← Slovensko

o zaplatenie 72 395,94 Eur

Najvyšší súd 4 Obo 81/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Beaty Miničovej a členiek JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Ivany Izakovičovej, v právnej veci ţalobcu Ing. Z. P., C., zastúpeného Mgr. M. U., advokátom, T. proti ţalovanému A. S., spol. s r. o., N., IČO X., zastúpenému JUDr. E. V., advokátom, T., o zaplatenie 72 395,94 Eur, na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

  1. júna 2011, č. k. 40Cbs/27/2003-467, takto r o z h o d o l : Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
  2. júna 2011, č. k. 40Cbs/27/2003-467 p o t v r d z u j e . Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 72 395,94 Eur spolu so 16% úrokom z omeškania od
  4. 2003 do zaplatenia, ďalej rozhodol tak, ţe o trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa
  6. 2008, sp. zn. 2 Obo 34/2008, 2 Obo 35/2008 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z
  8. 2007, č. k. 40Cbs/27/2003-193, zrušil 4 Obo 81/2011 2 a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, ţe v ďalšom konaní vykoná dokazovanie aj posudkami PhDr. R. J. a A. D., ktoré boli predloţené v odvolacom konaní, a tieto znalecké posudky bude konfrontovať so znaleckým zistením súdom ustanoveného znalca. V zmysle intencií zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, súd prvého stupňa nariadil vo veci pojednávanie na
  10. 2009, na ktoré predvolal právnych zástupcov účastníkov konania, znalca A. D., znalkyňu PhDr. R. J. a znalkyňu Mgr. Ľ. M. Na toto pojednávanie sa predvolaní znalci nedostavili, preto účastníci konania súhlasili s nariadením nového znaleckého dokazovania. Následne prvostupňový súd nariadil ďalšie znalecké dokazovanie a uznesením z
  12. 2009 č. k. 40Cbs/27/2003-353 ustanovil za znalca JUDr. I. N. z odboru písmoznalectvo, ručné písmo (identifikácia pisateľa). Znalec na základe výsledkov predbeţného skúmania vyslovil odborný a zdôvodniteľný predpoklad, hypotézu, ţe sporný podpis „P.“ označený S-l (ide o výdavkový pokladničný doklad č. 152) je vlastnoručný podpis ţalobcu Ing. Z. P. a sporný podpis „P.“ označený S-2 (ide o výdavkový pokladničný doklad č. 153) s vysokou pravdepodobnosťou nie je vlastnoručným podpisom ţalobcu, ale ide s vysokou pravdepodobnosťou o napodobený falzifikát. Znalec však nevylúčil, ţe v druhom prípade ide o maskovanie (zakrývanie), príp. autofalšovanie vykonané samotným ţalobcom. Priklonil sa však v zásade k záverom znaleckého posudku vypracovaného Mgr. Ľ. M. z
  15. V závere svojho znaleckého posudku znalec určil stupeň I - jednoznačnosť pri výdavkovom pokladničnom doklade č. 152, ktorý podpísal Ing. Z. P., bytom S. Pri výdavkovom pokladničnom doklade č. 153 určil stupeň II - vysoká pravdepodobnosť, s vysokou pravdepodobnosťou nepodpísal Ing. Z. P., bytom S. Súd prvého stupňa po predloţení znaleckého posudku účastníkom konania, nariadil pojednávanie na
  17. 2011, predvolal účastníkov konania, znalca JUDr. I. N. a znalkyňu Mgr. Ľ. M. Nepredvolal znalca A. D., keďţe medzičasom zomrel a ani znalkyňu PhDr. R. J., keďţe medzičasom bola vyčiarknutá zo zoznamu znalcov a aj táto znalkyňa v závere posudku konštatovala, ţe podpis príjemcu na výdavkovom pokladničnom doklade č. 153 z
  19. 2001 s vysokou mierou pravdepodobnosti nie je vlastnoručným podpisom Ing. P. Predvolaná znalkyňa Mgr. Ľ. M. sa nezúčastnila pojednávania zo zdravotných dôvodov. Znalec JUDr. I. N. počas pojednávania podrobne zdôvodnil svoje závery v znaleckom posudku a náleţitým spôsobom vysvetlil sporné závery, týkajúce sa rozdielnych záverov v 4 Obo 81/2011 3 jeho znaleckom posudku a v znaleckom posudku znalca A. D. pri skúmaní podpisu ţalobcu. Prehlásil, ţe pri skúmaní pravosti podpisu pouţil kriminalistickú bodovaciu metódu, ktorá sa pouţíva aj pri iných kriminalistických skúmaniach. Znalec pri vypočutí počas pojednávania reagoval na námietky ţalovaného, svoje závery odôvodnil a trval na svojich zisteniach. Súd prvého stupňa sa v ostatnom konaní riadil aj ďalšími intenciami zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a nárok ţalobcu posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, upravujúcich zmluvu o pôţičke. Uviedol, ţe ţalobca v konaní predloţil prehľad vkladov a výberov finančných prostriedkov spoločnosti ţalovaného. Z prehľadu vyplýva, ţe ţalobca v období od
  21. 1994 do
  23. 2001 poţičal ţalovanému 122 153,62 Eur. V období od
  25. 1994 do
  27. 2000 vybral z účtu ţalovaného sumu 16 563,77 Eur. Rozdiel medzi poţičanou a vybratou sumou je 105 589,86 Eur. Keďţe podľa výdavkového pokladničného dokladu č. 152 z
  29. 2001 ţalovaný vrátil ţalobcovi 33 193,92 eur, predmetom sporu zostala nevrátená suma 72 395,94 Eur. K takto určenej výške pôţičky ţalovaný počas pojednávania pred konajúcim súdom
  31. 2011 neuviedol ţiadne rozhodujúce skutočnosti, neţiadal vykonať dokazovanie ohľadne výšky pôţičky. Navrhol vykonať len nové znalecké dokazovanie, a to opäť za účelom zistenia pravosti podpisu ţalobcu na výdavkovom pokladničnom doklade č.
  32. V zmysle uvedeného súd prvého stupňa uzavrel, ţe ţalobca poskytol ţalovanému peňaţné prostriedky vo výške, ktorá je predmetom sporu a ţalovaný v konaní nepreukázal svoje tvrdenia o ich vrátení ţalobcovi na základe výdavkového pokladničného dokladu č. 153 z
  35. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu prvostupňový súd skonštatoval, ţe ţalobca dôkaznými prostriedkami preukázal ním uplatnený nárok podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka, a to čo do základu, aj výšky, preto jeho ţalobe vyhovel. Súd prvého stupňa neakceptoval návrh ţalobcu na ďalšie znalecké dokazovanie, keďţe vykonanie takéhoto dôkazu vo vzťahu k predmetu sporu nebolo na preukázanie skutkového stavu potrebné. Podľa ust. § 151 ods. 3 O. s. p. súd prvého stupňa rozhodol, ţe o trovách konania rozhodne aţ po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 4 Obo 81/2011 4 Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie ţalovaný, v ktorom uviedol, ţe si nechal, rovnako ako ţalobca a neskôr aj súd prvého stupňa, vyhotoviť znalecký posudok z odboru písmoznalectvo, ručné písmo a strojové písmo u znalca A. D., ktorého závery však odporujú záverom znalkyne Mgr. M., na čo ţalovaný v konaní poukázal a ţiadal o vykonanie tohto dokazovania. Znalec D. spracoval podľa ţalovaného najhodnovernejší posudok, súd prvého stupňa tento posudok mal k dispozícii, ale pre rozhodnutie ho nepouţil. Situácia si vyţiadala konfrontáciu znaleckých posudkov a závery obidvoch porovnať s logickými a racionálnymi činmi účastníkov konania. Keď znalci neprišli‚ tak potom súd prvého stupňa rozhodol aj bez ich účasti, teda podľa ţalovaného nemienil zisťovať ďalšie skutočnosti. Súd prvého stupňa prijal znalecký posudok znalkyne Mgr. M. a podľa tohto rozhodol, hoci tento podľa názoru ţalovaného nespĺňa základné odbornostné kritériá dôkazu, aký sa od znaleckého posudku vyţaduje, lebo je nezrozumiteľný a nekontrolovateľný najmä v častiach všeobecnej roviny a špeciálnej roviny, a to u posudzovania podpisu označeného pod „S2“. Ţalovaný sa podrobne vyjadril k tomuto posudku a zdôraznil, ţe podľa jeho názoru je nepochopiteľné, ako znalkyňa mohla stanoviť jednoznačný záver podpisu „S2“, keď evidentná kvalita ťahov iniciály a koncového slučkového obratu nezodpovedá nekvalite ťahov falšovanému podpisu. V tejto súvislosti ţalovaný poukázal na znalecký posudok znalca A. D. a tvrdenia ţalobcu, ţe nepodpísal príjmové doklady (doklad č. 152 a č. 153), čo osvedčil grafologický posudok, ktorý si sám nechal vypracovať na vlastné náklady a ktorý prvostupňovému súdu predloţil. Za takéhoto tvrdenia potom znalecký posudok Mgr. M. a znalecký posudok predloţený ţalobcom, sa vo svojich záveroch u čísla dokladu 152 nezhodujú, lebo ţalobca na tomto doklade svoj podpis popiera a popiera aj prevzatie finančných prostriedkov. Jeho tvrdenie sa okrem iného v tomto znení nachádza aj na jeho vyjadrení zo dňa
  37. 2004 na str. 2, ktoré bolo doručené prvostupňovému súdu dňa
  40. Odvolateľ ďalej uviedol, ţe ani posudok znalca JUDr. N. nevyhovuje poţadovaným a predpokladaným kritériám odbornosti a moţnostiam techniky skúmania. Predovšetkým odvolateľ uviedol, ţe posudok nemal byť vyhotovený znalcom z písmoznalectva, ale z odboru grafickej diagnostiky a diagnostiky ručného písma za pouţitia techniky, ktorú má k dispozícii len znalecký ústav‚ Ústav súdneho inţinierstva Ţilina alebo Odbor kriminalisticko - expertíznych činnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Na strane 44-45 znalec uvádza‚ ţe podpis „S1“ napísal Z. P. a podpis „S2“ sfalšoval neznámy pisateľ. Znalec 4 Obo 81/2011 5 podotkol‚ ţe sa nedá vylúčiť maskovanie alebo autofalšovanie, vykonané ţalobcom. Priklonil sa k posudku Mgr. M. a na záver konštatoval vysokú pravdepodobnosť‚ ţe podpis „S2“ nepodpísal Ing. Z. P. Sám znalec si potom v nálezovej a záverečnej časti podľa názoru ţalovaného odporuje, lebo sa nedá zistiť či ide o autofalšovanie a podľa ktorých skúmaní dospel k tomu názoru o autofalšovaní. Podľa ţalovaného je však nevyvrátiteľne zo všetkých posudkov dokázané‚ ţe začiatok a koniec podpisu je pravý a patrí ţalobcovi. Ţalovaný má za to, ţe znalec JUDr. N. sa zameriava nie na prvú a konečnú časť podpisu‚ ktorá je nepochybná, ale vyzdvihuje a preferuje strednú retušovanú časť podpisu, o ktorú opiera názor‚ ţe táto je nepravá, a preto aj podpis ţalobcu je nepravý. Tu však čerpá indície‚ ţe ide o autofalšovanie. Ţalovaný dodal, ţe porovnávací materiál, pouţitý znalcom JUDr. N., nie je vhodný na znalecké skúmania‚ lebo nepochádza z obdobia vyhotovenia podpisu na dokladoch „S2“. V odvolaní je zdôraznené, ţe ţalovaný znalecké posudky z vlastnej iniciatívy prekonzultoval ešte počas konania s odborníkmi z tejto oblasti, ktorí z hľadiska pouţitej metódy písmoznalectva‚ túto metódu nepovaţujú za najvhodnejšiu a dostatočne presvedčivú. Za najvhodnejšiu formu skúmania podpisu na doklade „S2“, preto ţalovaný navrhuje pouţiť odporúčanú metódu grafickej diagnostiky. Týmto odborom znaleckej činnosti alebo touto metódou nedisponuje ţiaden znalec, zapísaný v zozname znalcov, preto na túto je potrebné pouţiť špeciálne drahé zariadenie a technológiu. Ţalovaný poukázal aj na to, ţe jeho prednesy pred súdom neboli protokolované, a to najmä prednes o tom, ţe ţiadal vypočuť znalca D. a znalkyňu Mgr. M., ţe mal znemoţnený prístup k posudku D., ţe ţiadal konfrontáciu znalcov medzi sebou, ako aj to, ţe ţiadal, aby posudok predloţil priamo znalec D. a podobne. Toto je podľa odvolateľa vada konania‚ ktorú uţ namietal v jeho predchádzajúcich podaniach. V danom prípade ide o „vleklý spor“‚ kde snaha o jeho urýchlenie sa podľa ţalovaného prejavila iba v jednom období (v lete 2007), v čase úplného vyradenia právnych zástupcov k moţnosti konania. Ani predtým a ani potom uţ ţalovaný iniciatívu súdu nezaznamenal‚ čo podľa názoru ţalovaného vzbudzuje pochybnosti o rovnakom zaobchádzaní s účastníkmi konania. Napadnutým rozhodnutím preto došlo k nevyváţenému prístupu súdu k vyhodnoteniu rozhodných skutočností. Ţalovaný očakával rozsiahle dokazovania, pomocou ktorých súd zisti, ţe v skutočnosti ţalobca konal 4 Obo 81/2011 6 nekalým spôsobom, pretoţe napriek beţnému bezhotovostnému platobnému styku práve v týchto prípadoch odčerpával finančné prostriedky tak, ţe platil v hotovosti úhrady faktúr a peňaţných dokladov, ktoré nezodpovedali obchodovaniu a reálnym plneniam reálnych dodávateľov. Ţalobca, po dobu pôsobenia u ţalovaného, podľa odvolateľa konal nad rámec svojich oprávnení a kompetencií, v rozpore so spoločenskou zmluvou‚ ku ktorej pristúpil. V mene spoločnosti mohli totiţ konať a zaväzovať ju len dvaja konatelia súčasne. Tu ţalobca vţdy konal sám a v prospech svojich záujmov, jeho úkony sú preto absolútne neplatné a nemajú právne dôsledky pre spoločnosť. Jeho konanie nie je prejavom vôle spoločnosti‚ lebo spoločníci v spoločenskej zmluve tento spôsob konania konateľa vylúčili. Z uvedeného dôvodu je potrebné podľa názoru ţalovaného nevyhnutné vykonať kontrolné znalecké dokazovanie, technikou a postupom‚ ktorý navrhol v stanovisku k posudku znalca JUDr. N.‚ ale aj znalecké dokazovanie v rovine účtovníctva, najmä o nenávratných finančných vkladoch, ktoré ţalobca do spoločnosti vloţil, či na ne nadväzovali nejaké hmatateľné a podloţiteľné obchodné a účtovné vzťahy. Súd prvého stupňa nesprávne a nepreskúmateľne rozhodol aj o samotnej výške návrhu na peňaţné plnenie, keď o určitú čiastku zníţil nárok ţalobcu, ale z pozície ţalovaného je tento nepreskúmateľný, nakoľko nie je zrejmé, akými zákonnými cestami sa k nemu súd dopracoval. Ţalovaný sa k čiastke 499 000,-- Sk zatiaľ nevyjadril, lebo nemal moţnosť sa vyjadriť, preto tvrdenie súdu prvého stupňa, ţe ţalovaný to nenamietal, nie je pravdivé. Podľa ţalovaného, ţalobca ani v okrajových skutočnostiach neuniesol dôkazné bremeno, nebolo vyvrátené, ţe neprijal peniaze, uvedené v pokladničnom doklade a naopak je dokázané‚ ţe situáciu predstiera a tieto peniaze raz uţ prijal. Naopak‚ ak nie je úplne vylúčený tento skutok či úkon ţalobcu, tak je aspoň na 90% pochybné, či sa tento úkon vôbec stal. Pri takej rozhodnej a váţnej pochybnosti podľa ţalovaného nemohol súd rozhodnúť v prospech ţalobcu, ale uţ v tomto štádiu dokazovania mal aj z tohto dôvodu návrh zamietnuť. Ţalobca napriek zauţívanému bezhotovostnému platobnému styku vykonával podozrivé platobné operácie hotovostne a práve v týchto prípadoch poskytovania pôţičiek v hotovosti odčerpával finančné prostriedky na hotovostné platenie. Takto ţalobca napríklad platil v hotovosti úhrady faktúr a peňaţných dokladov, ktoré nezodpovedali obchodovaniu a reálnym plneniam reálnych dodávateľov. Podľa návrhu na začatie konania ţalobca predstieral, resp. navodil situáciu, ţe chronologicky vkladal do spoločnosti svoje vlastné peniaze, ktoré peniaze 4 Obo 81/2011 7 spoločnosť vôbec nepotrebovala, neboli o nich informácie u spoločníkov a ani na valnom zhromaţdení, keďţe takéto obrovské transakcie podliehali schváleniu valného zhromaţdenia. V závere odvolania ţalovaný poukázal na náklonnosť a jednostrannosť konania súdu prvého stupňa v prospech ţalobcu aj v tom, ţe súd ţalobcu oslobodil od platenia súdnych poplatkov aj napriek tomu, ţe je spoluvlastníkom nehnuteľnosti - bytu reţimom BSM, kde v takýchto prípadoch súdy na území Slovenskej republiky, účastníka konania neoslobodia od povinnosti platiť súdny poplatok z dôvodu jeho majetnosti - vlastníctva k akejkoľvek nehnuteľnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody ţalovaný navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie dokazovanie za účelom spracovania znaleckého posudku z odboru grafickej diagnostiky, ako aj z odboru účtovníctva a ekonomiky, alebo návrh zamietol a zaviazal ţalobcu k náhrade trov konania ţalovaného v celom rozsahu úkonov na ochranu jeho zákonných práv. Ţalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec v rozsahu podľa ustanovenia § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní napadnutého rozsudku v medziach dôvodov uvedených v odvolaní, dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nie je moţné vyhovieť. Najvyšší súd v predmetom konaní, na základe odvolania ţalovaného preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bolo ţalobe ţalobcu o zaplatenie 72 395,94 Eur s príslušenstvom vyhovené. Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhodnotiac rozsah a dôvody odvolania ţalovaného vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, oboznámiac sa s obsahom súdneho spisu, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého 4 Obo 81/2011 8 rozsudku súdu prvého stupňa, ktoré podľa najvyššieho súdu vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Najvyšší súd mal z predloţeného spisového materiálu za preukázané, ţe skutkový stav bol súdom prvého stupňa náleţite zistený a správne právne posúdený. V tejto súvislosti dáva do pozornosti zrušovacie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obo 34/2008, 2Obo 35/2008 z
  42. 2008, v ktorom tento vyslovil právny názor, ţe účastníci konania uzavreli zmluvu o pôţičke, pričom výšku dlhu ţalovaného, uloţil súdu prvého stupňa zisťovať znaleckými posudkami z odboru písmoznalectva (pravosť podpisov P. na výdavkových pokladničných dokladoch č. 151 a č. 153), a pri rozhodovaní vychádzať zo záverov znaleckého posudku. V novom konaní vo veci najvyšší súd nezistil skutočnosti, na základe ktorých by bolo potrebné odchýliť sa od uvedeného právneho názoru najvyššieho súdu, preto sa s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorý postupoval v intenciách zrušujúceho rozhodnutia, stotoţňuje v celom rozsahu, a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi súdu prvého stupňa, najvyšší súd sa vo svojom odôvodnení následne obmedzí iba na vysporiadanie sa s odvolacími námietkami ţalovaného. Z odvolania ţalovaného vyplýva, ţe súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretoţe nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ţe dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ţe doterajší stav neobstojí, lebo sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré neboli uplatnené, a ţe napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, z ktorých dôvodov súd prvého stupňa vydal nesprávne rozhodnutie. Namietal tieţ porušenie základného práva na súdnu ochranu v konaní a spravodlivý súdny proces, z dôvodu nerovného postavenia účastníkov konania. Obsahom podaného odvolania je v prevaţnej miere nespokojnosť odvolateľa s vyhodnotením znaleckých posudkov súdom ustanovenými znalcami Mgr. Ľ. M. a následne so znalcom JUDr. I. N.. Podľa odvolateľa znalecký posudok znalkyne Mgr. Ľ. M. nespĺňa základné odbornostné kritériá dôkazu, aký sa od znaleckého posudku vyţaduje, lebo je nezrozumiteľný a nekontrolovateľný najmä v častiach všeobecnej roviny a špeciálnej roviny. Rovnako ani posudok znalca JUDr. I. N. nevyhovuje poţadovaným a predpokladaným kritériám odbornosti a moţnostiam techniky skúmania. Predovšetkým odvolateľ uviedol, ţe posudok nemal byť vyhotovený znalcom z písmoznalectva, ale z odboru grafickej diagnostiky 4 Obo 81/2011 9 a diagnostiky ručného písma za pouţitia techniky, ktorú má k dispozícii len znalecký ústav‚ Ústav súdneho inţinierstva Ţilina alebo Odbor kriminalisticko - expertíznych činnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Tento posudok je navyše rozporný, nakoľko znalec konštatoval moţnosť autofalšovania podpisu „S2“ samotným ţalobcom. Podľa ust. § 127 ods. 1 O. s. p., ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môţe tieţ uloţiť, aby posudok vypracoval písomne. Znalecký posudok moţno dať preskúmať aj inému znalcovi, vedeckému ústavu alebo inej inštitúcii (ust. § 127 ods. 2 O. s. p.). Podľa ust. § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe spornou otázkou bola pravosť podpisov ţalobcu na výdavkových pokladničných dokladoch č. 152 a č. 153, ktoré boli skúmané súdom ustanovenou znalkyňou Mgr. Ľ. M. pod označením „S1“ a „S2“. Táto znalkyňa dospela k záveru, ţe sporný podpis „P.“ označený S-l (ide o výdavkový pokladničný doklad č. 152) je vlastnoručný podpis ţalobcu Ing. Z. P. a sporný podpis „P.“ označený S-2 (ide o výdavkový pokladničný doklad č. 153) s vysokou pravdepodobnosťou nie je vlastnoručným podpisom ţalobcu. Ţalobca v konaní preukazoval nepravosť podpisov posudkom, vyhotoveným na vlastný podnet, ktorý posudok vypracovala znalkyňa PhDr. R. J. Záverom tohto posudku je konštatovanie, ţe oba podpisy sú nepravé. Naopak ţalovaný preukazoval pravosť podpisov posudkom, vyhotoveným na vlastný podnet, ktorý posudok vypracoval znalec A. D. Záverom tohto posudku je konštatovanie, ţe oba podpisy sú pravé, resp. ţe v prípade podpisu „S2“ je podpis s vysokou pravdepodobnosťou vlastnoručným podpisom ţalobcu. Súdom ustanovený znalec JUDr. I. N. v kontrolnom posudku dospel k rovnakému záveru, ako súdom ustanovená znalkyňa Mgr. Ľ. M.. JUDr. N. dodal, ţe v prípade podpisu 4 Obo 81/2011 10 „S2“ ide s vysokou pravdepodobnosťou o napodobený falzifikát a nevylúčil, ţe v tomto prípade ide o maskovanie (zakrývanie), príp. autofalšovanie vykonaného samotným ţalobcom. Na pojednávaní dňa
  44. 2011 sa mala vykonať konfrontácia znalcov, ku ktorej však nedošlo, nakoľko znalkyňa Mgr. Ľ. M. sa na pojednávanie nedostavila zo zdravotných dôvodov. Znalkyňa PhDr. R. J. a A. D. neboli na pojednávanie ani predvolaní, keďţe PhDr. R. J. bola vyčiarknutá zo zoznamu znalcov a znalec A. D., medzičasom zomrel. V prejednávanej veci boli súdom ustanovení dvaja znalci, a to Mgr. Ľ. M., ktorá bola ustanovená uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
  46. 2004, č. k. 40Cbs/27/03-Ka-70 a následne znalec JUDr. I. N., ktorý bol do konania ustanovený uznesením zo dňa
  48. 2009, č. k. 40Cbs/27/2003-
  49. Proti uzneseniu o ustanovení znalca JUDr. I. N. podal ţalovaný odvolanie, ktorým napadol uvedené rozhodnutie v celom rozsahu (vrátane metódy skúmania pravosti podpisu ţalobu), avšak tomuto odvolaniu odvolací súd nevyhovel, a napadnuté uznesenie potvrdil, čím sa stalo právoplatným. Závery týchto súdom ustanovených znalcov sa zhodujú. Odvolací súd dodáva, ţe tieto znalecké dôkazy podliehajú sudcovskému hodnoteniu podľa ust. § 132 O. s. p. Pri hodnotení znaleckého dôkazu nemôţe súd hodnotiť jeho obsah. Iné dôkazné prostriedky súd hodnotí priamo, bezprostredne, avšak znalecký posudok môţe sudca hodnotiť len nepriamo. Ak má súd nejaké pochybnosti, musí ich odstrániť tým, ţe znalcovi uloţí, aby vec riadne vysvetlil, alebo ustanoví nového znalca. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa
  51. 2011, č. k. 40Cbs/27/2003-451 vyplýva, ţe tohto pojednávania sa zúčastnili právni zástupcovia účastníkov konania a súdny znalec JUDr. I. N., ktorého posudok je zhodný so závermi súdom ustanovenej znalkyne Mgr. Ľ. M.. Súdny znalec odpovedal na otázky kladené právnym zástupcom nielen ţalovaného, ale i ţalobcu a z obsahu zápisnice je zrejmé, ţe pochybnosti ohľadom kontrolného znaleckého posudku boli riadne vysvetlené. Znalecký posudok JUDr. I. N., z ktorého súd prvého stupňa pri rozhodovaní veci vychádzal, doplnený výsluchom znalca je vierohodný, pretoţe jeho odôvodnenie je v súlade so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami, je logické a pri jeho vyhotovení znalec prihliadol ku všetkému, čo mu bolo k posúdeniu predloţené. Samotná skutočnosť, ţe niektorý z účastníkov konania nesúhlasí so znaleckým posudkom, nezakladá 4 Obo 81/2011 11 povinnosť súdu, aby ho dal preskúmať iným znalcom. Zmienka znalca o moţnom autofalšovaní, konkretizuje jednu z moţností falšovania podpisu samotným ţalobcom a sama osebe podľa názoru najvyššieho súdu nemá za následok stratu vierohodnosti vypracovaného znaleckého posudku. Vzhľadom na uvedené, sú námietky ţalovaného, týkajúce sa nesprávností znaleckých posudkov, vypracovaných súdom ustanovenými znalcami, neopodstatnené. Odvolací súd zároveň zastáva názor, ţe ďalšie dokazovanie pravosti sporných podpisov vo veci nebolo potrebné, nakoľko znalecký posudok, vyhotovený súdom ustanovenou znalkyňou Mgr. Ľ. M., bol podrobený kontrolnému znaleckému posudku a závery týchto posudkov sú obsahovo zhodné. V súvislosti s ďalšími odvolacími dôvodmi najvyšší súd poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva ohľadne potreby riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v zmysle ktorej nie je potrebné zdôvodňovať kaţdý argument účastníkov konania. Súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty, prednesené stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a nie len odkazovať na určité časti zákonov (napr. rozsudok ESĽP Ruiz Torija proti Španielsku z
  53. 1994). Naviac, tvrdenie ţalovaného o neodôvodnení výšky nároku ţalobcu a odňatí moţnosti v tomto smere predniesť svoje návrhy, nezodpovedá skutočnosti. Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí na strane 6 posledný a predposledný odsek odôvodnil výšku nároku ţalobcu a uvedené odôvodnenie je obsiahnuté tieţ v konštatačnej časti tohto rozhodnutia. Najvyšší súd ďalej v súlade s názorom najvyššieho súdu, vyslovenom v zrušujúcom uznesení konštatuje, ţe ţalovaným navrhované rozsiahle dokazovanie odčerpávania finančných prostriedkov beţným bezhotovostným platobným stykom, ktoré nezodpovedali obchodovaniu a reálnym plneniam a dokazovanie na konanie ţalobcu nad rámec jeho oprávnení a kompetencií nebolo potrebné vykonať, nakoľko by nezodpovedalo zásade hospodárnosti konania. Naviac podľa názoru odvolacieho súdu, skutočnosti tvrdené ţalovaným, môţu prípadne zakladať majetkové nároky spoločnosti ţalovaného voči ţalobcovi, ktoré sú však bez právnej relevancie s predmetným konaním. 4 Obo 81/2011 12 Ústava Slovenskej republiky v článku 47 ods. 3 garantuje rovnosť účastníkov v konaní pred súdom. Rovnosť účastníkov v súdnom konaní ako prirodzený dôsledok rovnosti všetkých občanov bliţšie charakterizuje § 18 prvá veta O. s. p., podľa ktorého účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Pod rovnakým postavením účastníkov moţno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Poţiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu, zaručujúcu pre kaţdú stranu v procese mať rovnakú moţnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať moţnosť podstatnej výhody voči protistrane. Tvrdenia ţalovaného, ţe zostali opomenuté jeho návrhy ohľadne vypočutia znalca D. a znalkyne Mgr. M., návrh na konfrontáciu znalcov medzi sebou, námietka, ţe mal znemoţnený prístup k posudku D., ako vyplýva z obsahu spisu, nezodpovedajú postupu súdu prvého stupňa v konaní, a sú účelové. Podľa názoru najvyššieho súdu, ţalovaný mal moţnosť v celom rozsahu obhajovať svoje záujmy v konaní a v prejednávanej veci nebola porušená zásada rovnosti zbraní. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia, sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami účastníkov konania, ktoré mali s posúdením predmetu sporu priamu súvislosť a dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p., t. j. kaţdý dôkaz jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti. Súd prvého stupňa zároveň postupoval podľa ust. § 226 O. s. p. a v zmysle intencií zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, právnym názorom, ktorým je viazaný a vo veci doplnil dokazovanie. S poukazom na to, ţe súd prvého stupňa správne zistil skutkový a právny stav, z ktorého vyvodil aj správny právny záver, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Úspešným účastníkom v odvolacom konaní bol ţalobca, ktorému podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. vzniklo proti ţalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom na to, ţe ţalobcovi v odvolacom konaní ţiadne trovy nevznikli, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal. 4 Obo 81/2011 13 Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
  54. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
  55. septembra 2012 JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.