o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva

Najvyšší súd 6 Cdo 109/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne PhDr. E. H., bývajúcej v B., v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. Ľ. B., advokátkou so sídlom v B., proti ţalovanému JUDr. M. B., bývajúcemu v B., o určenie platnosti odstúpenia od zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 11 C 40/2007, o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z

1. mája 2010 sp. zn. 5 Co 69/10 rozhodol t a k t o : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z
2. mája 2010 sp. zn. 5 Co 69/2010 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Bratislave označeným uznesením odmietol odvolanie ţalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo
3. mája 2009 č. k. 11 C 40/07-116, v spojení s opravným uznesením zo
4. septembra 2009 č. k. 11 C 40/07-123 a opravným uznesením z
5. decembra 2009 č. k. 11 C 40/2007-145, ktorým bolo zastavené konanie z dôvodu, ţe ţalobkyňa v lehote určenej súdom nedoplatila súdny poplatok za návrh napriek tomu, ţe o následkoch nezaplatenia bola riadne poučená. Odmietnutie odvolania odôvodnil jeho oneskoreným podaním. Uviedol, ţe pošta sa neúspešne pokúsila doručiť ţalobkyni výzvu na doplatenie súdneho poplatku dňa 23.3.2009, potom čo zostal aj druhý pokus o doručenie bezúspešný, uloţila zásielku dňa 24.3.2009 na poštovom úrade. Keďţe si adresátka zásielku počas jej uloţenia nevyzdvihla, povaţuje sa deň, kedy bola zásielka vrátená súdu t.j. 16.4.2009 za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Rozhodné z hľadiska začatia plynutia odvolacej lehoty je u ţalobkyne toto prvé, hoci i náhradné doručenie uznesenia, nie aţ deň skutočného prevzatia zásielky, ku ktorému došlo 30.9.2009, kedy sa ţalobkyňa osobne dostavila na súd, aby nahliadla do spisu a pri tej príleţitosti podpísala doručenku. Lehota 2 6 Cdo 109/2011 na podanie odvolania začala ţalobkyni plynúť odo dňa nasledujúceho po tomto dni a uplynula dňom
6. mája
7. Ţalobkyňa odoslala odvolanie telefaxom 29.9.2009 a písomne predloţila 30.9.2009, teda oneskorene. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie ţalobkyňa. Ţiadala, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dovolaní okrem iného namietala, ţe odmietnutím odvolania jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Poukazovala na to, ţe neboli splnené zákonné podmienky umoţňujúce pouţitie právnej fikcie doručenia uznesenia prvostupňového súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie bolo podané včas účastníčkou konania, preskúmal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré mu prechádzalo, a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. moţno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a §
8. Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací súd - ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom - z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). Existenciu vád konania uvedených v § 237 O.s.p. ţalobkyňa tvrdila, a to konkrétne vadu uvedenú pod písm. f/. Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok 3 6 Cdo 109/2011 dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.). Takýmto procesným právom účastníka je i to, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa, s ktorým nesúhlasí, bolo na základe jeho odvolania preskúmané odvolacím súdom. K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môţe byť aj uznesenie o odmietnutí odvolania z dôvodu jeho oneskorenosti, ak záver súdu o otázke včasnosti podaného odvolania je predčasný a teda nesprávny, pretoţe nebolo zistené, či odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo riadne doručené, resp. či pri jeho doručovaní bol dodrţaný zákonný postup. Podľa § 47 ods. 2 O.s.p. ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdrţuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, ţe mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloţí doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloţenia nevyzdvihne, povaţuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Zákonná konštrukcia umoţňujúca náhradné doručenie v zmysle citovaného ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p. vychádza z toho, ţe adresát sa v dobe doručenia (t.j. v konkrétny deň) skutočne zdrţuje v mieste doručenia. Aj keď tento pojem nie je výslovne definovaný, zjavne sa jedná o miesto, kde by adresát mohol byť v rozhodnej dobe doručovateľom zastihnutý, a to buď priamo, alebo aspoň prostredníctvom upovedomenia o uloţení zásielky, ak bolo urobené vhodným spôsobom. Pri doručovaní poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje zásadne doručenkou, ktorú pošta vracia späť odosielateľovi (odosielajúcemu súdu). Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytávajúca postup pri doručení, vrátane údajov vyţadovaných ustanovením § 47 ods. 2 O.s.p., potvrdzuje to, čo je v nej uvedené, pričom v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 O.s.p. údaje uvedené na doručenke sa povaţujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Tento dôsledok však môţe nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke skutočne uvedené. Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, ţe sa adresát v mieste doručenia zdrţoval, nie je osvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia je splnená. V takomto prípade je povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka (resp. jeho zástupcu), ktorému bolo doručované, navrhnúť dôkazy 4 6 Cdo 109/2011 na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, ţe sa v čase doručovania v mieste doručenia nezdrţoval (účastník nemá povinnosť preukazovať opak toho, čo nie je uvedené na doručenke, teda o čom neplatí predpoklad pravdivosti). Záver súdu o účinnom náhradnom doručení je moţný, len ak je zistené, ţe adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania zdrţoval a mal tak reálnu moţnosť dozvedieť sa, ţe bude vykonaný opätovný pokus o doručenie v deň a hodinu uvedenú v oznámení doručovateľa. V preskúmavanej veci je z obsahu doručenky zaloţenej v spise na č.l. 118 zrejmé, ţe obsahuje len údaje o tom, ţe prvý neúspešný pokus o doručenie ţalobkyni s výzvou o opakované doručenie bol vykonaný dňa 26.6.2009, opakované doručenie bolo vykonané 29.6.2009 a zásielka bola uloţená na pošte 29.6.
9. Okolnosť, ţe sa adresátka (ţalobkyňa) v mieste doručenia dňa 26.6.2009 zdrţovala, doručenka nepotvrdzuje, pretoţe ţiaden takýto údaj na nej uvedený nie je (doručenka neobsahuje predtlač so slovami „hoci sa v mieste doručenia zdrţuje“). Zároveň je na doručenke uvedený i dátum reálneho prevzatia predmetného rozhodnutia ţalobkyňou 30.9.
10. Za týchto okolností bolo povinnosťou odvolacieho súdu (prípadne aj prostredníctvom súdu prvého stupňa) vykonať šetrenie na zistenie tejto okolnosti. Pretoţe odvolací súd takto nepostupoval, je jeho rozhodnutie o odmietnutí odvolania predčasné a teda nesprávne. Ak teda odvolací súd odmietol odvolanie ţalobkyne ako oneskorene podané bez toho, aby boli splnené podmienky pre takéto rozhodnutie, odňal jej týmto rozhodnutím moţnosť konať pred súdom v zmysle ust. § 237 písm. f/ O.s.p. v spojení s § 10 ods. 1, § 201 a § 212 a nasl. O.s.p. Z obsahu spisu je tieţ zrejmé, ţe odvolací v odôvodnení svojho rozhodnutia zjavne nesprávne posudzoval plynutie odvolacej lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o zastavení konania od doručovania výzvy na doplatenie súdneho poplatku, v dôsledku čoho zmätočne konštatoval, ţe odvolacia lehota uplynula ţalobkyni
11. mája 2009, teda skôr ako bolo vôbec vydané odvolaním napadnuté uznesenie (vydané
12. mája 2009). So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 1 O.s.p. uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 5 6 Cdo 109/2011 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
13. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
14. júna 2011 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová