1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. v spolupáchateľstve
zák. na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. T. s a o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Ţilina z 28. septembra 2010, sp. zn. 28T 87/2008, bol obvinený M. T. uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho obzvlášť závaţného zločinu podvodu
1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., v spolupáchateľstve
zák. na tom skutkovom základe, ţe 1/ dňa
4 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov. 3 6 Tdo 9/2012
3 písm. b/ Tr. zák. súd obţalovaného M. T. na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráţenia. Zároveň zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Ţilina, sp. zn. 35T 94/2009, z 3. júna 2009 vo výroku o treste, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. uloţil obvinenému M. T. ochranný dohľad na dobu 1 (jedného) roka s povinnosťou hlásiť sa u probačného a mediačného úradníka 1-krát mesačne.
1 Tr. por. súd obvineného spolu s ďalším obvineným zaviazal uhradiť poškodeným škodu vo výške 21 782 € v prospech H., 8 340,82 € S. – J. V.. Proti tomuto rozsudku podal aj obvinený M. T. v zákonom stanovenej lehote odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Ţiline rozsudkom z
c/ Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, ţe dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1 a ods. 3 Tr. por.), ţe dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náleţitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, ţe bola splnená podmienka dovolania
por., veta prvá, keďţe obvinený pred podaním dovolania vyuţil svoje právo a podal riadny opravný prostriedok. Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň zistil, ţe podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania
por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.). Pokiaľ ide dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., úvodom treba zdôrazniť tú skutočnosť, ţe zákon pre jeho uplatnenie predpokladá nie kaţdé 5 6 Tdo 9/2012 porušenie práva na obhajobu, ale len jeho zásadné porušenie. Zásadným porušením práva na obhajobu, zakladajúcim uvedený dôvod dovolania, sa pritom rozumie predovšetkým porušenie ustanovení o povinnej obhajobe. Právo na obhajobu sa vzťahuje na celé trestné konanie a všetkým orgánom činným v trestnom konaní ako aj súdu je uloţené umoţniť osobe, proti ktorej sa konanie vedie, uplatnenie jej práv. Zmyslom tejto základnej zásady je zabezpečiť úplnú ochranu zákonných záujmov a práv obvineného, prispieť k náleţitému zisteniu skutkového stavu veci a tieţ k vydaniu zákonného a spravodlivého rozhodnutia. Z obsahu spisu je zrejmé, ţe obvinený mal v konaní pred súdom moţnosť navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúţiace na jeho obhajobu, čo napokon aj vyuţil a o týchto návrhoch súdy aj zákonným spôsobom rozhodli. Taktieţ všetky ostatné práva, ktoré sú vyjadrením práva na obhajobu a podmienky na spoľahlivé zistenie objektívnej pravdy boli v predmetnej veci riadne zabezpečené.
1 písm. i/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak je rozhodnutie zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť. V zmysle § 385 ods. 1 Tr. por. je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb a má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôleţitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Moţnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. V tejto súvislosti je nevyhnutné zdôrazniť i to, ţe obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, ktorými sa v dovolaní odôvodňuje existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
por. Dôvody dovolania je treba chápať 6 6 Tdo 9/2012 materiálne, a preto nestačí na ne len formálne poukázať v podanom dovolaní, aby sa tým vyhovelo ustanoveniu § 374 Tr. por. Pokiaľ ide o dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por., ten je daný v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Uvedenou formuláciou zákon vyjadruje, ţe dovolanie je určené k náprave právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností
noriem hmotného práva. Koncepcia dovolania v trestnom práve, osobitne úprava dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por., veta za bodkočiarkou „správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť“, vylučuje možnosť uplatňovania námietok proti skutkovým zisteniam. Na podklade uvedeného dovolacieho dôvodu nemoţno teda preskúmavať a hodnotiť správnosť a úplnosť skutkového stavu, ani preverovať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov. Skutkový stav je v prípade rozhodovania o dovolaní hodnotený iba z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené, t. j. či boli právne kvalifikované v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. Z odôvodnenia posudzovaného dovolania vyplýva, ţe naplnenie vyššie uvedeného dovolacieho dôvodu obvinený vidí predovšetkým v tom, ţe tak zo strany prvostupňového ako i druhostupňového súdu došlo
jeho názoru k nesprávnemu vyhodnoteniu dokazovania, keď súdy mali za preukázaný od počiatku jeho úmysel lešenia nevrátiť poškodeným a obohatiť sa ich následným odpredajom a k pochybeniam pri ustálení výšky spôsobenej škody. V uvedenej súvislosti treba konštatovať, ţe oba súdy dospeli k skutkovým zisteniam, z ktorých je zrejmé, ţe obvinený sa obohatil práve tým, ţe poškodených uviedol do omylu, pričom obvinený v dovolaní namieta práve skutkové zistenia v danej súvislosti. Je zrejmé, ţe vyššie uvedené námietky smerujú k skutkovým zisteniam, resp. poukazujú na vady skutkové, a preto sa nimi dovolací súd s ohľadom na uţ skôr uvedené 7 6 Tdo 9/2012 nezaoberal, pochybenie ohľadom rozhodnutia o náhrade škody napravil (na základe odvolaní obvinených) krajský súd. S ohľadom na vyššie uvedené je zrejmé, ţe dovolacie dôvody
1 písm. c/, písm. g/ a písm. i/ Tr. por. v posudzovanej veci nie sú dané, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného M. T. odmietol na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci (§ 382 písm. c/ Tr. por.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 9. februára 2012 JUDr. Peter H a t a l a, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.