Obsah (10)

§ 89§ 90§ 91§ 33b§ 99§ 61§ 23§ 31a§ 53§ 420

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 9Cdo/11/2025 Identifikačné číslo spisu: 1216211314 Dátum vydania rozhodnutia: 16.06.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Gabriela Klenková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NS

ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 10. Pod porušením práva na spravodlivý proces

tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

1. Dovolateľka namietala, že odvolací súd nemal vo veci pojednávať, pretože v odvolacom konaní nebola zastúpená advokátom, ale zástupcom bez právnického vzdelania, ktorý pre zložitosť predmetu sporu nebol spôsobilým ju zastupovať na pojednávaní pred odvolacím súdom, čo však odvolací súd neskúmal.
2. Povinné zastúpenie strany sporu advokátom mimo dovolacieho konania je upravené v § 90 ods. 1 CSP a viaže sa len na taxatívne vymenované druhy sporov. V ustanovení § 91 CSP sú potom vymenované spory, v ktorých je vylúčené zastupovanie strany inou osobou ako advokátom. Ani v § 90 ods. 1, ani v § 91 CSP nie sú uvedené spory o náhradu škody, o bezdôvodné obohatenie, či spory medzi vlastníkmi bytov a správcom bytového domu.

ustanovení Civilného sporového poriadku nie je pre odvolacie konanie, na rozdiel od dovolacieho konania, stanovená povinnosť zastúpenia strany sporu. Z uvedeného vyplýva, že je vecou strany sporu, či bude na pojednávaní pred odvolacím súdom vystupovať osobne, alebo sa nechá zastúpiť advokátom, alebo iným zvoleným zástupcom v súlade s ustanovením § 89 ods. 1 CSP. Súd nemôže brániť strane sporu v tom, aby sa dala zastúpiť konkrétnou osobou, okrem prípadov uvedených v spomenutých ustanoveniach § 90 ods. 1 a § 91 CSP. Osobitným prípadom sú situácie podľa § 89 ods. 2 a 3 CSP.

§ 89ods.

2 CSP ak súd dospeje k záveru, že ide o nespôsobilého všeobecného zástupcu, rozhodne uznesením, že v danom konaní zastúpenie sporovej strany týmto zástupcom nepripúšťa. V opačnom prípade, teda ak súd nedospeje k záveru o nespôsobilosti zvoleného zástupcu na riadne zastupovanie strany, nevydáva o tom žiadne rozhodnutie a jednoducho pokračuje v konaní s takýmto splnomocneným zástupcom. 13. V prejednávnom spore nešlo o žiaden z prípadov povinného zastúpenia advokátom

§ 90ods.

1 CSP a ani o spor, pri ktorom by

§ 91CSP bolo zastúpenie inou osobou než advokátom vylúčené.

Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa podala odvolanie prostredníctvom svojho predchádzajúceho zástupcu JUDr. Pavla Bielika (č. l. 466 súdneho spisu). Následne udelila dňa 23. apríla 2022 splnomocnenie na svoje zastupovanie v odvolacom konaní V. W. (č. l. 498 súdneho spisu). V. W. na pojednávaní odvolacieho súdu uviedol, že predchádzajúci právny zástupca JUDr. Pavol Bielik zomrel, t. j. plná moc zanikla

§ 33bods.

1 písm. d) Občianskeho zákonníka. Z obsahu nahrávky z pojednávania odvolacieho súdu, ktorá je súčasťou elektronického súdneho spisu, dovolací súd zistil, že odvolací súd sa spôsobilosťou V. W. zastupovať žalobkyňu v prejednávanom spore zaoberal hneď v úvode, pred otvorením samotného pojednávania. Keďže nezistil dôvody, pre ktoré by takéto zastúpenie v spore nebolo prípustné, a to ani pred začatím pojednávania, ani v jeho priebehu, nevydal uznesenie o nepripustení zastúpenia

§ 89ods.

2 CSP a so splnomocneným zástupcom na pojednávaní konal. Predmetný spor nevykazoval znaky zložitého prípadu, pričom samotné odvolanie bolo spísané osobou s právnickým vzdelaním. Avšak ani v zložitých prípadoch, pokiaľ nespadajú pod ustanovenia § 90 ods. 1 alebo § 91 CSP, prípadne § 429 CSP, nemôže súd obmedzovať výber strany, akou osobou chce byť v súdnom spore zastúpená, pokiaľ nie sú dané vážne dôvody podľa § 89 ods. 2 CSP.

1. Na odvolacom pojednávaní predsedníčka senátu odvolacieho súdu uviedla, že sa jej ešte nestalo, aby preskúmavala „odvolanie, kde sa povedalo, že sme žalobu nepodali“ (
2. minúta
3. sekunda nahrávky z pojednávania), a nie ako to v dovolaní tvrdila dovolateľka, že sa ešte nestretla s takto špecificky formulovaným odvolaním. Z nahrávky z pojednávania odvolacieho súdu dovolací súd tiež zistil, že zástupca žalobkyne bol oboznámený s podstatou sporu a bol schopný sa vyjadriť k otázkam kladeným senátom odvolacieho súdu. Treba zdôrazniť, že voľba zástupca bola predovšetkým vecou žalobkyne, ktorá sa sama slobodne rozhodla zveriť svoje zastupovanie pred odvolacím súdom ňou zvolenej osobe. Ak sa domnievala, že ju mal zastupovať advokát alebo iný zástupca s právnickým vzdelaním, mohla si takéhoto zástupcu zvoliť tak, ako to urobila v prípade svojho prvého zástupcu. Je na zodpovednosti samotnej strany, koho poverí svojim zastupovaním. Túto zodpovednosť nemožno prenášať na súd. Ustanovenie § 89 ods. 2 CSP nie je možné vykladať v tom zmysle, že súd má podrobne preverovať schopnosti a znalosti zástupcu v spore. Ide o slobodnú voľbu strany sporu a o súkromnoprávny vzťah strany sporu a jej zástupcu. Zástupca zodpovedá strane sporu za spôsob, akým bude zastupovanie vykonávať a aj za to, že je na takéto zastupovanie spôsobilý, že neprekročí rozsah splnomocnenia a bude konať v súlade s pokynmi strany sporu. Ustanovenie § 89 ods. 2 CSP je potrebné považovať za prostriedok ultima ratio, teda poslednú možnosť, keď súd môže do tejto slobodnej voľby strany sporu zasiahnuť len vtedy, ak je úplne zjavné, že zástupca nie je spôsobilý na riadne zastupovanie strany. Tieto dôvody nie je možné vykladať rozširujúco, naopak, keďže ide o zásah súdu do autonómie strán sporu, je na mieste reštriktívny výklad. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd nezistil nesprávny procesný postup odvolacieho súdu, ktorý konal na pojednávaní so splnomocneným zástupcom žalobkyne V. W..
4. K namietanej protokolácii pojednávania na odvolacom súde dovolací súd uvádza, že podľa novej úpravy civilného sporového konania súd už nie je povinný vyhotovovať o procesnom úkone zápisnicu. Ustanovenie § 98 ods. 1 CSP ukladá súdu obligatórne povinnosť vyhotovovať zvukový záznam o procesných úkonoch, pri ktorých súd koná so stranou alebo vykonáva dokazovanie. Zápisnicu súd

§ 99ods.

1 CSP spisuje len vtedy, ak to považuje za vhodné a účelné. Zápisnica však nie je doslovným prepisom všetkých vyjadrení a okolností konkrétneho procesného úkonu.

citovaného ustanovenia § 99 ods. 1 CSP musí zápisnica obsahovať označenie prejednávanej veci, prítomnosť osôb, opis priebehu procesného úkonu, podstatný (teda nie úplný a celý) obsah prednesov a výroky rozhodnutia. Od obligatórneho spisovania zápisnice zákonodarca upustil a nahradil ju zvukovým záznamom práve z dôvodu, že na rozdiel od zápisnice zvukový záznam zachytáva priebeh procesného úkonu objektívnejšie a v plnom rozsahu. K uplatnenej námietke dovolací súd konštatuje, že dovolateľkou namietaná zápisnica z pojednávania odvolacieho súdu z 26. apríla 2022 (č. l. 499 súdneho spisu) obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 99 ods. 1 CSP. Plný rozsah vyjadrení strán a súdu je zaznamenaný na zvukovom zázname, ktorý je súčasťou elektronického súdneho spisu. 16. Pokiaľ ide o námietku dovolateľky, že jej resp. jej zástupcovi bol doručený rozsudok bez podpisu sudkyne, k tomu treba uviesť, že

§ 61ods.

1 veta prvá vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy (ďalej len „vyhláška č. 543/2005 Z. z.“) prvopis rozhodnutia súdu autorizuje predseda senátu, samosudca alebo súdny úradník, ktorý rozhodnutie vydal.

§ 23ods.

1 veta prvá zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) orgán verejnej moci vykoná autorizáciu elektronického podania alebo elektronického úradného dokumentu kvalifikovaným elektronickým podpisom vyhotoveným s použitím mandátneho certifikátu alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, ku ktorým pripojí kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku. Podľa § 61 ods. 6 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. rovnopis rozhodnutia vlastnoručne podpisuje osoba zodpovedná za správnosť vyhotovenia rozhodnutia. Vlastnoručný podpis podľa prvej vety možno nahradiť doložkou o autorizácii, v ktorej sa uvedie meno, priezvisko a funkcia toho, kto autorizoval prvopis vrátane dátumu autorizácie a spisovej značky. Doložka o autorizácii sa spojí k rovnopisu rozhodnutia; doložku o autorizácii možno vytlačiť na druhú stranu rozhodnutia, ak rozhodnutie nepresahuje jednu stranu.

§ 31aods.

3 zákona o e-Governmente listinný rovnopis elektronického úradného dokumentu má rovnaké právne účinky ako elektronický úradný dokument, z ktorého bol vyhotovený. Doručenie listinného rovnopisu elektronického úradného dokumentu má rovnaké právne účinky ako doručenie elektronického úradného dokumentu.

1. Z obsahu súdneho spisu dovolací súd zistil, že elektronický prvopis rozsudku súdu prvej inštancie bol autorizovaný, t. j. podpísaný sudkyňou súdu prvej inštancie JUDr. Alenou Roštárovou jej elektronickým podpisom dňa
2. marca 2019 (doložka o autorizácii je pripojená za rozsudkom súdu prvej inštancie na č. l. 504) a v listinnej podobe bol rovnopis elektronického úradného dokumentu - rozsudku doručený zástupcovi žalobkyne do vlastných rúk dňa
3. marca 2019 (č. l. 464 súdneho spisu).

vyššie citovaných ustanovení bol teda rozsudok súdu prvej inštancie sudkyňou riadne podpísaný (elektronicky). V rovnopise určenom na listinné doručovanie doložka o autorizácii nahrádza

§ 61ods.

6 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. vlastnoručný podpis osoby zodpovednej za správnosť jeho vyhotovenia. Z prvopisu rozsudku súdu prvej inštancie založeného v spise, vedenom v papierovej podobe, vlastnoručný podpis zákonnej sudkyne nevyplýva.

1. Dovolateľka tiež namietala, že neupustila od žiadneho odvolacieho dôvodu a že protokolácia vyjadrenia jej zástupcu bola v rozpore s obsahom jeho prednesu. Zo zvukového záznamu z pojednávania odvolacieho súdu dovolací súd zistil, že predsedníčka senátu sa zástupcu žalobkyne dopytovala, či trvá na odvolacom dôvode o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie pri vylúčení vzájomnej žaloby na samostatné konanie, pričom vysvetlila, že ak by žaloba podaná nebola, niet o čom konať. Zástupca žalobkyne zopakoval, že žaloba o náhradu škody podaná bola a že na nej žalobkyňa trvá. To však nemožno interpretovať tak, že odvolateľka upúšťa od odvolacej argumentácie týkajúcej sa nesprávnosti uznesenia, ktoré predchádzalo rozsudku vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolací súd sa teda mal zaoberať tým, či vylúčenie vzájomného návrhu žalobkyne (v spore vedenom pod sp. zn. 52C/91/2012 v procesnom postavení žalovanej) na samostatné konanie mohlo viesť k porušeniu jej procesných práv v prejednávanom spore. Pokiaľ sa odvolací súd s touto odvolacou námietkou žalobkyne nevysporiadal, znemožnil jej uskutočňovanie jej procesných práv, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces.
2. K namietaným nedostatkom odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd uvádza, že jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je i právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (III. ÚS 107/07).
3. Podľa ústavného súdu zjavná neodôvodnenosť rozhodnutia všeobecného súdu je najčastejšie daná absenciou súvislosti právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaného prípadu, rozporom s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).
4. Pokiaľ dovolateľka uviedla, že odvolací súd neodpovedal na jej odvolacie argumenty uvedené na stranách 8, 9 a 10 odvolania, takáto dovolacia argumentácia je nejasná a neurčitá. Nie je úlohou dovolacieho súdu vyhľadávať v odvolaní, ktoré konkrétne odvolacie námietky mala žalobkyňa na mysli, dovolací súd nemôže v tomto smere nahrádzať aktivitu dovolateľa. Dostatočne určité však bolo tvrdenie dovolateľky, že odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal jej odvolacou argumentáciou spočívajúcou v námietke zaujatosti voči sudkyni súdu prvej inštancie. Žalobkyňa označila ako okolnosť svedčiacu o zaujatosti sudkyne doručenie nepodpísaného rozsudku jej predchádzajúcemu zástupcovi, vykonávanie dôkazov v rozpore s ustanovením § 188 ods. 1 CSP, ako aj procesné uznesenia a úkony sudkyne v spore vedenom pod sp. zn. 52C/91/
5. Je zrejmé, že žalobkyňou vznesená námietka zaujatosti bola odôvodnená okolnosťami spočívajúcimi v procesnom postupe sudcu v tomto spore, ako aj inom súdnom spore (sp. zn. 52C/91/2012), pričom na takúto argumentáciu sa

§ 53ods.

3 CSP ako na námietku zaujatosti neprihliadalo. Ak však bola takáto argumentácia vznesená ako súčasť odvolania, bolo povinnosťou odvolacieho súdu podľa obsahu odvolania posúdiť, či nejde o odvolaciu námietku

ustanovenia § 365 ods. 1 písm.

1. c)CSP, s ktorou je odvolací súd povinný sa vysporiadať. Pokiaľ odvolanie obsahovalo odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
2. c)CSP a odvolací súd sa týmto odvolacím dôvodom nezaoberal, porušil právo žalobkyne na spravodlivý proces. 22. Dovolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je

§ 420písm.

f) CSP prípustné a zároveň aj dôvodné, preto napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 a § 450 CSP).

1. V ďalšom konaní je odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Úlohou odvolacieho súdu bude riadne sa vysporiadať s odvolacími námietkami žalobkyne, vrátane jej odvolacej námietky o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie pri vylúčení vzájomnej žaloby na samostatné konanie a o vylúčení sudkyne súdu prvej inštancie.
2. Vzhľadom na dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu a skutočnosť, že sa vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie, dovolací súd sa nezaoberal opodstatnenosťou uplatnenia iných dovolacích námietok. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu je ustálená v tom, že ak v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v § 420 CSP, dovolaním napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť bez toho, aby sa dovolací súd zaoberal správnosťou právnych záverov, na ktorých spočíva zrušované rozhodnutie súdu.
3. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).
4. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
5. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.