1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona a iné, o dovolaní obvinenej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3To/67/2020, z 21. júna 2022 rozhodol:
c) Trestného poriadku dovolanie obvinenej Z. I. odmieta. Odôvodnenie Rozsudkom bývalého Okresného súdu Bratislava V (v súčasnosti Mestský súd Bratislava I), sp. zn. 6T/31/2013, z 29. novembra 2019 bola obvinená Z. I. uznaná za vinnú v bodoch 1/ - 10/ za pokračujúci zločin úverového podvodu
1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, v bodoch 1/ - 3/, 5/, 8/ - 10/ v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom poškodzovania cudzích práv
1 písm. a) Trestného zákona, v bode 11/ z prečinu podvodu
1 Trestného zákona, ďalej v bodoch 12/, 26/ z prečinu podvodu
1, ods. 2 Trestného zákona, v bodoch 13/ - 25/ za pokračujúci obzvlášť závažný zločin podvodu
1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona a v bode 27/ uvedeného rozsudku z prečinu podvodu
1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzích práv
1 písm. a) Trestného zákona, ktorých sa dopustila na skutkovom základe tam podrobne rozvedenom. Za to jej bol
4, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 38 ods. 5, § 37 písm. h), § 37 písm. m) Trestného zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 rokov. Na jeho výkon bola
2 písm. a) Trestného zákona zaradená do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
2 Trestného zákona bol zrušený rozsudok Okresného súdu Košice II, sp. zn. 5T/138/2013, z
1 Trestného poriadku súd zároveň obvinenú zaviazal k náhrade škody voči poškodeným subjektom citovaným v rozsudku súdu prvého stupňa. Zároveň
2 Trestného poriadku niektorých z nich so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd rozhodujúci na podklade odvolania obvinenej rozhodol rozsudkom, sp. zn. 3To/67/2020 z 21. júna 2022, tak, že
1 písm. d) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a
3 Trestného poriadku uznal Z. I. za vinnú na skutkovom základe tam vyjadrenom a to v bodoch 1/ až 10/ z pokračovacieho zločinu úverového podvodu
1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, v bode 11/ z prečinu podvodu
1 Trestného zákona a v bodoch 12/ až 27/ z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu podvodu
1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona. Za čo jej uložil
4, § 41 ods. 1, ods. 2 § 38 ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov.
2 písm. a) Trestného zákona bola na výkon trestu odňatia slobody zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1 Trestného poriadku bola obvinenej uložená povinnosť v príznačnej výrokovej časti nahradiť škodu uvedeným poškodeným v presne určených výškach. Zároveň odvolací súd niektorých z nich odkázal
2 Trestného poriadku so zvyškom ich nároku na civilný proces. Obvinená Z. I. podala prostredníctvom obhajcu proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, a to s poukazom na údajné naplnenie dôvodu dovolania
1 písm. i) Trestného poriadku [rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť]. V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom obvinená považovala vykonané právne posúdenie skutkov za nezodpovedajúce zisteným skutkovom okolnostiam.
jej názoru skutkové zistenia nenapĺňali všetky zákonne znaky skutkovej podstaty trestných činov, pre ktoré bola u nej vyslovená vina. Pri hodnotení právnej stránky skutku došlo k pochybeniu spočívajúcom v nesprávnej právnej subsumpcii zistených okolností pod príslušné ustanovenia Trestného zákona, a teda bolo nesprávne aplikované hmotné právo. Ďalej mala obvinená za to, že nesprávne právne posúdenie skutku spočívalo v tom, že bola uplatnená prísnejšie právna kvalifikácia, než aká z odpovedajúcich skutkových okolnosti vyplýva. V jej prípade neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu tak, ako ich vyžaduje zákon a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je preto založené na nesprávnom právnom posúdení skutku. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, že by súd zohľadnil všetky podstatné znaky objektívnej a subjektívnej stránky skutkovej podstaty, pričom existujú pochybnosti, či zistené skutkové okolnosti napĺňajú zákonné kritéria pre právnu kvalifikáciu skutku ako trestných činov, z ktorých bola uznaná za vinnú. Pri subsumcii zisteného skutku bolo potrebné dôsledne hodnotiť všetky zákonom požadované znaky, hlavne otázku úmyselného zavinenia, výšku spôsobenej škody, prípadne charakter pokračovania v trestnej činnosti a jednotiaci zámer páchateľa. Navrhla preto, aby dovolací súd
Trestného poriadku vyslovil porušenie zákona rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3To/67/2020, z 21. júna 2022 a aby výrok tohto rozsudku, ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie zrušil a prikázal Krajskému súdu v Bratislave, aby bo veci opätovne konal a rozhodol. + + + Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvinenej skúmal procesné podmienky pre jeho podanie a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 1,ods. 2 písm.
c) Trestného poriadku, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
Trestného poriadku. Najvyšší súd poznamenáva, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších, mimoriadnych, procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Trestného poriadku, pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre možné zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie odvolanie“. Čo sa týka viazanosti dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku k tomu treba poznamenať, že táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia
Zjednodušene povedané, podstatné sú vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia § 371 Trestného poriadku. Z toho vyplýva, že v prípade, ak chybám vytýkaným v dovolaní v zmysle § 374 ods. 1 Trestného poriadku nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania
Trestného poriadku a ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne
c) Trestného poriadku, alebo zamietne
1 Trestného poriadku bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2 Trestného poriadku. Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom
1 Trestného poriadku, ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný právne uplatniteľný dôvod dovolania, než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle § 374 ods. 2 Trestného poriadku, dovolací súd dovolaniu vyhovie postupom
a nasledujúcich ustanovení Trestného poriadku a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (viď k tomu bližšie uznesenie najvyššieho súdu, sp. zn. 2Tdo/30/2011 zo 16. augusta 2011, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120/2012). K dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku:
1 písm.
3 Trestného poriadku). Najvyšší súd pripomína, že v prípade podania dovolania obvineným nie je odvolacím súdom a má doslova zakázané opätovne skúmať a meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku a v rámci toho prehodnocovať vykonané dôkazy a vyslovovať iné skutkové závery ako súd prvej a súd druhej inštancie - viď veta za bodkočiarkou v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Pre dovolací súd je v zmysle uvedeného kľúčovým skutkové zistenie,
ktorého obvinená Z. I. spáchala trestné činy tak, ako sú uvedené v skutkových vetách rozsudku odvolacieho súdu. Popísanému skutkovému stavu plne zodpovedá aj právny záver vyjadrený v posúdení konania obvinenej v bodoch 1/ až 10/ ako pokračovacieho zločinu úverového podvodu
1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, v bode 11/ prečinu podvodu
1 Trestného zákona a v bodoch 12/ až 27/ ako pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu podvodu
1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona. Použitú právnu kvalifikáciu
citovaných ustanovení odôvodňujú všetky skutkové okolnosti, ktoré sú v popise skutkov zahrnuté, a ktoré vyjadrujú naplnenie príslušných znakov skutkovej podstaty označených trestných činov. Konkrétne v bodoch 1) až 10) rozsudku krajského súdu úmyselne vylákala od iného subjektu úver tým, že ho nepravdivou informáciou uviedla do omylu v otázke splnenia podmienok na jeho poskytnutie a splácanie, pričom celkovo tým spôsobila škodu, ktorá sa v tom čase po právnej stránke považovala za škodu väčšiu (10 786,71 €). V bode 11) sa na škodu inej právnickej osoby obohatila tak, že ju uviedla do omylu a spôsobila na jej majetku škodu ktorá sa v tom čase po právnej stránke považovala za škodu malú (829,78 €). V bodoch 12) až 27) rozsudku sa na škodu iných fyzických osôb a právnickej osoby obohatila tým, že ich uviedla do omylu a spôsobila škodu, ktorá sa v tom čase po právnej stránke považovala za škodu veľkého rozsahu (206 794,65 €). Čo sa týka námietok obvinenej spočívajúcich v polemike so závermi súdov oboch stupňov o naplnení subjektívnej stránky skutkových podstát trestných činov, najvyšší súd poukazuje na závery plynúce zo stanoviska trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky pod č. 3/2011,
ktorého dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku nemôže napĺňať poukaz na to, že vykonaným dokazovaním nebola v konaní preukázaná subjektívna stránka trestného činu. Táto totiž predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu, ktorý nie je možné skúmať priamo, ale len sprostredkovane, t. j. tak, ako sa navonok prejavuje v jeho konaní, na základe konkrétnych skutkových okolností, ktorých správnosť a úplnosť v rámci dovolacieho konania nie je možné skúmať a meniť. Predmetom dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku potom môže byť už len nesprávne právne posúdenie takto ustáleného skutku v skutkovej vete rozhodnutí súdov prvého a druhého stupňa, ale nikdy samotné skutkové zistenia, ktoré sú jej obsahom a ktoré nie je možné akokoľvek dopĺňať a meniť, k čomu je možné opätovne poukázať na skôr prezentované právne úvahy najvyššieho súdu vo vzťahu k § 119 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku ako všeobecného ustanovenia upravujúceho predmet dokazovania. K rozporovanej objektívnej stránke trestných činov, najvyšší súd pre úplné „dovysvetlenie“ uvádza, že o jej naplnení s odkazom na ustálený skutkový stav niet pochýb, pričom v tejto súvislosti odkazuje na znenie skutkov v rozsudku krajského súdu, ako aj právne závery vyjadrené v príslušných častiach odôvodnení rozhodnutí skôr vo veci konajúcich a rozhodujúcich súdov. Navyše, prípadnými pochybnosťami ohľadne skutkových zistení, sa najvyšší súd v prípade podaného dovolania obvineným nie je oprávnený zaoberať. Z uvedeného vyplýva, že v trestnej veci obvinenej nemožno dospieť k záveru o tom, že by bol naplnený dôvod dovolania
1 písm. i) Trestného poriadku, a preto jej dovolaciu argumentáciu najvyšší súd odmietol ako zjavne nedôvodnú. Čo sa týka námietky nedostatočného odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, touto by sa najvyšší súd mohol zaoberať pod dôvodom dovolania
1 písm. c) Trestného poriadku - zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu (v tomto smere pozri skôr citované R 120/2012). Dovolací súd v nadväznosti na požiadavky ustanovenia § 168 ods. 1 Trestného poriadku v prvom rade uvádza, že tieto boli naplnené. Obvinená navyše opomenula skutočnosť, že Krajský súd v Bratislave súdu prvého stupňa v rozsudku vytkol, čo bolo nesprávne, napravil to, prípadne doplnil. V čom súdu nižšieho stupňa nebolo čo vytknúť, rozhodnutie aproboval. V tejto súvislosti ešte dovolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nevyhnutné zobrať do úvahy argumenty, skutkové a právne závery obidvoch súdov, najmä ak odvolacie námietky zodpovedajú námietkam predkladaným už pred súdom prvého stupňa. Zároveň platí, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a ostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Najvyšší súd teda nezdieľa námietky obvinenej vo vzťahu k údajným rozporom v odôvodnení odvolacieho súdu. Ku tomu je potreba dodať, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľne a v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku rozobral všetky podstatné a rozhodné skutkové i právne skutočnosti a presvedčivo vysvetlil prečo rozhodol tak, ako rozhodol. Jeho rozhodnutie považuje dovolací súd za zrozumiteľné, nie len pre osoby znalé práva, ale aj pre laickú verejnosť, pričom v ňom možno nájsť odpovede na všetky nejasné či sporné otázky, ktoré najvyššiemu súdu kladie obvinená. Pretože najvyšší súd s poukazom na vyššie konštatované nezistil naplnenie dôvodov dovolania namietaných obvinenou rozhodol v konečnom dôsledku tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.