← Slovensko

o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

Najvyšší súd 6 Cdo 188/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Ing. Š. H., bývajúceho vo S., 2/ Ing. S. K., bývajúceho v T., 3/ Ing. J. H., bývajúcej vo S., 4/ A. K., bývajúcej v T., v dovolacom konaní zastúpených JUDr. Petrom Dlhopolčekom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 51, proti ţalovaným 1/ Ing. I. K., naposledy bytom v B., 2/ Ing. V. K., bývajúcej v B., v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. Tomášom Plankom, advokátom so sídlom v Bratislave, nám. Slobody 10, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 20 C 38/2002, o dovolaní ţalovaných proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z

  1. júla 2011 sp. zn. 15 Co 80/2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z
  2. júla 2011 sp. zn. 15 Co 80/2011 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z
  3. apríla 2004 č. k. 20 C 38/2002-129 určil, ţe ţalobcovia 1/ a 3/ a ţalobcovia 2/ a 4/ sú ideálnymi podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti evidovanej Katastrálnym úradom, Správou katastra Banská Bystrica, kat. územie R., na LV č. X. a to skladu súp. č. X., ktorý je postavený na parcele č. X., kaţdý v jednej tretine. Ţalovaným uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcom trovy konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalobcovia 1/, 2/ uzavreli so ţalovaným 1/
  4. decembra 1997 zmluvu o zdruţení podnikateľov v zmysle § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Podľa článku I zmluvy účelom zdruţenia malo byť spoločné vykonávanie podnikateľskej činnosti na vyuţívanie nehnuteľnosti – skladovej haly nachádzajúcej sa v B., kat. úz. R., parc. X., pričom účastníci zmluvy sa zaviazali vyhľadať vhodného záujemcu na jej prenájom, resp. v termíne do 30 dní od uzavretia kúpnej zmluvy vypracovať spoločný prevádzkový zámer jej vyuţitia. Ţalobca 2/ sa zaviazal na úhradu kúpnej ceny skladovej haly poskytnúť peňaţnú hotovosť 2 6 Cdo 188/2011 v sume 1 750 000,-- Sk v termínoch dohodnutých v kúpnej zmluve z
  5. decembra
  6. Táto suma bola predávajúcemu Drogériám Ţilina, š.p. „v likvidácii“ v súlade s obsahom kúpnej zmluvy, ktorú štátny podnik uzavrel len so ţalovaným 1/ ako osobou, úspešne absolvujúcou výberové konanie, dňa
  7. decembra 1997 riadne vyplatená (Ministerstvo pre správu a privatizáciu SR podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby udelilo 22.10.1997 štátnemu podniku súhlas k priamemu predaju nehnuteľnosti pre kupujúceho Ing. I. K.). Na základe vykonaného dokazovania a za pomoci výkladu jednotlivých na seba nadväzujúcich článkov zmluvy o zdruţení, dospel k záveru, ţe hoci v kúpnej zmluve na strane kupujúceho vystupoval len ţalovaný 1/, nehnuteľnosť bola získaná pri výkone spoločnej činnosti členov zdruţenia. V zmysle zmluvy o zdruţení bolo totiţ úmyslom všetkých účastníkov zdruţenia nehnuteľnosť najskôr nadobudnúť a následne ju vyuţívať formou prenájmu tretím osobám. Činnosť ţalovaného 1/, pri ktorej uzavrel kúpnu zmluvu, povaţoval za činnosť smerujúcu k splneniu účelu zdruţenia. Nehnuteľnosť takto nadobudnutá sa podľa ustanovenia § 834 OZ stala podielovým spoluvlastníctvom všetkých troch účastníkov zdruţenia v rovnakých podieloch, bez ohľadu na to, ţe kúpnu zmluvu ako kupujúci uzavrel len ţalovaný 1/. Ţalobe ţalobcov o určenie, ţe sú spolu so ţalobkyňami 3/ a 4/ ideálnymi podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, kaţdý v jednej tretine, preto vyhovel. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z
  8. marca 2009 sp. zn. 12 Co 1/2009 na odvolanie ţalovaných potom, ako Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z
  9. októbra 2008 sp. zn. 4 Cdo 146/2007 jeho rozsudok z
  10. apríla 2007 sp. zn. 12 Co 80/2007 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, rozsudok okresného súdu po doplnení dokazovania zmenil tak, ţe návrh ţalobcov zamietol a rozhodol o trovách celého konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe v intenciách uznesenia najvyššieho súdu zameral dokazovanie na objasnenie časovej postupnosti uzatvorenia zmluvy o zdruţení a kúpnej zmluvy. Z výsledkov vykonaného dokazovania (dokazovanie doplnil výsluchom svedkov Ing. M. P. a Mgr. M. P.) dospel k záveru, ţe zmluva o zdruţení v písomnej forme bola uzavretá neskôr, neţ kúpna zmluva. Pri uzavretí kúpnej zmluvy ţalovaný 1/ nemohol teda jednať v mene zdruţenia a vyjadrovať vôľu ako člen zdruţenia. Nebolo moţné preto dospieť k záveru, ţe nehnuteľnosť bola získaná pri výkone spoločnej činnosti účastníkov zdruţenia (§ 834 OZ). Navyše, zo skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo a z obsahu zmluvy o zdruţení (jej čl. 2 a 3) vyvodil, ţe ţalobca 2/ poskytol ţalovanému 1/ peniaze na zakúpenie haly bez ich vloţenia do zdruţenia a ţe účelom zdruţenia bolo spoločné vykonávanie 3 6 Cdo 188/2011 podnikateľskej činnosti na vyuţívanie skladovej haly. K moţnosti vytvorenia zdruţenia na základe ústnej dohody uviedol, ţe hoci „členovia zdruţenia vstúpili do určitých jednaní“ a dopredu niektoré veci prejednali, nebol preukázaný vznik dohody, ktorá by mala obsahové náleţitosti zmluvy o zdruţení podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. V súvislosti s otázkou moţnosti nadobudnúť nehnuteľnosť do spoluvlastníctva v zmysle § 834 OZ v procese likvidácie majetku štátneho podniku uviedol, ţe z právnej úpravy zákona č. 92/1991 Zb. a zákona č. 111/1990 Zb. nevyplýva, ţe by sa členovia zdruţenia nemohli stať podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti (skladovej haly) nadobudnutej v podmienkach privatizácie podľa zákona č. 92/1991 Zb., ak kúpnu zmluvu uzatváral len jeden člen zdruţenia. Predpokladom je, aby kupujúci prejavoval vôľu ako člen tohto zdruţenia. Keďţe ţalovaný 1/ uzatváral kúpnu zmluvu ako fyzická osoba (nie ako člen zdruţenia), nemohlo vzniknúť spoluvlastníctvo ţalobcov k spornej nehnuteľnosti v zmysle § 834 OZ. Rozsudok okresného súdu preto podľa § 220 O. s. p. zmenil a ţalobu ako nedôvodnú zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 1,2 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. Predmetný rozsudok bol na dovolanie oboch sporných strán uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  11. januára 2011 sp. zn. 4 Cdo 165/2009 zrušený pre nepreskúmateľnosť a nedostatok dôvodov. Následne Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z
  12. júla 2011 sp. zn. 15 Co 80/2011 potvrdil ako vecne správny rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z
  13. apríla 2004 č. k. 20 C 38/2002-
  14. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe medzi účastníkmi nedošlo pred uzavretím písomnej zmluvy o zdruţení k dohode (ústnou formou), ktorou by jej účastníci prejavili vôľu spoločne kúpiť nehnuteľnosť (skladovú halu) a spojiť k tomuto hospodárskemu cieľu organizačnú činnosť a finančné prostriedky a teda, ţe nedošlo k dohode, ktorá by z hľadiska obsahu napĺňala znaky zmluvy v zmysle § 829 a nasl. OZ. Na rozdiel od názoru vysloveného v rozsudku z
  15. marca 2009 sp. zn. 12 Co 1/2009, dospel po opakovanom vyhodnotení uţ vykonaných dôkazov k záveru, ţe zmluva o zdruţení bola uzatvorená skôr neţ kúpna zmluva. V tejto súvislosti uviedol, ţe svedkov Mgr. M. P. a Ing. M. P. nemoţno povaţovať za vierohodných pre veľmi blízky vzťah k ţalovaným (Ing. P. je dcéra ţalovaných a p. P. je ich zaťom) a ich výpoveď za spoľahlivú pre existujúce diametrálne rozdiely medzi výpoveďami týchto svedkov a tvrdeniami ţalovaných. Pravdivosť výpovedí týchto svedkov naštrbuje aj fakt, ţe ţalovaní navrhli ich výsluch aţ neskôr 4 6 Cdo 188/2011 v priebehu konania, keď predtým tvrdili, ţe nemajú ţiadny dôkaz na preukázanie iného dňa popísania zmluvy, neţ ktorý je uvedený v písomnej zmluve. Na rozdiel od hodnotenia týchto dôkazov v predchádzajúcom štádiu konania (výpovede týchto svedkov povaţoval za hodnoverné) ustálil, ţe uvedené skutočnosti spochybňujú pravdivosť ich tvrdení a preto týmto dôkazom neprisúdil hodnotu pravdivosti. Keďţe účastníci uzatvorili zmluvu o zdruţení predtým, ako ţalovaný 1/ uzavrel kúpnu zmluvu, ţalovaný 1/ prejav vôle k nadobudnutiu nehnuteľnosti robil ako člen zdruţenia. Účastníkom teda vznikol spoluvlastnícky vzťah k dotknutej nehnuteľnosti priamo zo zákona. Rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým ţalobe vyhovel, povaţoval preto za vecne správny. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali včas dovolanie ţalovaní. Ţiadali ho zmeniť a ţalobu zamietnuť, alternatívne navrhovali rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedli, ţe krajský súd rozhodol vo veci nesprávne, v rozpore s právnym názorom vysloveným v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 146/2007 a aj v rozpore s ostaným zrušujúcim rozhodnutím najvyššieho súdu, v ktorom najvyšší súd nevytkol krajskému súdu nesprávnosť skutkových zistení a ani nevyslovil záväzný názor na potrebu opačného vyhodnotenia dôkazov. Poukázali na to, ţe krajský súd bez nariadenia pojednávania, bez doplnenia dokazovania, iba na základe úplne rozdielneho hodnotenia výpovedí svedkov Ing. P. a Mgr. P. dospel k inému skutkovému záveru, neţ v rozhodnutí z
  16. marca 2009 sp. zn. 12 Co 1/2009, čo je v rozpore so zákonom. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov a skutkového stavu vyústilo do porušenia ustanovenia § 243d ods. 1 O.s.p. o záväznosti názoru dovolacieho súdu. Z dôvodov vydania protichodných rozhodnutí bez pokynu nadriadeného súdu a bez zmeny v dokazovaní, namietali zaujatosť senátu krajského súdu. Dovolanie odôvodnili aj s poukazom na ustanovenie § 237 písm. b/ O. s. p., keďţe ţalovaný 1/ zomrel. Ţalobcovia vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu opravnému prostriedku ţalovaných navrhli dovolanie odmietnuť ako neprípustné. Stotoţnili sa so skutkovými i právnymi závermi ostatných rozsudkov súdov niţších stupňov, ktoré povaţovali za vecne správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpení advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. 5 6 Cdo 188/2011 Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O. s. p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O. s. p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4 O.s.p. (§ 238 ods. 3 O. s. p.). V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1 a 3 O. s. p., pretoţe nejde o zmeňujúci, ale o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné a nejedná sa ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
  17. O.s.p. Dovolanie preto podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je. Dovolanie nie je prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O. s. p., lebo najvyšší súd v ostatnom zrušujúcom rozhodnutí ţiaden záväzný právny názor nevyslovil (rozsudok krajského súdu zrušil pre nedostatok dôvodov a teda pre existenciu vady uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p.). Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O. s. p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O. s. p. vylúčené. V ustanovení § 237 O. s. p. sú totiţ vymenované vady, ktoré sú dôvodom prípustnosti dovolania smerujúceho proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Dovolací súd, vzhľadom na zákonnú povinnosť vţdy na tieto vady konania prihliadnuť, preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk tam uvedených. Podľa § 237 písm. b/ O. s. p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. 6 6 Cdo 188/2011 Dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté práve touto vadou. Podmienkou toho, aby niekto mohol byť účastníkom občianskeho súdneho konania je, ţe musí byť na to spôsobilý. Spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkom konania. Túto spôsobilosť upravuje Občiansky súdny poriadok v ustanovení §
  18. Vo všetkých občianskoprávnych konaniach majú spôsobilosť byť účastníkom konania tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva, teda všeobecnú hmotnoprávnu subjektivitu, ktorá je vo vzťahu k fyzickým osobám upravená v § 7 Občianskeho zákonníka. Ak účastník po začatí súdneho konania stratí spôsobilosť byť účastníkom konania, postup súdu upravuje § 107 O. s. p. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, ţe pôvodný ţalovaný 1/ Ing. I. Konôpka zomrel dňa
  19. októbra 2010, t. j. v priebehu odvolacieho konania. Odvolací súd o uvedenej skutočnosti nebol informovaný a o odvolaní ţalovaných rozhodol rozsudkom dňa
  20. júla 2011, teda v čase, keď ţalovaný 1/ uţ nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Keďţe odvolacím súdom nebol dodrţaný postup v zmysle § 107 O. s. p. (odvolací súd konal s pôvodným ţalovaným 1/ ako s účastníkom konania), zaťaţil konanie vadou uvedenou v § 237 písm. b/ O. s. p. Tým bolo konanie pred ním postihnuté vadou zakladajúcou nielen prípustnosť, ale zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania. Dovolaciemu súdu preto neostalo iné, neţ rozsudok odvolacieho súdu z tohto dôvodu zrušiť (§ 243b ods. 1 O.s.p.) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Pre ďalšie konanie sa poznamenáva, ţe súdy majú v občianskom súdnom konaní poskytovať materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania (§ 1 O.s.p.). V občianskom súdnom konaní súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závaţné pochybnosti (§ 153 O.s.p.). Rozhodnutiu súdu vo veci samej musí teda predchádzať činnosť súdu zameraná na spoľahlivé zistenie skutkového stavu a teda aj dokazovanie zodpovedajúce garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru. V rámci dokazovania pred odvolacím súdom, to okrem iného znamená, ţe odvolací súd nemôţe bez ďalšieho, len na základe prehodnotenia uţ vykonaného 7 6 Cdo 188/2011 dokazovania, dospieť k inému (opačnému) skutkovému záveru, neţ ku ktorému dospel v predchádzajúcom svojom rozhodnutí. Zásadám spravodlivého procesu zodpovedá, ţe ak odvolací súd chce pristúpiť k úvahám o zmene ním prijatého skutkového záveru, tento môţe vyplynúť len z ďalších poznatkov, ktoré odvolací súd získal opakovaním dôkazov uţ ním vykonaných, prípadne vykonaním nových dôkazov. Okrem toho, musí v odôvodnení rozhodnutia náleţitým spôsobom vysvetliť, prečo nadobudol, na rozdiel od predchádzajúceho svojho rozhodnutia, pochybnosti o pravdivosti vykonaného dôkazu (výpovediach svedkov) a to najmä vtedy, ak na tomto dôkaze zaloţil skutkový záver, ktorý je pre správne rozhodnutie veci určujúci. Inak jeho rozhodnutie stráca na presvedčivosti, čo treba povaţovať za porušenie práva na spravodlivý proces. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  21. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  22. septembra 2012 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť: Mgr. Patrícia Špacírová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.