Obsah (12)

§ 9§ 53§ 565§ 421§ 48§ 420§ 419§ 37§ 39§ 103§ 448§ 453

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Cdo/143/2024 Identifikačné číslo spisu: 6121447176 Dátum vydania rozhodnutia: 04.06.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Zemková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 9

zákona o spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že v zmluve je nesprávne uvedený údaj o celkovej čiastke spojenej s úverom. Ak žalovaný mal splatiť úver v 108 splátkach po 124,39 €, celkovo mal uhradiť sumu 13 434,12 €, pričom v zmluve bola celková čiastka uvedená vo výške 13 431,27 €. Následkom neuvedenia celkovej čiastky, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť, je v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch to, že takýto úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 5. Ku dňu zosplatnenia úveru zaplatil žalovaný 4 330,89 €, uhradil 58 splátok a časť 59. splátky vo výške 67,31 €, ktorá bola splatná 10. novembra 2020.

okresného súdu neboli splnené podmienky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na to, aby si právna predchodkyňa žalobkyne

1. marca 2020 uplatnila nárok na splatenie celého úveru. Zosplatnenie úveru ku dňu
2. marca 2020 a výzva na splatenie celého dlhu z
3. marca 2020 sú ako právne úkony v rozpore so zákonom, preto ich považoval okresný súd v zmysle § 39 ods. 1 OZ za neplatné.
4. Okresný súd konštatoval, že neboli splnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky pôvodným veriteľom na žalobcu, keďže predmetom postúpenia nebola pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Termín konečnej splatnosti (
5. decembra 2024) v čase postúpenia pohľadávky
6. októbra 2020 ešte nenastal a nebolo v konaní ani preukázané, že by sa pohľadávka stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Žalobkyňa nemohla platne nadobudnúť žalovanú pohľadávku s príslušenstvom, preto súd prvej inštancie zmluvu o postúpení pohľadávok v časti postúpenia pohľadávky voči žalovanému vyhodnotil ako neplatnú. Rozhodnutie odvolacieho súdu
7. O odvolaní žalobkyne rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) rozsudkom sp. zn. 11CoCsp/12/2023 z
8. júna 2023 (ďalej len „rozsudok odvolacieho súdu“ alebo „rozsudok krajského súdu“), ktorým prvým výrokom rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a druhým výrokom nepriznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
9. Odvolací súd sa nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil absenciu uvedenia celkovej čiastky, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť. Zo splátkového kalendára vyplynulo, že posledná splátka (
10. v poradí) splatná
11. decembra 2024 bola dohodnutá v odlišnej sume ako predchádzajúcich 107 splátok, a to v sume 121,54 €. Súčet 107 splátok po 124,39 € a poslednej (108.) splátky v sume 121,54 € predstavuje sumu 1 3431,27 €, ktorá suma je zhodná so sumou uvedenou v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Preto celková čiastka, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť, bola v zmluve uvedená korektne.
12. Odvolací súd ako správny vyhodnotil záver súdu prvej inštancie o neplatnosti predčasného zosplatnenia úveru pôvodným veriteľom Slovenskou sporiteľnou, a.s., a tiež záver, že neboli splnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky pôvodným veriteľom na žalobkyňu. Konštatoval, že postupujúca pohľadávka nebola splatná v čase postúpenia ani po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru, ani sa nestala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. 10.

názoru odvolacieho súdu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je obligatórnou a zároveň kumulatívnou podmienkou vyhlásenia predčasnej splatnosti plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy povinnosť veriteľa upozorniť dlžníka. Uvedené ustanovenie je však potrebné vykladať v kontexte § 565 Občianskeho zákonníka. Výzva musí obligatórne obsahovať špecifikáciu splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Uvedenie konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť voči spotrebiteľovi určito vyjadrená, keďže uvedenie „iba“ výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie, a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaju nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú. Navyše veriteľovi v spotrebiteľských sporoch vzniká právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru iba v prípade, ak je dlžník v omeškaní s niektorou splátkou aspoň tri mesiace a súčasne upozorní dlžníka - spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru založené omeškaním s úhradou splátky, môže veriteľ uplatniť výlučne do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, inak právo na zosplatnenie na základe splátky, ktorá zakladá právo na zosplatnenie, zanikne.

1. Odvolací súd aplikujúc uvedený právny názor na prejednávanú vec konštatoval, že výzva z
2. januára 2020 neobsahovala identifikáciu splátky, s ktorou je spotrebiteľ (žalovaný) v omeškaní, a ktorá by zakladala dôvod na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Vo veci preto nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy. V čase postúpenia pohľadávky nebola pohľadávka veriteľa (Slovenskej sporiteľne, a.s.) voči žalovanému z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere celkom splatná. Postúpenie pohľadávky, ktorá nebola celkom splatná, na žalobcu, tak odporovalo § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, pre ktorý rozpor so zákonom bol právny úkon postúpenia pohľadávky absolútne neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Dovolanie
3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“), ktorého prípustnosť aj dôvodnosť vyvodzovala z § 420 písm. f) CSP, § 421 ods. 1 písm. a) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP navrhujúc zrušiť rozsudok krajského súdu ako aj rozsudok okresného súdu a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
4. V dovolaní položila právnu otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola riešená, či je veriteľ povinný za dodržania podmienok uvedených v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka súčasne vo výzve

§ 53ods.

9 Občianskeho zákonníka uvádzať, s ktorou splátkou je spotrebiteľ v omeškaní, a teda identifikovať, nezaplatenie ktorej konkrétnej splátky zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky, t. j. či je skutkové vymedzenie omeškanej splátky, ktorá zakladá dôvod pre uplatnenie práva

§ 565Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods.

9 Občianskeho zákonníka náležitosťou takéhoto právneho úkonu, ktorej prípadné neuvedenie by spôsobovalo neplatnosť tohto právneho úkonu? 14. Zároveň položila právnu otázku, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, a to, pre ktorú splátku je veriteľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, ak je dlžníkom spotrebiteľ v prípade, ak došlo k uplatneniu práva

§ 565Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods.

9 Občianskeho zákonníka a poukázala na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/224/2021 z

1. novembra 2022 a sp. zn. 4Cdo/132/2021 z
2. decembra
4. K dovolaciemu dôvodu

§ 421ods.

1 písm. b) CSP dovolateľka uviedla, že

jej názoru veriteľ nie je povinný vo výzve

§ 53ods.

9 Občianskeho zákonníka uvádzať konkrétnu omeškanú splátku, ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, keďže Občiansky zákonník takú podmienku v žiadnom jeho ustanovení neustanovuje. Podstatnou právnou skutočnosťou v čase vyhlásenia splatnosti je výlučne to, či veriteľ mal splnené podmienky pre vyhlásenie splatnosti

§ 53ods.

9 Občianskeho zákonníka ako aj § 565 Občianskeho zákonníka, pričom v tomto konkrétnom prípade nebolo sporné, že tieto podmienky splnené boli.

názoru žalobkyne zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť vo výzve

§ 53ods.

9 Občianskeho zákonníka konkrétnu omeškanú splátku zakladajúcu dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Postupcovi, resp. ani žalobkyni žiadna právna norma neukladala povinnosť vo výzve z

1. januára 2020 (ani v podaní z
2. marca 2020), uviesť splátku, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru.
3. Posúdenie krajského súdu, z ktorého vyplýva, že po splatnosti najbližšej splátky po uplynutí trojmesačnej lehoty odo dňa splatnosti splátky, pre ktorú sa úver zosplatňuje sa výzva

§ 53ods.

9 Občianskeho zákonníka stáva bezpredmetnou a veriteľ od tohto dňa už nie je oprávnený zosplatniť úver napriek nepretržitému omeškaniu dlžníka

dovolateľky z ustanovení Občianskeho zákonníka nevyplýva. Občiansky zákonník v § 53 ods. 9 pojednáva len o písomnom upozornení veriteľa voči svojmu dlžníkovi, ktoré môže byť vykonané kedykoľvek za trvania omeškania dlžníka, pričom k uplatneniu práva

§ 565

Občianskeho zákonníka môže dôjsť najskôr po uplynutí lehoty 15 dní od predmetného upozornenia a dlžník musí byť v celkovom omeškaní viac ako 3 mesiace. Ak by zákonodarca mienil týmto ustanovením umožniť vyhlásenie mimoriadnej splatnosti výlučne v priebehu jedného mesiaca, t. j. len v období, ktoré by začalo uplynutím troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a to do splatnosti najbližšej splátky, bolo by to v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka výslovne a jednoznačne uvedené.

názoru žalobkyne spotrebiteľ musí byť upozornený na možnosť uplatniť právo

§ 565

Občianskeho zákonníka a zároveň musí byť v nepretržitom trojmesačnom (a dlhšom) omeškaní so splácaním splátok, pričom za splnenia týchto podmienok môže veriteľ v budúcnosti kedykoľvek - v prípade, ak sú tie podmienky naďalej zachované, a teda ak spotrebiteľ naďalej neplní splátky úveru - vyhlásiť mimoriadnu splatnosť. Ak sa veriteľ rozhodne neuplatniť toto právo, opätovne mu právo vznikne nesplnením ďalšej splátky úveru, pričom táto skutočnosť (nesplnenie ďalšej splátky úveru) nemá na splnenie podmienok

§ 53ods.

9 Občianskeho zákonníka žiadny vplyv. 17. V rámci dovolacieho dôvodu

§ 421ods.

1 písm. a) CSP dovolateľka poukázala na nesprávny právny názor odvolacieho súdu, ktorý konštatoval, že výzva

§ 53ods.

9 Občianskeho zákonníka musí obsahovať identifikáciu splátky, s ktorou je žalovaný v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, inak je takýto úkon neurčitý, a teda neplatný a bez takejto identifikácie nie je možné preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie práva a samotnú platnosť tohto úkonu.

1. Poukazujúc na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/224/2021 z
2. novembra 2022 a sp. zn. 4Cdo/132/2021 z
3. decembra 2022 dovolateľka uviedla, že dovolací súd pristupuje k danej právnej otázke tak, že je výkladom predmetných ustanovení nepochybné a nesporné, pre ktorú splátku veriteľ vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru. V spotrebiteľských sporoch veriteľ môže vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru pre nezaplatenie splátky, ktorá mimoriadnemu zosplatneniu predchádza po dobu troch mesiacov. 19.

názoru dovolateľky veriteľ je povinný len sledovať splnenie zákonných podmienok pre platné zosplatnenie. Ak toto právo uplatní po splnení týchto podmienok je tento úkon platný, a to bez ohľadu na to, či veriteľ vo výzve

§ 53ods.

9 Občianskeho zákonníka uviedol omeškanú splátku, ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Ak aj veriteľ vo výzve

§ 53ods.

9 Občianskeho zákonníka neidentifikoval nesplnenú splátku, príp. ak by ju aj identifikoval, avšak nesprávne, nespôsobovalo by to

názoru žalobkyne automaticky neplatnosť uvedeného právneho úkonu.

1. Žalobkyňa vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu
2. marca 2020 pre nezaplatenie splátky splatnej dňa
3. novembra 2019, ktorá bezprostredne predchádzala zosplatneniu po dobu 3 mesiacov, a zároveň toto svoje právo uplatnila po omeškaní spotrebiteľa s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Je bez právneho významu, ak by veriteľ v uvedenom podaní „určil“ inú splátku, resp. prípadne aj priamo túto splátku, keďže uvedené je bez pochýb právnym posúdením, a to je výlučne vecou súdu. Preto v danom prípade boli splnené podmienky pre platné zosplatnenie.
4. V priebehu dovolacieho konania dovolateľka podaním z
5. novembra 2024 oznámila, že o predmetnej právnej otázke rozhodovali senáty Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odlišne, pričom poukázala na uznesenia sp. zn. 1Cdo/123/2022 z
6. januára 2024 a sp. zn. 5Cdo/197/2022 z
7. júna
8. Súčasne uviedla, že predmetnú problematiku posudzoval dovolací súd aj pri riešení právnej otázky premlčania, výsledkom čoho bol judikát publikovaný pod č. R 29/2023 (uznesenie z
9. novembra 2022 sp. zn. 7Cdo/268/2020). Za tejto situácie

dovolateľky prichádza do úvahy postúpenie veci veľkému senátu

§ 48CSP.

1. Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril. Posúdenie veci dovolacím súdom
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“ alebo „dovolací súd“ alebo „NS SR“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo vydané napadnuté rozhodnutie (§ 424 CSP), za splnenia tiež podmienok zastúpenia takejto strany a spísania jej dovolania v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne zamietne.
3. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z akýchkoľvek dôvodov a hľadísk.
4. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Na týchto záveroch zotrváva aj súčasná rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR.
5. Obsahom základného práva na súdnu ochranu

čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je poskytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné podmienky súdneho konania (viď napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08, IV. ÚS 476/2012). Dovolací súd preto pristupuje k podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je procesne prípustné; k posúdeniu opodstatnenosti dovolania (t. j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene uplatnený dovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva len v prípade prijatia záveru, že dovolanie je prípustné. Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420 CSP alebo § 421 CSP. Dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré zakladajú opodstatnenosť dovolania. Opodstatnené (dôvodné) je také prípustné dovolanie, v ktorom je oprávnene uplatnený dovolací dôvod. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). V prípade dovolania prípustného

§ 420

CSP je dovolacím dôvodom procesná vada zmätočnosti uvedená v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP), v prípade dovolania, ktoré je prípustné

§ 421ods.

1 CSP, je dovolacím dôvodom nesprávne právne posúdenie veci (§ 432 ods. 1 CSP). 27.

§ 419

CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. 28. V danom prípade z dovolania žalobkyne vyplýva, že napáda rozsudok odvolacieho súdu v celom jeho rozsahu na základe § 420 písm. f) CSP, § 421 ods. 1 písm. a) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Dovolanie

§ 420písm.

1. f)CSP 29. V zmysle § 420 písm.
2. f)CSP je dovolanie prípustné (proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí), ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 30. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm.
3. f)CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. Dovolací súd preto skúmal, či v konaní došlo k dovolateľom namietanej vade zmätočnosti. 31. Ustanovenie § 420 písm.
4. f)CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom odvolacom návrhu spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti). 32. Najvyšší súd SR konštatuje, že z podaného dovolania nie je možné ustáliť, v čom konkrétne má spočívať dovolateľkou tvrdená arbitrárnosť, nekonzistentnosť a nepredvídateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, keďže v dovolaní len všeobecne označila tento dovolací dôvod bez konkrétneho vymedzenia, s akými otázkami sa odvolací súd v odôvodnení nevysporiadal, prípadne akými procesnými vadami sa vyznačoval postup krajského, či okresného súdu. 33. Po preskúmaní dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu dovolací súd dospel k záveru o náležitom odôvodnení rozsudku krajského súdu. Odvolací súd sa vysporiadal so všetkými rozhodnými skutočnosťami nastolenými v konaní. Účastníci konania dostali odpoveď na všetky podstatné argumenty predložené v konaní, odvolací súd odôvodnil svoje právne názory jasne a logicky a podložil ich vykonanými dôkazmi. Jeho myšlienkové postupy sú v odôvodnení rozsudku dostatočne vysvetlené nielen poukazom na všetky rozhodujúce skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu je teda zrejmé, ako a z akých dôvodov odvolací súd rozhodol a

názoru dovolacieho súdu má odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu (ktoré treba v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie chápať ako jeden vecný celok) všetky náležitosti v zmysle § 393 CSP. Za procesnú vadu konania

§ 420písm.

f) CSP nemožno považovať to, že dovolateľka sa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožňuje a že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie

jej predstáv. Dovolanie

§ 421ods.

1 písm. b), a) CSP 34.

§ 421ods.

1 písm.

1. b)CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola vyriešená. 35. Otázkou relevantnou v zmysle § 421 ods. 1 písm.
2. b)CSP je právna otázka, ktorá ešte nebola riešená dovolacími senátmi Najvyššieho súdu SR, takže vo vzťahu k nej sa ani nemohla ustáliť rozhodovacia prax dovolacieho súdu. Ak procesná strana vyvodzuje prípustnosť dovolania z tohto ustanovenia, musí: a/ konkretizovať právnu otázku doposiaľ neriešenú dovolacím súdom a b/ uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená. 36. Nevyhnutnou podmienkou prípustnosti dovolania

§ 421ods.

1 písm. b) CSP je, že sa týka c/ právnej otázky, na riešení ktorej založil odvolací súd svoje rozhodnutie. Toto ustanovenie dopadá len na takú právnu otázku, ktorú: a/ odvolací súd riešil [neponechal ju nepovšimnutou a pri svojich právnych úvahách nedotknutou, ale ju riadne nastolil, vysvetlil jej podstatu, vyjadril vo vzťahu k nej svoje právne úvahy (prípadne možnosti odlišných prístupov k jej riešeniu) a vysvetlil jej riešenie a tiež dôvody, so zreteľom na ktoré zvolil práve riešenie, na ktorom založil svoje rozhodnutie], a b/ (zároveň) dovolací súd otázku ešte neriešil. Otázka, ktorou sa strany sporu, prípadne aj súd v konaní síce zaoberali, na vyriešení ktorej ale nie je v konečnom dôsledku založené dovolaním napádané rozhodnutie, nie je preto v zmysle ustanovenia, o ktorom je reč, rovnako relevantná.

1. Pre všetky procesné prípady, v ktorých § 421 ods. 1 CSP pripúšťa dovolanie, má mimoriadny význam ako dovolateľ otázku v dovolaní zadefinuje a špecifikuje. Otázkou relevantnou z hľadiska § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (v žiadnom prípade nie skutková otázka). Posúdenie prípustnosti dovolania závisí od toho, ako dovolateľka vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o niektorý z prípadov v tomto zákonnom ustanovení uvedených. Argumentácia, ktorou dovolateľka vymedzuje, v čom spočíva nesprávne právne posúdenie, musí korešpondovať s dovolateľkou nastolenou právnou otázkou. Zároveň platí, že právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí riešiť, musí byť rozhodujúca (podstatná) pre rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že dovolací súd nemôže riešiť hypotetické otázky, ktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie, ani akademické otázky, ktoré vôbec nesúvisia s rozhodovaným sporom. Pre posúdenie, či ide o právnu otázku kľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej a pre posúdenie prípustnosti dovolania, nie je rozhodujúci subjektívny názor strany, ale významný je výlučne záver dovolacieho súdu rozhodujúceho o dovolaní (sp. zn. 7Cdo/134/2018 a 4Obdo/30/2018).
2. Dovolateľka položila dovolaciemu súdu právnu otázku, ktorá

jej názoru nebola ešte riešená v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR, či je veriteľ povinný za dodržania podmienok uvedených v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka súčasne vo výzve

§ 53ods.

9 Občianskeho zákonníka uvádzať, s ktorou splátkou je spotrebiteľ v omeškaní, a teda identifikovať, nezaplatenie ktorej konkrétnej splátky zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky, t. j. či je skutkové vymedzenie omeškanej splátky, ktorá zakladá dôvod pre uplatnenie práva

§ 565Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods.

9 Občianskeho zákonníka náležitosťou takéhoto právneho úkonu, ktorej prípadné neuvedenie by spôsobovalo neplatnosť tohto právneho úkonu? 39. V danej otázke odvolací súd dospel k záveru, že výzva

§ 53ods.

9 Občianskeho zákonníka musí ako obligatórnu náležitosť obsahovať identifikáciu splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru.

názoru odvolacieho súdu je potrebné uviesť konkrétnu výšku splátky, nestačí iba výška dlhu, keďže spotrebiteľ by z takto vyjadreného údaju nemôže určiť, ktorá splátka môže založiť dôvodnosť predčasného zosplatnenia. 40.

§ 53ods.

9 Občianskeho zákonníka účinného v rozhodnom čase, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo

§ 565

najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 41.

§ 565

Občianskeho zákonníka účinného v rozhodnom čase, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

1. Najvyšší súd SR poznajúc vlastnú rozhodovaciu prax k uvedenej právnej otázke uvádza, že medzičasom táto už bola riešená vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR (5Cdo/40/2025, 8Cdo/186/2024, 1Cdo/59/2025, 9Cdo/77/2024, 7Cdo/17/2025, 5Cdo/149/2024, 7Cdo/119/2024, 4Cdo/28/2025, 4Cdo/141/2024), ktoré vychádzali z právneho názoru vyjadreného v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/152/2022 z
2. februára 2025, publikovaného pod č. R 34/2025 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. R 3/2025, ktorého právna veta znie: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt

§ 53ods.

9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (

§ 37ods.

1 Občianskeho zákonníka).“ V uvedenom rozhodnutí senát 6C k rozboru § 53 ods. 9 Občianskeho zákonník uviedol: „(...) právo veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, môže zmluvný partner spotrebiteľa využiť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (kde inak špeciálna úprava z ustanovenia § 53 ods. 9 OZ spôsobuje v drvivej väčšine prípadov vrátane všetkých dojednaní o splátkach s mesačnou a kratšou frekvenciou nepoužiteľnosť všeobecnej úpravy z § 565 vety druhej OZ o možnosti použitia práva veriteľom najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky) a takému využitiu má (musí) predchádzať upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva v lehote nie kratšej ako 15 dní; bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch v zákone ustanovených lehôt). Na právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako na úkon zákon obchádzajúci (lebo napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť, jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný neplatnosťou (či už

§ 39alebo § 37 ods.

1 Občianskeho zákonníka).“

1. Aplikujúc uvedený dovolacím súdom v priebehu dovolacieho konania zjednotený a publikovaný právny názor na prejednávanú otázku, dovolací súd konštatuje, že výzva právnej predchodkyne žalobkyne z
2. januára 2020 (v spise na l. č. 55), ktorou banka oboznámila spotrebiteľa s omeškaním so splácaním pohľadávky a vyhlásila predčasnú splatnosť úveru, neobsahovala konkrétnu splátku, s ktorou bol spotrebiteľ (žalovaný) v omeškaní, preto je takýto právny úkon neplatný. Keďže odvolací súd dospel k rovnakému záveru (bod
3. rozsudku) dovolací súd konštatuje, že pri riešení právnej otázky nedošlo odvolacím súdom k nesprávnemu právnemu posúdeniu. Naviac medzičasom už zjednotením rozhodovania dovolacieho súdu o tejto otázke, a to publikovaním rozhodnutia č. R 34/2025 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č R 3/2025, odpadol dôvod na predloženie veci veľkému senátu, pretože rozhodovacia prax sa v tejto otázke medzičasom už ustálila.
4. Účelom právnej úpravy obsiahnutej v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je zamedziť zosplatňovaniu záväzkov spotrebiteľov zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorých plnenie je dojednané v splátkach, z dôvodu len krátko trvajúceho omeškania spotrebiteľa so zaplatením splátky a súčasne dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť k splateniu dlžnej splátky predtým, ako dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. O uvedenom postupe musí byť nepochybne spotrebiteľ informovaný, vrátane informácie o konkrétnej splátke, pre nezaplatenie ktorej mu hrozí uplatnenie práva veriteľa

§ 565Občianskeho zákonníka.

Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať v kontexte § 565 Občianskeho zákonníka, pričom výzva prezumovaná § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom, ktorý z hľadiska jeho určitosti musí obligatórne obsahovať (identifikáciu) splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Bez uvedenia tejto identifikácie, nie je možné následne preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a platnosť tohto úkonu. Nejedná sa iba o formálnu podmienku, ale o notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť spotrebiteľovi reálne sa „dozvedieť“ o hroziacom následku spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, a o možnosti ako tento následok odvrátiť.

1. Práve pomenovanie konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť spotrebiteľovi určito vyjadrená, keďže uvedenie „iba“ výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaja nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť, resp. zakladá, dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú. Z uvedeného potom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné určiť, kedy si dodávateľ uplatní (resp. môže uplatniť) svoje právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru.
2. Zákon prísne stanovuje kritéria, za akých podmienok môže dôjsť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, pričom tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne; aj keď vymedzenie konkrétnej splátky pre omeškanie dlžníka, s ktorou veriteľ zvažuje uplatnenie práva zosplatniť úver v upozornení (výzve) na zosplatnenie dlhu neukladá zákonné ustanovenie § 53 ods. 9 a § 565 OZ expressis verbis, ide o bezpodmienečnú náležitosť takejto výzvy. Požiadavka na také vymedzenie vyplýva z účelu predmetného upozornenia (výzvy), ktorým je informovať spotrebiteľa o tom, s ktorou splátkou je v omeškaní a zároveň pre omeškanie s ktorou splátkou veriteľ zvažuje uplatnenie práva predčasne zosplatniť úver/dlh. 47.

§ 421ods.

1 písm. a) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. 48. Z hľadiska prípustnosti dovolania

§ 421ods.

1 písm.

1. a)CSP má osobitný význam vzájomný vzťah medzi „právnou otázkou“ a „rozhodovacou praxou dovolacieho súdu“. Pre právnu otázku v zmysle § 421 ods. 1 písm.
2. a)CSP je charakteristický „odklon“ jej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide teda o situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“ (R 83/2018). 49. Ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu je vytváraná najvyššími súdnymi autoritami a vyjadrujú ju predovšetkým rozhodnutia a stanoviská Najvyššieho súdu SR, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Rozhodovanie v súlade s ustálenou súdnou praxou je naplnením spravodlivého procesu, princípu rovnosti, právnej istoty a legitímneho očakávania strán (čl. 2 ods. 1 a 2 a čl. 3 Základných princípov CSP). Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané nepublikované rozhodnutia Najvyššieho súdu SR názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali (3Cdo/158/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 6Cdo/21/2017 a 6Cdo/129/2017). 50. Otázkou relevantnou

§ 421ods.

1 písm. a) CSP môže byť len otázka právna (nie skutková otázka). Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine či iného predpisu hmotného práva), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Predmetná otázka musí byť zároveň procesnou stranou nastolená v dovolaní. Právne otázky dovolateľa v dovolaní nenastolené a nepomenované nemajú z hľadiska prípustnosti dovolania

tohto ustanovenia relevanciu.

1. Dovolací súd k označeným rozhodnutiam dovolacieho súdu v dovolaní uvádza, že tieto nemajú relevanciu vo vzťahu k prejednávanej veci, keďže sa v nich dovolací súd zaoberal otázkami nesúvisiacimi s daným sporom. V uznesení sp. zn. 1Cdo/123/2022 z
2. januára 2024 Najvyšší súd SR posudzoval otázku začiatku plynutia premlčacej doby pri predčasnom zosplatnení spotrebiteľského úveru. Dovolací súd pri jej zodpovedaní poukázal na uznesenie sp. zn. 7Cdo/268/2020, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 29/2023 s právnou vetou: „

§ 103

Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých

§ 53ods.

9 Občianskeho zákonníka (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh.“ V dôvodoch uznesenia (bod 29.) dovolací súd uviedol, že veriteľ má právo vyhlásiť predčasnú splatnosť dlhu deň po tom, keď sa niektorá splátka dostane do omeškania aspoň tri mesiace. Otázkou povinnosti veriteľa špecifikovať splátku, pre nezaplatenie ktorej pristupuje k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru v podaní, ktorým tento právny úkon činí, sa teda dovolací súd v tomto rozhodnutí nezaoberal.

1. Aj v rozhodnutí dovolacieho súdu sp. zn. 5Cdo/224/2021, na ktoré poukázala dovolateľka, dovolací súd posudzoval právnu otázku začiatku plynutia premlčacej doby celého dlhu pri strate výhody splátok v prípade spotrebiteľskej zmluvy a zároveň okolnosť, či s poukazom na znenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka možno v spotrebiteľskom vzťahu aplikovať § 103 Občianskeho zákonníka, keďže výsledkom jeho aplikácie je skutočnosť, že premlčacia doba začína plynúť skôr, ako si veriteľ vôbec môže uplatniť svoje právo prvýkrát (§ 101 Občianskeho zákonníka).
2. V konaní sp. zn. 4Cdo/132/2021 sa Najvyšší súd SR zaoberal riešením právnej otázky, či „vylučuje aplikácia osobitného ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských vzťahoch uplatnenie pravidla

druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka.“ Z uvedených rozhodnutí, označených dovolateľkou teda vyplýva, že právnymi otázkami, ktoré nastolila v posudzovanom spore, sa Najvyšší súd SR v označených rozhodnutiach nezaoberal. Preto spor nebolo potrebné postúpiť veľkému senátu na zjednotenie. 54. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne pre nedostatok dôvodov zamietol

§ 448CSP.

55. O trovách dovolacieho konania Najvyšší súd SR rozhodol

§ 453ods.

1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že právo na náhradu trov dovolacieho konania priznal v konaní úspešnému žalovanému.

1. Rozsudok prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3 :
2. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.