2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „ZKR“). 3. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že uznesením č. k. 38NcKR/8/2022 zo dňa 12.12.2022 vyzval žalovaného na písomné vyjadrenie k žalobe a v prípade, ak uplatnený nárok neuzná v celom rozsahu, aby uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v stanovenej lehote. Zároveň bol žalovaný poučený
CSP, o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie za splnenia zákonných podmienok. Dňa 30.01.2023 súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre zmeškanie č. k. 38NcKR/8/2022-41, nakoľko žalovaný v stanovenej lehote písomné vyjadrenie súdu nezaslal. 4. Žalovaný súdu dňa 06.02.2023 doručil podanie označené ako vyjadrenie k rozsudku 38NcKR/8/2022-41, pričom z jeho obsahu vyplývalo, že žiadal zrušenie rozsudku o zaplatení zmluvnej pokuty 12.500,- Eur, pričom z obsahu podania nebolo zrejmé, či sa domáha zrušenia vydaného rozsudku súdom prvej inštancie v dôsledku návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie
1 zákona č. 160/2005 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), alebo či sa domáha zrušenia rozsudku pre zmeškanie odvolacím súdom v rámci odvolacieho konania
CSP.
Konanie na odvolacom súde
CSP je procesným návrhom, pričom konajúci súd musí posúdiť, či sú splnené podmienky pre rozhodnutie o tomto návrhu a v prípade, že návrhu vyhovie, pokračuje v konaní ďalej. Uviedol, že z uvedeného ustanovenia vyplýva, že v prípade návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie súd skúma, či dôvod, pre ktorý sa žalovaný v súdom určenej lehote k žalobe nevyjadril, je ospravedlniteľný. Vzhľadom na to, že tento pojem nie je právnou normou definovaný, je iba na úvahe konajúceho súdu, ktoré okolnosti v intenciách konkrétneho prípadu posúdi ako okolnosti hodné ospravedlnenia pasivity žalovaného v konaní. Podstata odôvodnenia návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, a tým aj dôvodov pre ktoré sa žalovaný napriek súdnej výzve k doručenej žalobe nevyjadril v určenej lehote, je existencia ospravedlniteľného dôvodu pre zmeškanie tejto lehoty. Odvolací súd sa vo svojom odôvodnení zaoberal účelom ustanovenia § 277 CSP, ako aj tým, čo je možné považovať za ospravedlniteľný dôvod v tomto smere.
1 a 2 CSP potvrdil. 11. Najvyšší súd pre úplnosť a prehľadnosť uvádza, že odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie bolo predmetnom rozhodovania odvolacieho súdu, ktorý uznesením č. k. 41CoKR/16/2025-192 zo dňa 24.09.2025 rozhodol tak, že odvolanie žalovaného odmietol z dôvodov uvedených v § 386 písm. a), c) a d) CSP, keďže išlo o odvolanie podané oneskorene, smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné a ktoré nemalo náležitosti
Proti obidvom rozhodnutiam odvolacieho súdu, t. j.: uzneseniu č. k. 41CoKR/17/2025-182 zo dňa 10.09.2025, ktorým odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ako aj uzneseniu č. k. 41CoKR/16/2025-192 zo dňa 24.09.2025, ktorým odvolací súd odmietol odvolanie žalovaného proti rozsudku pre zmeškanie, podal v zákonnej lehote dovolania žalovaný (ďalej aj len „dovolateľ“), prípustnosť ktorých odôvodnil
f), ako aj § 421 ods. 1 písm. b) CSP.
f) CSP odôvodňoval tým, že odvolací súd v napadnutom uznesení nezistil procesný dôvod, pre ktorý mal súd prvej inštancie zrušiť kontumačný rozsudok, pričom bolo jeho povinnosťou posúdiť, či boli pre postup súdu prvej inštancie pri vydaní kontumačného rozsudku prítomné procesne stanovené osobitné podmienky. Odvolací súd
jeho názoru nezohľadnil širší rozmer konania
2 ZKR. Argumentoval, že v akomkoľvek odvolacom konaní je odvolací súd povinný skúmať, či sú splnené zákonné podmienky prvoinštančného konania. Poukázal pritom na rozhodnutie veľkého senátu Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR (ďalej aj len „najvyššieho súdu“) sp. zn. 1VCdo/2/2023,
ktorého aj v prípade blanketového odvolania je vždy povinnosťou súdu skúmať, či sú splnené procesné podmienky, tak ako je to uvedené v § 380 ods. 2 CSP. Bolo teda povinnosťou odvolacieho súdu skúmať, či v danom prípade sú dané špeciálne procesné podmienky pre skončenie veci tzv. rozsudkom pre zmeškanie.
názoru dovolateľa takéto konanie nemožno rozhodnúť inak ako rozsudkom
piatej hlavy druhej časti CSP. Vo svojej dovolacej argumentácii poukázal aj na rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 49/2019,
ktorého žaloba na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle § 11 ods. 2 ZKR a ustanovenie § 74a ZKR sú zo zákona lex specialis voči CSP a vo veci rozhoduje samosudca, ktorý koná a rozhoduje v konkurznej veci úpadcu a vo veci samej rozhoduje rozsudkom.
jeho názoru z uvedeného vyplýva, že celá tretia časť CSP a v nej obsiahnuté formy rozhodnutí, vrátane rozsudku pre zmeškanie žalovaného, je vo svetle vyššie uvedeného pre toto špeciálne konanie neaplikovateľné a na každú procesnú vadu musí odvolací súd v rámci prieskumu prvoinštančného konania vždy prihliadať. Zdôraznil, že odvolací súd opomenul reflektovať na pomer špeciality § 74a ods. 2 ZKR vo vzťahu k celej tretej časti CSP, ako aj na skutočnosť, že v tomto type žaloby nejde len o rozsudok na plnenie, ale rozhodnutie vyvoláva aj iné právne účinky. De facto ide totiž aj o rozhodnutie o vylúčení
Z“), t. j. aj o konanie o právnej skutočnosti
d) CSP, čo implikuje záver, že takýto spor nie je možné skončiť rozsudkom pre zmeškanie.
1 písm. b) CSP došlo tým, že doposiaľ nebola v praxi dovolacieho súdu riešená právna otázka týkajúca sa súbehu vyššie uvedených konaní a ich vyústenie do jedného rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Zopakoval argumenty týkajúce sa „zmiešanej“ žaloby, na základe ktorej nemožno rozhodnúť vo veci samej osobitným druhom rozhodnutia, ale iba rozsudkom s úplným odôvodnením v zmysle § 74a ods. 2 ZKR v spojení s § 212 a nasl. CSP. Uviedol, že napadnuté uznesenie v spojení s uznesením súdu prvej inštancie považuje z uvedených dovolacích dôvodov za arbitrárne, nesprávne a navrhol, aby ho dovolací súd zrušil a vrátil vec na konanie súdu prvého stupňa. Vyjadrenie žalobcu k dovolaniu
V nadväznosti na uvedené navrhol dovolaciemu súdu, aby dovolanie žalovaného zamietol ako nedôvodné. Konanie pred dovolacím súdom
CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Uvedené znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 23.
f) CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 24.
1, 2 CSP, dovolanie prípustné
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie v čom spočíva táto vada. 25.
1 písm. b) CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo, alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. 26.
1, 2 CSP, dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. 27. Z hľadiska posúdenia prípustnosti dovolania je podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom upraveným v zákone (§ 431 až § 435 CSP), a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, nemožno dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu podrobiť vecnému preskúmaniu v dovolacom konaní. K dovolaciemu dôvodu
f) CSP 28. Pre naplnenie prípustnosti dovolania z dovolateľom vymedzeného dovolacieho dôvodu
f/ CSP (vychádzajúc z obsahu dovolania) je nevyhnutné kumulatívne splnenie troch zákonných znakov, ktorými sú: 1) nesprávny procesný postup súdu, 2) tento nesprávny procesný postup znemožnil strane sporu realizovať jej patriace procesné práva, súčasne 3) intenzita tohto zásahu dosahovala takú mieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstata práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (napr. nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 26/94 zo dňa 10.05.1994). Pod pojmom „nesprávny procesný postup“, ktorý odôvodňuje prípustnosť dovolania
f) CSP možno rozumieť aj absenciu odôvodnenia súdneho rozhodnutia, jeho nedostatočnosť, nezrozumiteľnosť, nepresvedčivosť, či svojvoľnosť (nielen uvedenie „aspoň nejakých“ dôvodov, ale dostatočných argumentov reagujúcich na relevantné námietky a tvrdenia strán zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom, viď napr. uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 419/2021 zo dňa 30.09.2021), nezabezpečujúcu všetky atribúty a garancie spravodlivej súdnej ochrany. Nemožno totiž oddeľovať procesný postup súdu a rozhodnutie, ktoré je jeho sumárom a výsledkom, pretože celý faktický procesný postup súdu a naň nadväzujúci myšlienkový pochod hodnotenia skutkového stavu a jeho subsumovania pod relevantnú právnu normu je stelesnený v odôvodnení rozhodnutia súdu a práve cez odôvodnenie rozhodnutia musí byť preskúmateľný (pozri aj nález ústavného súdu č. k. II. ÚS 120/2020 zo dňa 21.01.2021, body 37 až 41). 29. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré má tvoriť predmet vecno-právneho prieskumu v dovolacom konaní, má byť a priori preskúmateľné. To znamená, že má obsahovať dostatok dôvodov a ich vysvetlenie má byť zrozumiteľné, bez vnútorných rozporov, protirečení, má byť tiež koherentné s právnou úpravou, konzistentné vzhľadom na posudzovaný skutkový a právny stav vo veci a v neposlednom rade presvedčivé. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, ktorým
1 CSP potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením, môže byť stručnejšie. Aj pri stručnejších dôvodoch je však podmienkou pre naplnenie práva na spravodlivý súdny proces zrozumiteľnosť a celková presvedčivosť týchto dôvodov.
ktorej, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
CSP, v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia. 32. Pre rozhodnutia (bez klasifikácie ich formy) vydané v odvolacom konaní súčasne platí úprava v § 393 CSP a vo vzťahu k náležitostiam odôvodnenia odsek 2 a 3 tohto ustanovenia.
2, 3 CSP, v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uvedie stručný obsah napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní, prípadne ďalších subjektov, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax; ustanovenia § 387 ods. 2 a 3 CSP tým nie sú dotknuté. V prípade odôvodnenia uznesenia, ktorým sa konanie končí, vydaného odvolacím súdom výhradne z procesných dôvodov
1 a 2 CSP, teda nie vo veci samej, však možno z ustanovenia § 393 ods. 2 a 3 CSP vychádzať len primerane, čo vyplýva zo samotnej dikcie tohto zákonného ustanovenia. 33. Taktiež len primerane možno čo do náležitostí odôvodnenia (nemeritórneho) rozhodnutia vydaného v odvolacom konaní, vychádzať z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP,
ktorého súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
2 CSP. 38. S poukazom na uvedené dovolací súd nevzhliadol taký nedostatok v argumentácii odvolacieho súdu, ako aj v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého uznesenia, ktoré by malo za následok porušenie práva na spravodlivý proces tak, ako to namietal dovolateľ. Dôvod, na základe ktorého uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, odvolací súd podrobne vysvetlil a zrozumiteľne zdôvodnil. Uznesenie odvolacieho súdu obsahuje dostatočnú argumentáciu k relevantným odvolacím námietkam žalovaného a nie je ho možné považovať za nedostatočne odôvodnené, resp. prekvapivé. Námietka nedostatočného skúmania procesných podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom je nedôvodná, preto v posudzovanom prípade nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP, ktorá by znamenala porušenie práva žalovaného na spravodlivý súdny proces, a preto dovolanie žalovaného ako nedôvodné
c) CSP odmietol. 39. Pokiaľ ide o námietku dovolateľa týkajúcu sa neaplikovateľnosti ustanovení tretej časti CSP na konanie o žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle § 11 ods. 2 a § 74a ods. 2 ZKR z dôvodu, že sa nejedná „len“ o žalobu na splnenie povinnosti
a) CSP, ale s poukazom na § 74a ods. 2 ZKR aj o žalobu na určenie právnej skutočnosti
d) CSP dovolací súd poukazuje v prvom rade na to, že dovolateľ ju prvýkrát uviedol až v dovolaní, takže odvolací súd sa k tejto argumentácii ani nemal možnosť vyjadriť. Už táto samotná skutočnosť by postačila na to, aby táto časť dovolania bola odmietnutá (§ 435 CSP). Avšak dovolací súd považoval za potrebné sa touto námietkou zaoberať pre úplnosť, nakoľko takéto úvahy dovolateľa nemajú oporu v právnych predpisoch a ani ich nemožno akýmkoľvek výkladom z predmetných ustanovení ZKR a CSP vyvodzovať, a pre odstránenie akýchkoľvek pochybností o zákonnosti procesného postupu súdov nižších inštancií, ktoré predchádzali vydaniu uznesenia odvolacieho súdu napadnutého dovolaním. 40.
1 ZKR návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde (ďalej len „súd“). Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, veriteľ, v mene dlžníka likvidátor alebo iná osoba, ak to ustanovuje tento zákon. Dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok
tejto časti zákona, iba ak je právnickou osobou. Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu
tejto časti zákona iba voči dlžníkovi, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou - podnikateľom.
ods. 2 tohto ustanovenia, dlžník, ktorý je právnickou osobou, je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi právnickou osobou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. Vzniku tohto nároku nebráni, ak je dlžník právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi právnickou osobou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva, stanovy alebo iný obdobný zakladateľský dokument nemôžu obmedziť alebo vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Premlčacia doba na uplatnenie nároku zo zmluvnej pokuty začína plynúť vyhlásením konkurzu alebo vyhlásením konkurzu
; nárok zo zmluvnej pokuty
tohto odseku a § 74 ods. 7 možno uplatniť voči každej osobe povinnej podať návrh na vyhlásenie konkurzu len raz. Právnická osoba sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu. 41.
1 ZKR správca vyzve osoby, pri ktorých má za to, že im vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu
2, vrátane osôb určených veriteľským výborom, aby túto povinnosť v prospech všeobecnej podstaty splnili, alebo preukázali, že im nevznikla, alebo osvedčili, že sa jej zbavili.
ods. 2 tohto ustanovenia, ak vyzvaná osoba v určenej lehote, nie kratšej ako 15 dní, povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v prospech všeobecnej podstaty nesplní alebo nepreukáže, že jej táto povinnosť nevznikla alebo neosvedčí, že sa jej zbavila, správca uplatní nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobou na súde, ktorý vyhlásil konkurz. Vo veci koná a rozhoduje samosudca, ktorý koná a rozhoduje v konkurznej veci úpadcu; vo veci samej rozhodne rozsudkom.
ods. 4 tohto ustanovenia, súd uloží povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ak žalovaný nepreukáže, že mu táto povinnosť nevznikla. Túto zmluvnú pokutu nemožno znížiť.
ods. 6 tohto ustanovenia, právoplatný rozsudok súdu, ktorým sa rozhodlo o uložení povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, je rozhodnutím o vylúčení. 42.
ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len „konanie
tohto zákona“) sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 43.
Z, rozhodnutím o vylúčení je rozhodnutie, o ktorom tak ustanoví zákon. 44. Z uvedených ustanovení vyplýva, že žaloba o zaplatenie zmluvnej pokuty
2 ZKR je žalobou o splnení povinnosti
a) CSP a to napriek tomu, že v prípade právoplatného rozsudku o uložení povinnosti túto zmluvnú pokutu zaplatiť, má tento rozsudok povahu rozhodnutia o vylúčení
Z. V civilnom sporovom konaní o žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty
Z), ako sa mylne domnieva dovolateľ, a to ani explicitne, ani implicitne. Povahu rozhodnutia o vylúčení nadobúda až právoplatný rozsudok, ktorým sa žalovanému uloží povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu (§ 11 ods. 2 ZKR), ako dôsledok vyplývajúci priamo zo zákona (§13a ods. 2 ObZ). V danom prípade rozsudok pre zmeškanie nepredstavuje rozhodnutie o vylúčení ako priamy výsledok konania o takej žalobe (o vylúčení)
d) CSP. Preto v žiadnom prípade nemožno hovoriť o akejsi forme „zmiešanej“ žaloby, na ktorú sa nevzťahuje tretia časť CSP. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. b) CSP 45. Dovolateľ tiež vyvodzoval prípustnosť dovolania z dôvodov
1 písm. b) CSP, pričom uviedol, že k nesprávnemu právnemu posúdeniu malo dôjsť na súde prvej inštancie ako aj na odvolacom súde. Namietal, podobne ako v časti dovolania
f) CSP, že v predmetnom konaní nie je možné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Ako právnu otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená uviedol, či je možné, aby súbeh konania na plnenie
a) CSP a konania o vylúčení dovolateľa
Z vyústil do jedného rozsudku pre zmeškanie. 46. Dovolací súd uvádza, že pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP,
2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
a) až n). 47. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd v predmetnom prípade rozhodoval o odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.