← Slovensko

o určenie práva k popretej pohľadávke

Najvyšší súd 4 Obo 33/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: E. A., s. r. o., so sídlom: K., IČO: X., proti ţalovanému: Mgr. M. Š., bytom: J., o určenie práva k popretej pohľadávke, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 8Cbi/167/2006, na odvolanie ţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z

  1. marca 2012, č. k. 8Cbi/167/2006-413, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z
  2. marca 2012, č. k. 8Cbi/167/2006-413 p o t v r d z u j e . O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave, ako súd prvého stupňa, napadnutým uznesením návrh ţalovaného na nepripustenie zastupovania ţalobcu Mgr. M. Š. zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, ţe dňa
  3. 2007 bolo do spisu zaloţené plnomocenstvo, ktorým dňa
  4. 2007 ţalobca udelil plnomocenstvo na zastupovanie v predmetnom konaní Mgr. M. Š. Z dôvodu, ţe v plnomocenstve sa nikde neuvádza, ţe ide o poverenie pre zamestnanca, mal súd za to, ţe ide o zastupovanie podľa § 27 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.). Písomným podaním z
  5. 2012 ţalovaný namietol zastupovanie ţalobcu splnomocneným zástupcom dôvodiac tým, ţe Mgr. M. Š. vystupuje vo viacerých súdnych kauzách v rôznych veciach opätovne ako splnomocnený zástupca, čo je v rozpore so zákonom. Mgr. M. Š. zastupoval a zastupuje ako právnik, resp. ako zástupca správcu konkurznej podstaty spoločnosti E. N., a. s., N. E., a. s., N., E.. A., s. r. o., N., ako aj v iných konaniach. Podľa ţalovaného ide o konflikt záujmov, pretoţe Mgr. M. Š. bol alebo je členom predstavenstva, členom dozorných rád a zástupcom správcu konkurznej podstaty uţ menovaných, ako aj ďalších nemenovaných spoločností. Má 2 4 Obdo 24/2012 za to, ţe ide o pokútnu činnosť, pretoţe splnomocnený zástupca zastupoval jednu z menovaných spoločností ako zástupca ţalobcu proti inej z menovaných spoločností bez ohľadu na svoje funkčné postavenie a neskôr tak konal v opačnom garde. Mgr. M. Š. vo svojom vyjadrení k návrhu ţalovaného uviedol, ţe v spoločnosti ţalobcu pôsobí ako podnikový právnik na základe pracovnej zmluvy a nezastupuje v ţiadnom inom konaní na Krajskom súde v Bratislave. Priznal, ţe zastupuje svojho otca na inom súde vo veci ochrany osobnosti, ale keďţe ide o príbuzného, nemôţe ísť o konflikt záujmov. Ţalobca súdu potvrdil, ţe Mgr. M. Š. je v spoločnosti E. A., s. r. o., zamestnaný ako podnikový právnik a zaslal súdu pracovnú zmluvu zo dňa
  6. 2006, z ktorej vyplýva, ţe pracovný pomer Mgr. Š. je dohodnutý na dobu určitú, a to jeden rok (čl. III zmluvy). Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení poukázal na § 21 ods. 1, ods. 5, § 24 a § 27 ods. 1, ods. 2 O. s. p. a uviedol, ţe ţalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal, ţe Mgr. M. Š. je jeho zamestnancom, z dôvodu ktorého jeho konanie nie je moţné povaţovať za konanie zamestnanca, ktorý bol poverený štatutárnym orgánom v zmysle § 21 ods. 1 písm. b/ O. s. p. Konštatoval, ţe plnomocenstvo zo dňa
  7. 2007 má všetky náleţitosti plnomocenstva udeleného podľa § 27 O. s. p., preto sa návrhom ţalovaného na nepripustenie zastupovania ţalobcu Mgr. M. Š. zaoberal, pričom dospel k záveru, ţe návrh nie je dôvodný. Uviedol, ţe dôvodom na vylúčenie zastupovania, ak zástupca vystupuje v rôznych veciach opätovne, je zamedziť tzv. pokútnictvu, zároveň však zdôraznil, ţe od uvedeného treba odlišovať prípady, ak je zástupca v osobnom vzťahu so zastúpenými účastníkmi. Súd vyjadril názor, ţe pokiaľ Mgr. M. Š. zastupuje otca, ale aj spoločnosti, v ktorých figurujú jeho príbuzní (konkrétne manţelka Mgr. Š. je spoločníčkou ţalobcu), a to aj opakovane, nemoţno hovoriť o pokútnictve. Proti predmetnému uzneseniu podal ţalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, ţe Mgr. M. Š. je zamestnaný ako podnikový právnik vo firme E., s. r. o., N. a ţe neoprávnene koná za spoločnosť E., a. s., N., ako podpredseda predstavenstva. Poukázal na pracovnú zmluvu zo dňa
  8. 2006, uzavretú medzi ţalobcom a Mgr. M. Š. a vyjadril pochybnosti o platení zdravotných a sociálnych odvodov za splnomocneného zástupcu 3 4 Obdo 24/2012 spoločnosťami E.. A., s. r. o. a E., s. r. o. Zároveň vyjadril domnienku o tom, ţe Mgr. M. Š. nebol pripustený k advokátskym skúškam zrejme z dôvodu, ţe sa voči jeho osobe vedie trestné konanie na Okresnom súde Komárno, a to pod sp. zn. 2T 120/08 pre úmyselný trestný čin ťaţkej ujmy na zdraví a výtrţníctva. Uviedol, ţe v predmetnej trestnej veci sa rieši otázka bezúhonnosti Mgr. M. Š. a ţe posledné trestné pojednávanie, ktoré sa má konať dňa
  9. 2012, v Komárne, bude mať rozhodujúci vplyv na konanie vo veci 8Cbi/167/2006-
  10. Z uvedeného dôvodu ţalovaný navrhol, aby súd toto konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. prerušil. Ţalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalovaného vyjadril presvedčenie o snahe ţalovaného oddialiť rozhodnutie vo veci samej a navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť. Ţalobca poprel, ţe by Mgr. M. Š. bol zamestnaný aj v inej spoločnosti, neţ len u ţalobcu a ani Mgr. Š. nikdy netvrdil, ţe by mal viac pracovných pomerov. Súdu predloţil kópiu dodatku č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa
  11. 2007, v zmysle ktorej bol pracovný pomer Mgr. Š. v spoločnosti E.. A., s. r. o., predĺţený na dobu neurčitú. Uviedol, ţe pokiaľ by aj takýto dodatok neexistoval, ale zamestnanec by svoju prácu u zamestnávateľa naďalej vykonával, platili by ustanovenia Zákonníka práce o automatickej zmene doby platnosti zmluvy z určitej na dobu neurčitú. Poprel tvrdenie ţalovaného o nepripustení Mgr. Š. k advokátskym skúškam a v tejto súvislosti predloţil súdu fotokópiu jeho vysvedčenia o advokátskej skúške. Zároveň však podotkol, ţe skutočnosť, či Mgr. Š. bol alebo nebol advokátom, nemá pre vec ţiaden význam. K trestnej veci vedenej pod sp. zn. 2 T 120/2008 uviedol, ţe v tejto sa nerieši ţiadna otázka, ktorá by mala mať vplyv na rozhodovanie súdu o napadnutom uznesení, resp. na rozhodovanie vo veci samej. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné, a preto napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Súčasne sa stotoţnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p.. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje na skutočnosť, ţe ustanovenie zástupcu v občianskom súdnom konaní je v dispozičnej právomoci účastníka konania. Podľa § 27 ods. 1 O. s. p. sa účastník konania môţe dať 4 4 Obdo 24/2012 zastúpiť ktoroukoľvek fyzickou osobou, jediným obmedzením je to, ţe zástupca – fyzická osoba musí mať plnú spôsobilosť na právne úkony. Existencia zastúpenia sa preukazuje plnou mocou. Na rozdiel od advokáta, zástupca splnomocnený podľa § 27 ods. 1 O. s. p. sa nemôţe dať zastúpiť ďalším zástupcom a ani mu nie je moţné priznať odmenu, zastúpený účastník si však môţe ako účelne vynaloţené trovy na uplatnenie alebo bránenie svojho práva uplatniť vecné náklady, ktoré mal v súvislosti so zastúpením. Dôvodom na vylúčenie zástupcu zo zastupovania účastníka môţu byť len dve skutočnosti, a to ak zástupca je zrejme nespôsobilý na riadne zastupovanie, alebo ak zástupca vystupuje v rôznych veciach opätovne (§ 27 ods. 2 O. s. p.). Druhý dôvod vylúčenia zastupovania sleduje cieľ zamedziť tzv. pokútnictvu, ktorým sa rozumie situácia, ak splnomocnenec vystupuje ako zástupca v rôznych veciach, ktoré spolu skutkovo nesúvisia, netýkajú sa totoţnosti zastúpeného, príp. ak túto činnosť vykonáva za odplatu. Súd pri rozhodovaní o nepripustení zastúpenia z dôvodu pokútnictva, ktorú skutočnosť namieta ţalovaný, vychádza z vlastných poznatkov, prípadne z informácií iných súdov. Odvolací súd súhlasne s názorom súdu prvého stupňa konštatuje, ţe predpoklady na vylúčenie zastúpenia ţalobcu Mgr. M. Š. nie sú naplnené. Z obsahu spisového materiálu nesporne vyplýva, ţe ţalobca – spoločnosť E.. A., s. r. o., plnomocenstvom zo dňa
  12. 2007, originál ktorého je zaloţený na č. l. 55 spisu, splnomocnil Mgr. M. Š., bytom: M., na zastupovanie menovanej spoločnosti v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp zn. 8 Cbi 167/
  13. Menovaný zástupca zastupuje ţalobcu v priebehu celého konania osobne. Pokiaľ aj menovaný splnomocnenec zastupuje vo viacerých veciach účastníkov, s ktorými je v osobnom (napr. v príbuzenskom) vzťahu, táto skutočnosť dôvodom vylúčenia zastupovania nie je. Ţalobca predloţením fotokópie vysvedčenia o advokátskej skúške vykonanej Mgr. M. Š. v dňoch 16.,
  14. a
  15. 2007 a
  16. 2007, vyvrátil tvrdenie ţalovaného o tom, ţe Mgr. Š. nebol pripustený k advokátskym skúškam. Odvolací súd však zdôrazňuje, ţe posúdenie skutočnosti, či Mgr. Š. advokátske skúšky absolvoval, resp. s akým výsledkom, je pre posúdenie námietky ţalovaného irelevantné, pretoţe pri zastúpení účastníka konania zástupcom podľa § 27 O. s. p. sa v zásade nevyţaduje ani to, aby zástupca mal právnické vzdelanie. K pochybnostiam ţalovaného o bezúhonnosti Mgr. Š., vyplývajúcim z jeho informácií o prebiehajúcom trestnom konaní na Okresnom súde Komárno, odvolací súd poukazuje na jednu zo základných zásad trestného konania - prezumpciu neviny, ktorej podstata spočíva v tom, ţe kaţdý, proti komu sa vedie trestné konanie (trestné stíhanie), sa 5 4 Obdo 24/2012 povaţuje za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďţe ţalovaný ţiaden relevantný dôkaz, preukazujúci jeho tvrdenie o pokútnej činnosti Mgr. M. Š., nepredloţil a skutočnosti, nasvedčujúce potrebu jeho vylúčenia z konania, ani inak z obsahu spisu nevyplývajú, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa stotoţňujúc sa s jeho správnosťou v zmysle § 219 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
  17. apríla 2012 JUDr. Alena Priecelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.