1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm.
2 Trestného poriadku z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5To/3/2024 z
1 Trestného poriadku p r i k a z u j e Okresnému súdu Zvolen, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Zvolen (ďalej tiež „okresný súd" alebo „súd prvého stupňa") z 15. decembra 2023, sp. zn. 3T/40/2023 bol obvinený R. K. (ďalej tiež „obvinený" alebo „dovolateľ"), uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania
1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že - od presne nezisteného času do 15.01.2023 počas vzájomného spolužitia svojej manželke poškodenej Ing. W. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. I. XXXX/XXA, Z.-L., prechodne bez nahlásenia bytom B. XXXX/XX, E. a svojmu synovi, mal. M.H., nar. XX.XX.XXXX v priestoroch rodinného domu na ulici V. N. XXXX/XX, E., kde bývali v spoločnej domácnosti do roku 2019 a následne v mieste prechodného bydliska B. XXXX/XX, E., poškodenej opakovane v nepravidelných periódach uvádzal, ,,že sa má ísť obesiť, že má ísť na povalu a on jej to lano donesie, alebo že má vyskočiť z okna, že jemu je jedno, čo s nimi bude", poškodenej uvádzal že je ,,neschopná, neschopná krava, neschopná vysokoškoláčka, ktorá si nevie nájsť robotu, ožratá piča," ďalej opakovane hovoril maloletému synovi vyhrážky: „rozjebem Ti hlavu čekanom, krompáčom, rozkopem Ti hlavu", pričom uvádzal ,,že si ich odsedí", v decembri 2022 v synovej detskej izbe, stojac vo dverách s nožom v ruke, sa takto vyhrážal maloletému M.H., nar. XX.XX.XXXX, so slovami: ,,že ich oboch dobodá a na ulici ešte doondí, a že si ich odsedí," a na základe týchto vyhrážok sa približne posledné dva mesiace začali poškodení zamykať v detskej izbe, Za to okresný súd uložil obvinenému
2 Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona, § 49 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov, pre výkon ktorého ho
2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podali obvinený, ako aj prokurátor odvolania, pričom na podklade odvolania prokurátora Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej tiež „krajský súd" alebo „odvolací súd") rozsudkom z 13. februára 2024, sp. zn. 5To/3/2024
1 písm. b), písm. d), písm. e), ods. 3 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol tak, že obvineného uznal vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby
1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm.
3 Trestného zákona, § 37 písm.
2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Odvolanie obvineného krajský súd
Proti naposledy označenému rozsudku krajského súdu podal obvinený, prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Petra Štefunka, advokáta so sídlom vo Zvolene, Nám. SNP 37, vo svoj prospech dovolanie z dôvodov plynúcich z ustanovení § 371 ods. 1 písm. c), písm. g), písm. i) Trestného poriadku. V písomných dôvodoch podaného dovolania obvinený namietal, že krajský súd odmietol vykonať ním a jeho obhajcom navrhované dôkazy, v čom videl porušenie jeho práva na obhajobu zásadným spôsobom s tým, že navrhoval v konaní pred súdom vypočuť poškodenú, pretože táto, vychádzajúc z obsahu na hlavnom pojednávaní prehratého obrazovo-zvukového záznamu, bola počas výsluchu v prípravnom konaní pod vplyvom alkoholu, pričom vyšetrovateľ tento výsluch prerušil až po určitom čase, avšak o prerušení výpovede, ako aj o ne/vykonanom zisťovaní/meraní úrovne ovplyvnenia poškodenej alkoholom nie je žiaden záznam, navyše obvinený chcel poškodenej klásť otázky, eventuálne prostredníctvom technického zariadenia, preto tento dôkaz bol,
názoru obvineného, vykonaný v rozpore so zákonom s tým, že, ako to vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ide o jeden z rozhodujúcich dôkazov, preto napádaná vada je takej intenzity, že môže mať zásadný vplyv na rozhodnutie súdu a predstavuje porušenie práva na spravodlivý proces. V dôvodoch podaného dovolania obvinený ďalej odvolaciemu súdu vyčítal, že dostatočným spôsobom neprihliadol na výpovede jednotlivých znalcov vypočutých na hlavnom pojednávaní, na zásadné rozpory v záveroch nimi vypracovaných znaleckých posudkov, s ktorými sa dostatočne nevysporiadal a tento svoj postup dostatočným spôsobom (teda v rozpore s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku) v dôvodoch napadnutého rozhodnutia nevysvetlil. V tejto súvislosti dovolateľ namietal, že ani jeden zo znalcov nevedel odpovedať na priamu otázku obvineného, čo môže spôsobiť dlhotrvajúca konzumácia liekov Tisercin a iných v spojení s alkoholom, každopádne však obe znalkyne pripustili, že môže dôjsť k psychickým problémom, pričom obvinený v tomto smere poukazoval na skutočnosť, že poškodená mala samovražedné pokusy, v ktorých jej musel opakovane zabrániť. Dovolateľ ďalej zdôraznil, že MUDr. E. N. v ňou podanom znaleckom posudku konštatovala, že u poškodenej nezistila známky týrania
Douglasovej, pričom zistená úzkostne depresívna symptomatika súvisí s dlhodobými vleklými matrimoniálnymi konfliktami, ktoré nemajú charakter týrania a rovnako tak dotknutá znalkyňa v ňou podanom znaleckom posudku nezistila znaky týrania ani u maloletého, nezistila u neho príznaky syndrómu týranej osoby
Douglasovej, pričom k rovnakému záveru dospela aj znalkyňa PhDr. W. K., ktorá konštatovala, že maloletý nejaví preukazné známky týranej osoby a nezistila u neho ani známky fyzického a psychického utrpenia, ktoré by bolo možné dať do jednoznačnej/výlučnej súvislosti so správaním/konaním jeho otca/obvineného. Známky týrania u maloletého,
názoru obvineného, negujú aj výpovede MUDr. K., Mgr. W. a Mgr. W.. Na základe vyššie uvedeného dospel dovolateľ k záveru, že zistený skutok nie je možné kvalifikovať ako trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby pre nenaplnenie základných znakov skutkovej podstaty uvedeného trestného činu zo strany obvineného s tým, že odvolací súd dôsledne neprihliadol a následne sa potom dostatočným spôsobom nevysporiadal so všetkými skutočnosťami vyplývajúcimi z vykonaného trestného konania, ako aj zo vzájomného spolužitia obvineného a poškodených, ani so všetkými vykonanými dôkazmi v ich vzájomnej súvislosti a ani s osobitosťami prejednávanej veci plynúcimi zo skutočnosti, že zistený skutok je výsledkom vzájomne vyhroteného a exponovaného spolužitia obvineného a poškodených, ktoré sa vymyká štandardnému spôsobu spolužitia, za čo však nesú zodpovednosť všetci traja. Odvolací súd,
názoru obvineného, dostatočne logickým spôsobom neodôvodnil svoje rozhodnutie, postupoval tak v rozpore s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku a napokon aj v rozpore s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Dovolateľ ešte vyčítal odvolaciemu súdu, že pri svojom rozhodovaní nezohľadnil poľahčujúce okolnosti v jeho prípade, a to
ustanovenia § 36 písm. a), písm.
1 Trestného poriadku rozhodol v zmysle § 386 Trestného poriadku tak, že vysloví porušenie zákona z dôvodov uvedených v § 371 Trestného poriadku a súčasne v celom rozsahu zruší rozsudok a
Trestného poriadku prikáže súdu, ktorý vydal rozsudok, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Obvinený vo vlastnoručne napísanom podaní namietal, že súdy nižšieho stupňa bezdôvodne odmietli vypočuť svedkov obhajoby a odmietli výsluch poškodenej pred súdom, pritom poškodená bola počas svojho výsluchu v prípravnom konaní opitá, z tohto dôvodu bola jej výpoveď prerušená a mala byť dokončená na druhý deň, avšak o tom, že bola výpoveď prerušená a ani o tom, že bola vykonaná skúška na alkohol nie je žiaden záznam. Ďalej namietal, že posudky znalkýň sú vo vzájomnom rozpore, že ani jedna zo znalkýň nespomenula súvislosť diagnózy ADHD u poškodenej s jej psychickým stavom, znalkyne nevedeli priamo odpovedať, čo môže spôsobiť dlhotrvajúca konzumácia liekov a alkoholu, odpovedali len, že môže spôsobiť psychické problémy. Dodal, že poškodená mala samovražedné pokusy, ktorým musel neraz fyzicky zabrániť s tým, že výpovede MUDr. H., MUDr. Q., MUDr. K., Mgr. W., Mgr. W.,
jeho názoru, jednoznačne popierajú znaky týrania a fyzického ublíženia poškodenej M. K. a M. K., pričom aj dôkaz, vykonanie ktorého súd nepripustil, a to svedecká výpoveď svedka Mgr. N., riaditeľa základnej školy, kde chodil M. K., by taktiež potvrdil vyššie uvedené svedecké výpovede. Obvinený v ďalšej časti svojho podania poukázal na kritériá posudzovania Štokholmského syndrómu, krajskému súdu vytýkal, že neprihliadol a nepoužil poľahčujúce okolnosti
a), písm. g), písm. h) Trestného zákona, ako aj ustanovenie § 38 ods. 2 Trestného zákona a namietal aj porušenie prvotných úkonov vyšetrovateľa
10, ods. 12 Trestného poriadku a nedostatočné vysporiadanie sa súdov nižšieho stupňa s jeho námietkami týkajúcimi sa znaleckých posudkov, jeho obhajobou, špecifikáciami trestného činu a priestupku, bezdôvodného nariadenia kolúznej väzby, protiprávnym konaním vyšetrovateľa. Odôvodnenie rozhodnutí súdov nižšieho stupňa v rozpore s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku vzhliadol obvinený v nedostatočnom odôvodnení úvah pri hodnotení dôkazov, neuvedení skutočností, ktoré súdy považovali za dokázané. Vzhľadom na vyššie uvedené, dospel obvinený k záveru, že v jeho prípade sú naplnené dovolacie dôvody v zmysle § 371 ods. 1 písm. c), písm. g), písm. i) Trestného poriadku, preto žiadal „
2 Trestného poriadku zrušenie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5To/3/2024". K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen (ďalej aj „prokurátor") dôvodiac, že dovolaním napadnutý rozsudok krajského súdu je,
jeho názoru, správny a plne v súlade so zákonom s tým, že krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne podrobne a v súlade s ustanovením § 163 a nasl. Trestného poriadku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali, ako sa vyrovnal s obhajobou a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu.
názoru prokurátora sa odvolací súd dostatočne vysporiadal aj s námietkou obvineného smerujúcou k výsluchu poškodenej W. K. zo
názoru prokurátora sa krajský súd dostatočne vysporiadal aj s ďalšou námietkou obhajoby, ktorá bola prezentovaná už v odvolaní a následne je opakovane prednesená v dôvodoch dovolania, v súvislosti so závermi znaleckých skúmaní, keďže zo záverov znaleckého dokazovania, predovšetkým zo znaleckého posudku znalkyne PhDr. W. K., PhD. č. 6/2023 jednoznačne vyplynulo, že poškodená Ing. W. K. javila v čase vyšetrenia isté známky fyzického a psychického utrpenia spojeného s dlhodobo disharmonickým až konfliktným manželským a rodinným spolužitím poškodenej s obvineným a ich maloletým synom a hoci znalkyňa MUDr. N. nezistila u poškodenej znaky týranej osoby
nemedicínskych kritérií, rozpor v tomto smere znalkyňa PhDr. W. K. PhD., vysvetlila tým, že poškodenú vyšetrovala skôr a v tom čase javila známky fyzického a psychického utrpenia, pričom odvolací súd v tejto súvislosti zdôraznil, že pre naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby sa nevyžaduje spôsobenie následku, akým je napr. syndróm týranej osoby. Vo vzťahu k námietke obvineného, že nebolo vyhovené jeho návrhom na doplnenie dokazovania, prokurátor poukázal na to, že v konaní na Okresnom súde Zvolen, sp. zn. 3T/40/2023 na hlavnom pojednávaní, 15. decembra 2023, po výzve súdu, či strany majú návrhy na doplnenie dokazovania, obvinený v zhode s obhajcom uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania s tým, že odvolací súd v napadnutom rozsudku,
názoru prokurátora, dostatočne podrobne vysvetlil aplikáciu ustanovení pri ukladaní trestu obvinenému, prihliadol na požiadavku primeranosti trestu, kde v rámci sudcovskej individualizácie trestu zohľadnil všetky zvláštnosti daného prípadu, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy zdôrazňujúc, že krajský súd použil zmierňujúce ustanovenie pri ukladaní trestu
1, ods. 3 písm.
a), písm. g), písm. h) Trestného zákona, považoval prokurátor za nedôvodnú, pretože vykonané dokazovanie nepreukázalo potrebu ich aplikovania. Odvolací súd taktiež dostatočne podrobne,
názoru prokurátora, zdôvodnil okolnosti, pre ktoré neprichádzalo do úvahy opätovné uloženie podmienečného trestu odňatia slobody s poukazom na § 49 ods. 2 Trestného zákona. Vzhľadom na vyššie uvedené prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného
1 písm.
1 písm. c) Trestného poriadku je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu (§ 34 ods. 4 Trestného poriadku) - primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke pod číslom 7/2011. V tejto súvislosti sa potom žiada ešte uviesť, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantne´ otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolene´ účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasni´ skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizovane´ základné právo účastníka na spravodlivý proces (napríklad rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. II. U´S 209/04, IV. ÚS 350/2014, II. ÚS 449/2015, IV. ÚS 115/2003, II. ÚS 76/2007, I. ÚS 241/2007). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz proti Španielsku z
1 písm. c) Trestného poriadku (primerane rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 546/2020, IV. ÚS 171/2021, IV. ÚS 463/2021, IV. ÚS 491/2021, IV. ÚS 510/2021, IV. ÚS 156/2022), pritom najvyšší súd sám dôkazy nehodnotí, avšak posúdi, či sa s kritickou otázkou prijateľne (udržateľne) vysporiadal súd, ktorého rozhodnutie dovolací súd preskúmava [z hľadiska dôvodu dovolania
1 písm. c) Trestného poriadku] - primerane rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 546/2020, IV. ÚS 156/2022. V nadväznosti na uvedené je nutné skúmať najmä to, či obvineným nastolené otázky relevantného charakteru odvolací súd zodpovedal a ak áno, či takáto odpoveď mala dostatočne vyčerpávajúci charakter. Pričom však nestačí, ak príslušný súd na argument obvineného ,,len" zareaguje - podstatným je, či sa s ním dostatočne vyrovná (primerane napríklad rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 292/2020, III. ÚS 402/2008, III. ÚS 44/2011). Iba vtedy možno v ústavnoprávnej rovine zodpovedne posúdiť spravodlivosť trestného konania ako celku berúc do úvahy skôr zmienené kritériá (primerane rozhodnutia najvyššieho súdu napríklad sp. zn. 1Tdo/11/2021, 3Tdo/64/2011).
2 Trestného poriadku v odôvodnení (uznesenia) treba, ak to prichádza
povahy veci do úvahy, uviesť najmä skutočnosti, ktoré sa považujú za dokázané, dôkazy, o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, úvahy, ktorými sa rozhodujúci orgán spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy, na ktorých základe
príslušných ustanovení zákona posudzoval dokázané skutočnosti.
1 Trestného poriadku ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky. Ťažiskom súdneho rozhodnutia je jeho presvedčivosť obsiahnutá v odôvodnení vyhotovenom
1 Trestného poriadku (ak ide o rozsudok), prípadne § 176 ods. 2 Trestného poriadku (ak ide o uznesenie). Len také odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá aj požiadavke čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ak dáva primeranú odpoveď aj na návrhy, argumenty a námietky účastníka konania, a teda svojím obsahom zaručuje riadny výkon spravodlivosti a je predpokladom možnosti kontroly verejnosťou a uplatňovania opravných prostriedkov v zmysle poučenia (primerane napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Tost/16/2015, 6To/12/2016). Obvinený v podanom dovolaní okrem iného namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým krajský súd zmenil rozsudok okresného súdu a jeho (obvineného) konanie (ustálené v skutkovej vete napadnutého rozsudku odvolacieho súdu) posúdil ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby. V tejto súvislosti je nutné obvinenému prisvedčiť, že ním nastolené otázky relevantného charakteru odvolací súd dostatočne vyčerpávajúco nezodpovedal a dostatočne sa nimi nevyrovnal. Obvinený bol v úvode označeným rozsudkom krajského súdu uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby
1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm.
1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm.
dlhodobo ustálenej súdnej praxe (primerane R 20/1984, ale aj napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 6Tdo/71/2014 z
záverov znaleckého posudku číslo 6/2023 znalkyne PhDr. W. K., PhD. javila v čase vyšetrenia isté známky fyzického a psychického utrpenia spojeného s dlhodobo disharmonickým až konfliktným manželstvom a rodinným spolužitím poškodenej s obžalovaným a ich maloletým synom. Dotknutá znalkyňa na hlavnom pojednávaní, konanom
vyjadrenia dotknutej znalkyne tvrdenia poškodenej ohľadom jej prežívania (utrpenia) môžu byť patoplasticky [pod vplyvom ochorenia - teda abúzus (nadužívanie) alkoholu, keďže, ako to vyplýva z vyjadrenia znalkyne MUDr. E. N., existenciu bipolárnej afektívnej poruchy, aj keď kvôli nej je poškodená invalidizovaná, u poškodenej nezistila] ovplyvnené (teda skreslené) požívaním alkoholických nápojov, ako aj jej problematickým vzťahom s dospievajúcim synom, zároveň poškodená je výrazne pod vplyvom maloletého M. H., ktorý, ako to už bolo vyššie naznačené, má tendenciu vnímať svojho otca po emočnej stránke výrazne negatívne, odmietavo, chce sa mu pomstiť. To potom znamená, že znalkyňa nedokázala rozlíšiť, či psychické utrpenie poškodenej vzniká len v dôsledku konania obvineného, alebo len v dôsledku nadužívania alkoholu, keď z medicínskeho a chemického hľadiska je alkohol klasifikovaný ako tlmivá látka (depresant), dlhodobá konzumácia alkoholu narúša chemickú rovnováhu mozgu (napríklad hladinu serotonínu) a priamo vedie k rozvoju depresií, úzkosti a zhoršeniu psychického zdravia, pričom má negatívny vplyv na kvalitu spánku a prípadne len alebo v kombinácii s problematickým vzťahom s dospievajúcim synom, ktorý
vyjadrenia znalkyne MUDr. E. N. trpí vývojovou poruchou z autistického spektra, Aspergerovým syndrómom, keď samotná poškodená vo svojej výpovedi uviedla, že v zásade tri roky bolo jej manželstvo s obvineným v poriadku, a problém nastal až vtedy, keď sa narodil syn, bolo toho na ňu veľa, nevládala sa po robote starať o domácnosť, lebo bola unavená, nastal problém s alkoholom a prišla o robotu. Je nutné súhlasiť s názorom, že aj poškodené osoby, ktoré nezanedbateľnou mierou prispievajú ku konfliktnému spolužitiu v domácnosti (s obvineným), môžu byť obvineným týrané. V takomto prípade bolo ale potrebné obvinenému zrozumiteľným, dostatočným, vyčerpávajúcim spôsobom vysvetliť, na základe akých dôkazov, a z nich vyplývajúcich konkrétnych skutočností, dospel súd k záveru, že poškodenou prežívané príkorie (psychické utrpenie) nie je spôsobené len nadužívaním alkoholu z jej strany v kombinácii so závažnými výchovnými problémami s dospievajúcim synom, ale je to práve konanie obvineného, ktoré buď samé osebe alebo významnou mierou k takémuto prežívaniu prispieva. V prejednávanej veci odvolací súd na túto zásadnú (rozhodujúcu) otázku z hľadiska posúdenia konania obvineného vo vzťahu k poškodenej ako zločinu týrania blízkej osoby nedal dostačujúcu (vyčerpávajúcu) odpoveď. Vzhľadom na to, že odvolací súd adekvátne (zákonne, zrozumiteľne, presvedčivo, dostatočne vyčerpávajúco) nevysvetlil, neodôvodnil základné, podstatné relevantné skutkové a právne otázky, na odpovediach na ktoré, založil svoje rozhodnutie, dopustil sa porušenia ustanovenia § 168 ods. 1 Trestného poriadku v neprospech obvineného a takýmto svojím postupom naplnil dovolací dôvod
1 písm. c) Trestného poriadku. Obvinený v podanom dovolaní okrem iného namietal, že krajský súd nevyhovel jeho návrhu na osobné vypočutie poškodenej z dôvodu, aby jej mohol klásť otázky. K tomu je potrebné v prvom rade uviesť, že za porušenie práva na obhajobu
1 písm. c) Trestného poriadku nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti
10 Trestného poriadku, respektíve uplatnení oprávnenia
11 Trestného poriadku. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú, a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania
1 písm. c) Trestného poriadku, odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom
ustanovenia § 371 ods. 1 písm.
1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie situácia spočívajúca v tom, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiaden trestný čin, alebo že ustálený skutok vykazuje znaky iného trestného činu, alebo že obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho/miernejšieho trestného činu, než ktorého sa ustáleným skutkom dopustil. Podstatou správneho posúdenia skutku je aplikácia hmotného práva, teda, že skutok zistený v napadnutom rozhodnutí súdu bol subsumovaný - podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone, pričom len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie tohto dôvodu (primerane napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Tdo/29/2018, 2Tdo/6/2019, 5Tdo/48/2018). Naposledy citované ustanovenie teda slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb a jeho znenie za bodkočiarkou vylučuje možnosť úspešne sa domáhať preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené, s výnimkou uvedenou v ustanovení § 371 ods. 3 Trestného poriadku. Inak povedane´, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému skôr konajúcimi súdmi, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru a nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov - ich posudzovanie je dominanciou konania odvolacieho. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu" inštanciu zameranú na preskúmanie rozhodnutí súdu druhého stupňa [primerane uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2Tdo/7/2018 z 3. septembra 2018 (publikované v Zbierke pod číslom 96/2018)]. Dovolací súd teda hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera o dôvod dovolania
1 písm. i) Trestného poriadku len z toho hľadiska, či skutok, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, a ktorý je vymedzený v takzvanej skutkovej vete napadnutého rozsudku, zodpovedá znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu, pod ktorú bol napadnutým rozsudkom podradený. Obvinený bol v úvode označeným rozsudkom krajského súdu uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby
1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm.
1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm.
dlhodobo ustálenej súdnej praxe (primerane R 20/1984) týraním zverenej alebo blízkej osoby v zmysle § 208 Trestného zákona sa rozumie také zlé nakladanie so zverenou alebo blízkou osobou, ktoré sa vyznačuje hrubším stupňom necitlivosti a bezohľadnosti s určitým trvaním; nevyžaduje sa, aby u zverenej alebo blízkej osoby vznikli následky na zdraví, ale musí ísť o také konanie, ktoré týraná osoba pre jeho hrubosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Pritom platí, že čím intenzívnejšie je konanie páchateľa, pre vyvodenie záveru o týraní postačí aj menej časté, krátkodobejšie jeho opakovanie (skôr výnimočne môže dôjsť k situácii, že už ojedinelé konanie bude takej intenzity, že bude spĺňať atribúty týrania) a čím menej intenzívne je konanie páchateľa, pre záver o naplnení skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby sa vyžaduje dlhšie a viac časté jeho opakovanie. Z uvedeného je potom zrejmé, že konanie páchateľa musí byť v skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku popísané dostatočne určito a konkrétne tak, aby bola z neho zrejmá intenzita konania páchateľa a konkrétna predstava o tom, ako dlho a ako často k takému konaniu dochádzalo. Je nepochybne zrejmé, že pokiaľ páchateľ „posiela" poškodeného sa obesiť, vyskočiť z okna, pokiaľ sa o ňom vyjadruje ako o neschopnom človeku, ktorý si nevie nájsť robotu, používa na jeho adresu vulgarizmy, prípadne používa vyhrážky, či odopiera poškodenému spánok, alebo púšťa nahlas hudbu, či spieva si, takéto konanie môže naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, avšak zo skutkových okolností ustálených v skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku musí byť zrejmé ako dlho, a ako často k takémuto konaniu dochádzalo. Takéto atribúty pritom nespĺňa vyjadrenie „opakovane v nepravidelných periódach", a tento atribút nespĺňa ani samotný subjektívny výraz „často", pod ktorým si môže každá jednotlivá osoba predstavovať niečo iné. „Opakovane v nepravidelných periódach ", prípadne „často", môže predstavovať v jednom týždni každý deň, v druhom týždni raz, v treťom týždni trikrát a zase v ďalšom týždni každý deň, čo by pri opakovaní po dobu siedmich rokov skutočne predstavovalo týranie, a to po dlhšiu dobu. Pokiaľ by však malo ísť o také konanie v jednom roku raz, v druhom roku dvakrát, a následne s odstupom času napríklad troch rokov, o týranie v prípade menej intenzívneho konania by nešlo, hoci by skutočne išlo o opakované v nepravidelných periódach konanie. Obdobne tak dennodenné konanie páchateľa je skutočne časté, atribút častosti však už nebude spĺňať menej intenzívne konanie s odstupom času troch - štyroch mesiacov. Z uvedeného potom plynie, že zo skutkovej vety tak, ako ju krajský súd ustálil, nie je zrejmé, o aké časté konanie zo strany obvineného v konkrétnostiach išlo, a preto skutková veta neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie, či zo strany obvineného o týranie blízkej osoby a zverenej osoby išlo, keď fyzické menej intenzívne napadnutie poškodenej v štyroch prípadoch v priebehu siedmich rokov nie je možné považovať za týranie a obdobne tak údajné menej intenzívne fyzické napadnutie maloletého obvineným v cca piatich prípadoch v priebehu siedmich rokov a ako to už bolo uvedené, pri ostatných konaniach obvineného, ktoré mali
názoru odvolacieho súdu vykazovať znaky týrania, ich ne/častosť nie je konkrétne vyjadrená, keďže slovné spojenie „opakovane v nepravidelných periódach" po dobu siedmich rokov neumožňuje vyvodiť presnú predstavu o tom, ako často, alebo naopak nie často k takýmto konaniam zo strany obvineného dochádzalo. Vzhľadom na to, že odvolací súd posúdil konanie obvineného ustálené v skutkovej vete jeho rozsudku ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
Trestného zákona, hoci na to nemal (v skutkovej vete konkrétnymi skutkovými okolnosťami vyjadrený) dostatočný podklad, naplnil tak dovolací dôvod
1 písm. i) Trestného poriadku. Konštatovanie uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku krajského súdu „,čím týmto konaním obžalovaný ohrozoval fyzické a psychické zdravie Ing. W. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. I. XXXX/XXA, Z.-L., prechodne bez nahlásenia B. XXXX/XX, E. a maloletého M. H., nar. XX. XX. XXXX a obmedzoval ich bezpečnosť, odopieral im stravu a peňažné prostriedky", zodpovedá vete právnej, nie skutkovej a nepredstavuje konkrétne skutkové okolnosti, ktoré by bolo možné pod toto zákonné znenie podradiť. Aj keď, ako to už bolo vyššie uvedené, dovolací súd na podklade dovolania obvineného, v rámci riešenia otázky ne/naplnenia dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku, nemôže skúmať a ani meniť skutkové závery zistené súdmi nižšieho stupňa, nad rámec uvedeného, len pre úplnosť, vzhľadom na to, že rozhodnutie odvolacieho súdu (ale aj súdu prvého stupňa) najvyšší súd zrušil a vo veci je potrebné znovu konať a rozhodnúť, dodáva, že pokiaľ odvolací súd dospel k záveru, že obvinený mal poškodeným odopierať stravu, k tomu je potrebné uviesť, že z výpovede poškodenej (citovanej v rozsudku súdu prvého stupňa) plynie, že v domácnosti síce varil obvinený, avšak doma vždy mali čo jesť, no maloletý to odmietal jesť, preto nepresvedčivo vyznieva výpoveď maloletého M. H., že chladnička bola prázdna, nemali čo jesť, preto musel obvinenému (otcovi) kradnúť peniaze, keď navyše maloletý je voči obvinenému,
záverov znaleckého posudku, výrazne negatívne naladený, chce sa mu pomstiť, potom podkladu (dostatočne objasneného v dôvodoch rozhodnutí nižšieho stupňa) pre logický záver zodpovedajúci vykonanému dokazovaniu o odopieraní stravy v prejednávanej veci niet. Obdobne tak sa žiadala adekvátna reakcia odvolacieho súdu na obranu obvineného, že pokiaľ na maloletého mal útočiť, tak to bolo preto, že mu ukradol peniaze určené na nájom, keď navyše poškodená uvádzala, že maloletý obvineného provokuje,
znaleckých záverov je maloletý negatívne voči obvinenému naladený, chce sa mu pomstiť, a aj keď výchovné problémy s maloletým a provokácia z jeho strany nevylučujú, že neadekvátna reakcia zo strany otca môže za určitých okolností intenzitu týrania dosahovať, bolo vecou odvolacieho súdu, aby zrozumiteľne, dostatočným spôsobom vysvetlil, prečo konkrétne okolnosti prejednávaného prípadu spočívajúce v provokáciách maloletého, v negatívnom naladení maloletého proti otcovi (obvinenému), existenčné problémy (nedostatok peňazí na uhradenie nájmu z dôvodu krádeže maloletým), nebránia záveru o týraní maloletého, a to aj s ohľadom na intenzitu konania obvineného a znalecké závery o neexistencii prežívania utrpenia maloletého. Obdobne tak si žiadala konkrétnu odpoveď, ak už teda krajský súd dospel k záveru, že obvinený odpieral poškodeným peňažné prostriedky, otázka, ako sa odvolací súd vysporiadal s konkrétnou okolnosťou prejednávaného prípadu spočívajúcou v tom, že pri nedostatku finančných prostriedkov na zabezpečenie riadneho chodu domácnosti poškodená nadužívala alkoholické nápoje, ktorých obstaranie je spojené s vyššou finančnou náročnosťou. A taktiež len odkaz na znalecký záver, že u poškodených neboli zistené sklony ku klamaniu, keď výpovede poškodených boli do určitej miery zladené, maloletý je voči obvinenému negatívne naladený, chce sa mu pomstiť, s ohľadom na nejednoznačné závery pri konštatovaní utrpenia na strane poškodených, a na rozpory v ich výpovediach, pre vysvetlenie, prečo je potrebné poškodeným veriť a naopak obvinenému neveriť pri rôznosti ich výpovedí, skutočne nestačí.
1 písm. g) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Dôvod dovolania
1 písm. g) Trestného poriadku sa vzťahuje k najdôležitejšej fáze trestného konania, teda k dokazovaniu. Týka sa predovšetkým vykonávania dôkazov súdom, ale zahŕňa aj predchádzajúce dve štádiá, teda ich vyhľadávanie a zabezpečovanie, lebo dôkazy zadovážené v rozpore so zákonom, eventuálne získané nezákonným donútením alebo hrozbou, nie sú v trestnom konaní použiteľné a hodnotiteľné. V rámci uvedeného dovolacieho dôvodu sa preto skúma predovšetkým postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu pri získavaní a vykonávaní tých dôkazov, ktoré slúžili ako podklad pre rozhodnutie vo veci (primerane rozhodnutia najvyššieho súdu napríklad sp. zn. 3Tdo/26/2017, 3Tdo/39/2019, 4Tdo/88/2015). Dovolací dôvod
1 písm. g) Trestného poriadku možno úspešne uplatňovať len v takých prípadoch, keď zisten
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.