Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Tdo/48/2025 Identifikačné číslo spisu: 5814010192 Dátum vydania rozhodnutia: 11.06.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Dušan Szabó Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:202

§ 221ods.

1, ods. 3 písm. c) Trestného zákon a iné, o dovolaní obvineného E. G. proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo

1. januára 2025, sp. zn. 1 To 97/2024, takto rozhodol: Podľa § 375 ods. 3 Trestného poriadku predseda senátu berie na vedomie späťvzatie dovolania obvineného E. G.. Odôvodnenie
2. Okresný súd Námestovo (ďalej len „súd prvého stupňa") rozsudkom z
3. septembra 2024, sp. zn. 6 T 98/2014 (ďalej len „rozsudok súdu prvého stupňa") podľa § 405b ods. 1 druhej vety Trestného poriadku, § 405d ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku s použitím § 84 Trestného zákona rozhodol tak, že zrušil len vo výroku o treste za skutky pod bodmi 1/ až 9/ rozsudku Krajského súdu v Žiline z
4. júna 2017, sp. zn. 3 To 31/2017, ktorým bol obvinenému E. G. (ďalej len „obvinený") pre

§ 221ods.

1, ods. 3 písm.

1. c)Trestného zákona v bodoch 1/ až 7/ a pre pokračovací prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona v bodoch 8/ a 9/ Trestného zákona uložený podľa § 221 ods. 3, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 37 písm.
2. m)a § 38 ods. 4 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov so zaradením obvineného na jeho výkon podľa § 48 ods. 2 písm.
3. b)Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a ktorým bol podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušený výrok o treste, ktorý bol obvinenému uložený rozsudkom Okresného súdu Námestovo zo 7. októbra 2014, sp. zn. 4 T 115/2012, ktorým bol obvinenému za trestný čin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov so zaradením obvineného na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. 2. Súd prvého stupňa zároveň obvinenému s poukazom na právoplatne uznaný výrok o vine v rozsudku Okresného súdu Námestovo z 24. novembra 2016, sp. zn. 6 T 98/2014 podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona a § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 37 písm.
4. m)a § 38 ods. 4 Trestného zákona uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov nepodmienečne, na výkon ktorého obvineného podľa § 48 ods. 2 písm.
5. b)Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a zároveň podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste, ktorý bol obvinenému uložený rozsudkom Okresného súdu Námestovo zo 7. októbra 2014, sp. zn. 4 T 115/2012, ktorým bol obvinenému za trestný čin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov so zaradením obvineného na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. 3. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd" alebo „odvolací súd") rozsudkom zo 14. januára 2025, sp. zn. 1 To 97/2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok") podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku a § 405b ods. 1 druhej vety Trestného poriadku, § 405a ods. 1, ods. 2 a § 405d ods. 2 Trestného poriadku a § 84 Trestného zákona pri nedotknutom výroku o vine z rozsudku Okresného súdu Námestovo z 24. novembra 2016, sp. zn. 6 T 98/2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 8. júna 2017, sp. zn. 3 To 31/2017, v dôsledku zániku trestnosti činu zrušil vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu Námestovo z 24. novembra 2016, sp. zn. 6 T 98/2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 8. júna 2017, sp. zn. 3 To 31/2017, ktorým bol obvinenému pre

§ 221ods.

1, ods. 3 písm.

1. c)Trestného zákona v bodoch 1/ až 7/ a pre pokračovací prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona v bodoch 8/ a 9/ Trestného zákona uložený podľa § 221 ods. 3, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 37 písm.
2. m)a § 38 ods. 4 Trestného zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov so zaradením obvineného na jeho výkon podľa § 48 ods. 2 písm.
3. b)Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a ktorým bol podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušený výrok o treste, ktorý bol obvinenému uložený rozsudkom Okresného súdu Námestovo zo 7. októbra 2014, sp. zn. 4 T 115/2012, ktorým bol obvinenému za trestný čin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov so zaradením obvineného na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a zároveň obvinenému len pre

§ 221ods.

1, ods. 3 písm.

1. c)Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
2. j)Trestného zákona v bodoch 1/ až 7/ podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona účinného do 6. augusta 2024, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 37 písm.
3. m)a § 38 ods. 4 Trestného zákona uložil primeraný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov, na výkon ktorého obvineného podľa § 48 ods. 2 písm.
4. b)Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste, ktorý bol obvinenému uložený rozsudkom Okresného súdu Námestovo zo 7. októbra 2014, sp. zn. 4 T 115/2012, ktorým bol obvinenému za trestný čin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov so zaradením obvineného na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. 4. Obvinený podal 21. mája 2025 proti napadnutému rozsudku dovolanie s odôvodnením, že sa nestotožňuje s rozsudkom súdu prvého stupňa v spojení s napadnutým rozsudkom vo výške uloženého trestu a tiež namietal neoznačenie zániku trestnosti viacerých skutkov, kde škoda nebola vyššia ako 700,- Eur. Obvinený zároveň požiadal o ustanovenie obhajcu v dovolacom konaní. 5. Obvinený následne 24. júna 2025 podal proti napadnutému rozsudku dovolanie prostredníctvom ustanovenej obhajkyne JUDr. Adriany Panekovej, v ktorom označil dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.
5. h)a písm.
6. i)Trestného poriadku. 6. Obvinený namietal, že v jeho prípade zanikla aj trestnosť nielen tých činov, ktoré boli uvedené pod bodmi 8/ a 9/ rozsudku Okresného súdu Námestovo z 24. novembra 2016, sp. zn. 6 T 98/2014, ale aj trestnosť tých činov, ktoré boli uvedené pod bodmi 1/, 3/, 4/, 6/ a 7/ predmetného rozsudku. Obvinený argumentoval tým, že každý čiastkový útok pokračovacieho trestného činu musí napĺňať všetky znaky rovnakého trestného činu, a to vrátane výšky škody, pretože iný výklad neprípustným spôsobom rozširuje podmienky trestnej zodpovednosti. Obvinený preto zastával názor, že pokiaľ súd neuznal zánik trestnosti aj činov uvedených pod bodmi 1/, 3/, 4/, 6/ a 7/ predmetného rozsudku, nesprávne právne posúdil zistené skutky a ukladal mu trest za trestný čin podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona mimo zákonom stanovenej trestnej sadzby. V tejto súvislosti obvinený tiež namietal, že medzi jednotlivými čiastkovými útokmi bol výrazný časový odstup, preto voči nemu nie je možné vyvodzovať zodpovednosť za pokračovací trestný čin a namietal tiež naplnenie kvalifikačného znaku „na viacerých osobách" podľa § 138 písm.
7. j)Trestného zákona, ktorý by odpadol, pokiaľ by súd uznal zánik aj činov uvedených pod bodmi 1/, 3/, 4/, 6/ a 7/ predmetného rozsudku, v dôsledku čoho by súd musel rozhodovať o treste podľa iného hmotnoprávneho ustanovenia za trestný čin podvodu. 7. Obvinený ďalej namietal porušenie § 38 ods. 7 Trestného zákona, pretože ho neaplikoval, hoci mu ukladal trest podľa § 41 ods. 2a § 38 ods. 4 Trestného zákona, ktorých súčasné použitie bolo pre neho neprimerane prísne a namietal tiež, že súd neprihliadol na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.
8. l)Trestného zákona. Zároveň namietal neprimeranosť uloženého trestu, poukazujúc na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 106/2011. 8. Obvinený preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že bol porušený Trestný zákon účinný do 6. augusta 2024 v ustanoveniach § 84, § 221 ods. 3 písm.
9. c)s poukazom na § 138 písm. j), § 38 ods. 4 Trestný poriadok v ustanovení § 405b ods. 1 druhej vety v jeho neprospech, zrušil napadnutý rozsudok, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa a súdu prvého stupňa prikázal, aby vec znovu prerokoval a rozhodol. 9. K dovolaniu obvineného sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo, ktorá uviedla, že námietky obvineného týkajúce sa neprimeranosti trestu a jeho nesúhlasu s jeho výškou nesmerujú k žiadnemu dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Zároveň vyslovila názor, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že pri skutkoch pod bodmi 1/, 3/, 4/, 6/ a 7/ rozsudku Okresného súdu Námestovo z 24. novembra 2016, sp. zn. 6 T 98/2014 nedošlo k zániku trestnosti činu, pretože nie je relevantné, aká je výška škody alebo rozsahu činu pri ktoromkoľvek čiastkovom útoku, ale až pri ich finálnom súčte. Prokurátorka preto navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného podľa § 382 písm.
10. c)Trestného poriadku odmietol. 10. Na vyjadrenie prokurátorky reagoval obvinený prostredníctvom svojej obhajkyne podaním doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 9. októbra 2025, v ktorom uviedol, že jeho argumenty k dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.
11. h)Trestného poriadku sa netýkajú len neprimeranosti trestu, ale predovšetkým skutočnosti, že mu bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, pričom trest je v širšom chápaní zákonný len v tom prípade, keď je primeraný, čo v jeho prípade splnené nebolo. Obvinený tiež zotrval na svojej argumentácii k dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.
12. i)Trestného poriadku a zároveň poukázal na zásadu „lex mitior", teda povinnosť aplikovať v prospech páchateľa so spätnou účinnosťou neskoršiu verziu zákona, ktorá je pre neho priaznivejšia. Podľa obvineného mu preto mali súdy ukladať trest podľa Trestného zákona v znení účinnom od 6. augusta 2024 a keďže tak neurobili, aj táto skutočnosť zakladá dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.
13. h)Trestného poriadku. V nadväznosti na uvedené poukázal na „najnovšie rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie z 01.08.2025", ktorý vyslovil, že súdy sú povinné aplikovať priaznivejšiu právnu úpravu, ktorá nadobudla účinnosť po vyhlásení súdneho rozhodnutia, a to bez ohľadu na to, že je považované za právoplatné. 11. Ďalším podaním doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 14. októbra 2025 obvinený doplnil svoje dovolanie o ďalšiu argumentáciu k aplikácii zásady lex mitior a poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. augusta 2025, sp. zn. 1 Tdo 36/2025, z ktorého vyplýva, že v konaní o preskúmaní rozhodnutia v dôsledku zmeny zákona podľa § 405a a nasl. Trestného poriadku môže pôvodný súd obvinenému ukladať trest podľa neskoršieho Trestného zákona, aj je tento pre obvineného priaznivejší, a to aj za situácie, ak výrok o vine bol „správoplatnený" za účinnosti skoršieho zákona, pričom pre záver o priaznivejšej právnej úprave nepostačuje len mechanické porovnanie trestných sankcií a zohľadnenie len hornej hranice trestnej sadzby, ale rozhodujúci je komplexný výsledok porovnania druhov trestov a ich sadzieb, ktoré boli alebo mohli byť pri použití Trestného zákona ako celku obvinenému uložené s prihliadnutím na konkrétne osobitosti prejednávanej veci, vrátane možnosti uloženia podmienečného trestu odňatia slobody, resp. podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom. Obvinený preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie Trestného zákona v § 2 ods. 1 a zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s napadnutým rozsudkom a súdu prvého stupňa prikázal, aby vec znovu prerokoval a rozhodol. 12. Spis súdu prvého stupňa bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložený na rozhodnutie o dovolaní obvineného 7. augusta 2025. 13. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd") bolo 29. apríla 2026 doručené podanie obvineného z 27. apríla 2026, v ktorom obvinený uviedol, že berie svoje dovolanie späť, pretože po dôkladnom zvážení dospel k názoru, že s rozsudkom súdu prvého stupňa je spokojný a nemá k nemu žiadne výhrady. Obvinený zároveň požiadal, aby konanie o jeho dovolaní vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 4 Tdo 48/2025 bolo zastavené. 14. Podľa § 375 ods. 1 Trestného poriadku Osoba, ktorá podala dovolanie, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až dovtedy, než sa dovolací súd odoberie na záverečnú poradu. 15. Podľa § 375 ods. 3 Trestného poriadku Vzatie dovolania späť vezme uznesením na vedomie predseda senátu dovolacieho súdu, a ak nebola vec tomuto súdu predložená, predseda senátu súdu prvého stupňa. 16. Pretože obvinený, ktorý podal dovolanie, ho svojím výslovným vyhlásením vzal späť predtým, ako sa najvyšší súd ako súd dovolací odobral na záverečnú poradu, predseda senátu dovolacieho súdu týmto uznesením vzatie dovolania späť zobral na vedomie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.