Obsah (8)

§ 193§ 18§ 415§ 192§ 15§ 517§ 518§ 66

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Urtos/4/2026 Identifikačné číslo spisu: 7026200083 Dátum vydania rozhodnutia: 10.06.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Dušan Szabó Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 193ods.

1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného X. N. zamieta. Odôvodnenie

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej tiež „súd prvého stupňa" alebo „krajský súd") uznesením zo
2. apríla 2026, sp. zn. 8 Ntc 9/2026 (ďalej len „napadnuté uznesenie")

§ 18ods.

1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 549/2011 Z. z.") a § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného X. N. (ďalej tiež „odsúdený" alebo „sťažovateľ") o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý bol odsúdenému uložený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z

1. mája 2025, sp. zn. 8 Ntc 2/2024 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
2. júla 2025, sp. zn. 2 Urto 5/
4. Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení konštatoval, že odsúdený splnil iba formálnu podmienku na jeho podmienečné prepustenie, a to dňa
5. marca
6. Ďalej uviedol, že zo spisového materiálu, najmä z odpisu registra trestov je zrejmé, že odsúdený sa v minulosti opakovane dopúšťal trestnej činnosti, a to najmä úmyselnej majetkovej trestnej činnosti, ale aj trestnej činnosti majúcej násilný charakter s tým, že v súčasnosti vykonáva v poradí siedmy trest odňatia slobody, z čoho potom vyvodil, že odsúdený má sklony k páchaniu druhovo zhodnej majetkovej trestnej činnosti a doplnil, že naposledy bol odsúdený za majetkovú trestnú činnosť rozsudkom Landesgericht Leoben, Rakúska republika zo
7. septembra 2024, sp. zn. 013 HV 82/2024p na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere osemnásť mesiacov.
8. Uvedené skutočnosti

súdu prvého stupňa svedčia o negatívnom postoji odsúdeného k dodržiavaniu spoločenských noriem, vrátane trestnoprávnych noriem. Vo vzťahu k hodnoteniu odsúdeného príslušným ústavom na výkon trestu odňatia slobody súd prvého stupňa uviedol, že ani toto nie je takej povahy, aby mohol zodpovedne dospieť k záveru, že u odsúdeného skutočne došlo k jeho polepšeniu, pričom plnenie programu zaobchádzania a relatívne dobré hodnotenie správania sa odsúdeného v podmienkach ústavu vyhodnotil len ako prispôsobenie sa podmienkam výkonu trestu odňatia slobody, nie však ako preukázanie polepšenia, z čoho potom

názoru súdu prvého stupňa vyplýva, že v prejednávanej veci niet spoľahlivého podkladu pre záver, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život. Súd prvého stupňa tiež poukázal na záver hodnotenia odsúdeného, kde

ústavu je resocializačná prognóza u odsúdeného

nástroja hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti CRA menej priaznivá, nakoľko riziko recidívy je stredné.

názoru súdu prvého stupňa tak od odsúdeného nie je možné objektívne očakávať, že v prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život. 4. Súd prvého stupňa tiež uviedol, že odsúdený má len formálne kritický postoj k svojej trestnej činnosti, keď aj pri jeho výsluchu na verejnom zasadnutí uviedol, že si nie je vedomý spáchania trestného činu, za spáchanie ktorého bol právoplatne odsúdený a ktorého trest odňatia slobody aktuálne vykonáva, hoci jeho spáchanie ľutuje.

súdu prvého stupňa odsúdený nepreukázal také polepšenie, aby od neho bolo možné dôvodne očakávať, že v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody v budúcnosti povedie riadny život, ktorý záver

súdu prvého stupňa potvrdzuje aj zistenie, že predchádzajúce odsúdenia nemali na odsúdeného výchovný vplyv v takej miere, aby sa v budúcnosti nedopúšťal trestnej činnosti. Súd prvého stupňa uzavrel, že osoba odsúdeného posudzovaná aj cez jeho kriminálnu minulosť nedáva dostatočné garancie, že doposiaľ vykonaný trest dostatočne viedol k jeho polepšeniu, a preto žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. 5. Po vyhlásení napadnutého uznesenia sa prokurátor vzdal práva podať sťažnosť a odsúdený sťažnosť podal, ktorú bližšie neodôvodnil, a to ani do predloženia spisu Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Práva podať sťažnosť sa po vyhlásení napadnutého uznesenia vzdal aj zástupca ústavu, keďže riaditeľ ústavu sa

§ 415ods.

3 Trestného poriadku k návrhu odsúdeného na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody pripojil.

1. Spis súdu prvého stupňa bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") predložený na rozhodnutie o sťažnosti odsúdeného proti napadnutému uzneseniu
2. mája
3. 7.

§ 192ods.

1 Trestného poriadku Pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

1. a)správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
2. b)konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. 8.

§ 193ods.

1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. 9. Najvyšší súd na základe riadne a včas podanej sťažnosti, ktorú podala oprávnená osoba

§ 192ods.

1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému bola sťažnosť podaná, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

1. Zo spisu súdu prvého stupňa vyplynulo, že odsúdený
2. marca 2026 podal návrh na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý odôvodnil len tým, že splnil zákonné podmienky na také rozhodnutie.
3. Zo skráteného výpisu odsúdeného vyplýva, že odsúdený aktuálne vykonáva trest odňatia slobody v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Prešov v trestnej veci Krajského súdu v Košiciach vedenej pod sp. zn. 8 Ntc 2/2024 so začiatkom trestu od
4. septembra 2025 s predpokladaným koncom trestu
5. septembra 2026, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
6. Z pripojeného spisu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8 Ntc 2/2024 vyplýva, že Krajský súd v Košiciach rozsudkom z
7. mája 2025, sp. zn. 8 Ntc 2/2024

§ 15ods.

1 a § 17 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. uznal vo výroku o vine a vo výroku o treste odňatia slobody a zároveň rozhodol, že sa na území Slovenskej republiky vykoná rozsudok Okresného súdu v Zakopanom, Poľská republika z

1. februára 2021, sp. zn. II K 733/19, právoplatný
2. februára 2021 v spojení s uznesením Okresného súdu v Zakopanom, Poľská republika z
3. apríla 2022, sp. zn. II Ko 241/22, právoplatným
4. júna 2022, ktorým bol odsúdený uznaný vinným zo spáchania trestného činu proti majetku

článku 279 paragrafu 1 poľského Trestného zákonníka, ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že „v noci

1. februára 2019 v D. A., konajúc spoločne a v dorozumení s inými nezistenými osobami, sa vlámal do Penziónu U., a to prekonaním elektronickej zámky na dverách pomocou nezisteného nástroja a následne si z izby prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, a to mobil značky Xiaomi Redmi 5+ Gold zlatej farby v hodnote 730 zlotých s pamäťovou kartou v hodnote 50 zlotých a puzdro v hodnote 30 zlotých, pričom celková suma škody bola 800 zlotých na škodu K. N.", za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok s podmienečným odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby 2 (dva) roky s tým, že uznesením Okresného súdu v Zakopanom, Poľská republika z
2. apríla 2022, sp. zn. II Ko 241/22, právoplatným
3. júna 2022 bolo rozhodnuté, že odsúdený uvedený trest odňatia slobody vykoná. Krajský súd v Košiciach zároveň rozsudkom z
4. mája 2025, sp. zn. 8 Ntc 2/2024

§ 517ods.

2 Trestného poriadku a § 48 ods. 4 Trestného zákona rozhodol, že odsúdený bude vo výkone trestu odňatia slobody pokračovať bez jeho premeny v ústave na výkon trestu odňatia slobody v minimálnom stupni stráženia.

1. Z pripojeného spisu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8 Ntc 2/2024 ďalej vyplynulo, že Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z
2. júla 2025, sp. zn. 2 Urto 5/2025

§ 518ods.

4 Trestného poriadku odvolanie odsúdeného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 15. mája 2025, sp. zn. 8 Ntc 2/2024 zamietol. 14.

§ 66ods.

1 písm. a), písm.

1. b)Trestného zákona Súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
2. a)ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,
3. b)ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody. 15.

§ 66ods.

2 Trestného zákona Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. 16.

§ 415ods.

1 Trestného poriadku O podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka a ak ide o odsúdeného na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie, po uplynutí troch rokov od zamietnutia, okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne. 17.

§ 18ods.

1 zákona č. 549/2011 Z. z. Súd, ktorý rozhodol o uznaní a výkone rozhodnutia, je oprávnený prijať všetky následné rozhodnutia spojené s výkonom trestnej sankcie vrátane podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. 18. Vo vzťahu k formálnym podmienkam podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody ohľadom uznaného trestu je nutné uviesť, že z hľadiska posúdenia dotknutého trestného činu ako prečinu, zločinu alebo obzvlášť závažného zločinu vo vzťahu k podmienke výkonu určitej časti trestu pri podmienečnom prepustení (§ 66, § 67 Trestného zákona) je rozhodujúca právna kvalifikácia

cudzieho rozhodnutia (a týmto rozhodnutím kvalifikačne použitého zákona iného štátu), ktoré bolo uznané príslušným súdom Slovenskej republiky, a to z hľadiska kritérií uvedených v § 10 a v § 11 Trestného zákona (forma zavinenia a trestná sadzba trestu odňatia slobody). [R 13/2016].

1. Použijúc kritériá uvedené v bode 18 tohto uznesenia a vychádzajúc z trestných sadzieb trestu odňatia slobody uvedenej v Osvedčení vydanom Krajským súdom v Nowom Saczi
2. júna 2024 (pozn. trestná sadzba trestu odňatia slobody pri trestnom čine proti majetku

článku 279 paragraf 1 poľského Trestného zákonníka je od jedného do desiatich rokov) je potrebné trestný čin, zo spáchania ktorého bol odsúdený uznaný vinným, potrebné pre účely posúdenia dotknutého trestného činu ako prečinu, zločinu alebo obzvlášť závažného zločinu vo vzťahu k podmienke výkonu určitej časti trestu pri podmienečnom prepustení posúdiť ako zločin.

1. Z hodnotenia odsúdeného vypracovaného ústavom, ako aj zo skráteného výpisu odsúdeného vyplýva, že odsúdený nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody sám
2. septembra
3. Formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody preto odsúdený aplikujúc § 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona splnil až
4. mája 2026, teda nie
5. marca 2026, ako to v napadnutom uznesení nesprávne konštatoval súd prvého stupňa. Keďže súd prvého stupňa napadnutým uznesením rozhodol už
6. apríla 2026, bolo jeho povinnosťou návrh odsúdeného zamietnuť pre nesplnenie podmienky výkonu dvoch tretín uloženého trestu odňatia slobody. Nakoľko najvyšší súd o sťažnosti odsúdeného proti napadnutému uzneseniu rozhoduje po výkone dvoch tretín uloženého trestu odňatia slobody, pochybenie súdu prvého stupňa nemôže viesť k zamietnutiu takej sťažnosti a formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je potrebné považovať za splnenú.
7. Odhliadnuc od uvedeného pochybenia súdu prvého stupňa najvyšší súd zastáva názor, že súd prvého stupňa nesplnenie dvoch materiálnych podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vyhodnotil správne.
8. Materiálnymi podmienkami pre možnosť podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody sú preukázanie polepšenia odsúdeného vo výkone trestu plnením jeho povinností a jeho správaním a zároveň očakávanie riadneho vedenia života odsúdeným v budúcnosti.
9. Polepšenie je vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa navonok prejavuje v jeho správaní. Dobré správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody však samé osebe automaticky neznamená, že sa odsúdený polepšil, pretože môže byť aj len prejavom vonkajšej adaptácie odsúdeného na prostredie väznice, nie znakom skutočných zmien osobnosti odsúdeného (primerane R 37/1973).
10. Materiálnu podmienku možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život je potrebné skúmať aj pri zohľadnení okolností predchádzajúceho života odsúdeného, vrátane jeho skorších odsúdení (primerane R 5/2017).
11. Najvyšší súd v zhode so súdom prvého stupňa uvádza, že zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po uplynutí ustanovenej doby bez zreteľa na účel trestu. Výkon uloženého trestu má na odsúdeného vplývať tak, aby došlo k jeho polepšeniu bez ohľadu na to, či bude alebo nebude podmienečne prepustený. Podstatou úvah súdu pri rozhodovaní o návrhu na podmienečné prepustenie odsúdeného je v konečnom dôsledku ustálenie dôvodnosti predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti i na slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy. Pokiaľ však odsúdený v čase rozhodovania o jeho návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nepreukázal skutočné polepšenie (teda splnenie prvej materiálnej podmienky), potom nie je možné dospieť k záveru o splnení druhej materiálnej podmienky.
12. Pokiaľ ide o nesplnenie prvej materiálnej podmienky, súd prvého stupňa uviedol, že hodnotenie odsúdeného nie je takej povahy, aby mohol zodpovedne dospieť k záveru, že u odsúdeného skutočne došlo k jeho polepšeniu. K uvedenému najvyšší súd dodáva, že je pravdou, že správanie sa odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody je bezproblémové a odsúdený bol aj jedenkrát disciplinárne odmenený a disciplinárne potrestaný nebol. Na strane druhej je ale potrebné poukázať na odôvodnenie návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktoré je rýdzo formálne, pričom odsúdený svoj návrh odôvodnil len tým, že spĺňa zákonné podmienky na podmienečné prepustenie. Odsúdený ani na verejnom zasadnutí svoj návrh bližšie neodôvodnil a v podstate neuviedol nič, z čoho by bolo možné usudzovať na jeho skutočné polepšenie. Naopak k spáchanému trestnému činu sa vyjadril v tom zmysle, že o jeho spáchaní ani nemal vedomosť. Vzhľadom na toto vyjadrenie odsúdeného vyznieva zvláštne jeho ďalšie vyjadrenie,

ktorého spáchanie trestného činu ľutuje, čo je v rozpore s jeho predchádzajúcim vyjadrením o tom, že o trestnom čine nemal vedomosť, pretože z formulácie skutkovej vety (bod 12 tohto uznesenia) je nepochybné, že trestný čin nemohol spáchať tak, aby o ňom vedomosť nemal. Vyjadrenie odsúdeného na verejnom zasadnutí tak korešponduje s obsahom jeho hodnotenia, v ktorom ústav okrem iného uviedol, že odsúdený k svojej trestnej činnosti s odstupom času zaujíma formálne kritický postoj. Najvyšší súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o nesplnení prvej materiálnej podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, t. j. so záverom, že odsúdený nepreukázal svoje polepšenie plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu. 27. Pokiaľ ide o poukaz súdu prvého stupňa na hodnotiacu správu ústavu,

ktorej je resocializačná prognóza odsúdeného menej priaznivá a riziko recidívy jeho trestnej činnosti je stredné, najvyšší súd poznamenáva, že pri tomto závere sa ústav odvolal na nástroj hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti CRA (ďalej len „nástroj CRA"). Najvyšší súd zastáva názor, že poukaz ústavu len na nástroj CRA v tomto smere nie je dostatočný, o to viac, že ústav súdu prvého stupňa nepredložil tzv. hodnotiaci dotazník, z ktorého by bolo zrejmé, aké konkrétne skutočnosti ústav vo vzťahu k záveru o resocializačnej prognóze odsúdeného a riziku jeho sociálneho zlyhania vyhodnocoval. Na tomto mieste je naviac nutné zdôrazniť, že aj keď hodnotenie odsúdeného vypracováva ústav, o podmienečnom prepustení odsúdeného rozhoduje súd, pričom konečné posúdenie resocializačnej prognózy odsúdeného a rizika jeho sociálneho zlyhania musí urobiť taktiež súd. Práve z tohto dôvodu má hodnotenie odsúdeného vypracované ústavom len odporúčací charakter s tým, že pokiaľ súd chce svoje závery o resocializačnej prognóze odsúdeného a riziku recidívy oprieť o nástroj CRA používaný ústavom, potom musí mať možnosť preskúmať podklady, ktoré ústav použil a zároveň odsúdenému vysvetliť, prečo sa s takými závermi stotožňuje. Odhliadnuc od uvedeného však v prejednávanom prípade formálny odkaz na nástroj CRA nič nemení na správnom závere súdu prvého stupňa o nesplnení prvej materiálnej podmienky na podmienečné prepustenie, pretože takýto odkaz súd prvého stupňa použil len parciálne a svoj záver o nesplnení prvej materiálnej podmienky riadne odôvodnil.

1. Najvyšší súd sa ďalej stotožňuje aj so záverom súdu prvého stupňa o nesplnení druhej materiálnej podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, t. j. že sa od odsúdeného môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
2. Materiálnu podmienku možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, súd skúma komplexne, posudzuje pritom všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, prostredie, v ktorom žil, celý jeho doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je odsúdený vo výkone trestu s cieľom dospieť k záveru, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že odsúdený v prípade podmienečného prepustenia na slobodu povedie riadny život, t. j. život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti. Pre hodnotenie splnenia podmienky očakávania riadneho vedenia života po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody má nepochybne význam aj posúdenie prostredia, do ktorého sa odsúdený mieni vrátiť.
3. Pokiaľ ide o trestnú minulosť odsúdeného, súd prvého stupňa správne poukázal na odpis registra trestov odsúdeného, z ktorého vyplýva, že odsúdený bol opakovane súdne trestaný najmä pre majetkovú trestnú činnosť, ktorú mal spáchať aj po jeho odsúdení rozsudkom Okresného súdu v Zakopanom, Poľská republika z
4. februára 2021, sp. zn. II K 733/19, právoplatným
5. februára 2021, pričom skutok, ktorý mal

cit. rozsudku spáchať, mal byť spáchaný v skúšobnej dobe jeho podmienečného odsúdenia rozhodnutím súdu Keszthelyi Járásbíroság zo

1. januára 2018, sp. zn. 8.B. 140/2017/36, ktoré nadobudlo právoplatnosť
2. marca 2018 a ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby 3 (tri) roky (pozn. záznam v odpise registra trestov s por. číslom 12). Z odpisu registra trestov odsúdeného tiež vyplýva, že odsúdený bol opakovane vo výkone trestu odňatia slobody a napriek tejto skutočnosti i naďalej páchal trestnú činnosť, z čoho potom možno vyvodiť, že ani jeho predchádzajúce odsúdenia nesplnili svoj účel.
3. Pokiaľ ide o budúcnosť odsúdeného, odsúdený neuviedol, kam by sa chcel po výkone trestu odňatia slobody vrátiť, akú má predstavu o jeho ďalšom živote a ako si mieni zabezpečovať zdroje na svoje živobytie.
4. Zo skutočností uvedených v bodoch 30 a 31 tohto uznesenia potom nie je možné zodpovedne dospieť k záveru, že od odsúdeného možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
5. Najvyšší súd uzatvára, že súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru o nesplnení materiálnych podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody a správne rozhodol, pokiaľ jeho návrh zamietol a na správnosti tohto záveru nič nemení ani nesprávny poukaz na § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona vo výroku napadnutého uznesenia. Najvyšší súd preto sťažnosť odsúdeného

§ 193ods.

1 písm. c) Trestného poriadku zamietol, pretože táto nebola dôvodná.

1. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:
2. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.