← Slovensko

o vydanie nehnuteľností získaných na dražbe

Najvyšší súd 4 Obo 52/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: B., výroba dreveného tovaru, s. r. o., v konkurze, so sídlom: T. IČO: X., zast. advokátom JUDr. J. Š., so sídlom: S. proti ţalovaným: 1/ G. G., s. r. o., so sídlom: P. IČO: X., 2/ T., s. r. o., so sídlom: M., IČO: X., zast. advokátkou I. Ď., so sídlom: K. o vydanie nehnuteľností získaných na dražbe, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo

  1. februára 2006, č. k. 34Cbi/21/2005-50-Pr, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
  2. februára 2006, č. k. 34Cbi/21/2005-50-Pr z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd prvého stupňa, rozsudkom zo dňa
  3. 2006, č. k. 34Cbi/21/2005-50-Pr ţalobu, podanú ţalobcom o vydanie nehnuteľností, získaných na draţbe, zamietol a konateľom ţalobcu uloţil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť ţalovanému v
  4. rade trovy konania vo výške 72 006,-- Sk. V odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, ţe na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz v konaní, vedenom pod sp. zn. 25K 229/2002 dňa
  5. Návrh na začatie konania bol podaný dňa
  6. 2005 na Okresný súd Martin, a to v čase, keď majetok úpadcu spravoval správca konkurznej podstaty JUDr. M. P., so sídlom: K. Prvostupňový súd sa v konaní zaoberal predovšetkým otázkou, či vecnú a procesnú legitimáciu má ţalobca, zastúpený v konaní svojimi konateľmi, alebo návrh na začatie konania môţe podať výlučne správca konkurznej podstaty. Súd poukázal na § 17 ods. 1, ods. 2, § 18 ods. 1, ods. 2 a § 19 ods. 1, ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV“) a uviedol, ţe ţalovaný v
  7. rade 2 4 Obo 52/2012 získal nehnuteľnosti na draţbe, konanej exekútorom, o čom svedčí výpis z listu vlastníctva č. X. pre kat. územie T. kde je ţalovaný zapísaný ako vlastník nehnuteľností, ktoré dňa
  8. 2002 vydraţil z majetku ţalobcu na exekučnej draţbe. V prospech ţalovaného bolo vlastníctvo zapísané v roku
  9. Ak by vec bola zahrnutá do konkurznej podstaty napriek tomu, ţe bola zapísaná na ţalovaného, jediným aktívne legitimovaným účastníkom konania by mohol byť ţalovaný v
  10. rade, a to ohľadom tých nehnuteľností, ktoré na draţbe získal. Nemôţe to byť úpadca, zastúpený svojimi konateľmi, pretoţe takúto ţalobu by mohol podať iba správca, ak by pochyboval o tom, ţe nehnuteľnosť je vedená na liste vlastníctva niekoho, kto jej skutočným vlastníkom nie je. Vo vzťahu k ţalovanému v
  11. rade platí rovnako to, čo súd uviedol ohľadne postavenia ţalovaného v
  12. rade. Aj ţalovaný v
  13. rade nadobudol nehnuteľnosti na draţbe, ktorá bola vykonaná v exekučnom konaní a stal sa ich vlastníkom. Vydať ich do konkurznej podstaty by mohol iba v prípade, ak by návrh na vydanie týchto nehnuteľností bol podaný osobou, ktorá preukazuje svoje vlastníctvo a ktorá by preukázala zároveň aj to, ţe patria do konkurznej podstaty. Konatelia obchodnej spoločnosti B., výroba dreveného tovaru, s. r. o. v konkurze, však takúto aktívnu legitimáciu nemajú. K procesnému postupu súd uviedol, ţe postupujúc podľa § 101 O. s. p., konal v neprítomnosti ţalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a uviedol, ţe ním poverený právny zástupca sa nemôţe pojednávania zúčastniť, pretoţe je práceneschopný. Písomné splnomocnenie spolu s ospravedlnením súdu predloţené nebolo a ani nepoţiadal o odročenie pojednávania. Rovnako súd konal v neprítomnosti ţalovaného v
  14. rade, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 147 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), pretoţe vznik trov konania zavinili konatelia ţalobcu. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ţalobca argumentujúc, ţe na prejednanie veci neboli splnené podmienky konania podľa § 101 O. s. p. Uviedol, ţe svoju neúčasť na pojednávaní súdu riadne ospravedlnil s tým, ţe ako dôvod neúčasti uviedol práceneschopnosť ním splnomocneného právneho zástupcu. Napriek tomu, ţe súdu faxom oznámil, ţe písomné splnomocnenie na zastupovanie zašle poštou, prvostupňový súd toto zastupovanie neprijal, o čom svedčí aj tá skutočnosť, ţe rozsudok súd doručil len konateľom ţalobcu, a nie splnomocnenému právnemu zástupcovi. Súdu prvého stupňa ďalej vytkol aj tú skutočnosť, ţe vec prejednal a rozhodol o nej okrem neúčasti ţalobcu, aj za neúčasti 3 4 Obo 52/2012 ţalovaného v
  15. rade, ktorý súdnu zásielku s termínom pojednávania v odbernej lehote neprevzal. Ţalobca namietol, ţe z vyjadrenia pošty o neprevzatí zásielky ţalovaným v
  16. rade nie je moţné jednoznačne zistiť, či zákonné podmienky jej doručovania boli dodrţané, a teda či v zmysle § 46 ods. 1, ods. 2 O. s. p. je moţné túto zásielku povaţovať za doručenú. Uvedeným postupom súdu prvého stupňa bola ţalobcovi aj ţalovanému v
  17. rade odňatá moţnosť konať pred súdom, z dôvodu ktorého si títo nemohli uplatniť svoje práva účastníkov konania. Ţalobca v ďalšom spochybnil vecnú správnosť rozsudku, zaloţenú na odmietnutí právnej subjektivity úpadcu - B., výroba dreveného tovaru, s. r. o. v konkurze, v zmysle § 18 Občianskeho zákonníka a tieţ jeho procesnej spôsobilosti byť riadnym účastníkom konania podľa § 19 O. s. p. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 17/98, na základe ktorého má za to, ţe vyhlásenie konkurzu nemá za následok stratu právnej subjektivity úpadcu, a teda ani jeho spôsobilosť byť účastníkom konania. Uviedol, ţe zákon umoţňuje a pripúšťa, aby sa nároky úpadcu (v konkrétnom prípade určenie neplatnosti nadobudnutia nehnuteľností ţalovanými v
  18. a
  19. rade, ktoré mu boli neprávom odobraté ešte pred vyhlásením konkurzu, v dôsledku ktorej skutočnosti nemohli byť zahrnuté do konkurznej podstaty) riešili aj mimo prebiehajúceho konkurzu a pôsobnosti súdom ustanoveného správcu konkurznej podstaty. Súčasne vyslovil pochybnosť o tom, či Krajský súd v Banskej Bystrici postupoval v súlade so zákonom, keď si osvojil vecnú príslušnosť a konanie začal viesť ako incidenčný spor. V neposlednom rade ţalobca namietol rozhodnutie prvostupňového súdu o trovách konania. I keď prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil doručením vyjadrenia obidvoch ţalovaných k návrhu konateľom ţalobcu, v skutočnosti im tieto vyjadrenia nikdy zaslané neboli. O ich obsahu nevedeli, a teda na ne spôsobom, ktorý poţadoval prvostupňový súd, ani nemohli reagovať. Z vyššie uvedených dôvodov ţalobca odvolaciemu súdu navrhol, aby prvostupňový rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. K odvolaniu ţalobcu sa písomne vyjadril ţalovaný v
  20. rade, ktorý navrhol rozsudok 4 4 Obo 52/2012 súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Ţalovaný v
  21. rade sa k odvolaniu ţalobcu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, svojím uznesením zo dňa
  22. 2008, č. k. 5 Obo 2/2007-99 odvolanie ţalobcu ako oneskorene podané podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p. odmietol. Uznesenie odvolacieho súdu napadol ţalobca dovolaním dôvodiac, ţe odmietnutím prejednania odvolania odvolacím súdom mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. Dovolací súd uznesením zo dňa
  23. 2011, č. k. 1ObdoV/12/2009-154 uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení poukázal na § 27 ods. 1, § 28 ods. 1 a § 49 ods. 1 O. s. p. a vychádzajúc z obsahu spisu uviedol, ţe ţalobca bol v konaní zastúpený JUDr. J. Š., ktorému dňa
  24. 2006 udelil plnú moc na všetky právne úkony spojené so zastupovaním v predmetnom spore. Toto procesné plnomcenstvo bolo do spisu doloţené dňa
  25. 2006, kedy vydaný rozsudok súdu prvého stupňa nebol ešte doručovaný, teda ešte pred právoplatným skončením veci. Za danej situácie bol súd prvého stupňa povinný rozsudok doručiť právnemu zástupcovi ţalobcu. Iné doručenie rozsudku ţalobcovi nemoţno povaţovať za správne a účinné, čo znamená, ţe ţalobcovi nezačala plynúť lehota na odvolanie, keďţe jej beh je spojený iba s riadnym doručením. Preto, pokiaľ odvolací súd odvolanie ţalobcu ako oneskorene podané odmietol, odňal mu moţnosť konať pre súdom, čím je daná prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 243d ods. 1, veta druhá O. s. p.), opätovne prejednal odvolanie ţalobcu podľa § 212 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné. 5 4 Obo 52/2012 Podľa § 201 veta prvá O. s. p., účastník môţe napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, moţno odôvodniť len tým, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v 221 ods. 1 (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.). Ţalobca svoje odvolanie odôvodnil odvolacím dôvodom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Namietol postup krajského súdu majúc za to, ţe nesprávnou aplikáciu § 101 O. s. p. a neprijatím zastupovania jeho osoby právnym zástupcom JUDr. J. Š., mu súd prvého stupňa odňal moţnosť konať pred súdom, v dôsledku ktorej skutočnosti nemohol na pojednávaní konanom dňa
  26. 2006 uplatniť svoje zákonné práva ako účastník konania. Rovnako má za to, ţe prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil otázku jeho aktívnej legitimácie v konaní, čím ho ako úpadcu zbavil moţnosti riešiť niektoré jeho nároky v súdnom konaní. Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobca dňa
  27. 2005 prostredníctvom svojich dvoch konateľov (štatutárnych zástupcov) – Ing. S. B. a Ing. P. B., podal na Okresnom súde Martin ţalobu o vydanie nehnuteľností získaných na draţbe spolu s návrhom na nariadenie predbeţného opatrenia. Následne bola vec z dôvodu vecnej príslušnosti odstúpená Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Rovnako je súdu zrejmé, ţe uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 25K 229/2002-164 zo dňa
  28. 2004 bol na majetok ţalobcu vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. M. P. V predmetnej veci sa na súde prvého stupňa dňa
  29. 2006 konalo pojednávanie (zápisnica na č. l. 44 - 46), na ktoré boli účastníci konania riadne predvolaní (č. l. 42 - 43). V deň pojednávania, t. j.
  30. 2006, bolo súdu doručené faxové podanie ţalobcu zo dňa
  31. 2006 s ospravedlnením jeho neprítomnosti na pojednávaní, ktorú skutočnosť odôvodnil práceneschopnosťou ním splnomocneného právneho zástupcu. Ţalobca v predmetnom podaní zároveň súdu oznámil, ţe originál podania aj s písomným splnomocnením na zastupovanie zašle súdu poštou (č. l. 47 - 48). Zo spisového materiálu vyplýva, ţe plná moc, ktorou ţalobca dňa
  32. 2006 splnomocnil advokáta JUDr. J. Š., so sídlom: Š., na zastupovanie svojej osoby v spore vedenom na Krajskom súde v Banskej 6 4 Obo 52/2012 Bystrici pod sp. zn. 34 Cbi 21/2005, vrátane všetkých s tým spojených právnych úkonov, bola menovanému súdu doručená v prílohe originálu podania, a to dňa
  33. 2006 (č. l. 56 - 57). Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, kaţdý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (v znení platnom a účinnom aj v čase rozhodovania prvostupňového súdu), ako zástupcu si účastník môţe vţdy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemoţno obmedziť (§ 25 ods. 1 O. s. p.). Zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony (§ 28 ods. 1 O. s. p.). Plnomocenstvo udelené pre celé konanie nemoţno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo toto plnomocenstvo udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môţe v konaní urobiť účastník (§ 28 ods. 2 O. s. p.). Podľa § 43 ods. 1, veta tretia O. s. p., podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predloţením jeho originálu (v čase rozhodovania prvostupňového súdu, veta druhá, za bodkočiarkou). Podľa § 101 ods. 2 O. s. p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepoţiadal z dôleţitého dôvodu o odročenie, môţe súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Z obsahu spisu vyplynulo, ţe ţalobca dňa
  34. 2006 splnomocnil JUDr. J. Š. na zastupovanie v konaní, o ktorej skutočnosti prvostupňový súd získal vedomosť z faxového podania ţalobcu v deň pojednávania, t. j.
  35. 2006 (č. l. 47). Na tomto mieste je potrebné súhlasiť s konštatovaním súdu prvého stupňa v odôvodnení jeho rozsudku, ţe ţalobca písomné splnomocnenie súdu nepredloţil (resp. nie do dňa pojednávania), súčasne ţe o odročenie pojednávania nepoţiadal. Na strane druhej je však z obsahu jeho ospravedlnenia 7 4 Obo 52/2012 zrejmé, ţe prekáţkou účasti jeho právneho zástupcu na pojednávaní bola jeho práceneschopnosť a je nesporné, ţe plnomocenstvo súdu predloţil (odovzdaním na poštovú prepravu dňa
  36. 2006 - č. l. 57). Z uvedených skutočností vyplynulo, ţe ţalobca na najbliţšom súdnom pojednávaní mal záujem sa ho zúčastniť, i keď tento svoj zámer jednoznačne neformuloval a o odročenie pojednávania výslovne neţiadal, mal súd s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu úmysel ţalobcu o odročenie pojednávania dosiahnuť za preukázaný. Tým, ţe prvostupňový súd jeho právne zastupovanie neakceptoval, odňal mu moţnosť konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd neskúmal vyhodnotenie otázky aktívnej legitimácie ţalobcu prvostupňovým súdom, nakoľko posúdenie právnej subjektivity ţalobcu vo vzťahu k vyhláseniu konkurzu na jeho majetok uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
  37. 2004, č. k. 25K 229/2002-164, a teda jeho spôsobilosti byť účastníkom konania, bude úlohou súdu prvého stupňa v novom konaní vo veci samej. Rovnako, pokiaľ ide o námietku ţalobcu, týkajúcu sa rozhodnutia prvostupňového súdu o trovách konania, z dôvodu, ţe rozhodnutie o trovách závisí od rozhodnutia vo veci samej, v súčasnom štádiu konania oprávnenie na ich hodnotenie odvolaciemu súdu neprislúcha. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom rozhodne i o trovách konania. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
  38. 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. 8 4 Obo 52/2012 V Bratislave
  39. augusta 2012 JUDr. Alena Priecelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.