Najvyšší súd 6 Cdo 249/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. S. G., bývajúceho v Z., v dovolacom konaní zastúpeného Mgr. Danou Ţlnkovou, advokátkou so sídlom vo Veľkom Krtíši, Komenského 5, proti ţalovanému P. Z., bývajúcemu vo V., za účasti Allianz – Slovenskej poisťovne, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad č. 4, ako vedľajšej účastníčky na strane ţalovaného, o náhradu škody na zdraví, vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 6 C 89/2004, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z
- mája 2012 sp. zn. 16 Co 1/2012 takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na odvolanie ţalobcu označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš z
- októbra 2011 č. k. 6 C 89/2004-620 v odvolaním napadnutom výroku o zamietnutí ţaloby vo zvyšku a o súvisiacom výroku o náhrade trov konania. Zároveň rozhodol, ţe ţalobcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, ţe prvostupňový súd správne právne odôvodnil, prečo návrhu vyhovel len čiastočne a z akých skutočností vychádzal, keď dospel k záveru, ţe v prejednávanej veci nie sú dané dôvody pre mimoriadne zvýšenie tak náhrady za bolesť, ako aj náhrady za sťaţenie spoločenského uplatnenia v zmysle § 219 ods. 1 a 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. S dôvodmi prvostupňového rozhodnutia sa stotoţnil, v podrobnostiach na ne odkázal, pričom na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu 6 Cdo 249/2012 2 doplnil ďalšie dôvody, ktorými okrem iného reagoval na námietky ţalobcu uplatnené v odvolaní. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie ţalobca, ktoré bolo neskôr doplnené jeho právnou zástupkyňou. Ţiadal, aby dovolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci oboma súdmi a tzv. inou vadou konania v zmysle ustanovení § 241 ods. 2 písm. b/ a c/. Vedľajšia účastníčka na strane ţalovaného vo vyjadrení k dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný prostriedok ako neprípustný odmietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) skúmal predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, ţe smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a 238 O. s. p. Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O. s. p. neprichádza do úvahy. Nejde totiţ v dovolaním napadnutom výroku o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretoţe dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a nejedná sa ani o potvrdenie rozsudku, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
- Dovolací súd z úradnej povinnosti preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v § 237 O. s. p. Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci 6 Cdo 249/2012 3 sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolací súd nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení, pričom ani sám ţalobca ich v dovolaní nenamietal. Dovolateľom namietané vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nesprávne právne posúdenie veci, sú síce dovolacími dôvodom v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p., ktoré však moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné, no samotný tieto dôvody prípustnosť dovolania nezakladajú. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie ţalobcu podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p. ako neprípustné odmietol. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe ţalovanému, ani vedľajšej účastníčke v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- októbra 2012 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová