Najvyšší súd 7 Cdo 45/2011 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne L. a.s., so sídlom V., IČO X.., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Ch., s.r.o., so sídlom v Bratislave, za ktorú koná advokátka a konateľka Mgr. Ľ. P. Ch., proti ţalovanému Ľ. Z. bývajúcemu v Š., o zaplatenie 11,95 eur, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 8 C 81/2007, o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo
- septembra 2010 sp. zn. 10 Co 78/2010, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Trnave zo
- septembra 2010, sp. zn. 10 Co 78/2010 a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 3.februára 2009 č.k. 8C 81/2007-34 zamietol návrh ţalobkyne a ţalovanému nepriznal náhradu trov konania. Vychádzal z názoru, ţe ţalobkyňa nepreukázala svoju aktívnu legitimáciu ţalobkyne ( postúpenie pohľadávky podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ) K takémuto záveru ho viedlo aj nesplnenie podmienky ustanovenej v § 8 ods. 2 a 3 zákona č. 212/1995 Z.z.. Ţalobkyňa v konaní nepreukázala, ţe by bolo ţalovanému umoţnené uhradiť nedoplatok ( koncesionársky poplatok ) v dodatočnej lehote. Rovnako nepreukázala doručenie oznámenia ţalovanému o postúpení pohľadávky ( § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka ). O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Na odvolanie Krajský súd v Trnave uznesením zo
- septembra 2010 sp. zn. 10 Co 78/2010 odvolanie odmietol a ţiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Vychádzal z tohto, ţe advokátka Mgr. Ľ. P. Ch. podala 7 Cdo 45/2011 2 odvolanie ako neoprávnená osoba ( § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. ). Dôvodil, ţe advokátka Ľ. P. Ch. nie je účastníčkou konania a ani právnou zástupkyňou ţalobkyne, nakoľko ţalobkyňa udelila advokátke dňa 28.1.2009 všeobecné plnomocenstvo na zastupovanie vo všetkých veciach týkajúcich sa vymáhania pohľadávok patriacich ţalobkyni voči dlţníkom koncesionárskych poplatkov. Nedostatok plnomocenstva na zastupovanie v konkrétnom konaní ( § 28 ods. 1 a § 49 ods. 1 O.s.p. ) neodstránila napriek opakovaným výzvam súdu prvého stupňa. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie, navrhla zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu, ţe jeho postupom jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Uviedla, ţe na výzvu súdu prvého stupňa predloţila jej právna zástupkyňa, advokátka Mgr. Ľ. P. Ch. plnú moc v originále a tá bola zaloţená na súde po Spr. 171/
- Toto plnomocenstvo bolo advokátke udelené ţalobkyňou dňa 28.1.2009 ako tzv. všeobecné plnomocenstvo, nakoľko advokátka ju zastupuje v obdobných konaniach s rovnakým predmetom. Preto je (podľa jej názoru) daný jednoznačný prejav, aby ţalobkyňu zastupovala aj v predmetnom konaní. Ţalovaný sa k dovolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátkou (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.). Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu. Podľa § 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak odvolací súd a/ zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o 7 Cdo 45/2011 3 uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Keďţe dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky ţiadneho z vyššie uvedených uznesení, dovolanie podľa § 239 O.s.p. prípustné nie je. So zreteľom na obsah dovolania a tieţ zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. t.j. skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia, skúmal dovolací súd prípustnosť dovolania aj podľa § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku i uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. dovolateľka nenamietala a v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. Dovolateľka tvrdí, ţe konanie pred odvolacím súdom je postihnuté vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p., ku ktorej došlo tým, ţe napriek dostatočnému plnomocenstvu bolo odvolanie podané advokátkou odmietnuté ako neoprávnenou osobou. Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je taký (vadný) postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. 7 Cdo 45/2011 4 Pod odňatím moţnosti pred súdom konať treba rozumieť zákonu sa priečiaci procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Pri riešení otázky, či v konaní došlo k tejto procesnej vade, vychádzal dovolací súd predovšetkým z § 28 ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ktorého zástupcovi, ktorého si účastník zvolí, udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď na celé konanie, alebo len pre určité úkony. Plnomocenstvo udelené pre celé konanie nemoţno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo toto plnomocenstvo udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môţe v konaní urobiť účastník. Podľa obsahu spisu bolo zistené, odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa podala za ţalobkyňu advokátka, Mgr. Ľ. P. Ch., pričom v odvolaní uviedla, ţe plnomocenstvo bolo doručené súdu dňa 6.2.2009 so ţiadosťou o zaloţenie do spisov súdnej správy ( č.l.43 spisu ). Na výzvu súdu, aby predloţila riadne a kvalifikované plnomocenstvo na zastupovanie ţalobkyne oznámila, ţe ide o takzvané všeobecné plnomocenstvo, na základe ktorého je oprávnená ţalobkyňu zastupovať vo všetkých konaniach týkajúcich sa vymáhania pohľadávok voči dlţníkom koncesionárskych poplatkov a ako vyplýva zo súdnej praxe, uvedenie konkrétneho konania s označením účastníkov nie je nevyhnutnou náleţitosťou plnomocenstva. Ustanovenie § 28 O.s.p. upravuje formu plnomocenstva, jeho rozsah a spôsob, akým sa má udeliť. Odsek 2 citovaného ustanovenia zdôrazňuje, ţe zástupca, ktorému bolo toto plnomocenstvo udelené, je oprávnený na všetky úkony ako účastník konania, plnomocenstvo udelené na celé konanie nemoţno obmedziť. Plnomocenstvom udeleným na konanie pred súdom môţe byť kaţdá listina účastníkom vlastnoručne podpísaná, ak je z nej vidieť vôľu účastníka, aby bol určitou osobou zastupovaný. Ak nejde o plnomocenstvo vzťahujúce sa len na určitý úkon, výslovne v plnomocenstve udelený, je nutné vychádzať z toho, ţe ide o plnomocenstvo dané pre celé konanie ( Najvyšší súd ČSSR, sp. zn. 2 Cz 2/68, R 56/1969). Pri plnej moci udelenej účastníkom konania zástupcovi, aby ho zastupoval vo všetkých veciach bez obmedzenia , ide o všeobecnú plnú moc ( Najvyšší súd ČR, sp. zn. 25 Cdo 2144/98 ). Ako vyplýva z judikatúry súdov Slovenskej republiky ( napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 112/01 ), všeobecné plnomocenstvo oprávňuje zástupcu zastupovať zastúpeného v kaţdom súdnom konaní, je moţné plnomocenstvo zaloţiť do spisov súdnej správy a v konkrétnej veci sa naň odvolať. 7 Cdo 45/2011 5 Uvedené skutočnosti a zistenia svedčia o tom, ţe konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., lebo odvolanie ţalobkyne podané jej zástupkyňou so všeobecným plnomocenstvom na konanie bolo odmietnuté podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p., hoci podmienky pre tento postup odvolacieho súdu neboli splnené. Tým bola ţalobkyni znemoţnená realizácia jej procesného oprávnenia domôcť sa kvalifikovaným odvolaním preskúmania správnosti napadnutého rozhodnutia v odvolacom konaní. Označená procesná vada zakladá prípustnosť dovolania a je zároveň tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie odvolacieho súdu vo výroku o odmietnutí odvolania ţalobkyne zrušil (§ 243b ods. 1 O.s.p.) a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave,
- apríla 2011 JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť : Hrčková Marta