Obsah (10)

§ 14§ 15§ 16§ 20§ 19§ 142§ 212§ 221§ 13§ 224

Najvyšší súd 5 Obo 32/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUD

§ 14ods.

1 písm. a) ZKV (účinný do 31. júla 2000) vyhlásením konkurzu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty prechádza na správcu. Právne úkony úpadcu týkajúce sa toho majetku sú voči konkurzným veriteľom neúčinné. Úpadca vyhlásením konkurzu nestráca procesnú spôsobilosť. Vyhlásením konkurzu však prechádza oprávnenie nakladať s majetkom patriacim do konkurznej podstaty na správcu. Ţalovaný je v tomto konaní ţalovaný ako správca konkurznej podstaty a nie ako fyzická osoba. Súd nárok ţalobcu posúdil

§ 15ods.

4 písm. c) ZKV. Ďalej z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, ţe ţalobca Správou o majetku dlţníka (č. l. 70), pohľadávkami k

1. decembra 2000, záväzkami k
2. decembra 2000, súvahou k
3. decembra 1999 preukázal, ţe právnym úkonom dlţníka boli ukrátené vymáhateľné pohľadávky veriteľov, ktorí si ich prihlásili v konkurznom konaní, pričom musí ísť o ukrátenie takých pohľadávok, ktoré mali veritelia voči dlţníkovi uţ v dobe vykonania odporovaného právneho úkonu dlţníkom, ukrátenie sa netýka tých veriteľov, ktorým postavenie veriteľa zaniklo. Záväzky ţalobcu predstavovali k
4. decembru 2000 čiastku 17 823 244,88 Sk. Zo súvahy k
5. decembru 1999 vyplýva, ţe ţalobca mal záväzky z obchodného styku vo výške 51 862 000 Sk a finančné prostriedky len vo výške 160 000 Sk. Vloţením nepeňaţného vkladu v hodnote cca 99 500 000 Sk úpadca N., spol. s r.o. nebol schopný pokračovať vo svojej výrobnej činnosti, pretoţe nemal ţiadne priestory, stroje ani zariadenia. Nemal ani ţiadny iný majetok, z ktorého by mu mohli plynúť ďalšie príjmy na uspokojenie veriteľov. V majetku spoločnosti N., spol. s r.o. ostali iba dlhy, nedobytné pohľadávky, zamestnanci, ktorých prepoţičiaval na základe dohody ţalovanému, ktorý prevzal všetku výrobnú činnosť. Úmysel ukrátiť veriteľov vyplýva i zo skutočnosti, ţe J.Z. uznal dlh spoločnosti N., spol. s r.o. voči Č., a. s. vo výške 7 454 149,60 Sk a zaviazal sa ho splácať v čase, keď uţ vyše mesiaca bola ním podpísaná notárska zápisnica a zakladateľská listina o zaloţení N.-Z, a. s. Z obsahu spisu sa javí, ţe P., a. s., ktorá iniciovala vytvorenie N.- Z, a. s., sledovala uspokojenie svojej pohľadávky. Ţalobca dostatočne preukázal, ţe odporovateľným právnym úkonom došlo k ukráteniu pohľadávok konkurzných veriteľov. Dlţníkov úmysel v tomto prípade nie je potrebné dokazovať, ten sa predpokladá. Zákon umoţňuje druhému účastníkovi v konaní namietať, ţe nemohol pri náleţitej starostlivosti poznať úmysel dlţníka ukrátiť konkurzného veriteľa. Dôkazné bremeno je v tomto prípade na ţalovanom. Z výpovede svedka Ing. J.Z. mal súd preukázané, ţe spoločnosť N.-Z, a. s. bola zaloţená za tým účelom, aby boli uspokojené pohľadávky 5 Obo 32/2010 4 veriteľa P., a. s., pričom sa počítalo, ţe spoločnosť N., spol. s r.o. bude zlikvidovaná. Ţalovaný túto skutočnosť nevyvrátil. Z výpovedí svedkov Ing. J.J. - podpredsedu predstavenstva spoločnosti N.-Z, a. s. a Ing. J.V. - člena predstavenstva vyplýva, ţe nemali vedomosť o problémoch spoločnosti N., spol. s r.o., ani ţe by sa zaloţením spoločnosti N.-Z, a.s. sledovalo ukrátiť veriteľov N., spol. s r.o., nepamätali si na ţiadne úkony, ktoré vykonávali, preto nie je moţné hovoriť o konaní členov s náleţitou starostlivosťou. Súd skonštatoval, ţe ţalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Nakoľko ţalobca právnemu úkonu dlţníka odporoval úspešne, súd sa zaoberal aj otázkou vydania prospechu z úkonu neúčinného voči konkurzným veriteľom

§ 16ods.

4 ZKV, t. j. všetko, o čo sa odporovateľným právnym úkonom dlţníkov majetok ukrátil, sa musí vrátiť do podstaty a ak to nie je moţné, musí sa poskytnúť peňaţná náhrada. Je nesporné, ţe celý hnuteľný i nehnuteľný majetok bol predaný za

1. mil. Sk na základe opatrenia konkurzného súdu, sp. zn. 9K 45/00 z
2. novembra 2001 a nie je ho uţ moţné vrátiť do konkurznej podstaty ţalobcu. Keďţe to nie je moţné, je potrebné vrátiť finančnú náhradu, ale iba tú, o ktorú boli konkurzní veritelia ukrátení. Pri určení tejto výšky súd vychádzal zo znaleckých posudkov na nehnuteľnosti Ing. J.Š. vo výške 72 344 740 Sk, spoločnosť K., s. r. o. vo výške 98 170 000 Sk, teda v priemere vo výške 85 257 370 Sk a hnuteľného majetku

znaleckého posudku Ing. J.S. vo výške 15 391 000 Sk, Ing. J.M. vo výške 13 186 000, teda v priemere v hodnote 99 545 870 Sk. Na základné imanie spoločnosti bola započítaná z majetku čiastka 84 800 000 Sk, teda rozdiel zostáva vo výške 14 745 870 Sk. Pokiaľ ide o tvrdenie ţalovaného, ţe pohľadávku ţalobcu v ţalovanej sume v prípade úspechu nie je moţné uspokojiť s poukazom na § 32 a 31 ods. 2 ZKV, ako aj tvrdenie, ţe ţalobca pohľadávku neprihlásil konkurznou prihláškou

§ 20

ZKV, ani nevyuţil právo na vylúčenie veci z konkurznej podstaty

§ 19ods.

2 ZKV, súd uviedol, ţe neúčinnosť právneho úkonu, ktorému ţalobca úspešne odporoval, nastáva aţ právoplatnosťou tohto rozhodnutia, preto si ţalobca túto pohľadávku nemohol prihlásiť

§ 20ZKV.

Taktieţ neprichádza do úvahy ani podanie vylučovacej ţaloby

§ 19

ZKV, nakoľko ţalobca v čase podania ţaloby uţ nebol vlastníkom hnuteľných a nehnuteľných vecí a nemohol by vlastníctvo k veci osvedčiť. Súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe v danom prípade nejde o pohľadávku proti podstate, nakoľko ţalovaný by mal ţalobcovi do konkurznej podstaty vrátiť celý majetok, ktorým boli ukrátení veritelia ţalobcu. Toto vrátenie by sa malo uskutočniť mimo rozvrhového uznesenia. Ţalobcovi sa musí vrátiť peňaţná náhrada. Tieto vrátené prostriedky sa pouţijú na uspokojenie pohľadávok veriteľov ţalobcu, pretoţe na úspešné odporovateľné úkony sa hľadí, akoby sa neboli stali. 5 Obo 32/2010 5 O trovách konania rozhodol súd

§ 142ods.

1 O. s. p. Trovy konania pozostávajú zo súdnych poplatkov, svedočného a trov právneho zastúpenia. Súd pri stanovení základnej sadzby tarifnej odmeny vychádzal zo skutočnosti, ţe predmetné konanie je z hľadiska určenia výšky súdneho poplatku zo ţaloby určovacím sporom s jednotnou výškou súdneho poplatku. Preto aj z hľadiska určenia výšky tarifnej odmeny advokáta treba vychádzať z rovnakého princípu, takţe ţalobcovi patrí náhrada trov právneho zastúpenia ako v určovacom spore s neoceniteľnou hodnotou veci. Proti napadnutému rozhodnutiu podal odvolanie ţalovaný. Uviedol, ţe odvolaním napadá

1. a
2. výrok napadnutého rozsudku z dôvodu, ţe ţalovanému sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa nesprávne vec posúdil tým, ţe nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ţalovaný poukázal na svoje prechádzajúce podania a vyjadrenia. Poukázal na skutočnosť, ţe ţalovaný ako správca konkurznej podstaty nebol účastný napadnutého právneho úkonu, nemá bliţšie poznatky o okolnostiach, za akých bol napadnutý úkon vykonaný. Preto uvedenú skutočnosť môţe preukazovať okrem listinných dôkazov jedine výsluchom svedka - štatutárneho zástupcu spoločnosti. Preto ţalovaný v konaní trval na výsluchu svedka Ing. M.T., ktorý bol v tom čase predsedom predstavenstva a zároveň aj riaditeľom spoločnosti N.-Z, a. s. Súd rozhodol bez vykonania tohto dôkazu, čím ţalovanému odňal moţnosť konať pred súdom. Súd v bode
3. výroku rozsudku rozhodol o neplatnosti zakladateľskej zmluvy z
4. apríla 1999.

ţalovaného neexistuje ţiadna zakladateľská zmluva z

1. apríla
2. Túto formuláciu súd prevzal z návrhu ţalobcu na rozšírenie ţaloby z
3. septembra
4. Ďalej ţalovaný uviedol, ţe trvá na svojom predchádzajúcom stanovisku, ţe napadnutý úkon je jednostranným právnym úkonom dlţníka ako jediného zakladateľa spoločnosti N.-Z, a. s. Ţalovaný má za to, ţe súd v rozpore s ust. § 100 neprihliadol na námietku premlčania, ktorú ţalovaný vzniesol proti rozšíreniu petitu ţaloby o ďalšie dva samostatné úkony. Ţalobca síce ţalobu podal v rámci premlčacej lehoty, avšak ţalobou napadol len jeden samostatný právny úkon, a to zakladateľskú listinu spoločnosti spísanú formou notárskej zápisnice 5 Obo 32/2010 6 č. N 133/99, NZ 134/99 z
5. apríla
6. Ţalobca aţ návrhom z
7. septembra 2007, teda viac ako tri roky po uplynutí premlčacej lehoty, rozšíril ţalobu o určenie neúčinnosti ďalších dvoch právnych úkonov, a to o určenie neúčinnosti neexistujúcej zakladateľskej zmluvy z
8. apríla 1999 a o schválenie zaloţenia N.-Z, a. s. Notárskou zápisnicou N 134/99, NZ 135/99 z
9. apríla
10. Pritom aj znenie tejto formulácie súd v rozpore s predmetnou zápisnicou a v rozpore s ust. § 172 ods. 2 a 171 Obchodného zákonníka prevzal z návrhu ţalobcu z
11. septembra
12. Správna formulácia názvu tejto listiny je

textu v notárskej zápisnici „prehlásenie o zaloţení“ a

Obchodného zákonníku je tento právny úkon „rozhodnutím o zaloţení“. Súd taktieţ z návrhu ţalobcu prevzal vo výroku formuláciu „rozhodnutie zakladateľa“ vo forme Notárskej zápisnice N 133/99, NZ 134/99, hoci sa v skutočnosti jedná o rozhodnutie zakladateľa. Táto zakladateľská listina spísaná formou uvedených notárskych zápisníc je v zmysle ust. Obchodného zákonníka len podkladom a návrhom pre zakladateľa na rozhodnutie o zaloţení spoločnosti. Ţalovaný opakovane vzniesol námietku premlčania voči ţalovanému nároku.

jeho názoru ide o dva samostatné právne úkony (zakladateľská listina spoločnosti spísaná formou notárske zápisnice N 133/99, NZ 134/99 z

1. apríla 1999 a rozhodnutie o zaloţení spoločnosti spísané notárskou zápisnicou N 134/99, NZ 135/99 z
2. apríla 1999), pri ktorých aj samostatne začínajú plynúť premlčacie doby na určenie ich neúčinnosti. S poukazom na zrejmé chyby v označení všetkých troch napádaných právnych úkonov povaţuje ţalovaný bod
3. výroku napadnutého rozsudku za zmätočný a nepreskúmateľný. Pokiaľ odvolací súd z dôvodu vznesenej námietky premlčania neprizná ţalobcovi právo domáhať sa neúčinnosti právneho úkonu rozhodnutia o zaloţení N.-Z, a. s. Notárskou zápisnicou N 134/99, NZ 135/99 z
4. apríla 1999, nemôţe zostať v platnosti ani
5. výrok rozsudku o povinnosti ţalovaného plniť. Na uloţenie povinnosti ţalovaného plniť nepostačuje určenie neúčinnosti zakladateľskej listiny spoločnosti spísanej formou notárskej zápisnice N 133/99, NZ 134//99, spísanej pred zaloţením spoločnosti. Uviedol, ţe súd prvého stupňa v rozsudku konštatoval, ţe došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov a tento záver má preukázaný na základe Správy o stave majetku ţalobcu, stavom pohľadávok ţalobcu k
6. decembra 2000, stavom záväzkov ţalobcu k
7. decembra 2000 a súvahou ţalobcu k
8. decembra 2000, pričom súd konštatoval, ţe musí ísť o ukrátenie tých pohľadávok, ktoré boli vymáhateľné v čase napadnutého právneho úkonu.

ţalovaného predloţenie uvedených dokladov nemá ţiadnu výpovednú hodnotu, pretoţe k napadnutému právnemu úkonu došlo 29. apríla 1999, teda doklady sú viac ako jeden a pol roka neaktuálne. Ţalobca teda neuniesol dôkazné bremeno, pretoţe v zmysle § 15 ods. 4 písm.

1. c)ZKV nepreukázal existenciu vymáhateľných pohľadávok veriteľov v čase 5 Obo 32/2010 7 vykonania napadnutého právneho úkonu a neexistenciu dostatočného krytia týchto pohľadávok iným majetkom úpadcu. Ďalej poukázal na skutočnosť, ţe pokiaľ by aj ţalobca preukázal existenciu pohľadávok konkurzných veriteľov v čase napadnutého právneho úkonu, všetok nehnuteľný majetok N. spol. s r.o. podliehal v čase vykonania napadnutého právneho úkonu záloţnému právu veriteľa P., a. s., Ţilina. Z toho vyplýva, ţe ak nedošlo aj k napadnutému právnemu úkonu, záloţný veriteľ P., a. s. by sa stal oddeleným veriteľom s pohľadávkou asi 84 mil. Sk pred ostatnými veriteľmi úpadcu N. spol. s r.o., z ktorých ani jeden nemá postavenie oddeleného veriteľa, preto nijakým spôsobom nemohlo dôjsť k ukráteniu ostatných veriteľov. Ţalovaný má za to, ţe ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní, platného a účinného pre predmetné konanie, neumoţňujú podať ţalobu o odporovateľnosť právneho úkonu na úkor inej podstaty. Pokiaľ by aj ţaloba bola úspešná ust. § 32 ods. 1 písm.
2. b)ZKV s poukazom na ust. § 31 ods. 2 ZKV, neumoţňuje uspokojovanie akejkoľvek inej pohľadávky vzniknutej po vyhlásení konkurzu, teda ţalovaný ako správca konkurznej podstaty nemá ţiadny právny dôvod pri úspechu v danom konaní uspokojiť ţalobcu. Ţalobca teda neosvedčil naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm.
3. c)O. s. p. Ţalovaný povaţuje taktieţ za nesprávny postup súdu pri určení výšky peňaţnej náhrady. Súd pri výpočte tejto náhrady vychádzal zo znaleckých posudkov, pričom vychádzal z priemernej ceny, od ktorej odpočítal sumu 84 800 000 Sk, za ktorú boli odpredané akcie N.-Z, a. s. Ţalovaný má za to, ţe predmetné znalecké posudky nie sú zaloţené v spise ako dôkaz (okrem posudku Ing. S.). Ide o dôkazy, s obsahom ktorých nebol ani súd ani ţalovaný oboznámený. Pritom uţ len skutočnosť, ţe rozdiel v cene nehnuteľností

týchto posudkov je 26 mil. Sk. Oproti tomu súd nebral do úvahy pri výpočte plnenia objektívny znalecký posudok č. 100/2000/1 zo

1. marca 2001, vypracovaný Ústavom súdneho inţinierstva Ţilinskej univerzity v Ţiline. V tomto posudku boli nehnuteľnosti ohodnotené na celkovú sumu 70 323 040 Sk a hnuteľný majetok na sumu 5 825 714 Sk, čo spolu predstavuje 76 148 754 Sk. Predajom akcií v sume 84 800 000 Sk spoločnosť N. spol. s r.o. získala prospech nad rámec hodnoty prevedeného majetku v sume 8 651 246 Sk, teda súd by nezistil ţiadny rozdiel hodnoty na úkor veriteľov ţalobcu a ich ukrátenie. Paradoxná je pritom skutočnosť, ţe ţalovaný, ako aj ţalobca sa zhodli, ţe hodnota majetkového vkladu do základného imania a teda aj znalecké posudky (okrem posudku USI Ţilina) boli nadhodnotené tak, aby sa ich hodnota kryla s výškou pohľadávky P., a. s., zabezpečenej záloţným právom. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobu v celom rozsahu zamietne, prípadne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 5 Obo 32/2010 8 Proti napadnutému rozsudku v časti výroku o trovách konania podal odvolanie ţalobca. Uviedol, ţe trovy právneho zastúpenia si uplatnil vo výške 11 306,67 eur, pričom pri výpočte vychádzal z dvoch samostatných nárokov, a to rozhodnutie o neúčinnosti právneho úkonu a výrok o zaplatení peňaţnej náhrady. Pri stanovení nároku vychádzal z hodnoty sporu, zo ţalovanej čiastky. Súd pri určovaní sadzby tarifnej odmeny vychádzal zo skutočnosti, ţe konanie o odporovateľnosť právnych úkonov je z hľadiska určenia výšky súdneho poplatku zo ţaloby určovacím sporom s jednotnou výškou súdneho poplatku. S týmto názorom súdu sa ţalobca nestotoţnil a uviedol, ţe trovy právneho zastúpenia upravuje odlišný právny predpis, a to Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 163/2002, s účinnosťou od
2. januára 2005 Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. V zmysle § 13 ods. 6 (§ 11 ods. 1) aţ v prípade, ak nemoţno hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch alebo ak ju zistiť len s nepomernými ťaţkosťami, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej sluţby je 1/10 (1/13) výpočtového základu. V danom prípade ide o vydanie konkrétnej sumy, teda hodnota tejto časti výroku je daná priamo. Zároveň poukázal na § 13 ods. 7 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 163/2002, z ktorého vyplýva, ţe aj vo veciach určenia platnosti alebo neplatnosti právnych, vo veciach určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je ich predmetom vec, právo alebo plnenie oceniteľné peniazmi, patrí základná sadzby tarifnej odmeny určená z hodnoty tejto veci, práva alebo výšky tohto plnenia. Navrhol, aby odvolací súd výrok o povinnosti náhrady trov konania v napadnutom rozsudku zrušil a rozhodol v súlade so ţalobcom uplatnenou výškou. Vedľajší účastník na strane ţalobcu spoločnosť Č., a. s. vo vyjadrení k odvolaniam uviedla, ţe dôvody, ktoré ţalovaný uvádza v odvolaní, prezentoval i počas konania a tieto dôvody posúdil súd prvého stupňa. Má za to, ţe všetky ţalovaným uvedené skutočnosti boli právne i fakticky v konaní vyvrátené, napadnutý rozsudok je správny. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie zamietol. 5 Obo 32/2010 9 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací prejednal odvolanie ţalovaného a odvolanie ţalobcu

§ 212ods.

1 a § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, ţe odvolania nie sú dôvodné. Ţalovaný svoje odvolanie odôvodnil ustanovením § 205 ods. 2 písm. a), c), d), f) O. s. p., súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K vadám konania

§ 221O. s.

p. uviedol, ţe účastníkovi konania sa postupom súdu prvého stupňa odňala moţnosť konať pred súdom a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, ţe nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Odvolací súd je toho názoru, ţe odvolacie dôvody nie sú dané. Odvolací súd nezistil, ţe by došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. a má za to, ţe nebolo porušené právo účastníka na spravodlivý súdny proces. Súd prvého stupňa úplne a správne zistil skutkový stav veci, vykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobca sa svojou ţalobou domáhal určenia, ţe vloţenie majetku úpadcu pri zaloţení spoločnosti N.-Z, a. s. zakladateľskou zmluvou z 29. apríla 1999 a rozhodnutím zakladateľa vo forme notárskej zápisnice č. N 133/99, Nz 134/99, ako aj schválenie zaloţenia akciovej spoločnosti N.-Z, a. s. notárskou zápisnicou N 134/99, Nz 135/99 z 29. apríla 1999 je voči veriteľom úpadcu právne neúčinné. Tieţ sa domáhal vrátenia do konkurznej podstaty sumy 16 000 000 Sk.

§ 15ods.

1 ZKV konkurzný veriteľ alebo správca sa môţe domáhať, aby súd určil, ţe dlţníkove právne úkony

odsekov 2 aţ 6, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa, sú voči konkurznému veriteľovi právne neúčinné. Toto právo má konkurzný veriteľ alebo správca aj vtedy, ak je nárok proti dlţníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu uţ vymáhateľný, alebo ak uţ bol uspokojený. 5 Obo 32/2010 10

§ 15ods.

2 ZKV odporovať moţno právnemu úkonu, ktorý dlţník urobil v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu v úmysle ukrátiť svojho konkurzného veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy.

§ 15ods.

4 ZKV odporovať moţno tieţ právnemu úkonu, ktorým bol konkurzný veriteľ dlţníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu medzi dlţníkom, ktorý je právnickou osobou, a

1. a)členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom,
2. b)osobou blízkou osobe uvedenej v písmene a/,
3. c)právnickou osobou, v ktorej má dlţník alebo osoba uvedená v písmenách a/ a b/ majetkovú účasť 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
4. d)právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a/ a b/ štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom, alebo likvidátorom,
5. e)právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d/ majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon; alebo ktorý dlţník urobil v uvedenom čase v prospech tejto osoby; to však neplatí, ak druhá strana preukáţe, ţe nemohla ani pri náleţitej starostlivosti poznať úmysel dlţníka ukrátiť konkurzného veriteľa. Odporovateľnosť právnych úkonov je osobitným inštitútom, ktorý slúţi na ochranu veriteľov. Negatívne právne dôsledky sa prejavujú v tom, ţe konkrétny právny úkon dlţníka spôsobí ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov. K tomu dôjde, keď sa právnym úkonom dlţníka zmenší jeho majetok. Právnym dôsledkom odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, ţe odporovať je moţné len právnemu úkonu dlţníka. Dlţník vţdy musí byť jednou stranou právneho úkonu alebo len jeho jedinou stranou ak ide o jednostranný právny úkon. Právny úkon musí byť platný. Treťou podmienkou odporovateľnosti je, ţe právnym úkonom dlţníka musí dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Ţalobca musí v konaní preukázať, ţe právnym úkonom dlţníka bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si v konkurznom konaní prihlásili svoju pohľadávku. Odporovaný môţe byť aj úkon, keď dlţník v úmysle uspokojenia veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky pouţije časť svojho majetku ako vklad pri zaloţení obchodnej spoločnosti. 5 Obo 32/2010 11 Súd prvého stupňa dospel v danom prípade k správnemu záveru, ţe vloţenie majetku úpadcu N., spol. s r. o. pri zaloţení spoločnosti N.-Z, a. s. zakladateľskou zmluvou z 29. apríla 1999 a rozhodnutím zakladateľa vo forme notárskej zápisnice č. N 133/99, č. Nz 134/99, ako aj schválenie zaloţenia spoločnosti N.-Z, a.s. Notárskou zápisnicou č. N 134/99, č. Nz 135/99 z 29. apríla 1999 je odporovateľným právnym úkonom, nakoľko spoločnosť N. spol. s r. o. sa stala 100% vlastníkom akcií spoločnosti N.-Z, a. s. Ţalovaný v podanom odvolaní opakovane vzniesol námietku premlčania. Odvolací súd dospel k záveru, ţe táto námietka premlčania nie je dôvodná. Je potrebné uviesť, ţe v danom prípade boli splnené obe lehoty na podanie odporovacej ţaloby. Jednak lehotu vyplývajúcu z ust. § 15 ods. 2 ZKV, ktorá je hmotnoprávnou podmienkou úspešnosti takejto ţaloby. Plynutie tejto lehoty sa počíta spätne od vyhlásenia konkurzu. Konkurz na majetok dlţníka N., spol. s r. o. bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Bratislave z 10. mája 2001, právoplatným 11. júna 2001, č. k. 7K 295/99-57. Predmetný úkon - zaloţenie spoločnosti N.-Z, a. s. bol spísaný vo forme notárskej zápisnice 29. apríla 1999, teda v posledných troch rokoch pred vyhlásením konkurzu. Rovnako je zachovaná aj druhá lehota. Ide o všeobecnú trojročnú premlčaciu lehotu, ktorá vyplýva z § 101 Občianskeho zákonníka. Ţaloba bola doručená na súd prvého stupňa 12. júla 2002, teda v lehote troch rokov od vyhlásenia konkurzu. Pôvodnou ţalobou sa ţalobca domáhal, aby súd určil, ţe právny úkon spoločnosti N., spol. s r. o., urobený vo forme notárskej zápisnice č. N 133/99, NZ 134/99 z 29. apríla 1999 o zaloţení spoločnosti N.-Z, a. s. je voči konkurzným veriteľom spoločnosti N. spol. s r. o. právne neúčinný. Ţalobca na pojednávaní konanom 19. septembra 2007 navrhol, aby súd pripustil zmenu, resp. doplnenie petitu ţaloby so znením, aby súd určil, ţe vloţením majetku úpadcu N., spol. s r. o. pri zaloţení N.-Z, a. s. zakladateľskou zmluvou z 29. apríla 1999 a rozhodnutím zakladateľa vo forme Notárskej zápisnice č. N 133/99, Nz 134/99, ako aj schválenie zaloţenia akciovej spoločnosti N.-Z, a. s. Notárskou zápisnicou N 134/99, Nz 135/99 z 29. apríla 1999 je voči veriteľom N., spol. s r. o. právne neúčinné. Tvrdenie ţalovaného, ţe právny úkon - schválenie zaloţenia N.-Z, a. s. notárskou zápisnicou N 134/99, NZ 135/99 z 29. apríla 1999, ktoré je v zmysle Obchodného zákonníka najpodstatnejšie konštitúvne rozhodnutie o zaloţení akciovej spoločnosti, je premlčaný, nie je dôvodné. Rovnako nie je dôvodné tvrdenie ţalovaného, ţe zakladateľská 5 Obo 32/2010 12 listina spísaná formou notárskej zápisnice N 133/99, NZ 134/99 je

ustanovení Obchodného zákonníka len podkladom a návrhom pre zakladateľa na rozhodnutie zakladateľa o zaloţení akciovej spoločnosti. Z ust. § 57 ods. 3 Obchodného zákonníka vyplýva, ţe aby spoločnosť zaloţil jediný zakladateľ, nahrádza spoločenskú zmluvu zakladateľská listina vyhotovená vo forme notárskej zápisnice, ak zákon neustanovuje inak. Musí obsahovať rovnaké podstatné časti ako spoločenská zmluva. Z tohto ust. je zrejmé, ţe spoločnosť bola v danom prípade zaloţená Notárskou zápisnicou z

1. apríla 1999 N 133/99, Nz 134/
2. Táto notárska zápisnica obsahuje aj rozhodnutie zakladateľa o zaloţení akciovej spoločnosti. Tieţ je potrebné uviesť, ţe do spoločnosti N.-Z, a. s. bol vloţený nepeňaţný vklad vo forme hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktorý je uvedený v notárskej zápisnici z
3. apríla 1999 N 133/99, Nz 134/99 a vloţením tohto majetku do tejto spoločnosti boli konkurzní veritelia N., spol. s r. o. ukrátení. Ţalobca doplnením petitu spresnil ţalovaný nárok tým, ţe konkretizoval právny úkon - schválenie zaloţenia N.-Z, a. s. Notárskou zápisnicou N 134/99, Nz 135/99 z
4. apríla
5. Uţ pôvodný navrhovaný výrok rozsudku bol dostatočný na vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu zaloţenia spoločnosti N.-Z, a. s. Nepresné označenie dotknutých právnych úkonov nespôsobuje nepreskúmateľnosť a zmätočnosť výroku napadnutého rozsudku, tak ako to tvrdí ţalovaný, nakoľko z petitu je zrejmé, ţe sa odporuje právnemu úkonu - vloţeniu majetku úpadcu N., spol. s r. o. pri zaloţení spoločnosti N.-Z, a. s. a tieto úkony boli spísané formou notárskych zápisníc, ktoré sú v petite riadne označené. Z predloţeného dôkazu Notárskej zápisnice N 133/99, NZ 134/99, napísanej
6. apríla 1999, vyplýva, ţe touto zápisnicou jediný spoločník spoločnosti N. spol. s r. o. Ing. J.Z. zaloţil akciovú spoločnosť bez výzvy na upisovanie akcií s obchodným menom N., a. s. so základným imaním spoločnosti 84 800 000 Sk. Zakladateľ vloţil do novozaloţenej spoločnosti nehnuteľný a hnuteľný majetok, podrobne uvedený v tejto zápisnici. Hodnota tohto majetku je stanovená viacerými posudkami, v priemere moţno povedať, ţe ide o sumu cca 99 500 000 Sk, tak ako to uviedol súd prvého stupňa. Tento úkon úpadcu N., spol. s r. o. v predmetnom konaní nie je sporný. Sporným zostáva skutočnosť, či týmto úkonom došlo k ukráteniu vymáhateľných pohľadávok konkurzných veriteľov, či ide o odporovateľný právny úkon. 5 Obo 32/2010 13 Súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, ţe právnym úkonom dlţníka spoločnosti N., spol. s r. o. boli ukrátené vymáhateľné pohľadávky veriteľov, ktorí si ich v konkurznom konaní prihlásili. Zo súvahy k
7. decembru 1999 vyplýva, ţe ţalobca mal záväzky z obchodného styku vo výške 51 862 000 Sk. Z tejto súvahy taktieţ vyplýva, ţe spoločnosť bola v neuhradenej strate z minulých rokov vo výške 64 673 000 Sk, pričom hospodársky výsledok beţného účtovného obdobia bol vzhľadom na záväzky spoločnosti iba v sume 27 047 000 Sk. Z výkazu ziskov a strát k
8. decembru 1999 vyplýva, ţe prevádzkový hospodársky výsledok spoločnosti N., spol. s r. o. bol v mínuse 10 978 000 Sk. V tomto výkaze je uvedený aj príjem z predaných cenných papierov a vkladov vo výške 84 800 000 Sk, čo je pravdepodobne príjem z predaja akcií spoločnosti N.-Z, a. s. Aj keď správa o stave majetku dlţníka z
9. apríla 2001, v prílohe ktorej sú uvedené záväzky N., spol. s r. o. k
10. decembru 2000, neobsahuje presný stav záväzkov k zaloţeniu spoločnosti N.-Z, a. s., t. j. k
11. aprílu 1999, ale odzrkadľuje finančnú situáciu spoločnosti N., spol. s r. o. Finančná situácia spoločnosti N., spol. s r. o. sa od
12. apríla 1999 nezmenila, pretoţe spoločnosť uţ nevlastnila ţiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok a nevykonávala ţiadnu činnosť, takţe nevykonávala zisk, a preto nemohla vymáhateľné pohľadávky veriteľov po tomto dátume uspokojiť. Z tejto súvahy vyplývajú záväzky N., spol. s r. o. vo výške 17 823 244,88 Sk a záväzky voči neobchodným partnerom 33 571 643,70 Sk. Z vykonaného dokazovania a hlavne z výpovedí svedkov vyplýva, ţe vloţením nepeňaţného vkladu spoločnosti N., spol. s r. o. do spoločnosti N.-Z, a. s., spoločnosť N., spol. s r. o. nebola schopná svojej výrobnej činnosti, pretoţe nemala výrobné haly, stroje ani zariadenia. Nemala ani ţiadny iný majetok, z ktorého by plynuli príjmy na uspokojenie spoločnosti. V majetku spoločnosti N., spol. s r. o. ostali iba dlhy a nedobytné pohľadávky a zamestnanci, ktorí boli generálnou zmluvou pridelení na výkon práce inému zamestnávateľovi. Tento stav trval do konca roka 1999 a od roku 2000 sa uţ títo zamestnanci stali kmeňovými zamestnancami N.-Z, a. s. Súd prvého stupňa správne poznamenal, ţe z výpovede svedka Ing. J.Z. vyplýva, ţe spoločnosť N.-Z, a. s. bola zaloţená za tým účelom, aby boli uspokojené pohľadávky veriteľa P., a. s. Najprv bol vloţený nepeňaţný vklad (nehnuteľný majetok) do N.-Z, a. s. a potom boli predané zásoby. V ďalšej fáze mali ísť pracovníci, čo sa neuskutočnilo. Svedok ďalej uviedol, ţe po prevedení majetku na akciovú spoločnosť, spoločnosti N. spol. s r. o. zostali len dlţoby a postupne mala byť ukončená jej činnosť. 5 Obo 32/2010 14 Tvrdenie odvolateľa, ţe všetok nehnuteľný majetok N., spol. s r. o. v čase vykonania napadnutého právneho úkonu podliehal záloţnému právu veriteľa P., a. s. a keby aj nedošlo k právnemu úkonu, záloţný veriteľ P., a. s. by sa stal oddeleným veriteľom s pohľadávkou oddeleného veriteľa cca 84 000 000 Sk pred ostatnými veriteľmi úpadcu N., spol. s r. o., nie je rozhodujúce. Spoločnosť N., spol. s r. o. by mohla pokračovať vo výrobe a následne postupne uspokojiť svojho záloţného veriteľa. Aj keď spoločnosť bola v zlej ekonomickej situácii, nemoţno povedať, ţe by sa vzápätí dostala do konkurzu. Vloţením peňaţného a nepeňaţného vkladu do spoločnosti N.-Z, a. s. sa spoločnosť N., spol. s r. o. stala jej jediným akcionárom. Následne spoločnosť N., spol. s r. o. predala tieto akcie spoločnosti L. za cenu 84 000 000 Sk. Spoločnosť N., spol. s r. o. tieto peniaze pouţila na úhradu úverov voči záloţnému veriteľovi P., a. s. Z výpovede svedka Ing. J.Z. vyplýva, ţe hnuteľný majetok a DKP bol predaný za 15 000 000 Sk, za tento predaj však N.-Z, a. s. nezaplatila, na podanie ţaloby údajne nemal peniaze. Z uvedeného vyplýva, ţe predajom majetku spoločnosti N., spol. s r. o. bola uspokojená iba pohľadávka záloţného veriteľa P., a. s., čím boli ukrátené pohľadávky ostatných veriteľov. Odvolací súd sa stotoţnil s názorom súdu prvého stupňa, ţe úmysel ukrátiť veriteľov vyplýva i zo skutočnosti, ţe notárskou zápisnicou N 177/99, Nz 178/99 zo
13. júna 1999 Ing. J.Z. uznal dlh voči spoločnosti Č., a. s., zahraničná pobočka v SR. Tento dlh bol uznaný asi mesiac potom, ako bola zaloţená spoločnosť N.-Z, a. s., resp. kedy uţ spoločnosť N., spol. s r. o. nevlastnila ţiaden majetok a nevytvárala ţiadny zisk. Ţalovaný ďalej namietal, ţe on ako správca konkurznej podstaty nebol účastníkom napadnutého právneho úkonu a nemá bliţšie poznatky o okolnostiach, za akých bol právny úkon vykonaný, a preto trval na výsluchu svedka, v tom čase predsedu predstavenstva spoločnosti N.-Z, a. s. Ing. M.T. na preukázanie skutočnosti, ţe nemohol ani pri náleţitej starostlivosti poznať úmysel dlţníka N., spol. s r. o. ukrátiť konkurzného veriteľa. Súd prvého stupňa tento dôkaz nevykonal. Odvolací súd dospel k záveru, ţe táto námietka ţalovaného nie je dôvodná a vykonanie výsluchu Ing. M.T. by neovplyvnilo výsledok tohto konania. Súd prvého stupňa predmetný nárok posúdil

ust. § 15 ods. 4 písm. c) ZKV. Z tohto ustanovenia vyplýva, ţe pri odporovaní právneho úkonu dlţníka, ktorý je právnickou osobou, sa nevyţaduje úmysel dlţníka ukrátiť svojich veriteľov. Preukazovanie skutočnosti, ţe úpadca N.-Z, a. s. ani pri náleţitej starostlivosti nemohol poznať úmysel dlţníka N., spol. s r. o. je nadbytočné a nemá ţiadny vplyv 5 Obo 32/2010 15 na konečné rozhodnutie vo veci samej.

odvolacieho súdu z vykonaných dôkazov súd dostatočne zistil skutkový stav, stanoviská účastníkov sú dostatočne ujasnené a vykonanie ďalších dôkazov by spôsobilo zbytočné predlţovanie doby konania v tejto veci a oboch konkurzov, ktoré s predmetnou vecou súvisia. Odvolací súd je toho názoru, ţe postupom súdu prvého stupňa nebola ţalovanému odňatá moţnosť konať pred súdom.

§ 16ods.

4 ZKV právny úkon, ktorému konkurzný veriteľ s úspechom odporoval, je voči konkurzným veriteľom právne neúčinný; všetko, o čo sa odporovateľným právnym úkonom dlţníkov majetok ukrátil, sa musí vrátiť do podstaty, a ak to nie je moţné, musí sa poskytnúť peňaţná náhrada. Súd prvého stupňa správne rozhodol, keď ţalovaného 2/ výrokom napadnutého rozsudku zaviazal zaplatiť ţalobcovi peňaţnú náhradu vo výške 489 473,21 eur. Súd postupoval v súlade s citovaným ust. § 16 ods. 4 ZKV, nakoľko nie je moţné, aby sa do podstaty vrátil dlţníkov majetok, ktorým boli ukrátení jeho veritelia. Tento majetok bol predaný za 16 mil. Sk na základe opatrenia konkurzného súdu z

1. novembra 2001, sp. zn. 9K 45/00 a nie je moţné ho vrátiť do konkurznej podstaty ţalobcu. Ţalobcovi predajom tohto majetku vznikol nárok na peňaţnú náhradu. Námietka ţalovaného, ţe súd nevzal do úvahy pri výpočte výšky plnenia znalecký posudok č. 100/2000/1 zo
2. marca 2001, vypracovaný Ústavom súdneho inţinierstva Ţilinskej univerzity v Ţiline, v ktorom boli nehnuteľnosti ohodnotené na sumu 70 313 040 Sk a hnuteľný majetok na sumu 5 825 714 Sk, nie je dôvodná. Vykonanie tohto dôkazu by bolo nadbytočné. Z ust. § 16 ods.4 ZKV vyplýva, ţe všetko, o čo sa odporovateľným právnym úkonom dlţníkov majetok ukrátil, sa musí vrátiť do podstaty, t. z. ţe v prípade, ţe by predmetný hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý bol odporovateľným právnym úkonom vloţený do spoločnosti N.-Z, a. s. nebol ţalovaným predaný, mal by byť v zmysle tohto ustanovenia vrátený do konkurznej podstaty úpadcu N., spol. s r. o. V prípade, ţe nie je moţné majetok vrátiť, musí sa poskytnúť peňaţná náhrada. Tak ako to tvrdí ţalovaný a vychádza z posudku ÚSI Ţilinskej univerzity v Ţiline, vloţený majetok bol ohodnotený na sumu 76 148 754 Sk, ale ţalovaný dotknutý majetok predal za sumu niekoľkonásobne niţšiu, za sumu 16 000 000 Sk. Ţalobca mal v danom prípade nárok na vrátenie do konkurznej podstaty - majetok ohodnotený v zmysle posudku na sumu 76 148 754 Sk a nie je podstatné, za akú cenu bol majetok predaný v konkurznom konaní ţalovaným, rozhodujúca je výška peňaţnej náhrady, ktorá sa rovná tomu, o čo sa majetok úpadcu spoločnosti N., spol. s r. o. zníţil. 5 Obo 32/2010 16 Z uvedeného je zrejmé, ţe nárok ţalobcu na poskytnutie peňaţnej náhrady za predaný majetok vo výške, na ktorú bol ţalovaný súdom prvého stupňa zaviazaný, je dôvodný. Odvolací súd sa stotoţnil so záverom súdu prvého stupňa, ţe v danom prípade pohľadávka, na ktorú bol ţalovaný zaviazaný v zmysle druhého výroku napadnutého rozsudku, nie je pohľadávkou proti podstate, nakoľko ţalovaný by mal do podstaty vrátiť celý majetok, ktorým boli ukrátení veritelia ţalobcu. Toto vrátenie by sa malo uskutočniť mimo rozvrhového uznesenia. Keďţe z dôvodu predaja majetku to nie je moţné, musí sa poskytnúť peňaţná náhrada. Táto peňaţná náhrada sa musí vrátiť mimo rozvrhového uznesenia. Tvrdenie odvolateľa o aplikácii ustanovení ZKV o rozvrhu nie je dôvodné. Pri uspokojovaní pohľadávky ţalobcu v zmysle napadnutého rozsudku sa tieto ustanovenia nepouţijú a ţalovaný je povinný túto peňaţnú náhradu z predaného majetku zaplatiť ţalobcovi mimo rozvrhového uznesenia. Proti výroku o trovách konania podal odvolanie aj ţalobca. Namietal, ţe súd prvého stupňa nesprávne určil výšku trov právneho zastúpenia, keď vychádzal zo skutočnosti, ţe konanie o odporovateľnosť právnych úkonov, ktorého súčasťou je i právo na vydanie prospechu z úkonu neúčinného, je z hľadiska výšky súdneho poplatku zo ţaloby určovacím sporom s jednotnou výškou súdneho poplatku, preto aj z hľadiska určenia výšky trov právneho zastúpenia treba vychádzať z rovnakého princípu tak, ţe ţalobcovi patrí náhrada trov konania ako v určovacom spore s neoceniteľnou hodnotou veci.

ţalobcu mal súd trovy právneho zastúpenia určiť z hodnoty sporu, ktorá je v tomto prípade ocenená na 16 mil. Sk. Ide o vydanie konkrétnej sumy, teda hodnota tejto časti výroku je daná. Odvolací súd dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa správne rozhodol o náhrade trov konania

zásady úspechu v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. Správne tieţ trovy konania vyčíslil. Predmetom konania je určenie neúčinnosti právneho

§ 15ods.

ZKV. Hodnotu tohto práva nie je moţné vyjadriť v peniazoch, aj keď súčasťou tohto práva je vrátenie majetku, o ktorý bol dlţník právnym úkonom ukrátený alebo, ak to nie je moţné, vydanie peňaţnej náhrady. Síce peňaţná náhrada, o ktorú sa ţalobca v ţalobe domáha, je vyčíslená v peniazoch, ale cieľom a podstatou sporu je určenie neúčinnosti právneho úkonu, ktorí ukrátil konkurzných veriteľov dlţníka. Preto základ tarifnej odmeny za úkony právnej sluţby v danom konaní sa určí

§ 13ods.

6 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR 5 Obo 32/2010 17 č. 163/2002 Z. z. a § 11 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. Odvolací súd sa stotoţnil s vyčíslením trov právneho zastúpenia priznaných ţalobcovi, tak ako to určil súd prvého stupňa a odvolanie ţalobcu proti výroku o náhrade trov konania povaţuje za nedôvodné. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol

§ 224ods.

1 a § 142 ods. 1 O. s. p.,

zásady úspechu v konaní. Odvolací súd úspešnému ţalobcovi trovy odvolacieho konania nepriznal, pretoţe mu ţiadne trovy nevznikli. P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 14. decembra 2011 JUDr. Anna Marková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová