o určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi

Najvyšší súd 6 Cdo 79/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne G. H., bývajúcej v B., v dovolacom konaní zastúpenej Mgr. M. B., advokátom so sídlom v B., proti ţalovanému Š. H., bývajúcemu v B., o určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 9 C 62/2005, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z

1. januára 2010 sp. zn. 8 Co 2/2009 rozhodol t a k t o : Dovolanie o d m i e t a . Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava V z
2. októbra 2008 č.k. 9 C 62/2005-337, ktorým bol zamietnutý návrh ţalobkyne o určenie výţivného na manţelku vo výške 10 000,-- Sk (331,94 EUR) mesačne. Zároveň rozhodol, ţe ţalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. Potvrdenie prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala ţalobkyňa dovolanie, ktoré doplnil písomným podaním jej súdom ustanovený právny zástupca. Namietala v ňom vady konania podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. a navrhla rozsudky oboch súdov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, ţe jej nebolo umoţnené vyjadriť sa ku skutočnostiam tvrdeným ţalovaným, a ţe nerozumie právnej reči, ktorú súd pri pojednávaní pouţíva. Taktieţ namietala, ţe jej v konaní mal byť ustanovený právny 6 Cdo 79/2011 2 zástupca, prípadne poskytnutý úradný tlmočník, keďţe má obmedzenú schopnosť pochopenia odborných právnych otázok. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) preskúmal podané dovolanie z hľadiska jeho prípustnosti a dospel k záveru, ţe v danej veci nie je prípustné. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p. Prípustnosť dovolania podľa § 238 O.s.p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy. Uvedené ustanovenie v odsekoch 1 aţ 3 pripúšťa dovolanie proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu a za určitých podmienok aj proti potvrdzujúcemu rozsudku. V zmysle odseku 4 tohto ustanovenia však dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených Zákonom o rodine, ibaţe ide o rozsudok o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv, určení (popretí) otcovstva alebo o nezrušiteľné osvojenie. V preskúmavanej veci je predmetom konania určenie výţivného, teda práva a povinnosti vyplývajúce z právneho vzťahu upraveného Zákonom o rodine; nejde však o obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv, určenie (popretie) otcovstva alebo o nezrušiteľné osvojenie. Prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia je preto vylúčená. Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolací súd nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil teda ani podmienku prípustnosti dovolania, na ktorú poukazovala dovolateľka a ktorá mala spočívať v odňatí jej moţnosti riadne konať pred súdom. 6 Cdo 79/2011 3 Z obsahu spisu je zrejmé, ţe ţalobkyni boli doručované písomné podania ţalovaného a ţe sa zúčastňovala na pojednávaniach, na ktorých mala moţnosť oboznámiť sa so skutočnosťami tvrdenými ţalovaným. V priebehu konania bola zastúpená advokátkou JUDr. I. Š., neskôr Centrom právnej pomoci. O ustanovenie právneho zástupcu súdom nepoţiadala, i keď bola o tejto moţnosti poučená. Rovnako nepoţiadala o ustanovenie tlmočníka do maďarského jazyka, keď ani namietala ţe by mala obmedzenú schopnosť pochopenia odborných právnych informácií a otázok. Túto skutočnosť začala tvrdiť aţ v dovolacom konaní v doplnku k podanému dovolaniu. Z obsahu spisu o priebehu prvostupňového a odvolacieho konania nevyplynuli ţiadne také okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, ţe ţalobkyňa neovláda jazyk, v ktorom sa viedlo konanie. Dovolací súd preto povaţoval jej dovolacie námietky v tomto smere za neopodstatnené. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie ţalobkyne podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako neprípustné odmietol. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe ţalovanému v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
3. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
4. Júna 2011 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová