1 Tr. zák. v znení účinnom do
c/ Tr. por. dovolanie obvineného J. V. sa o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 03. mája 2011, sp. zn. 2T/151/2009 bol obvinený J. V. uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíţenia na zdraví
1 Tr. zák. v znení účinnom do 01. januára 2006 (ďalej len „Tr. zák.“) v jednočinnom súbehu s trestným činom výtrţníctva
1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe dňa
1 Tr. zák. s pouţitím § 35 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.
1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. mu bol výkon uloţeného trestu podmienečne odloţený na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok. Proti tomuto rozsudku podal obvinený J. V. ihneď po jeho vyhlásení odvolanie. Krajský súd v Bratislave uznesením z 19. októbra 2011, sp. zn. 1To/94/2011,
por. odvolanie obvineného J. V. zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal obvinený 01. februára 2012 prostredníctvom svojho obhajcu dovolanie. V jeho odôvodnení uviedol ako dovolacie dôvody uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. g/, písm. i/ Tr. por., z ktorých prvý predpokladá, ţe rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a druhý, ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. Hneď v úvode zdôraznil, ţe v predmetnej trestnej veci okresný súd rozhodoval trikrát s tým, ţe prvé dve jeho rozhodnutia boli odvolacím súdom zrušené a vrátené na nové prejednanie a rozhodnutie.
názoru obvineného krajský súd rozhodol v rozpore so základnými zásadami Trestného poriadku a to najmä nerešpektujúc zásadu prezumpcie neviny v zmysle § 2 ods. 4 Tr. por., zásadu náleţitého zistenia skutkového stavu veci v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por., zásadu voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por., zásadu rovnosti strán v zmysle § 2 ods. 14 Tr. por. a zásadu ústnosti a bezprostrednosti v zmysle § 2 ods. 18 a 19 Tr. por. Obvinený poukázal na pochybenie okresného súdu, pokiaľ na hlavnom pojednávaní 03. mája 2011 tento konkrétny písomný znalecký posudok neprečítal za pouţitia § 269 Tr. por., ale iba oboznamoval zoznam listinných dôkazov pripojených k spisu.
jeho názoru obsah tohto znaleckého posudku je z hľadiska dôkaznej situácie významný a preto by bolo potrebné, aby znalec MUDr. Š. D., PhD. bol vypočutý ako znalec na hlavnom pojednávaní. Menovaný znalec síce vypovedal na hlavnom pojednávaní 02. novembra 2010, ale iba vo vzťahu k zraneniam poškodeného J. L. a nie aj k zraneniam, ktoré utrpel obvinený. Ďalej obvinený hodnotil výpoveď svedka Š. K. a zdôraznil, ţe tento svedok videl a počul iba hádku medzi obvineným a poškodeným, nie však i fyzický útok. Poukázal na rozpory vo výpovediach poškodeného s tým, ţe ho mal súd preto spod obţaloby oslobodiť, 2 Tdo 10/2012 3 keďţe bolo povinnosťou súdu prikloniť sa k moţnosti pre obvineného priaznivejšej. V závere dodal, ţe ak oba vo veci činné súdy dospeli k záveru, ţe konflikt s poškodeným riešil fyzickým útokom proti jeho telesnej integrite, mali vzhľadom na zranenie, ktoré utrpel, pri správnom právnom posúdení ţalovaného skutku takéto konanie posúdiť ako priestupok (pokiaľ nebol spod obţaloby oslobodený). Z uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu
2 Tr. por. zrušil, rovnako zrušil v celom rozsahu i predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa (rozsudok Okresného súdu Bratislava z 03. mája 2011, sp. zn. 2T/151/2009) a
1 Tr. por. prikázal Krajskému súdu v Bratislave, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol tak, ţe odvolaním napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na nové konanie, pričom ponechal na zváţenie dovolacieho súdu aj postup v zmysle § 388 ods. 2 Tr. por. K dovolaniu obvineného sa vyjadrila Okresná prokuratúra Bratislava V, ktorá navrhla toto
c/ Tr. por. odmietnuť. Najvyšší súd ako dovolací súd pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, ţe dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané prostredníctvom obhajcu osobou oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom mieste (§ 370 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.), ţe dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náleţitosti dovolania (§ 374 ods.1 a ods. 2 Tr. por.) a rovnako zistil, ţe obvinený pred podaním dovolania vyuţil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 Tr. por.). Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí
por. zistil, ţe dovolanie podané obvineným J. V. nie je dôvodné, a preto ho
c/ Tr. por. odmietol. Z obsahu dovolania vyplýva, ţe obvinený napáda skutkové zistenia súdov prvého a druhého stupňa (vykonané dôkazy, hodnotenie jednotlivých dôkazov), čo však nie je zákonný dovolací dôvod
por.
1 písm. i/ Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) je viazaný zisteným 2 Tdo 10/2012 4 skutkovým stavom veci, tak ako ho ustálili súdy niţšej inštancie, pretoţe
1 písm. i/ Tr. por. môţe byť dovolacím dôvodom skutočnosť, ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom však správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôţe skúmať a meniť. V rámci takto vymedzeného dovolacieho dôvodu je moţné účinne namietať právne vady, ale nie je moţné účinne namietať vady skutkové, t.j. nie je prípustné namietať, ţe skutok tak ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne a neúplne. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie je určené na revíziu skutkových zistení ustálených súdmi prvého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Ťaţisko dokazovania je totiţ v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môţe dopĺňať a korigovať len súd odvolací (§ 322 ods. 3, § 326 ods. 5 Tr. por.). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôţe posudzovať uţ len toho dôvodu, ţe nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, bez toho, aby ich mohol
zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Námietky obvineného ktorými namieta, ţe krajský súd rozhodol v rozpore so základnými zásadami Tr. por. a pri hodnotení dôkazov súdy nerozhodli na základe starostlivého a nestranného zhodnotenia všetkých vykonaných dôkazov (...“vykonaným dokazovaním sa orgánom činným v trestnom konaní nepodarilo zistiť skutkový stav veci tak, aby sa ním odstránili dôvodné pochybnosti o tom, ţe sa skutok stal“..., ...“súd sa nevysporiadal s otázkami, ktoré vyvstali z vykonaných dôkazov, neodstránil vzniknuté rozpory a nebral v úvahu dôkazy svedčiace v môj prospech, ktoré zásadným spôsobom spochybňujú, ţe skutok sa stal spôsobom ako je opísaný v skutkovej vete“..., ...“ak by súd náleţite preskúmal dôveryhodnosť poškodeného a najmä rozpory v jeho výpovediach, najmä pokiaľ ide o mechanizmus vzniku údajne mnou spôsobeného zranenia, musel by prijať záver, ţe obsah výpovedí poškodeného si navzájom odporuje“..., ), sú všetko námietkami, ktorými obvinený popiera správnosť a úplnosť zistenia skutku. Obsah dovolania sa vo väčšej miere týka len skutkových zistení a hodnotenia jednotlivých dôkazov súdmi oboch stupňov, napriek tomu, ţe s poukazom na nesprávne skutkové zistenia 2 Tdo 10/2012 5 alebo na nesúhlas s hodnotením dôkazov nie je možné vyvodzovať dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. V prípade právneho posúdenia zisteného skutku Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe súd prvého stupňa správne právne kvalifikoval konanie obvineného ako trestný čin ublíţenia na zdraví
1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom výtrţníctva
1 Tr. zák. a to bez ohľadu na to, či obvinený utrpel nejaké zranenia alebo nie. Ţalovaný skutok napĺňa nielen formálnu ale aj materiálnu podmienku trestného činu, pretoţe stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť je v tomto prípade jednoznačne vyšší ako nepatrný (teda nemôţe ísť o priestupok). Tieţ nie je moţné sa stotoţniť s názorom obvineného, ţe jeho konanie treba správne právne posúdiť ako priestupok, keďţe i on utrpel zranenie. Pokiaľ by obvinený eventuálne utrpel zranenia útokom poškodeného (aj keby išlo zo strany poškodeného o odplatu), nemôţe byť táto skutočnosť predmetom prieskumu vzhľadom na nemoţnosť skúmania správnosti zisteného skutku. Táto skutočnosť môţe odôvodňovať len trestné stíhanie poškodeného, nie však beztrestnosť konania samotného obvineného v danej trestnej veci (navyše v trestnej veci, kde J. V. vystupuje v postavení poškodeného, uznesením OSV OR PZ SR Bratislava V Petrţalka – sever z 10. novembra 2008, ČVS: ORP – 270/1-OSV-B5-2006, č. l. 72 súdneho spisu, bolo trestné stíhanie
1 písm. a/ Tr. por. zastavené, lebo bolo nepochybné, ţe sa nestal skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie viedlo). Pre úplnosť sa ţiada ešte dodať, ţe takéto konanie obvineného nie je moţné podradiť pod skutkovú podstatu priestupku
1 písm. b/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, pretoţe tohto priestupku sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti ublíţi na zdraví. V predmetnej trestnej veci o úmysle obvineného vzhľadom na spôsob útoku niet pochýb ako správne uviedol súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia (č.l. 4 rozsudku). Dovolateľ ďalej v súlade s ustanovením § 374 ods. 2 Tr. por. uviedol aj dôvod dovolania
1 písm. g/ Tr. por., tvrdiac, ţe rozhodnutie je zaloţené na dôkaze, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. 2 Tdo 10/2012 6 Z obsahu podaného dovolania v rámci uplatneného dovolacieho dôvodu
1 písm. g/ Tr. por. je zrejmé, ţe obvinený tento dovolací dôvod zaloţil na pochybení okresného súdu, ktorý
jeho tvrdení neprečítal na hlavnom pojednávaní 03. mája 2011 znalecký posudok za pouţitia § 269 Tr por., ale iba oboznamoval zoznam listinných dôkazov pripojených k spisu.
názoru obvineného obsah tohto znaleckého posudku je natoľko dôleţitý, ţe aj keď súd nepovaţoval výsluch znalca za nevyhnutný, mal tento prečítať aţ po splnení podmienok uvedených v ustanovení § 268 ods. 2 Tr. por. Dovolací súd sa v súvislosti s touto dovolacou námietkou plne stotoţňuje s odôvodnením rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý správne uviedol, ţe znalecký posudok vypracovaný v inej trestnej veci je potrebné prečítať výlučne postupom
por. (ako listinný dôkaz), tak ako okresný súd učinil na hlavnom pojednávaní 03. mája 2011 (prečítal celý znalecký posudok postupom
D. na hlavnom pojednávaní 02. novembra 2010 vypovedal iba vo vzťahu k zraneniam poškodeného, ale nie k zraneniam, ktoré utrpel on, je potrebné uviesť, ţe uvedené nezodpovedá skutočnosti. Menovaný znalec bol na hlavnom pojednávaní po poučení v zmysle § 144 ods. 1 Tr. por. vypočutý samosudkyňou
2 Tr. por. a tento sa vyjadroval aj k moţným zraneniam obvineného spôsobených mu útokom poškodeného (č.l. 120-121). So zreteľom na to, ţe v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania
1 Tr. por., dovolací súd musel dovolanie obvineného J. V.
c/ Tr. por. na neverejnom zasadnutí odmietnuť. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 03. apríla 2012 JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Véghová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.