Obsah (4)

§ 387§ 420§ 421§ 444

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Cdo/38/2024 Identifikačné číslo spisu: 4121201081 Dátum vydania rozhodnutia: 28.05.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Terézia Mecelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

ktorého došlo k chybe na strane banky ako spracovateľa úveru, pretože pracovník správne nevyznačil existujúci úver žalobcov v Z. na byt v P. (okrem toho mali ešte druhý úver na dom zo F. F. R.. F..). Sama žalovaná vyzývala žalobcov, aby sa pokúsili zohnať si úver v inej banke, o čo sa oni aj pokúšali, ale už neúspešne. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno o spôsobení škody žalobcami. Žalovaná sama mohla ukončiť zmluvný vzťah založený kúpnou zmluvou, čím by došlo k zrušeniu záložného práva. Žalobu preto považoval za dôvodnú. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a vecne úspechom žalobcov v spore v plnom rozsahu, keď v konaní nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre možnosť aplikácie ustanovenia § 257 CSP. 2. Krajský súd v Nitre (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie tiež len „nižšie súdy“) na odvolanie žalovanej rozsudkom z 13. júna 2023 sp. zn. 12Co/79/2022

§ 387ods.

1 a 2 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Potvrdenie rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou. Uviedol, že na strane žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie v sume 15 000 eur, keďže získala majetkový prospech plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Nestotožnil sa s námietkou žalovanej, že súd prvej inštancie neposúdil platnosť kúpnej zmluvy, pretože bolo zrejmé, že zmluvu považoval za platne uzatvorenú a zmluvný vzťah za trvajúci až do momentu odstúpenia žalobcov od zmluvy pre nemožnosť plnenia kúpnej ceny. K tvrdeniam žalovanej o zlých úmysloch žalobcov odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie uviedol, že vykonané dôkazy nesvedčia o účelovom konaní žalobcov s cieľom získať úver, zaťažiť nehnuteľnosť žalovanej bez záujmu kúpiť od nej byt. Poukázal na rozpory a nelogickosť v argumentácii žalovanej ohľadne škody, ktorá jej mala vzniknúť konaním žalobcov a ktorú ničím nepreukázala; žalovaná mohla od kúpnej zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny odstúpiť, čo však neurobila, ale uprednostnila predaj nehnuteľnosti aj so zriadeným záložným právom za nižšiu kúpnu cenu. Škoda, ktorá mala žalovanej vzniknúť, nie je vôbec v príčinnej súvislosti s konaním žalobcov. Odvolací súd poukázal na to, že zmluvné strany si dohodli spôsob úhrady kúpnej ceny, presne v intenciách dohody postupoval U. X. a žalovanej bola časť kúpnej ceny prevedená na ňou zadaný účet. Keďže následne došlo k odstúpeniu žalobcov od zmluvy, na strane žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie, a to bez ohľadu na to, či došlo k prevodu peňazí pred vyznačením plomby. Vyznačenie plomby nemení nič na tom, že žalovaná má finančné prostriedky, ktoré zaplatili žalobcovia ako časť kúpnej ceny v zmysle zmluvných dojednaní a tieto finančné prostriedky odmieta vydať. Žalovaná v odvolaní účelovo uvádzala, že ak U. X.ˇ vyplatil nejake´ finančné prostriedky jej manželovi, išlo o finančné prostriedky z iného záväzkového vzťahu, ale nie o kúpnu cenu žalobcov. Neuviedla pritom, o aký iný záväzok malo ísť. Žalovaná sa zamotala do svojich fabulácií, keď tvrdila, že medzi U.ˇ. a jej manželom mal vzniknúť nový záväzkový vzťah, avšak na druhej strane vrátila U. X. preplatok v sume 250 eur, pričom uvádzala, že peniaze nevrátila žalobcom ona, ale v jej mene ich vrátil U. X.ˇ. Otázne potom je, prečo mu nevrátila celú sumu peňazí, keď ako tvrdí, s U. X. nebola v žiadnom záväzkovom vzťahu. Tvrdenia o nedôveryhodnosti svedka U.ˇ.ˇ žalovaná postavila len na vlastných nepodložených domnienkach o spoločnom účelovom konaní svedka a žalobcov s cieľom podviesť žalovanú. Tvrdenia o zrušení registrácie U. L. ako finančného agenta od 27. júna 2017 považoval odvolací súd za neprípustnú novotu v konaní (§ 366 CSP), na ktorú nemohol prihliadať. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania právne odôvodnil ustanovením § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP a vecne úspechom žalobcov 1/ a 2/ v odvolacom konaní. 3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj len „dovolateľka“) dovolanie. Dovolanie odôvodnila ustanovením § 420 písm. f) CSP, t. j. nesprávnym procesným postupom súdu znemožňujúcim strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a ustanovením § 421 ods. 1 písm. a) CSP, t. j. nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom v otázke, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Navrhla, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň navrhla, aby dovolací súd odložil právoplatnosť a vykonateľnosť napadnutého rozsudku. Namietala nesprávne právne posúdenie otázky pasívnej vecnej legitimácie. Časť kúpnej ceny (15 000 eur) bola

bodu 3.2.1. kúpnej zmluvy vyplatená U. X. (realitnej kancelárii) a ten

bodu 3.

1. kúpnej zmluvy nemal právo previesť túto sumu žalovanej skôr ako bude vyznačená plomba po podaní kúpnej zmluvy na vklad (dodnes táto právna podmienka splnená nebola). Ak teda realitná kancelária nemala právo previesť kúpnu cenu žalovanej, nejednalo sa o realizáciu zmluvného právneho vzťahu a žalovaná nemohla niesť zodpovednosť (prenesenú z realitnej kancelárie) za majetkový prospech plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Napadnuté rozhodnutie teda záviselo od vyriešenia právnej otázky, či v prípade, ak prijímateľ finančných prostriedkov bez splnenia odkladacej podmienky (a teda vzniku práva tieto poukázať tretej osobe) prehlási, že ich odoslal i napriek tomu tretej osobe, či je táto tretia osoba pasívne vecne legitimovaná na vydanie bezdôvodného obohatenia takýmto postúpením zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie zložiteľovi finančných prostriedkov z dôvodu, že právny dôvod dodatočne odpadol. Porušenie práva na spravodlivý proces videla dovolateľka v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutí nižších súdov, keď nebolo zodpovedané na základnú námietku žalovanej týkajúcu sa neplatnosti kúpnej zmluvy, nebolo zohľadnené nepoctivé konanie žalobcov od
2. februára 2020 zakladajúce namietanú neplatnosť ani nebolo zohľadnené, že si žalobcovia na priznanú hypotéku na byt žalovanej kúpili po podpísaní zmluvy s nimi v krátkom časovom období ďalšie dve iné nehnuteľnosti, čím sa svojvoľne dostali do omeškania. Žalobcovia si v tom čase museli uvedomovať, že vzhľadom na svoj príjem (v prvej polovici roka 2020 už žalobca nemal príjem z dôvodu ukončenia podnikania a žalobkyňa nastupovala na materskú dovolenku) nebudú mať peniaze na kúpu tretej nehnuteľnosti, no i napriek tomu kúpnu zmluvu uzavreli a úmyselne blokovali predaj bytu žalovanej za vyššiu cenu (dlhodobo odmietali F. F. odblokovať záložné právo na byt žalovanej), pričom súd nevysvetlil, prečo takéto konanie považoval za mravné a v súlade so zákonom. Súd vôbec nezdôvodnil, prečo zmenu vlastníctva bytu žalovanej jeho predajom E. B. nepovažoval za zánik záväzku z titulu nemožnosti plnenia prevodu vlastníctva, hoci to bolo sústavne namietané. Súd nevysvetlil, prečo sa odklonil od súdnej praxe a pripustil ako zákonnú alternatívu, že keď účastník

právneho vzťahu prijme finančné prostriedky, jeho obrana, že ich poslal tretej osobe, môže byť aj úspešná.

1. Žalobcovia 1/ a 2/ sa s argumentáciou žalovanej nestotožnili a navrhli dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo vydané napadnuté rozhodnutie (§ 424 CSP), za splnenia tiež podmienok zastúpenia takejto strany a spísania jej dovolania v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalovanej je prípustné a dôvodné.
3. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 7.

§ 420písm.

f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 8.

§ 421ods.

1 písm.

1. a)CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. 9. Žalovaná vyvodzovala prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 písm.
2. f)CSP a § 421 ods. 1 písm.
3. a)CSP. Dovolací súd, vychádzajúci z konštrukcie dovolacieho konania v podmienkach aktuálnej právnej úpravy civilného sporového procesu a tiež z ostatného záveru veľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu o prípustnosti kumulácie dovolacích dôvodov

§ 420a § 421 CSP (v tejto súvislosti porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 21.

marca 2018 sp. zn. 1VCdo/1/2018), preto pristúpil ku skúmaniu existencie dovolacích dôvodov (a tiež dôvodov prípustnosti dovolania), uplatnených dovolaním v tejto veci,

chronológie priradenej im ustanoveniami zákona, ktorého sú súčasťou. 10. Z hľadiska prípustnosti dovolania

§ 420písm.

1. f)CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017, 2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto posudzoval opodstatnenosť argumentácie žalovanej, že v konaní (pred odvolacím súdom) došlo k ňou tvrdenej vade zmätočnosti. 11. Pojmovým znakom vady zmätočnosti uvedenej v ustanovení § 420 písm.
2. f)CSP je, že k nej došlo nesprávnym „procesným“ postupom súdu, ktorý znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie), znemožňujúca strane sporu (skôr a dnes ešte v mimosporových konaniach stále účastníkovi konania) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (tu por. R 129/1999 a 1Cdo/202/2017, 2Cdo/162/2017, 3Cdo/22/2018, 4Cdo/87/2017, 5Cdo/112/2018, 7Cdo/202/2017 a 8Cdo/85/2018). Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. 12. Dovolateľka namietala nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu. Uviedla, že nebolo zodpovedané na základnú námietku žalovanej týkajúcu sa neplatnosti kúpnej zmluvy, nebolo zohľadnené nepoctivé konanie žalobcov zakladajúce namietanú neplatnosť. Súd vôbec nezdôvodnil, prečo zmenu vlastníctva bytu žalovanej jeho predajom E. B. nepovažoval za zánik záväzku z titulu nemožnosti plnenia prevodu vlastníctva, hoci to bolo sústavne namietané. 13. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces, ktorý je chránený v čl. 46 ods. 1 Ústavy (ústavný zákon SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (príloha oznámenia FMZV ČSFR č. 209/1992 Zb., ďalej len ,,Dohovor“), je okrem práva domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (prístup k súdu) aj právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia síce neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania, avšak z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia. 14. Včlenením formulácie o práve na spravodlivý súdny proces do textu zákona (§ 420 písm.
3. f)CSP) sa požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia neliberalizovali, ale naopak, sprísnili (IV. ÚS 314/2020, ZNaU 69/2020). 15. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP); odvolací súd sa však v odôvodnení musí zaoberať podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie a rovnako sa odvolací súd musí vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 CSP). 16. V danej veci odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, pričom vo vzťahu k namietaným nedostatkom odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd uvádza nasledovné. Najvyšší súd sa nestotožňuje s dovolateľkou, že by nebolo reagované na jej námietky týkajúce sa neplatnosti zmluvy a nepoctivého konania žalobcov. Obdobne namietala žalovaná absenciu odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, k čomu odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie považoval zmluvu za platne uzatvorenú, pričom zmluvný vzťah

jeho názoru trval až do momentu odstúpenia žalobcov od zmluvy pre nemožnosť plnenia kúpnej ceny a žalovaná neuniesla dôkazné bremeno o zlých úmysloch žalobcov. Konštatoval, že z vykonaných dôkazov nevyplývalo, že by žalobcovia konali účelovo s cieľom získať úver, zaťažiť nehnuteľnosť žalovanej a bez záujmu kúpiť byt od žalovanej. Žalobcovia zaplatili časť kúpnej ceny v sume 17 000 eur a snažili sa získať aj ďalšie finančné prostriedky, keďže boli žalovanou vyzvaní na uhradenie doplatku kúpnej ceny v sume 68 000 eur, avšak bezúspešne. Žalobcovia sa chceli so žalovanou dohodnúť na odstúpení od zmluvy s tým, že jej zaplatia sumu 3 000 eur, s čím žalovaná nesúhlasila. Otázne je, ako si žalovaná vysvetľovala poukázanie sumy 15 000 eur na jej účet, keď ako sama uvádzala, zmluvu považovala za neplatnú.

1. Dovolací súd však musí dať za pravdu žalovanej, keď namieta, že odvolací súd nereagoval na jej námietku, prečo zmenu vlastníctva bytu žalovanej jeho predajom E. B. nepovažoval za zánik záväzku z titulu nemožnosti plnenia prevodu vlastníctva. Už len z obsahu rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd vyabstrahoval túto námietku žalovanej, keď vo svojom odôvodnení uviedol, že žalovaná v odvolaní namietala zánik jej záväzku, a to po predaji nehnuteľnosti E. B.ˇ(nehnuteľnosť už nebola v jej vlastníctve). V tejto súvislosti poukázala na § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka o nemožnosti plnenia (ods. 8 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu). V odôvodení rozhodnutia sa však odvolací súd opomenul s touto námietkou vysporiadať. Uvedené možno vnímať i z toho pohľadu, že táto skutočnosť v rámci posudzovania ďalších rozhodných skutočností vo vzťahu i k právnemu posúdeniu nebola hodnotená. Absencia vysporiadania sa odvolacieho súdu v jeho rozsudku s takou odvolacou námietkou, ktorú bez ďalšieho nejde označiť za nepodstatnú, resp. ak aj pre prípad jej naozajstnej nepodstatnosti chýba argumentácia spôsobilá presvedčiť, prečo je to tak, je totiž tak závažným nedostatkom rozhodnutia (a zásahu do procesných práv strany sporu), ktorého intenzita zakladá (až) porušenie práva na spravodlivý súdny proces.
2. Dovolacím súdom konštatovaná procesná vada zmätočnosti uvedená v ustanovení § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť dovolania; zároveň je však tiež dôvodom, so zreteľom na ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie bez ďalšieho zrušiť. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu sa pritom do
3. júna 2016 ustálila na tom, že ak v konaní došlo k procesnej vade zmätočnosti znemožňujúcej strane realizáciu jej procesných oprávnení, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší bez toho, aby sa zaoberal správnosťou právnych záverov, na ktorých spočíva zrušované rozhodnutie súdu (1Cdo/44/2015, 2Cdo/111/2014, 3Cdo/4/2012, 4Cdo/263/2013, 5Cdo/241/2013, 6Cdo/591/2015, 7Cdo/212/2014, 8Cdo/137/2015) a na tom zotrváva rozhodovacia prax najvyššieho súdu aj po nadobudnutí účinnosti predpisov tvoriacich súčasť rekodifikácie slovenského civilného procesu (2Cdo/5/2018, 3Cdo/146/2018, 8Cdo/70/2017).
4. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže

povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí (§ 450 CSP). Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami preto zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, majúc za to, že náprava zrušením len rozhodnutia odvolacieho súdu je v tomto prípade možná i postačujúca (§ 449 ods. 2 CSP). 20. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). 21.

§ 444ods.

1 a 2 CSP dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Ak nejde o rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť plniť, dovolací súd môže na návrh odložiť jeho právoplatnosť, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa; ustanovenie § 230 tým nie je dotknuté. Najvyšší súd nezistil splnenie podmienok pre odloženie vykonateľnosti či právoplatnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 a 2 CSP v súlade s ustálenou predchádzajúcou praxou o tom nevydal samostatné rozhodnutie. 22. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.