← Slovensko

odvolanie krajského prokurátora

Obsah (10)§ 250§ 258§ 259§ 226§ 8§ 9§ 229§ 125§ 211§ 101

N a j v y š š í s ú d 6 To 15/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Dan

§ 250ods.

1, ods. 4 písm. a/, ods. 5 Tr. zák. a iné účinného do

  1. januára 2006, o odvolaní krajského prokurátora v Ţiline proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline, sp. zn. 4T 6/2005, z
  2. apríla 2010 takto r o z h o d o l :

§ 258ods.

1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

§ 259ods.

1 Tr. por. v r a c i a sa vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. O d ô v o d n e n i e Krajský prokurátor v Prešove podal obţalobu na obvineného Ľ. K. a spol. 25. mája 2004 pre trestný čin podvodu

§ 250ods.

1, ods. 4 písm. a/, ods. 5 Tr. zák. a iné. Krajský súd v Ţiline uznesením zo

  1. marca 2005 vylúčil vec proti Ľ. K. na samostatné konanie. Krajský súd v Ţiline na hlavnom pojednávaní konanom
  2. apríla 2010

§ 226písm.

a/ Tr. por. obţalovaného Ľ. K., nar. X. v T., bytom T., L. č. X., súkromného podnikateľa, 2 6 To 15/2010 pre skutky obţalobou Krajskej prokuratúry Prešov, sp. zn. Kv 78/01, zo dňa 25. mája 2004, právne kvalifikované v bode V. - ako trestný čin podvodu

§ 250ods.

1, ods. 4 písm. a/, ods. 5 Tr. zák. sčasti dokonaný, sčasti v štádiu pokusu

§ 8ods.

1 Tr. zák., v bode X. - ako pokračujúci trestný čin skrátenia dane a poistného spáchaný formou spolupáchateľstva

§ 9ods.

2 k § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom neodvedenia dane a poistného spáchaný formou spolupáchateľstva

§ 9ods.

2 k § 148a ods. 1, ods. 3 Tr. zák., ktorých sa mal obţalovaný dopustiť tak, ţe v bode V. v presne nezistenom čase v mesiaci november 2001 v priestoroch firmy E., Ţ. sa Ing. I. D., F. S., Ľ. K. a P. T. spolčili za účelom spáchania trestného činu podvodu tak, ţe Ing. D., S. a K. vyhotovili plán za účelom odoberania tovaru od firmy, kde by bola splatnosť faktúr niekoľko týţdňov, za ten čas by firma A. tovar odkúpila, tento ihneď previedla na firmu B. a vzápätí pre konečného odberateľa spoločnosť K., pričom cieľom bolo odobrať čo najväčšie mnoţstvo tovaru bez úhrady faktúr. Po vyhotovení tohto plánu na pokyn Ing. D., T., konateľ firmy A. zistil moţnosť odoberania hutníckeho tovaru z firmy F., Ţ. s dobou splatnosti 21 dní, zaregistroval sa ako odberateľ, dal objednávku na odber hutníckeho materiálu v mnoţstve 101 ton a na základe toho došlo k uzatvoreniu kúpno-predajných zmlúv č. X., č. X., č. X., č. X., č. X., č. X., č. X., teda spolu sedem zmlúv na odber materiálu v celkovej hodnote 3 263 054,01 Sk, čo v prepočte

konverzného kurzu činí 108 314 €, a v dňoch

  1. novembra 2001,
  2. novembra 2001 a
  3. novembra 2001 bol tovar v celkovej hodnote 1 764 342 Sk, čo v prepočte

konverzného kurzu činí 58 565 €, T. odobratý a prevezený do priestorov firmy K. - K. Ľ. v T., ale účtovne bol tovar prevedený na firmu B. Vzhľadom na rýchlosť a mnoţstvo odobratého tovaru Ing. O. z firmy F., Ţ. zastavila vyskladnenie ďalšieho tovaru. V dôsledku toho Ing. D. zatelefonoval Ing. O. a chcel sa zaručiť za firmu A., aby pokračovali vo vyskladňovaní tovaru. Ing. O. trvala aspoň na čiastkovej úhrade faktúr, preto dňa 29. novembra 2001 previedol obţalovaný K. z účtu č. X. na účet firmy B., č. X. čiastku 358 963,20 Sk, čo v prepočte

konverzného kurzu 3 6 To 15/2010 činí 11 915 €, ako úhradu faktúry č. X. vystavenej firmou B., túto sumu konateľ firmy B. M. F. na pokyn S. dňa 30. novembra 2001 vybral z účtu a odovzdal prostredníctvom ďalšej osoby Ing. D., ktorý doplnil finančné prostriedky na celkovú sumu 500 000 Sk, čo v prepočte

konverzného kurzu činí 16 597 €, tieto T. vloţil na účet firmy A., vzápätí táto suma bola prevedená na účet firmy F., ako úhrada za hutnícky materiál. Po tejto transakcii došlo dňa

  1. decembra 2001 k ďalšiemu odberu materiálu, ale ďalší odber Ing. O. zastavila, v bode X. - ako konateľ firmy K., zahrnul do daňového priznania k dani z príjmu fyzických osôb za rok 2001 podaného dňa
  2. apríla 2002 na Daňovom úrade Trnava a do daňových priznaní k DPH ako mesačný platca dane za mesiace 3/2001 a 4/2001 podaných na Daňovom úrade v Trnave fiktívne faktúry č. F., F., F. a F. vydané firmou A., aj keď k reálnemu zdaniteľnému plneniu nedošlo, čím skrátil daň z príjmov fyzických osôb o sumu 378 500 Sk, čo v prepočte

konverzného kurzu činí 12 563,90 € a neoprávnene uplatnil odpočet DPH vo výške 321 792,20 Sk, čo v prepočte

konverzného kurzu činí 10 681,54 €, - ako konateľ firmy K. - K. Ľ. zahrnul do daňového priznania k dani z príjmu fyzických osôb za rok 2001 podaného dňa 2. apríla 2002 na Daňovom úrade v Trnave a do daňových priznaní k DPH ako mesačný platca dane za rok 2001 fiktívne faktúry bez reálneho zdaniteľného plnenia od dodávateľa A., čím skrátil daň z príjmu o sumu 3 001 824 Sk, čo v prepočte

konverzného kurzu činí 99 642,30 € a uplatnil neoprávnene odpočet DPH vo výške 1 643 860 Sk, čo v prepočte

konverzného kurzu činí 54 566,16 €, - ako spoločník a konateľ spoločnosti S., zahrnul do daňového priznania k dani z príjmu fyzických osôb za rok 2001 podané na Daňovom úrade v Trnave dňa 2. apríla 2002 a do daňových priznaní k DPH za rok 2001 ako mesačný platca dane fiktívne faktúry bez reálneho zdaniteľného plnenia od dodávateľských firiem M. - Ing. D., A. a M., čím skrátil daň z príjmu o sumu 315 500 Sk, čo v prepočte

konverzného kurzu činí 10 472,68 € a neoprávnene uplatnil odpočet DPH vo výške 250 388,70 Sk, čo v prepočte

konverzného kurzu činí 8 311,38 €, pretože nebolo preukázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný. 4 6 To 15/2010

§ 229ods.

3 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 poškodenú stranu - F., so sídlom v Ţ., B. č. X., s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie o veciach občianskoprávnych. Proti rozsudku prvostupňového súdu podal riadne, včas odvolanie krajský prokurátor v Ţiline. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, ţe nemoţno prisvedčiť argumentácii krajského súdu, ţe ani jeden priamy dôkaz nesvedčí o vine obţalovaného a existujú len nepriame dôkazy netvoriace logickú a ničím nenarušenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich skutočností, ktoré by vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazovali všetky okolnosti ţalovaného skutku a usvedčovali obţalovaného, ale súčasne vylučovali moţnosť akéhokoľvek iného záveru. Za priamy dôkaz je potrebné povaţovať výpoveď svedka Ing. T. Z., z ktorej jednoznačne vyplýva zainteresovanosť obţ. K. do trestného činu od počiatku.

tejto výpovede to bol práve obţ. K., ktorý dal Ing. D. typ na F., Ţ., ktorá dáva tovar na faktúru so splatnosťou aţ 1 mesiac. Obţ. K. dal Ing. D. zároveň na papieri zoznam tovaru, ktorý bolo treba objednať.

obţaloby bol teda obţ. K. do skutku od počiatku zainteresovaný tým, ţe dal Ing. D. typ na F., objednal si konkrétny tovar, ktorý potreboval v čase, keď F. zastavila vyskladnenie tovaru, doloţil istú časť peňazí, aby mohlo dôjsť k ďalším dodávkam, navigoval vodičov do firmy K. a následne sa tieţ zúčastnil jednaní s F. a následne bol ochotný tovar F. zaplatiť, hoci na to nemal ţiadny dôvod. Výpoveď svedka Z. v plnom rozsahu korešponduje s výpoveďou svedka F.. Okolnosti celého prípadu detailne popísala aj svedkyňa Ing. J. O. z F.. O trestnoprávnom pozadí celého obchodného prípadu a o tom, ţe prípad bol od počiatku jasne cielený podvod, svedčí aj skutočnosť, ţe tovar bol fakturačne odpredaný spoločnosťou A. spoločnosti B. a aţ táto spoločnosť odpredala tovar obţ. K.. A. pritom tovar fakturačne previedla na B. za nákupnú cenu, ktorá však uţ tovar obţ. K. predala za výrazne niţšiu cenu ako nakúpila. 5 6 To 15/2010 Všetky tieto priame a nepriame dôkazy

názoru obţaloby vytvárajú logický a nepochybný záver nielen o tom, ţe sa trestný čin stal, ale ţe sa ho dopustil aj obţ. Ing. K.. Na základe takto zistených skutočností je odôvodnený záver, ţe skutok sa stal, konkrétne osoby konajúce za konkrétne obchodné spoločnosti tovar od spoločnosti F., Ţ. objednali, následne prevzali a v konečnom dôsledku odpredali spoločnosti K. – K. Ľ., pričom za dodaný tovar z väčšej časti nezaplatili. Ak mal krajský súd pochybnosť o tom, ţe obţalovaný do skutku nebol zainteresovaný alebo ţe by obţalovaní nemali od počiatku úmysel za dodaný tovar nezaplatiť, bolo jeho povinnosťou obţalovaného spod obţaloby oslobodiť nie

ustanovenia § 226 písm. a/ Tr. por., ale

iných ustanovení § 226 písm. b/ alebo písm. c/ Tr. por. Vo vzťahu k bodu X. obţaloby nebol predovšetkým v poţadovanom rozsahu zistený skutkový stav veci tým, ţe na hlavnom pojednávaní nebol vypočutý ako svedok Ing. T. Z., kľúčový svedok obţaloby, ktorého výpoveď je pre objasnenie skutkového stavu veci mimoriadne dôleţitá. Je potrebné prisvedčiť argumentácii súdu, ţe ak by na hlavnom pojednávaní právo nevypovedať vyuţil, nebolo by moţné jeho výpoveď z prípravného konania vzhľadom na dikciu § 211 ods. 2 písm. b/ Tr. por. z dôvodu, ţe na hlavnom pojednávaní mal právo odmietnuť výpoveď, čítať. Nie je však pravdivé tvrdenie, ţe uvedený svedok svoje právo odmietnuť výpoveď na hlavnom pojednávaní vyuţil. Obţalovaný len predloţil súdu vyjadrenie, ţe vyuţíva svoje právo odoprieť výpoveď, nakoľko bol v pôvodnej trestnej veci sám spoluobţalovaným. Uvedeného svedka bude potrebné na hlavné pojednávanie riadne predvolať, poučiť ho nielen o práve odmietnuť vypovedať, ale aj procesných následkoch odopretia výpovede, teda ţe takto nebude moţné čítať jeho výpoveď z prípravného konania a ponechať na jeho slobodné rozhodnutie, či vypovedať bude alebo nebude so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúci. Trestná zodpovednosť obţalovaného v tejto časti však vyplýva aj z ďalších vykonaných dôkazov, predovšetkým výpovedí pracovníčok daňových úradov, resp. skutočností zistených pri daňových kontrolách. 6 6 To 15/2010 V tejto súvislosti je tieţ nelogické, aby súd na jednej strane odsúdil obţalovaných Ing. I. D. a Ing. T. Z. za skutky uvedené v bodoch I. 1/ - 3/ obţaloby, no na druhej strane za to isté konanie neodsúdil obţ. Ing. Ľ. K.. Nie je korektná tá časť odôvodnenia rozsudku, ţe by v spoločnostiach K., a u podnikateľského subjektu Ľ. K. nebola vykonaná daňová kontrola. Daňová kontrola u daňového subjektu T., T. (predtým K. ) bola ukončená dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Trnava a daň z pridanej hodnoty s dorubom dane vo výške 321 792 Sk. Zo záverov kontrolných zistení zhmotnených aj v odôvodnení dodatočného platobného výmeru pritom vyplýva, ţe konateľ spoločnosti A. dotknuté faktúry nevystavil a ţiadny tovar pre odberateľa K. nedodal. Daňovému subjektu K. Ľ. bola vykonaná daňová kontrola DPH za zdaňovacie obdobie február 2001 s potvrdením oprávnenosti nadmerného odpočtu. Je toho názoru, ţe aj kontrolné zistenia vo vzťahu k spoločnosti A. sú významné aj vo vzťahu k obţ. Ing. Ľ. K.. Ak spoločnosť A. tovar nenadobudla a tovar neprišiel ani zo zásob z roku 2000, je logicky moţné vysloviť záver, ţe tovar nemohla ani predať spoločnosti S.. Aj v tejto časti je predčasné tvrdenie, ţe sa skutok nestal. Skutok sa stal a za tento boli (zatiaľ neprávoplatne) odsúdení obţalovaní Ing. I. D. a Ing. T. Z.. Ak mal teda súd pochybnosť, či tento skutok je trestným činom, mohol to byť skôr dôvod na oslobodenie spod obţaloby

§ 226písm.

b/ Tr. por. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

§ 258ods.

1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a

§ 259ods.

1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Krajský súd v Ţiline v súlade s ustanovením § 251 Tr. por. zaslal odvolanie krajského prokurátora v Ţiline na vyjadrenie obvinenému. Obvinený v písomných dôvodoch vyjadrenia uviedol, ţe odvolanie krajského prokurátora povaţuje za nedôvodné a navrhuje ho zamietnuť. Poukazuje na skutočnosť, 7 6 To 15/2010 ţe obţaloba trpí vadami, vo výroku obţaloby sú nepresne formulované skutky, iba veľmi ťaţko sa z obţaloby dajú dedukovať jednotlivé protiprávne konania obţalovaného, chýba odôvodnenie skutkov pod bodmi 9/ - 10/. Súd v konaní musel dopĺňať dokazovanie nad rámec stavu dokazovania a podobnú úlohu zohrala aj obhajoba. V spisovom materiáli sa nenašiel ţiadny dôkaz, ţe obv. K. mal údajne zahrnúť do „zdaniteľného plnenia fiktívne faktúry bez reálneho plnenia“. Túto fikciu obţaloby musel dôkazne doplniť a vyvrátiť. Predloţil dôkazy, ţe K. od dodávateľa prebral tovar, potom ho predal a zaplatil. Predloţil súdu sparové faktúry, účtovnú dokumentáciu. Ak sa v konaní preukázalo, ţe dodávatelia s faktúrami manipulovali obv. K. s tým nemá nič spoločné. Obv. K. a jeho firma K., nemá ţiadne daňové podlţnosti. Nie je moţné obvinenému dávať za vinu, ţe dodávateľ nábytku nemá doklad o jeho nadobudnutí. Podstatné je, firma obvineného nábytok reálne vlastní, má ho zahrnutý v účtovníctve. Skutočnosť, ţe zaplatil škodu F., nemôţe byť braná v jeho neprospech ale opačne. Urobil to preto, ţe je dlhoročný odberateľ z F. a chce mať dobré vzťahy a pokračovať v obchodoch. Všetky uvedené skutočnosti si uvedomuje aj prokurátor, keď neţiada kategoricky zrušiť rozsudok, ale poukazuje aj na zlé rozhodnutie o oslobodení obvineného. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým môţe odvolateľ podať dovolanie i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadol pritom i na chyby, ktoré neboli vytýkané a zistil, ţe prvostupňový súd sa v konaní dopustil viacerých procesných pochybení, nevysporiadal sa v odôvodnení rozhodnutia so všetkými vykonanými dôkazmi, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ani jeden priamy dôkaz nesvedčí o vine obţ. Ľ. K.. Nepriame dôkazy netvoria logickú a ničím nenarušenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich skutočností, ktoré by vo svojom celku usvedčovali obţalovaného zo spáchania trestného činu. Existujú pochybnosti, či sa skutok stal. Poukázal na to, ţe obţalovaný poprel spáchanie trestného činu a obchod povaţoval za štandardný obchodný vzťah. Prevzal pohľadávky z obchodného vzťahu a uhradil ich. Nebolo preukázané, ţe by sa obţ. Ľ. K. bol spolčil s Ing. D., F. S. a P. T. za účelom spáchania trestného činu 8 6 To 15/2010 podvodu spôsobom rozvedeným v skutkovej vete bodu V. obţaloby. Na dohodu medzi obţ. K. a ďalšími osobami nenasvedčujú ani výsledky odpočúvania a záznamy telekomunikačnej prevádzky. Nebolo preukázané, ţe by obţalovaný v čase preberania tovaru konal v úmysle nezaplatiť ho. Vyjadril názor, ţe obţaloba neuniesla dôkazné bremeno a súd pri rozhodovaní musel rešpektovať princíp prezumpcie neviny. K bodu X. prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe existujú závaţné pochybnosti, či sa skutok uvedený v bode X. obţaloby stal. Obţalovaný spáchanie trestného činu poprel, tvrdí, ţe tovar prevzal, zaplatil zaň a odpredal ho ďalším odberateľom. Z výsledkov daňových kontrol vyplynulo, ţe ak dodávateľ nemá prvotné doklady, ţe tovar nakúpil, nemohol byť firmám obţalovaného reálne dodaný. Obţaloba v bode X. vychádzala pri konštrukcii skutkov z výsledkov daňovej kontroly v A. a z jej výsledkov vyvodzovala aj trestnoprávnu zodpovednosť. Obţ. K. ale predloţil doklady o tom, ţe jeho firma hutnícky materiál predávala ďalej, ako aj vyhlásenia odberateľov, ţe tovar dostali a riadne zaň zaplatili. Z faktúr je jasné, ţe boli vystavované v dobe, kedy obţalovaný dostal tovar z A. Pokiaľ ide o faktúry ohľadne prenájmu, svedkovia potvrdili, ţe priestory sa vyuţívali na účel

nájomnej zmluvy. Obţaloba sa nemôţe opierať o výpoveď obţ. Ing. Z., keď obţalovaný vyuţil svoje právo a nevypovedal. Výpoveď z prípravného konania je ako dôkazný prostriedok nepouţiteľná. V súvislosti s trestnou činnosťou vo vzťahu k faktúram pre S., krajský súd zaujal také isté stanovisko ako k trestnej činnosti pod bodom V., ţe daňová kontrola bola vykonaná len u dodávateľa a vychádzalo sa z toho, keď u dodávateľa chýbali prvotné doklady o nadobudnutí aj u odberateľa išlo o fiktívne faktúry. Obţalovaný v čase výkonu kontroly nebol majiteľom firmy a nemal k dispozícii poţadované doklady. Zo svedeckých výpovedí vyplýva, ţe kancelársky nábytok, kancelárska technika bola dodaná. Neboli zabezpečené priame dôkazy o vine obţalovaného. Po vyhodnotení dôkazov súd dospel k záveru, ţe sú pochybnosti o vine obţalovaného. Obţaloba neuniesla dôkazné bremeno, nedá sa bez pochybností preukázať, ţe sa skutok stal a preto krajský súd obţalovaného spod obţaloby

§ 226písm.

a/ Tr. por. oslobodil.

§ 125Tr.

por. ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne vyloţí, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel 9 6 To 15/2010 návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti

príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak boli do rozsudku pojaté ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe najmä v bode V. krajský súd rozsudok odôvodnil vo všeobecnej rovine a nevyhodnotil jednotlivé dôkazy tak, ako to vyţaduje ustanovenie § 125 Tr. por. pre odôvodnenie rozhodnutia. V prípade bodu X. prvostupňový súd tak isto nevyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo, ktoré boli v rámci dokazovania súdu predloţené, ale súd sa vysporiadal len s niektorými dôkazmi, ktoré boli v konaní vykonané. V ďalšom konaní sa musí krajský súd vysporiadať s kaţdým dôkazom, ktorý bol na hlavnom pojednávaní vykonaný, či je na prospech obţalovaného alebo v jeho neprospech, s dôkazmi, ktoré navrhol prokurátor. V rámci konania došlo k niektorým procesným pochybeniam zo strany prvostupňového súdu. Krajský súd na hlavné pojednávanie

  1. marca 2010 predvolal spoluobţalovaného Ing. Z.. Ing. T. Z. zaslal Krajskému súdu v Ţiline prípis, ktorý bol na krajský súd doručený
  2. marca
  3. Ing. Z. v prípise uviedol, ţe v trestnej veci obţ. Ľ. K. oznamuje súdu, ţe vyuţíva svoje právo a v tejto veci vypovedať nebude, nakoľko bol v pôvodnom konaní, 3T 6/04, aj sám obţalovaný. Na hlavné pojednávanie sa nedostavil a súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa
  4. marca 2010, po vyjadrení obţalovaného a krajského prokurátora, ţe netrvajú na osobnom výsluchu svedkov F. S. a Ing. T. Z. vyhlásil uznesenie, ţe upúšťa od výsluchu svedkov F. S. a Ing. T. Z. vzhľadom na ich vyjadrenie na č. l. 6059,
  5. Následne súd vyhlásil uznesenie

§ 211ods.

2 písm. b/ Tr. por. účinného do

  1. januára 2006 a prečítal časť výpovede Ing. T. Z. týkajúcej sa bodu V. obţaloby z prípravného konania č. l. 138 – 142 spisu. Obţalovaný sa k prečítanej výpovedi nevyjadril, čo je v rozpore s ustanovením § 214 Tr. por. 10 6 To 15/2010 Je nepochybné, ţe Ing. T. Z. má právo odmietnuť výpoveď, ak bol vo veci, ktorá bola vylúčená na samostatné konanie ako spoluobţalovaný. Ale jeho právo odmietnuť výpoveď sa vzťahuje na celú jeho výpoveď z prípravného konania a nie len na tú časť, kde vypovedal k skutku, kde nebol trestne stíhaný. V ďalšom konaní musí súd opätovne na hlavné pojednávanie predvolať Ing. Z., poučiť ho o tom, kedy má právo odmietnuť vypovedať a vypočuť ho ako svedka ku skutku, kde nemal v pôvodnom konaní postavenie spoluobţalovaného. Obdobnú problematiku rieši aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Tdo 4/2011, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 1/2012 pod č.
  2. Obdobná situácia nastala u obvineného T.. T. sa dostavil na hlavné pojednávanie
  3. februára
  4. Po poučení

ustanovení §§ 97, 99, 100, 101 ods. 2, ods. 3 Tr. por. uviedol, ţe v identickej veci vystupoval ako obţalovaný, a preto vyuţíva svoje právo a odopiera na hlavnom pojednávaní vypovedať. Na to súd vyhlásil uznesenie

§ 211ods.

2 písm. b/ Tr. por., číta sa výpoveď P. T. týkajúca sa bodu X. obţaloby č. l. 377 - 392, 417 - 438, 445 - 450. V odôvodnení rozsudku k bodu V. súd konštatuje, ţe svedok vyuţil svoje procesné právo a odmietol vypovedať. V odôvodnení rozsudku k bodu X. (str. 23) sa cituje jeho výpoveď z prípravného konania. Aj v prípade obţ. T. súd musí postupovať tak, ţe svedka ešte raz predvolá na hlavné pojednávanie, poučí ho ako svedka a vypočuje. Z procesného hľadiska v súlade s § 214 Tr. por. sa mal obţalovaný vyjadriť k výpovedi svedka. Jeho vyjadrenie v zápisnici o hlavnom pojednávaní chýba. Z obţaloby vyplýva, ţe na obţ. T. bola podaná obţaloba len pre trestný čin podvodu

§ 250ods.

1, ods. 4 písm. a/, ods. 5 Tr. zák. sčasti dokonaný, sčasti v štádiu pokusu

§ 8ods.

1 Tr. zák., pre skutok uvedený pod bodom V. obţaloby. K tomuto bodu môţe obţalovaný vyuţiť svoje právo a nevypovedať, lebo je vo veci spoluobţalovaný. K ostatným skutočnostiam môţe byť vypočutý ako svedok, ktoré sa netýkajú skutku, pre ktorý bola na neho podaná obţaloba. Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, ţe obchody mal dohadovať a celý priebeh tzv. fiktívnych obchodov mal riadiť obţ. Ing. D.. Ing. D. bol v postavení svedka vypočutý na hlavnom pojednávaní 29. marca 2010. Jeho výsluch je zaprotokolovaný na cca 1,5 strany.

§ 101ods.

1 Tr. por. pred výsluchom svedka treba vţdy zistiť jeho totoţnosť, jeho pomer k obvinenému, poučiť ho o práve odoprieť výpoveď, a ak treba, aj o zákaze výsluchu alebo o moţnosti postupu

odsekov 3 aţ 6, ako aj o tom, ţe je povinný vypovedať úplnú pravdu a nič nezamlčať. Ak sa vykonáva výsluch agenta (§ 88b ods. 10), 11 6 To 15/2010 súd do zápisnice namiesto údajov o skutočnej totoţnosti agenta uvedie príslušné krycie údaje.

§ 101ods.

2 Tr. por. na začiatku výsluchu treba sa svedka opýtať na pomer k prejednávanej veci a k stranám a

potreby aj na iné okolnosti významné na zistenie jeho hodnovernosti. Svedkovi sa musí dať moţnosť, aby súvisle vypovedal všetko, čo sám o veci vie a odkiaľ sa dozvedel okolnosti ním uvádzané. Svedka moţno vypočúvať iba do miery nevyhnutnej vzhľadom na účel trestného konania. Prvostupňový súd musí výsluch svedka Ing. D. zopakovať, aby bol v súlade s ustanovením § 101 ods. 1, ods. 2 Tr. por.

§ 211ods.

1 Tr. por. namiesto výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní moţno čítať zápisnicu o jeho výpovedi, ak súd nepokladá osobný výsluch za potrebný a prokurátor aj obţalovaný s tým súhlasia. Súhlas obţalovaného nie je potrebný, ak sám poţiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti; o tejto skutočnosti musí byť obţalovaný v predvolaní poučený.

názoru Najvyššieho súdu neboli v konaní splnené podmienky na čítanie svedeckej výpovede Ing. J. O. č. l.

  1. Súd svedkyňu niekoľkokrát predvolal na hlavné pojednávanie, doručoval jej predvolanie cestou polície, jej výpoveď prečítal a nevypočul ju na hlavnom pojednávaní napriek tomu, ţe ešte pred vyhlásením rozsudku na hlavnom pojednávaní konanom
  2. apríla 2010, mu bolo
  3. apríla oznámené miesto nového trvalého pobytu svedkyne. V ďalšom konaní súd musí svedkyňu vypočuť na hlavnom pojednávaní. V rámci konania na prvostupňovom súde sa musí prvostupňový súd vysporiadať s dôvodmi, ktoré uvádza krajský prokurátor v odvolaní, prečo na jednej strane odsúdil Ing. D. a Ing. Z., v bode I. – 1, 2, 3 rozsudku z pokračujúceho trestného činu skrátenia dane a poisteného spáchaného formou spolupáchateľstva

§ 9ods.

2 k § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák., v jednočinnom súbehu s trestným činom neodvedenia dane a poisteného spáchaného formou spolupáchateľstva

§ 9ods.

2 k § 148a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a obţ. Ľ. K., ktorý bol

obţaloby obţalovaný zo spáchania tých istých skutkov a trestných činov spod obţaloby oslobodil. Čiastočne svoje rozhodnutie okresný súd o oslobodení obţ. Ľ. K. spod obţaloby odôvodnil na str. 35 - 41 rozsudku. Nepresvedčivé je najmä odôvodnenie rozsudku v tom smere a v tej časti, ktorá sa týka čiastkového skutku 12 6 To 15/2010 vo vzťahu k firme S.. Obţ. Ľ. K. v čase páchania skutkov bol predsa konateľ spoločnosti S. a odôvodňovať rozhodnutie o oslobodení spod obţaloby tým, ţe nebola vyvrátená obrana obţalovaného, ţe v čase výkonu daňovej kontroly vo firme S., uţ nebol majiteľom ani konateľom a nemohol ju ovplyvniť a nemohol predloţiť potrebné doklady preukazujúce, ţe tovar bol vo firme na základe faktúr reálne dodaný je nepresvedčivé a nedostatočné. Je potrebné dodanie tovaru dokazovať inými spôsobmi a podrobne na tieto okolnosti vypočuť obţalovaného. Je potrebné súhlasiť aj s názorom Krajskej prokuratúry v Ţiline v tom smere, ţe ak by opätovne krajský súd dospel po doplnení dokazovania k záveru, ţe je potrebné obţ. Ľ. K. oslobodiť spod obţaloby, nemôţe byť obţalovaný oslobodený spod obţaloby v bode V. z dôvodu § 226 písm. a/ Tr. por. Okrem tvrdení uvedených na začiatku skutkovej vety o spolčení obţalovaného za účelom spáchania trestného činu podvodu, všetko prebehlo reálne tak, ako je to uvedené v skutku. Z konštatovaného vyplýva, ţe skutok sa stal. Ak by súd oslobodzoval po doplnení dokazovania obţ. Ľ. K., nie je to moţné

ustanovenia § 226 písm. a/ Tr. por. Aj v prípade bodu X. rozsudku k čiastkovým skutkom došlo tak, ako je to popísané v skutkovej vete obţaloby. Faktúry do daňového priznania boli zahrnuté, je potrebné vyriešiť len otázku, či ide o fiktívne faktúry. Vyriešenie otázky, či išlo o fiktívne faktúry, ktoré boli zahrnuté do daňového priznania k dani z príjmu fyzických osôb za rok 2001 u firiem, ktorých bol K. konateľ, je otázkou skutkovou. Všetky ďalšie skutočnosti uvádzané v čiastkových skutkoch v bode X. obţaloby sa stali. Nie je moţné vyvodiť záver, ţe skutok sa nestal. Oslobodenie obţalovaného spod obţaloby

písm. a/ prichádza do úvahy len vtedy, ak na základe výsledkov dokazovania nie je moţné jednoznačne vyvodiť záver, ţe sa vôbec stal skutok, ktorý je uvedený v obţalobe. Ale v danom prípade v skutku pod bodom V. a čiastkových skutkoch pod bodom X. sú popísané skutočnosti (s výnimkou tých častí konaní, na ktoré uţ odvolací súd upozornil v predchádzajúcej časti odôvodnenia, ţe sú sporné), ktoré sa stali spôsobom uvedeným v obţalobe. Neprichádza do úvahy preto oslobodenie obţalovaného z dôvodu ustanovenia § 226 písm. a/ Tr. por., ale ak súd dospeje po doplnení dokazovania k právnemu záveru, ţe je obţalovaného potrebné spod obţaloby oslobodiť pre skutky uvedené v bodoch V., X. obţaloby tak

iných ustanovení § 226 Tr. por. 13 6 To 15/2010 Súd v prípade oslobodzujúcej časti rozsudku v bode V. poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Ţiline, sp. zn. 3T 6/2004, z 26. februára 2009, ktorým krajský súd oslobodil zo skutku pod bodom V. obţaloby ďalších spoluobţalovaných (D., S., T.), ale

ustanovenia § 226 písm. b/ Tr. por., nie

§ 226písm.

a/ Tr. por. Prvostupňový súd sa musí v odôvodnení rozhodnutia vysporiadať aj s výpoveďami pracovníkov daňového úradu a s otázkou, či ak Daňový úrad v Ţiline uzavrel daňové kontroly v spoločnostiach A., M. – Ing. D., M. tak, ţe tieto spoločnosti vystavili fiktívne faktúry pre spoločnosti, v ktorých bol K. konateľ (uvedené v bodoch X. – K. , K. – K. Ľ., S.) a tieto výsledky Daňový úrad Trnava prevzal od Daňového úradu v Ţiline a vystavil dodatočné platobné výmery pre spoločnosti – K. , K. – K. Ľ., S.), či takýto postup daňového úradu bol správny a hlavne s tým, či je táto skutočnosť aj dôvodom na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči obţ. K., lebo na druhej strane v jeho prospech sú svedecké výpovede a spárové faktúry. Aţ po doplnení dokazovania v naznačenom smere bude môcť prvostupňový súd vo veci správne rozhodnúť. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 2. februára 2012 JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r. predseda senátu Vypracoval : JUDr. Daniel Hudák Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.