne posúdil, keď rozhodol o zastavení predmetného konania, z dôvodu, že má byť daná prekážka litispendencie, nakoľko oba súdy nižšej inštancie majú za to, že konanie začaté na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-2Cbi/3/2021 je konanie, ktoré je vedené o totožnom spore ako v konaní začatom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1- 10C/23/2021. -Konanie vedené pod sp. zn. B1-10C/23/2021 je konaním o zaplatenie (o splnení povinnosti

§ 137písm.

a) CSP), kde žalobca požaduje úhradu peňažnej pohľadávky z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, pričom konanie vedené pod sp. zn. B1-2Cbi/3/2021 je konaním o určenie neúčinnosti právneho úkonu (o určení právnej skutočnosti

§ 137písm.

d) CSP), kde žalobca primárne požaduje, aby boli právne úkony žalovaného (splnenie záväzku právneho predchodcu úpadcu žalovanému, z titulu vyplatenia podielu na zisku právneho predchodcu, prevodom na účet žalovaného) voči veriteľom úpadcu prihláseným v konkurznom konaní právne neúčinné, následne tento až sekundárne požaduje úhradu peňažnej pohľadávky. -Žalobca v podanom odvolaní argumentoval tým, že

jeho názoru súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil charakter oboch dotknutých súdnych konaní. Poukázal na to, že v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu (sp. zn. B1-2Cbi/3/2021) ako žalobca primárne navrhoval, aby súd určil, že odporovaný právny úkon je voči veriteľom úpadcu právne neúčinný, a v dôsledku takéhoto rozhodnutia ďalej žiadal, aby súd zaviazal žalovaného vrátiť neoprávnene poskytnuté peňažné plnenie. V konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu nejde teda vôbec o žalobu na plnenie - úhradu, ako v prípade súdneho konania, ktoré bolo zastavené napadnutým uznesením, jedná sa o určovaciu žalobu, ktorej výsledkom má byť v prvom rade určenie, či tu určité právo alebo právny vzťah je alebo nie je. -Žalobca však z dôvodu opatrnosti pri zachovaní odbornej starostlivosti podal na všeobecný súd v zmysle príslušných ustanovení CSP aj žalobu o plnenie, nakoľko konanie o neúčinnosti právneho úkonu v zmysle ZKR v čase podania žaloby o zaplatenie právoplatne ukončené nebolo a v prípade, ak v ňom žalobca nebude úspešný mohlo by dôjsť k premlčaniu nároku na vrátenie takto žalovaným nadobudnutých finančných prostriedkov, čím by bolo absolútne znemožnené vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech konkurznej podstaty úpadcu. -Práve s poukazom na uvedené rozhodnutie platí ako aj s poukazom na vyššie uvádzanú argumentáciu žalobcu, že ak bolo konanie o určenie neúčinnosti začaté skôr, nič nebráni tomu, aby po podaní určovacej žaloby bola podaná aj žaloba o plnenie ako to bolo v uvedenom prípade. Súd prvej inštancie a ako aj odvolací súd, napriek tomu, že poukazovali na uvedené rozhodnutie rozhodli v rozpore s týmto rozhodnutím a to bez uvedenia relevantnej argumentácie, ktorá by súdmi nižšej inštancie podporovala správnosť ich záverov o existencieprekážky litispendencie. V tomto smere je napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v spojitosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie nepreskúmateľne a zasahujúce do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, keďže odvolací súd sa s uvedeným tvrdením žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal. Rovnako neuviedol, prečo je možné uvedené konanie zastaviť, napriek evidentnému rozporu s uvedeným rozhodnutím KS Bratislava. -Žalobca má za to, že súd prvej inštancie mal prerušiť konanie vedené pod sp. zn. B1-2Cbi/3/2021 (konanie o určenie neúčinnosti právnych úkonov), nakoľko sa v konaní vedenom súdom pod sp. zn. B1-10C/23/2021 rieši prejudiciálna otázka, ktorej rozhodnutie má zásadný význam na predmetné konanie (B1-2Cbi/3/2021) a teda rozhodnutie vo veci samej. -Z napadnutého rozhodnutia tak nie je

dovolateľa vôbec zrejmé, vo vzťahu ku ktorému z nárokov konania o zaplatenie súd prvej inštancie existenciu prekážky litispendencie posudzoval a ako sa vysporiadal s vyjadrením žalobcu k námietke litispendencie, ktorú v konaní vzniesol žalovaný, súd prvej inštancie k tejto argumentácii žalobcu žiadne stanovisko nezaujal. -Je potrebné poukázať aj na to, že predmetom konania o zaplatenie je aj príslušenstvo uplatnenej pohľadávky, ktoré predmetom súvisiaceho konania vôbec nie je a teda ak by aj skúmaná prekážka konania bola daná vo vzťahu k istine pohľadávky, rozhodne nie je daná vo vzťahu k jej príslušenstvu. (porov. Uznesenie KS v Bratislave č.k. 5Cob/253/2024-121 zo dňa

3. 3.
4. Navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Co/100/2024-283 zo dňa
5. novembra 2024 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Žalobca si zároveň uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu považoval za podstatné poukázať i na to, že v skôr začatom konaní rozhodol Mestský súd Bratislava III svojim rozsudkom na č. k. B1-2Cbi/3/2021-2927 dňa
8. 2024 (pozn.: žalobu zamietol v celom rozsahu a žalovanému priznal proti žalobcovi plnú náhradu trov konania), pričom žalobca proti nemu podal odvolanie zo dňa
10. 2024, ku ktorému sa žalovaný vyjadril podaním zo
12. 2024, doručeným súdu dňa
15. Následne žalobca Mestskému súdu Bratislava III doručil bez akéhokoľvek odôvodnenia späťvzatie svojho odvolania zo dňa
17. 2024 (teda až 16 dní potom, ako už rozhodol odvolací súd dovolaním žalobcu napadnutým uznesením č. k. 5Co/100/2024-283, v neskôr začatom konaní). Na základe uvedeného následne v označenej inej veci rozhodol ako odvolací súd Krajský súd v Bratislave svojim uznesením č. k. 4CoKR/1/2025-2990 dňa
19. 2025 (pozn.: odvolacie konanie zastavil a žalovanému priznal proti žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania). Až keď bolo predmetné uznesenie odvolacieho súdu doručené poslednej zo strán (pozn.: v elektronickom súdnom spise sa doručenky nezobrazujú), mohol prvoinštančný rozsudok nadobudnúť právoplatnosť a až vtedy mohla zaniknúť vo vzťahu k tomuto neskôr začatému konania prekážka litispendencie (in concreto skôr sa však rozhodlo o zastavení tohto neskôr začatého konania a prekážka litispendencie tu odpadla procesne pozde - neskoro, až v čase, kedy to už nebolo pre toto konanie nijako procesne významné). Už len pri porovnaní dátumov rozhodnutí odvolacích súdov v označených dvoch konaniach je zjavné, že Krajský súd v Bratislave dovolaním napadnutým rozhodnutím (č. k. 5Co/100/2024-283) rozhodol o 140 dní skôr, než bolo o zastavení odvolacieho konania v prv začatej veci, zakladajúcej prekážku litispendencie, rozhodnuté Krajským súdom v Bratislave (č. k. 4CoKR/1/2025-2990). 4.
20. Žalovaný navrhol dovolanie žalobcu odmietnuť alebo alternatívne zamietnuť a žiada priznať trovy dovolacieho konania.
21. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala strana sporu v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, a bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je prípustné a vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod (§ 420 písm. f) CSP) zároveň aj dôvodné. Ak totiž dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí z dovolacieho dôvodu uvedeného v § 420 CSP, potom existencia tohto dôvodu, t. j. existencia niektorej z vád uvedených v tomto ustanovení (spôsobujúcich tzv. „zmätočnosť“ rozhodnutia) znamená nielen splnenie podmienky prípustnosti dovolania, ale zároveň zakladá aj jeho dôvodnosť.
22. Z ustanovenia § 420 písm. f) CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie prípustné

§ 420

CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1 CSP).

1. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide, napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu, a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).
2. Právo na prístup k dovolaciemu súdu nie je absolútne. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok a tejto jeho mimoriadnej povahe zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti, prísne regulovanej Civilným sporovým poriadkom. Z ustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, len ak to zákon pripúšťa, pričom prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. 9.

dovolateľa vada zmätočnosti spočíva v nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktorý mal prerušiť konanie vedené pod sp. zn. B1- 2Cbi/3/2021 (konanie o určenie neúčinnosti právnych úkonov), nakoľko sa v konaní vedenom súdom pod sp. zn. B1-10C/23/2021 rieši prejudiciálna otázka, ktorej rozhodnutie má zásadný význam na predmetné konanie (B1-2Cbi/3/2021) a teda rozhodnutie vo veci samej. 10.

§ 230CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať a rozhodovať znova.

11.

§ 161ods.

1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“) 12.

§ 161ods.

2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

1. Z rozhodnutí súdu prvej inštancie i odvolacieho súdu vyplýva, že súdy v danom spore zastavili konanie pre prekážku listispendencie, t. j. skôr začatého konania na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-2Cbi/3/
2. Z obsahu spisu a najmä z vyjadrenia žalovaného dovolací súd zistil, že medzičasom bol v konaní (ktoré bolo začaté skôr) vedenom na Mestskom súde Bratislava III vydaný súdom prvého stupňa rozsudok zo dňa
4. 2024 č. k. B1-2Cbi/3/2021 - 2927, ktorým súd žalobu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaný k vyjadreniu pripojil aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa
5. apríla 2025 sp. zn. 4CoKR/1/2025, ktorý odvolacie konanie zastavil a žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. Dôvodom zastavenia odvolacieho konania odvolacím súdom bolo späťvzatie odvolania zo strany žalobcu. Predmetné rozhodnutia sú súčasťou spisu bez doložky právoplatnosti.
6. Dovolací súd konštatuje, že nemôže ex offo preskúmavať to, či predchádzajúce konanie trpí vadou zmätočnosti, avšak tým nie je dotknutá povinnosť súdu skúmať procesné podmienky v každom štádiu konania (§ 161 CSP), t. j. aj v rámci dovolacieho konania. Dovolací súd uvádza, že v čase rozhodovania o dovolaní žalobcu existujú indície, že sa o prejednávanej veci v tomto konaní už právoplatne rozhodlo a to rozsudkom zo dňa
8. 2024 č. k. B1-2Cbi/3/2021 -
9. Nakoľko dovolací súd nemá k dispozícii právoplatné rozhodnutia, t. j. aj s doložkami právoplatnosťami, je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, aby zvolil príslušný procesný postup v nadväznosti na zistenie, či v prejednávanom konaní nejde o taký nedostatok procesnej podmienky (res iudicata), pre ktorý nie je možné vo veci konať a rozhodnúť.
10. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže

povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí (§ 450 CSP). Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP).

1. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).
2. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
3. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie prípustný opravný prostriedok.