Obsah (11)

§ 250j§ 45§ 20§ 219§ 221§ 21§ 42§ 15b§ 48§ 24§ 107

Najvyšší súd 8Sžf/61/2011 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babia

§ 250jods.

1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. I 233/6101-38053/2009/992517-r z

1. marca 2009, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer DÚ Moldava nad Bodvou č. 2 8Sžf/61/2011 711/230/25088/08/Šir z
2. decembra 2008 a ktorým bol ţalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2002 vo výške 5002,48 Euro a rozhodnutia ţalovaného č. I/223/9949-61818/2009/992517-r zo
3. júna 2009, ktorým ţalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer DÚ Moldava nad Bodvou č. 711/230/3097/09/Sir z
4. marca 2009, ktorým bol ţalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťroku 2003 v sume 5030,80 Euro. Z pohľadu krajského súdu predmetom preskúmania námietok ţalobcu bolo zistiť, či sa správne orgány dostatočne vysporiadali s otázkou delenia príjmov príspevkovej organizácie podliehajúcej článku 3 zakladateľskej listiny a uzneseniu Mestského zastupiteľstva v Medzeve č. 14/1991/1 zo dňa
5. decembra 1999, teda, či činnosti, ktoré príspevková organizácia vykonávala, je moţné zaradiť medzi verejnoprospešné činnosti alebo podnikateľské činnosti a či podliehali reţimu DPH. Krajský súd pri rozhodovaní vychádzal z obsahu administratívnych spisov a z obsahu faktúr vystavených ţalobcom pre odberateľov na základe ním poskytovaných sluţieb a zistil, ţe ţalobca okrem verejnoprospešných prác vykonávaných ako príspevková organizácia zriadená obcou, taktieţ vykonával i podnikateľskú činnosť, ktorá mala byť predmetom určenia daňovej povinnosti na DPH. Ţalobca si ako platiteľ DPH v sporných zdaňovacích obdobiach (I. štvrťrok 2002 a III. štvrťrok 2003) uplatnil nárok na odpočet DPH za prijaté zdaniteľné plnenia, došlé faktúry za dodávku plynu od dodávateľa S., A., nákup tuhých palív a za práce vykonané v kotolni a prijaté v plnej výške na vstupe, čím deklaroval, ţe pouţil prijaté plnenia na svoje uskutočnené zdaniteľné plnenia, pričom uplatnil daň z pridanej hodnoty len k faktúram, ktoré boli vystavené pre odberateľa O. M. a bytové hospodárstvo M. a pri ich dodaní ţalobcovi vznikla daňová povinnosť DPH na výstupe, nakoľko na výzvu správcu dane nešpecifikoval charakter poskytovaných dodávok tepla a teplej úţitkovej vody vo vzťahu k hlavnej činnosti alebo podnikateľskej činnosti ţalobcu, a to predovšetkým na strediskách č. X., X., X., X. a X.. Správca dane v rámci kontroly DPH za zdaňovacie obdobia I. štvrťrok 2002 a III. štvrťrok 2003 na základe vyfakturovaných dodávok a sluţieb vyselektoval

charakteru sluţieb poskytnutých ţalobcom a charakteru odberateľov verejnoprospešné a podnikateľské činnosti ţalobcu a na základe tejto úpravy bola ţalobcovi dorubená daňová povinnosť.

zistenia správcu dane pod podnikateľské činnosti bolo potrebné zaradiť výkon stavebných prác, poskytovanie stavebných sluţieb, odvoz a likvidáciu odpadu vykonaných mimo obvodu Mesta Medzev, nakoľko príspevková organizácia zriadená za účelom výkonu verejnoprospešných činností pre mesto ako 3 8Sžf/61/2011 zriaďovateľa realizuje svoju hlavnú činnosť na zabezpečenie potrieb mesta a jeho obyvateľov. Vo vzťahu k uplynutiu prekluzívnej lehoty na vyrubenie DPH krajský súd zaujal stanovisko, ţe nedošlo k zániku práva na vyrúbenie DPH za predmetné zdaňovacie obdobia

§ 45ods.

1 a ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. mohla uplynúť za I. štvrťrok 2002 aţ po uplynutí roku 2008 a za III. štvrťrok aţ v po uplynutí roku 2009. Taktieţ správca dane vykonal v roku 2008 daňovú kontrolu na DPH za predmetné zdaňovacie obdobie v súlade so zákonom a nebola tu prekáţka nesplnenia podmienok na výkon opakovanej daňovej kontroly za rovnané zdaňovacie obdobie, nakoľko ţalobou napadnuté dorubenie daňovej povinnosti vzišlo z výsledkov daňovej kontroly, ktorá prebehla v rámci výkonu riadneho opravného prostriedku, ktorým je odvolacie konanie v súlade s ustanovením § 15b ods. 3 písm. a/ zákona o správe daní a poplatkov. Krajský súd povaţoval námietky ţalobcu o nepreskúmateľnosti a zmätočnosti rozhodnutí správneho orgánu a odvolacieho orgánu z dôvodu nedostatku právnych a skutkových dôvodov za neopodstatnené, nakoľko

názoru súdu bol v napadnutých rozhodnutiach druh podnikateľských činností ţalobcu riadne vymedzený a konkretizovaný podrobným výpočtom dodávateľsko-odberateľských faktúr uvedených ako prílohy k napadnutým rozhodnutiam správneho orgánu prvého stupňa, čo zodpovedalo riadnemu odôvodneniu rozhodnutia. Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach ţalobca podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

názoru ţalobcu napadnutý rozsudok krajského súdu je zmätočný a nepreskúmateľný, nakoľko výroková časť hovorí o zamietnutí ţaloby v jednotnom čísle a záhlavie obsahuje len číselné označenie jedného rozhodnutia zo 17. júna 2009 a z odôvodnenia je zrejme, ţe ide o dve rozhodnutia ţalovaného a

jeho názoru je teda zrejmé, ţe uţ toto samo osebe je dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie mu vec na ďalšie konanie. Ţalobca sa nestotoţnil s konštrukciou,

ktorej rozdielnosť posudzovania zdaniteľných plnení v rámci jednotlivých daňových kontrol je opodstatnená posúdením otázky, či v danom prípade ide alebo nejde o zdaniteľné plnenie (či podliehajú alebo nepodliehajú dani). 4 8Sžf/61/2011 Ţalobca v odvolaní taktieţ namieta, ţe sa krajský súd vôbec nezaoberal koeficientom výkonu činnosti v nadväznosti na rozdelenie charakteru činností vykonávaných ţalobcom.

názoru ţalobcu, vzhľadom na zmiešaný charakter činností vykonávaných ţalobcom (verejnoprospešných a podnikateľských) je nevyhnutné postupovať prostredníctvom určenia koeficientu ako podielu podnikateľskej a nepodnikateľskej činnosti, pričom

ţalobcu tento podiel nie je výsledkom kaţdého zdaňovacieho obdobia samostatne. V tejto časti ţalobca vidí rozhodnutie krajského súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a pre rozpor s platnou právnou úpravou. Uvedený postup je potrebné kvalifikovať ako zásadný právny rozpor s európskymi princípmi zaväzujúcimi Slovenskú republiku, a to princípu legitímnych očakávaní a zásadou rovnakého rozhodovania v skutkovo rovnakých alebo porovnateľných veciach (čl. 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorý sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na daňové konanie. Ţalobca nesúhlasí s odôvodnením ţalobou napadnutého rozsudku v časti konštatujúcej podrobné zdôvodnenie rozlíšenia činností vykonávaných ţalobcom z hľadiska verejnoprospešnosti alebo podnikateľskej činnosti pre účely určenia DPH za sporné zdaňovacie obdobie, nakoľko z rozhodnutia správcu dane nie je zrejmé, prečo a z akých právnych a skutkových dôvodov kontrolované činnosti nemôţu byť posudzované ako činnosti nepodliehajúce dani.

názoru ţalobcu bolo zákonnou povinnosťou súdu vysporiadať sa s tým u kaţdého jednotlivého plnenia a rozlíšiť a uviesť presné rozlišovacie kritériá – charakter cieľa a dôvod činnosti ţalobcu. Nepostačuje všeobecné konštatovanie bez právne relevantných dôkazov. Ţalobca v odvolaní taktieţ poukazuje na skutočnosť, ţe prvostupňový súd sa nevysporiadal s ustálenou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré v ţalobe ako i v odvolaní poukazoval, predovšetkým dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sţ/98-105/00, ktorý detailne rozoberá právne a skutkové okolnosti posúdenia charakteru a účelu činnosti príspevkovej organizácie obce N.. Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázal na skutočnosť, ţe veci vedené na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 7S/74/2009 a 7S/52/2009 boli spojené na spoločné konanie a predmetom preskúmania boli rozhodnutia ţalovaného č. I/223/6101- 38053/2009/992517-r z 25. marca 2009 a rozhodnutia č. I/223/9949-61818/2009/992517-r zo 17. júna 2009. K námietke ţalobcu ohľadom určenia koeficientu ako podielu 5 8Sžf/61/2011 podnikateľskej a nepodnikateľskej činnosti uviedol, ţe z obsahu námietky sa nedá posúdiť, na aký spôsob určenia koeficientu, vzhľadom na zmiešaný charakter činnosti, a to verejnoprospešný a podnikateľský, chcel ţalobca v odvolaní poukázať.

ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších (ďalej len „zákon o DPH“) predpisov platiteľ vypočíta pomernú časť odpočtu dane prostredníctvom koeficientu vtedy, ak uskutočňuje zdaniteľné plnenia, pri ktorých má nárok na odpočet dane a zdaniteľné plnenia, pri ktorých nárok na odpočet nemá.

§ 20ods.

4 citovaného zákona platiteľ nemá nárok na odpočet dane, ak uskutočňuje plnenia oslobodené od dane

ustanovenia § 26 zákona. V prípade poskytnutia zdaniteľných plnení oslobodených od dane to bolo správcom dane aj zohľadnené v zmysle § 21 ods. 3 zákona o DPH vypočítal uţ ročný koeficient. Citované ustanovenie ani neumoţňuje výpočet koeficientu

jednotlivých štvrťrokov. Ţalovaný poukázal na to, ţe ak platiteľ príjme zdaniteľné plnenie na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení a zároveň na iný účel ako uskutočňovanie zdaniteľných plnení, potom má v zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 zákona o DPH nárok na odpočet iba v pomernej výške zodpovedajúcej rozsahu pouţitia prijatého zdaniteľného plnenia na uskutočňovanie svojich zdaniteľných plnení (strana 6 protokolu). Nesúhlasil s námietkou ţalobcu ohľadne nedostatočného rozlíšenia činnosti, pretoţe správca dane v protokole ako aj v dodatočnom platobnom výmere, vychádzajúc pritom zo zakladacej listiny a štatútu ţalobcu, presne špecifikoval zdaniteľné plnenia, t.j. plnenia podliehajúce dani z pridanej hodnoty a plnenia, ktoré boli vykonané v rámci hlavnej činnosti, teda plnenia mimo reţimu dane z pridanej hodnoty. Dôsledne pritom vykonal rozlíšenie činností

obsahu, aj

toho, pre koho bolo vykonané.

ţalovaného je prioritným dôkazným prostriedkom preukazujúcim vyššie uvedené skutočnosti faktúra, ktorá obsahuje charakter fakturovanej sluţby a odberateľa, v prospech ktorého dodávateľ túto sluţbu vykonal. Správca dane však za účelom špecifikácie hlavnej činnosti a podnikateľskej činnosti pouţil aj iné dôkazné prostriedky (napr. ţivnostenský list, rozhodnutie o udelení licencie na podnikanie v energetických odvetviach, zakladaciu listinu, Štatút Mestského podniku sluţieb, zápisnice o ústnom pojednávaní). Na základe uvedeného ţalovaný navrhoval, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. 6 8Sžf/61/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu proti rozsudku krajského súdu priznať úspech nie je moţné. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

§ 219ods.

1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

§ 219ods.

2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

názoru odvolacieho súdu, v záhlaví prvostupňového rozsudku chýbajúce číselné označenie rozhodnutia ţalovaného z 25. marca 2009, ktorý uviedol ţalobca, nie je dôvodom na zrušenie rozsudku prvostupňového súdu

§ 221ods.

1 OSP. Ide totiţ o zrejmú chybu v písaní rozsudku, ktorú ani sám ţalobca neţiadal podaním svojho odvolania opraviť, nakoľko aj zo záhlavia prvostupňového rozsudku je zrejmé, ţe predmetom súdneho preskúmania boli dve rozhodnutia ţalovaného a to z

1. marca 2009 a
2. júna 2009 a boli podrobne uvedené v odôvodnení rozsudku napadnutého odvolaním a boli aj obsahom spojených súdnych spisov. Účelom súdneho prieskumu v rámci odvolacieho konania nie je pre formálnu chybu v písaní zrušiť rozsudok prvostupňového súdu, ale v vec meritórne prejednať a odvolací súd preto predmetnú vadu odstránil tým, ţe číselné označenia rozhodnutí uviedol v záhlaví svojho rozsudku. 7 8Sžf/61/2011

§ 21ods.

2 a ods. 4, § 22 ods. l aţ ods. 3 zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách účinného do 31. decembra 2004 (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách“) príspevkové organizácie sú aj právnické osoby obce, ktoré sú na rozpočet obce zapojené príspevkom. Platia pre ne finančné vzťahy určené obcou v rámci ich rozpočtov. Zriaďujú sa rozhodnutím obce na plnenie úloh obce, t.j. na plnenie ich základných verejných funkcií alebo na verejnoprospešné činnosti, ktoré sú na základe osobitných predpisov alebo rozhodnutia príslušných orgánov úplne alebo čiastočne financované z rozpočtu obce. Príspevková organizácia je právnická osoba, ktorá svoje príjmy pouţíva na financovanie vlastnej činnosti a doplnenie zdrojov sa zabezpečuje z rozpočtu obce. Môţe vykonávať podnikateľskú činnosť len po predchádzajúcom písomnom súhlase zriaďovateľa za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitným predpisom.

§ 42ods.

1 aţ 4 zákona o rozpočtových pravidlách príspevková organizácia môţe vykonávať so súhlasom zriaďovateľa podnikateľskú činnosť nad rámec hlavnej činnosti, pre ktorú bola zriadená, iba ak plní úlohy určené zriaďovateľom. Náklady na podnikateľskú činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Prostriedky získané touto činnosťou pouţíva príspevková organizácia na skvalitňovanie sluţieb poskytovaných v oblasti hlavnej činnosti. Príspevková organizácia sleduje podnikateľskú činnosť na samostatnom beţnom účte. Príjmy (výnosy) a výdavky (náklady) z tejto činnosti sa nerozpočtujú. Ak je hospodárskym výsledkom podnikateľskej činnosti k 30. septembru rozpočtového roka strata, vedúci príspevkovej organizácie je povinný zabezpečiť, aby bola do konca rozpočtového roka vyrovnaná, alebo urobiť také opatrenia na ukončenie podnikateľskej činnosti, aby sa v ďalšom rozpočtovom roku uţ nevykonávala. Zisk z podnikateľskej činnosti príspevkovej organizácie po zdanení je zdrojom rezervného fondu príspevkovej organizácie.

§ 15bods.

1 písm. c/ zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom do 31. decembra 2003 (ďalej len „zákon o správe daní“) opakovanou daňovou kontrolou sa rozumie daňová kontrola tej istej dane u daňového subjektu za zdaňovacie obdobie, za ktoré uţ bola vykonaná na podnet odvolacieho orgánu

§ 48ods.

l. Opakovanou daňovou kontrolou nie je preverenie výsledku daňovej kontroly v rámci konania o riadnych opravných prostriedkoch alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch (§ 15b ods. 3 písm. a/ citovaného zákona).

§ 45ods.

l a ods. 2 zákona o správe daní, ak tento zákon alebo osobitný zákon 8 8Sžf/61/2011 neustanovuje inak, nemoţno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo nárok na vrátenie dane. Ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, plynie päťročná lehota znova od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený.

§ 24ods.

1 zákona o DPH platiteľ je povinný viesť osobitne záznamy o prijatých a uskutočnených zdaniteľných plneniach v tuzemsku a osobitne záznamy o dovoze tovaru, v ktorých uvedie údaje rozhodujúce na určenie dane

jednotlivých zdaňovacích období. Tieto záznamy vedie v členení

jednotlivých sadzieb dane a oslobodenia od dane. O prijatých zdaniteľných plneniach a o dovoze tovaru vedie platiteľ záznamy v členení na plnenia s moţnosťou odpočítania dane, bez moţnosti odpočítania dane a na plnenia, pri ktorých je povinný pouţiť koeficient

§ 21

.

§ 24ods.

2 zákona o DPH platiteľ, ktorý nie je zaloţený alebo zriadený za účelom podnikania, je povinný osobitne viesť záznamy

odseku 1 v rozsahu jeho podnikania. Krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne vysporiadal s hodnotením zákonnosti postupu správcu dane ako i zákonnosti rozhodnutia ţalovaného odvolacieho správneho orgánu, pričom dospel k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci sú rozhodnutia a postup, ktorým ţalovaný správny orgán rozhodoval o povinnosti ţalobcu zaplatiť rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2002 a III. štvrťrok 2003, pričom o oboch zdaňovacích obdobiach boli vyhotovené protokoly a na základe ich prejednania vydané dodatočné platobné výmery. Spornou medzi účastníkmi ostala otázka, či daňové orgány oboch stupňov postupovali správne pri určení, ktoré z činností ţalobcu nemali verejnoprospešný charakter, a teda išlo o podnikateľské činnosti povaţované za zdaniteľné plnenia. Ţalobca tvrdil, ţe všetky ním vykonávané činnosti mali verejnoprospešný charakter a daňové orgány dospeli k záveru, ţe v danom zdaňovacom období ţalobca vykonával 9 8Sžf/61/2011 súčasne verejnoprospešné činnosti a podnikateľské činnosti, ktoré posúdili ako zdaniteľné plnenia. Relevantné námietky ţalobcu (týkajúce sa právoplatne skončenej veci, nepreskúmateľnosti rozhodnutia, rozlíšenia činností, potreby postupovať prostredníctvom určenia koeficientu, vykonania daňovej kontroly, nepreskúmateľnosti a zmätočnosti) sú opakované. Náleţite sa s nimi zaoberal krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Pokiaľ ţalobca namietal, ţe daňové orgány sa dostatočne nevenovali otázkam rozlíšenia činností, ktoré ţalobca vykonával v kontrolovanom zdaňovacom období, moţno len zopakovať, ţe správca dane v súlade so skutkovými a právnymi závermi, vyslovenými ţalovaným správnym orgánom v rozhodnutiach, zrušujúcich platobné výmery správcu dane, vykonal opakovanú daňovú kontrolu za roky 2002 a 2003, o výsledku ktorých vyhotovil protokoly z

1. decembra 2008 za rok 2002 a z
2. februára 2009 spolu s dodatkom č. 1 z
3. februára 2009 za rok 2003, s ktorými bol ţalobca oboznámený a z ktorých jasne a zrozumiteľne vyplýva, ktoré činnosti povaţoval správca dane za činnosti vykonávané v rámci hlavnej činnosti ţalobcu (teda za verejnoprospešné činnosti) a ktoré povaţoval za podnikateľské činnosti. Skutkové zistenia uvedené v protokoloch o opakovanej daňovej kontrole uviedol správca dane aj v dodatočných platobnom výmeroch zo dňa
4. decembra 2008 za I. štvrťrok 2002 a zo dňa
5. marca 2009 za III. štvrťrok 2003 a aj s presným vymedzením činností, vykonávaných ţalobcom v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach roku 2002 a 2003, ktoré povaţoval správca dane za činnosti verejnoprospešného charakteru a tých, ktoré povaţoval za podnikateľské činnosti. Náleţite odôvodnil, z ktorých dokladov predloţených ţalobcom vychádzal, k akým skutkovým zisteniam z týchto dokladov dospel a aký právny záver pri hodnotení jednotlivých dokladov, ktorými ţalobca preukazoval uskutočňovanie svojej činnosti v kontrolovanom období, vyvodil. Aj odvolací súd sa stotoţnil so závermi daňových orgánov oboch stupňov, ţe povinnosťou ţalobcu ako registrovaného platiteľa dane z pridanej hodnoty bolo presne a jednoznačne odlišovať činnosti vykonané v súvislosti s jeho základným poslaním (verejnoprospešnou činnosťou) a činnosti vykonané pre ostatné subjekty, napr. pre podnikateľov, pre iné obce, ako i pre občanov iných obcí. 10 8Sžf/61/2011 Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd sa plne stotoţňuje s názorom Krajského súdu v Košiciach (a ţalovaného správneho orgánu), ţe správca dane pri vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za I. štvrťrok 2002 a III. štvrťrok 2003 postupoval v súlade so zákonom, keď pri vybraných činnostiach (poskytovaných sluţbách) ţalobcu ustálil, ţe ide o výkon podnikateľskej činnosti (a nie o zabezpečenie verejnoprospešných sluţieb), pričom rozlišovacím kritériom bol účel, resp. dôvod pre ktorý bola konkrétna sluţba poskytnutá. Ţalobca nenamietal, ţeby ţalovaný nesprávne vyrubil daň pri nejakom konkrétnom poskytnutom plnení. Namietal, ţe krajský súd neodôvodnil, prečo vybrané posudzované činnosti ţalobcu podliehajú dani z pridanej hodnoty. Najvyšší súd nesúhlasí s touto námietkou ţalobcu, nakoľko z napadnutého rozsudku je zrejmé, akými kritériami sa krajský súd riadil, t. j., či išlo o činnosť v prospech obce ako zriaďovateľa, alebo či išlo o činnosť, ktorej cieľom je dosiahnutie zisku – podnikateľskú činnosť. So všetkými relevantnými námietkami ţalobcu sa vysporiadal uţ ţalovaný správny orgán v odôvodnení napadnutých rozhodnutí ako aj krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nebude opakovať odôvodnenie preskúmavaných rozhodnutí ţalovaného správneho orgánu a ani odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu, ale na ne ako na vecne správne a postačujúce odkazuje (§ 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení zákona č. 384/2008 Z. z., účinného od
6. októbra 2008). V súdnom odvolacom konaní nevyšli najavo ţiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa bolo potrebné osobitne zaoberať. Odvolací súd nemohol prihliadnuť na námietku ţalobcu uvedenú v odvolaní, ţe vzhľadom na zmiešaný charakter činnosti (verejnoprospešnej a podnikateľskej) bolo potrebné postupovať prostredníctvom koeficientu ako podielu podnikateľskej a nepodnikateľskej činnosti, ktorý podiel ale nie je výsledkom kaţdého zdaňovacieho obdobia samostatne, pričom ţalobca uviedol, ţe na túto skutočnosť dostatočne poukázal uţ v ţalobe. Po preskúmaní predloţeného spisu (ako súdneho tak aj administratívneho) odvolací súd zistil, ţe uvedenú námietku ţalobca neuplatnil v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a súd v rámci súdneho prieskumu vychádza zo skutkového stavu veci v čase rozhodnutia, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, teda v danom prípade v čase rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu (§ 250i ods. 1 OSP), a tieţ uvedenú námietku 11 8Sžf/61/2011 ţalobca nevzniesol ani v ţalobe, v dôsledku čoho ju ţalobca uplatnil po uplynutí zákonnej lehoty ustanovenej v § 250b ods. 1 OSP. Pre úplnosť odvolací súd vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu k namietanej prekáţke právoplatne rozhodnutej veci za zdaňovacie obdobie I. štvrťroka 2003 uvádza, ţe predmetom daňovej kontroly na preverenie uplatneného nároku na vrátenie nadmerného odpočtu na DPH bolo iné zdaňovacie obdobie, konkrétne I. štvrťrok 2002 a III. štvrťrok 2003, a nie ţalobcom namietané zdaňovacie obdobie I. štvrťroka
7. Moţno sa stotoţniť s právnym názorom krajského súdu, ţe ţaloba nebola dôvodná, nakoľko ţalovaný sa v rámci ţalobami napadnutých odvolacích správnych konaní riadne vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu a svoje rozhodnutia odôvodnil racionálnym zhodnotením skutkového stavu vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu a postupu prvostupňového správneho orgánu s prihliadnutím na relevantné hmotnoprávne a procesné ustanovenia daňových predpisov. Zákonom č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bolo s účinnosťou od.
8. januára 2012 zrušené Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave,

informácií poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave, t. č. pre oblasť správy daní a poplatkov pôsobiace na adrese Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky

§ 107ods.

4 OSP v spojení s § 250 ods. 4 OSP na strane ţalovaného koná s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného ţalovaného. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

ustanovenia § 224 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP a § 250k ods. 1 OSP, keď ţalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov konania nepriznal a ţalovanému v takomto konaní nárok na náhradu trov zo zákona neprináleţí. 12 8Sžf/61/2011 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 16. októbra 2012 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská