druhej hlavy piatej časti OSP súdy preskúmavajú postup a zákonnosť 2 8Sži/13/2012 rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu
stavu, ktorý tu bol v čase vydania ţalobou napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/168/2008, na ktoré vo svojom návrhu – oznámení o postavení vedľajšieho účastníka, D. B. poukázal, krajský súd uviedol, ţe toto rozhodnutie riešilo postavenie vedľajšieho účastníka vo vzťahu k litispendencii (§ 83 OSP) v sporovom konaní a nie je ho moţné aplikovať v konaní v správnom súdnictve. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podali v lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 OSP) odvolania ţalobca a D. B.. Obaja zhodne ţiadali napadnuté uznesenie krajského súdu zrušiť. Ţalobca vo svojom odvolaní namietol, ţe krajský súd napadnutým uznesením odňal jeho osobe moţnosť konať pred súdom, a to tým, ţe uznesenie odporuje § 157 ods. 2 OSP, pretoţe jeho odôvodnenie neobsahuje zákonom ustanovené náleţitosti. Najmä absentujú vyjadrenie ţalovaného, ţalobcu a vedľajšieho účastníka a ani stručné, jasné a ţiadne výstiţné vysvetlenia.
názoru ţalobcu krajský súd nepochopil, ţe súd o prípustnosti vedľajšieho účastníka rozhoduje len vtedy, ak niektorý z účastníkov konanie namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Krajský súd teda konal bez návrhu a dopustil sa vady
1 písm. i/ OSP. V závere odvolania poukázal opäť na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/168/2008 z 25. septembra 2008 tvrdiac, ţe v konaní má vedľajší účastník
4 OSP rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania. Inštitút vedľajšieho účastníctva sa vyuţíva aj v správnom súdnictve, pričom piata časť OSP vedľajšie účastníctvo neupravuje, preto sa primerane pouţijú
1 OSP ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti OSP. Ţalobca tieţ poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu zo
a v zmysle § 93 ods. 3 OSP, nakoľko má právny záujem na výsledku tohto konania (ktorý však nijako neosvedčil). Navrhol súdu, aby rešpektoval jeho práva, ktoré z tohto jeho vstupu do konania vyplývajú, a aby súd bral do úvahy to, ţe sa týmto oznámením stal vedľajším účastníkom tohto konania. Ohľadom toho poukázal na rozsudok najvyššieho súdu 3Cdo/168/2008 z
zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám vo forme fotokópií z úplného a kompletného pozostalostného spisového materiálu sp. zn. D 257/1925.
1 veta prvá OSP sa pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
1 OSP účastníkmi konania sú ţalobca a ţalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.
2 OSP ţalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, ţe ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať ţalobu môţe aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo. 4 8Sži/13/2012
1 OSP ako vedľajší účastník môţe sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manţelstva alebo určenie, či tu manţelstvo je alebo nie je.
3 OSP do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. Ustanovenie § 93 je ustanovením prvej hlavy tretej časti a spolu s § 90-94 OSP upravuje inštitút účastníka (konania). Preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov má oproti prejednávaniu a rozhodovaniu súkromnoprávnych sporov a aj nesporových konaní osobitnú povahu, ktorú reflektuje aj právna úprava správneho súdnictva. Z týchto dôvodov väčšina procesných inštitútov je v správnom súdnictve upravená osobitne a odlišne od všeobecného súdnictva. Pouţitie iných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku prichádza do úvahy len analogicky na základe ustanovenia § 246c ods. 1 prvá veta OSP, keď pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v piatej časti OSP, ustanovuje primerané pouţitie ustanovení prvej, tretej a štvrtej časti OSP. Primeranosť znamená obdobné pouţitie, t. j. analogickú aplikáciu všeobecných ustanovení OSP, ustanovení o konaní v prvom stupni a ustanovení o opravných prostriedkoch. Primeranosť pouţitia týchto ustanovení je limitovaná účelom a cieľom správneho súdnictva (§ 244) a so zreteľom na tento účel ich treba aj aplikovať a vykladať. V konaní
druhej hlavy piatej časti OSP je okruh účastníkov taxatívne určený v § 250 OSP. Účastníkom konania
druhej hlavy piatej časti OSP sú ţalobca a ţalovaný, ktorí sú v tomto zákonom ustanovení aj definovaní prostredníctvom postavenie a v správnom konaní, v ktorom bolo vydané preskúmavané rozhodnutie. Zákonom č. 384/2008 Z. z. bolo s účinnosťou od 15. októbra 2008 ustanovenie § 250 ods. 1 OSP doplnené druhou vetou,
ktorej súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. Pôjde tak o účastníkov správneho konania, ktorí nepodali 5 8Sži/13/2012 ţalobu aj z dôvodu, ţe sú s rozhodnutím správneho orgánu spokojní, avšak v prípade jeho zrušenia by mohli byť ich práva a povinnosti dotknuté. Ako správne uviedli ţalobca a D. B. vo svojich odvolaniach, v správnom súdnictve nie je vylúčená ani primeraná aplikácia § 93 OSP, upravujúceho inštitút vedľajšieho účastníka. Ustanovenie § 93 OSP však predpokladá, ţe na výsledku uţ začatého, ale doteraz ešte právoplatne neskončeného súdneho konania, môţe mať záujem aj osoba, ktorá nie je ani jeho účastníkom, ani jedným zo spoločníkov, ak sa jej výsledok konania
hmotného práva napriek tomu týka. Preto zákon dovoľuje, aby táto osoba vstúpila do konania pred súdom prvého i druhého stupňa na strane toho účastníka, na ktorého víťazstve má záujem a ktorému chce svojimi procesnými úkonmi pomáhať. Túto tretiu osobu vstupujúcu do konania za uvedených podmienok zákon nazýva vedľajším účastníkom. Vedľajšie účastníctvo predpokladá spor (súkromnoprávny) a právny záujem na výsledku tohto sporu. Naproti tomu základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je preskúmavať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V preskúmavacom konaní štátny orgán súdnej moci, ktorý je pánom zákona a zákonnosti („iura novit curia“), posudzuje „zákonnosť“ postupov a rozhodnutí štátnych orgánov verejnej správy, pričom intervencia tretieho subjektu súkromného charakteru (hoci aj s právnickým vzdelaním) do tohto vzťahu štátnych mocí, v záujme podpory „právneho názoru“ jednej z nich, je bez právneho významu (pozri napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. II. ÚS 197/07-44 z
zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) (ďalej len „zákon o slobode informácií“). Účastníkom správneho konania
zákona o slobode informácií je výlučne ţiadateľ, t.j. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poţiada o sprístupnenie informácie (§ 4 ods. 1 zákona o slobode informácií). Výsledkom konania
zákona o slobode informácií je buď sprístupnenie poţadovanej informácie ţiadateľovi, alebo vydanie rozhodnutia o nevyhovení ţiadosti o sprístupnenie informácie. Vzhľadom na úzko vymedzený okruh účastníkov tohto konania je ţiadateľ zároveň jedinou osobou, ktorej práva, konkrétne právo na informácie
čl. 26, čl. 34 a čl. 45 Ústavy Slovenskej republiky, môţu byť dotknuté. Práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti akejkoľvek inej osoby nie sú rozhodnutím v tomto konaní nijakým spôsobom dotknuté, právo na poskytnutie informácie
zákona o slobode informácií, a to aj vo vzťahu k informácii uţ vyţiadanej inou osobou, ostáva zachované. Pokiaľ ţalobca a D. B. vo svojich odvolaniach poukázali na rozhodnutie najvyššieho súdu zo 14. februára 2012, sp. zn. 1Sţr/93/2011, predmetom konania vo veci samej bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správy katastra, ktorým bol zamietnutý návrh na vklad vlastníckeho práva k pozemku. Ako „vedľajší“ účastníci na strane odporcu boli do konania pribraté dve fyzické osoby, ktoré si ako pôvodní vlastníci, respektíve ich právni nástupcovia uplatnili v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému 7 8Sži/13/2012 poľnohospodárskemu majetku reštitučné právo k pozemkom, ktorých sa rozhodnutie správy katastra týkalo. Tieto osoby zároveň neboli účastníkmi katastrálneho konania, t.j. neboli ani predávajúcim, ani kupujúcim
kúpnej zmluvy, ktorou malo byť vlastnícke právo k tým to pozemkom prevedené. Súd ich do konania pribral po tom, ako mal preukázanú existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi týmto fyzickými osobami a predmetom konania spočívajúcu v moţnom zásahu do vlastníckeho práva účastníkov pribratých do konania pred súdom. Vzhľadom na odlišnú povahu správnych rozhodnutí preskúmavaných v tomto konaní a v konaní, v ktorom bolo vydané uznesenie zo 14. februára 2012, sp. zn. 1Sţr/93/2011, nie je moţné aplikovať právny názor vyslovený najvyšším súdom v označenom uznesení na tu prejednávanú vec ţalobcu. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne zistenia je namieste konštatovať, ţe D. B. nielenţe nijakým spôsobom nepreukázal svoj právny záujem na výsledku konania vedeného na krajskom súde pod sp. zn. 11S/100/2011, ale ani právny záujem na výsledku tohto konania nemôţe mať, pretoţe rozhodnutím súdu vo veci nebude ţiadnym spôsobom dotknuté jeho právne postavenie (jeho práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva). Pribratie do konania inej osoby neţ je účastník konania
1 OSP v správnom súdnictve predstavuje výnimku, a to aj s ohľadom na uţ uvedené pomerne široké chápanie účastníka správneho konania. V záujme rýchleho a hospodárneho vybavenia veci je preto úlohou súdu v súlade so zákonom regulovať prístup osôb do konania tak, aby nedochádzalo k jeho predlţovaniu pri zachovaní ústavných práv fyzických osôb a právnických osôb. Osoba, ktorá nepreukáţe existenciu právneho záujmu na výsledku konania, ak navyše, ako v prejednávanej veci, aj z povahy predmetu konania vyplýva nemoţnosť zásahu do jeho práv a právom chránených záujmov, by svojimi podaniami mohla, hoc aj neúmyselne, konať v neprospech záujmov účastníka konania, predlţujúc tak čas od podania ţaloby do jej vecného vybavenia. Je preto namieste, aby súd bezodkladne rozhodoval o ţiadostiach osôb o vstup do konania v pozícii vedľajšieho účastníka. Najvyšší súd po skutkovom a právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, ţe krajský súd postupoval správne, keď o ţiadosti D. B. konal a rozhodol tak, ţe ho do konania vedeného na tamojšom súde pod sp. zn. 11S/100/2011 ako vedľajšieho účastníka na strane ţalobcu nepripustil. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu 8 8Sži/13/2012 v Nitre č. k. 11S/100/2011-91 z 30. augusta 2012 ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. októbra 2012 JUDr. Jaroslava Fúrová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.