Najvyšší súd 6 Cdo 41/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne P., s.r.o., so sídlom v B., IČO : X., zastúpenej JUDr. L. S., advokátom so sídlom v B., proti ţalovanej Ing. K. V., bývajúcej v Ţ., zastúpenej G. s.r.o., so sídlom v B., v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ advokát JUDr. P. H., o zaplatenie 143,40 EUR s prísl., vedenej na Okresnom súde Ţilina pod sp.zn. 4 C 60/10, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z
- septembra 2010 sp. zn. 9 Co 281/2010 rozhodol t a k t o : Dovolanie ţalobkyne o d m i e t a . Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Ţiline označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Ţilina z
- mája 2010 č.k. 4 C 60/2010-62, ktorým bol zamietnutý návrh ţalobkyne o zaplatenie sumy 143,40 EUR s prísl., predstavujúcej storno poplatok za zájazd objednaný ţalovanou. Potvrdenie prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotoţňujúc sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, ako aj s odôvodnením rozhodnutia. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie ţalobkyňa. Ţiadala, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila odňatím moţnosti konať pred súdom, ktoré malo spočívať v tom, ţe prvostupňový i odvolací súd svoje rozhodnutia dostatočne neodôvodnili. Namietala najmä, ţe sa súdy nevysporiadali s jej argumentmi týkajúcimi sa moţnosti nahradenia podpisu ţalovanej tzv. mechanickými prostriedkami a odvolací súd nereagoval na jej ţiadosť o pripustenie dovolania. Okrem toho 2 6 Cdo 41/2011 namietala i nesprávne právne posúdenie veci v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, ţe smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p. Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy. Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretoţe dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani o potvrdenie rozsudku, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
- Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O.s.p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Nezistil však existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. 3 6 Cdo 41/2011 Nezistil ani podmienku prípustnosti dovolania namietanú ţalobkyňou, ktorá mala spočívať v odňatí jej moţnosti konať pred súdom tým, ţe súdy v základnom konaní svoje rozhodnutia dostatočne neodôvodnili. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil bez toho, aby svoj právny záver vyvodil z iných právnych konštrukcií či skutočností, pričom svoje rozhodnutie náleţite a presvedčivo odôvodnil. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa zrozumiteľným spôsobom vyporiadal aj s odvolacími námietkami ţalobkyne týkajúcimi sa riešenia právnej otázky - potreby vlastnoručného podpisu ţalovanej na zmluve o obstaraní zájazdu, i námietkami týkajúcimi sa opravy ceny zájazdu, stotoţňujúc sa v tomto smere so skutkovým zistením súdu prvého stupňa o zmene ceny ako podstatnej náleţitosti takejto zmluvy. Tým, ţe v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe sa stotoţňuje s dôvodmi rozsudku súdu prvého stupňa a na ne poukazuje, prevzal tieto dôvody aj v časti, v ktorej sa uvádza, ţe nebolo preukázané podpísanie zmluvy zaručeným elektronickým podpisom, resp., ţe aj keby takýto podpis bol, k uzavretiu zmluvy nedošlo. Pokiaľ dovolateľka namietala nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu aj z dôvodu, ţe odvolací súd sa nevyporiadal s jej návrhom na pripustenie dovolania, dovolací súd poznamenáva, ţe ţiadosť účastníka konania na pripustenie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu nekonštituuje Občiansky súdny poriadok ako procesné právo účastníka. Je vecou odvolacieho súdu podľa vlastnej úvahy rozhodnúť, či proti svojmu potvrdzujúcemu rozsudku pripustí dovolanie, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Keďţe uvedená ţiadosť účastníka konania nie je právne relevantná, nie je daná ani povinnosť súdu sa ňou v odôvodnení rozhodnutia zaoberať. Takáto povinnosť nevyplýva ani z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. upravujúceho náleţitosti odôvodnenia rozsudku. Preto ak odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku na ţiadosť o pripustenie dovolania nereagoval, nezaťaţil tým konanie vadou spočívajúcou v odňatí moţnosti ţalobkyni konať pred súdom. Samotné riešenie otázok uzatvorenia, resp. neuzatvorenia zmluvy o obstaraní zájazdu, resp. jej moţnej neplatnosti a tým aj celkové právne posúdenie veci, aj keby nebolo správne, nie je vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., preto prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia nezakladá. Je totiţ realizáciou vlastnej rozhodovacej činnosti súdu, ktorou sa účastníkovi konania neodnímajú ţiadne procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok 4 6 Cdo 41/2011 dáva. Nesprávne právne posúdenie veci je samostatným dovolacím dôvodom v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., ktorým by sa však dovolací súd mohol zaoberať, len ak by dovolanie bolo prípustné. So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. l písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.) bez toho, aby sa mohol zaoberať vecnou správnosťou dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu z hľadiska právneho posúdenia veci alebo prípadného výskytu iných vád (§ 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p.). O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe trovy ţalovanej, ktoré vznikli v súvislosti s vyjadrením jej zástupcu k dovolaniu, nepovaţoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za potrebné na účelné bránenie práva. Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- júna 2011 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová