Obsah (8)

§ 130§ 142§ 134§ 151§ 242§ 2§ 39§ 3

Najvyšší súd Slovenskej republiky 2 Cdo 159/2010 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Švecovej a sudcov J

§ 130ods.

1 Občianskeho zákonníka stali jej oprávnenými drţiteľmi ako riadni vlastníci so všetkými právami vlastníka vyplývajúcimi z § 123 Občianskeho zákonníka. Pretoţe navrhovateľka uplatnila svoje vlastnícke právo aţ ţalobou podanou dňa

2. 2007 , teda po uplynutí doby desať rokov, odporcovia nehnuteľnosť , aj v prípade pochybnosti o jej drţbe P.B. ( vzhľadom na jej prehlásenia v priebehu konania ), riadne vydrţali. Ani prípadná neplatnosť právneho úkonu o prevode vlastníctva nie je totiţ okolnosťou vylučujúcou nadobudnutie vlastníctva vydrţaním. Aj výpovede ( označených ) svedkov o okolnostiach týkajúcich sa uţívania nehnuteľnosti – parcely č. X. právnymi predchodcami ( pôvodnej ) navrhovateľky by mali vplyv na dané konanie len v prípade , ak by bola ţaloba podaná v 10 – ročnej lehote ( od povolenia vkladu kúpnej zmluvy ). O náhrade trov konania rozhodol

§ 142ods.

1 O. s. p. Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie navrhovateľky uznesením z 3. marca 2009 sp. zn. 14 Co 16/2009 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie 3 2 Cdo 159/2010 konanie. Konštatoval, ţe rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho záveru, keď bez ohľadu na skúmanie dobromyseľnosti drţby predmetnej nehnuteľnosti odporcami túto podmienku povaţoval za splnenú so zreteľom na ustanovenie § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka . Nezaoberal sa pritom tvrdeniami a dôkazmi predkladanými navrhovateľkou na otázku dobromyseľnosti drţby tak P.B., ktorá získala vlastníctvo osvedčením vydrţania , ako aj odporcov 1/, 2/, na ktorých vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti bolo prevedené kúpnou zmluvou. Za neudrţateľný povaţoval právny názor,

ktorého uplynutím doby 10 rokov ( 10 ročnej vydrţacej lehoty ) by vlastník prišiel o svoje vlastnícke právo aj za predpokladu, ţe k vydrţaniu nemohlo v zmysle ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka dôjsť z dôvodu, ţe drţba nebola dobromyseľná. Tomuto záveru zodpovedá aj existujúci právny stav , keď zákonom č. 393/2000 Z. z. boli zo zákona č. 293/1992 Zb. vypustené ustanovenia § 2 aţ

1. Okresný súd Brezno ( v poradí druhým ) rozsudkom z
2. novembra 2009 č. k. 4 C 81/2007 – 184 návrh navrhovateľky o určenie, ţe je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území obce L. parcely registra C CKN X. orná pôda vo výmere X. m2 vytvorenej geometrickým plánom vyhotoveným zememeračskou kanceláriou S.J. , Ţ. číslo X z X. z pôvodnej parcely CKN X. , zapísanej na odporcov v reţime BSM na LV č. X. v plnom rozsahu zamietol a vyslovil, ţe o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Uviedol, ţe odporcovia predmetnú nehnuteľnosť ( parcelu KCN č. X. ) riadne

§ 134Občianskeho zákonníka vydrţali, lebo ju mali v oprávnenej drţbe od 6.

1. 1996 a ţaloba bola podaná na súde aţ
3. 2007 po uplynutí doby 10 rokov. To aj za predpokladu, ţe by zmluva, na základe ktorej nehnuteľnosť nadobudli, bola neplatným právnym úkonom. Navrhovateľka, ktorá sa cítila byť vlastníčkou nehnuteľnosti, mala dostatočne dlhú dobu ( 10 rokov ) , aby si svoje vlastnícke právo uplatnila riadne a včas. Keďţe odporcovia nepochybne preukázali nadobudnutie vlastníckeho práva ( § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka ) kúpnou zmluvou , ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa
5. 1996, ochranu ich vlastníctva, ktoré bolo od tejto doby nerušené ( aţ do dňa podania návrhu ) , je treba uprednostniť pred záujmom navrhovateľky , ktorá sa počas celého tohto obdobia o nehnuteľnosť nezaujímala . Preto vlastnícke právo k nehnuteľnosti stratila. Napokon ani nepreukázala v čom mala byť nedobromyseľnosť drţby nehnuteľnosti odporcami , keď ju kupovali od vlastníčky riadne vedenej v katastri nehnuteľností ( P.B. ). Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, ţe na odporcov sa 4 2 Cdo 159/2010 posudzovanie vlastníctva

zákona č. 293/1992 Zb. nevzťahuje, pretoţe vlastníctvo postupom

tohto zákona nenadobudli. O trovách konania rozhodol

§ 151ods.

3 O. s. p. Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie navrhovateľky ( v poradí druhým rozhodnutím ) rozsudkom z 28. apríla 2010 sp. zn. 14 Co 336/2009 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe určil, ţe navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území obceL.. , parcely registra C , parcely CKN č. X. orná pôda vo výmere X. m2 vytvorenej geometrickým plánom vyhotoveným zememeračskou kanceláriou S.J., Ţ. 3 č. X. z X. z pôvodnej parcely CKN č. X. zapísanej na odporcov v reţime BSM na LV č. 496X.. Odporcom 1/, 2/ uloţil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke trovy prvostupňového a trovy odvolacieho konania vo výške 1 251, 76 € na účet jej právnej zástupkyne v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Po doplnení dokazovania mal preukázané, ţe navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, parcely č. 719, ktorej pôvodná výmera bola 3 604 m2 ( titulom dedenia po svojich rodičoch ) . Nehnuteľnosť parcela CKN X vo výmere 2 000 m2 bola vytvorená geometrickým plánom č. X. z X, ako podkladu pre jej vyčlenenie z EKN pozemkov - parciel č. X. a X. ( zakreslením kolmo na tieto parcely), v ktorom sa ako vlastník predmetnej parcely uvádza odporca 1/. Takto vytvorený pozemok si dala osvedčiť ako vydrţané vlastníctvo P.B. ( notárskou zápisnicou zo X. napísanou na Notárskom úrade JUDr. V. ) . Odvolací súd pritom konštatoval, ţe samotný návrh , ani čestné vyhlásenie dvoch svedkov nesvedčili v prospech vydrţania vlastníctva k predmetnej parcele č. X. vo výmere X. m2 . Preto neboli splnené zákonné podmienky pre vydanie osvedčenia a P.B. sa nemohla stať vlastníčkou týchto nehnuteľností ( pre nedostatok dobromyseľnosti ) . Z tohto dôvodu je kúpna zmluva uzavretá medzi ňou ako predávajúcou a odporcami ako kupujúcimi absolútne neplatným právnym úkonom. Pokiaľ ide o vedomosť odporcov o tom, ţe P.B. nebola dobromyseľnou drţiteľkou nehnuteľnosti, poukázal na skutočnosť, ţe vykonaným dokazovaním bola preukázaná účasť odporcov ( hlavne odporcu 1/ ) pri zameriavaní parcely č. X.. Poukázal tieţ na to, ţe v čase vyhotovovania predmetného geometrického plánu ( o vyčlenení pozemku ) sporná nehnuteľnosť právne neexistovala ( vznikla odčlenením z troch pozemkov iných parcelných čísel ). Odporcovia vedeli, ţe kupujú nehnuteľnosť, ktorú predávajúca získala vydaním osvedčenia o vydrţaní, sami sa pritom aktívne podieľali pri odčleňovaní pozemku uvedeného parcelného čísla ( z dovtedy existujúcich troch 5 2 Cdo 159/2010 pozemkov ) , preto nemoţno ich omyl pri uzatváraní kúpnej zmluvy povaţovať za omyl ospravedlniteľný. Z tohto dôvodu, keďţe odporcovia uţ pri vstupe do drţby na základe neplatnej kúpnej zmluvy nemohli byť dobromyseľnými drţiteľmi , nemohla uplynúť 10 ročná lehota pre vydrţanie nehnuteľnosti

§ 134Občianskeho zákonníka.

Odporcovia sa preto nemohli stať vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Nakoľko sú ale ako jej vlastníci vedení v katastri nehnuteľností , mala navrhovateľka naliehavý právny záujem na poţadovanom určení ( § 80 písm. c/ O. s. p. ). O trovách prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol

§ 142ods.

1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. .s p. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie odporcovia. Navrhli, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil tak, ţe návrh zamietne a prizná im náhradu trov dovolacieho konania. Namietali nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom ( § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ). Uviedli, ţe spornú nehnuteľnosť nadobudli titulom vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe platnej a účinnej kúpnej zmluvy zo 14. 11. 1995, ktorej vklad bol povolený 6. 1. 1996 pod V 975/95. Keďţe návrh bol podaný po 11-tich rokoch ( 10. 4. 2007 ) odvolací súd svojím rozhodnutím narušil princíp právnej istoty.

ich názoru prehlásenie predávajúcej P.B. po 13 rokoch od podpisu kúpnej zmluvy , ţe nebola vlastníkom predávanej nehnuteľnosti, nemôţe mať taký právny význam pre kupujúcich, aby stratili svoje vlastnícke právo. Navrhovateľka ani ţiadnym spôsobom alebo dôkazom nepreukázala, ţe na základe kúpnej zmluvy vstúpili do nedobromyseľnej drţby nehnuteľnosti . Odvolací súd nesprávne ustálil, ţe vstupom do drţby bolo notárske osvedčenie ,pretoţe vstupom bola kúpna zmluva zo

2. 1995 s povolením vkladu
5. Neboli povinní pritom skúmať titul nadobudnutia vlastníctva predávajúcou , teda skúmať notárske osvedčenie o vydrţaní. Pokiaľ totiţ účastník, ktorý vydrţanie uplatňuje, sám jeho podmienky splnil, je nadbytočné zaoberať sa aj oprávnenosťou drţby, poprípade vydrţaním jeho predchodcov. Odvolací súd teda nemal po desiatich rokoch skúmať, či predávajúca predmetnú nehnuteľnosť ( ne ) vydrţala a sám prekvapivo v odvolacom konaní ( z vlastnej iniciatívy ) vykonávať dokazovanie v súvislosti s notárskym osvedčením , na základe ktorého P.B. vydrţala nehnuteľnosť , ktorú následne predala odporcom. Poukázali ( ako prvostupňový súd ) aj na judikatúru vzťahujúcu sa na danú vec , a to na č. R 44/1996, na rozhodnutie sp. zn. 22 Cdo 1186/
6. Navrhovatelia navrhli dovolanie odporcov zamietnuť a priznať im náhradu trov dovolacieho konania. Uviedli, ţe vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, ţe 6 2 Cdo 159/2010 P.B. nesplnila podmienky vydrţania predmetnej nehnuteľnosti , ako sa to uvádza v notárskej zápisnici – osvedčení o vydrţaní, pretoţe ona ani jej právni predchodcovia ju nikdy neuţívali a ţiadnou neperfektnou zmluvou ju nenadobudli. Odporcovia od začiatku vedeli, ţe P.B., ani jej otec J.E. nemohli byť vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Boli uzrozumení so spôsobom , akým prebehlo vydanie osvedčenia o vydrţaní v prospech P.B.. Dali zamerať nehnuteľnosť, mali k dispozícii geometrický plán, kde boli jasne vyznačené parcely, ktorých sa zameranie týkalo. Teda uţ pri vyhotovovaní geometrického plánu im muselo byť jasné, ţe J.E. nefiguruje v ţiadnej z týchto parciel ani ako drobný spoluvlastník.

protokolu o pridelení pozemkov do náhradného uţívania ( predloţeného odporcami ) mal byť pozemok pridelený J.E. ( otcovi P.B. ) v roku 1992, napriek tomu , ţe tento zomrel dňa

3. Z uvedených dôvodov sa ani vo svojom dovolaní nemôţu odporcovia dovolávať zachovania právnej istoty , keď od začiatku vybavovali za P.B. celú záleţitosť a vedeli a museli vedieť od samého začiatku, ţe P.B. nesvedčilo nadobudnutie predmetnej nehnuteľnosti vydrţaním. O konaní odporcov svedčí aj časový odstup od vydania notárskej zápisnice a kúpe nehnuteľnosti ( zápis vlastníctva do katastra nehnuteľností sa vykonával do 60 dní ) a skutočnosti zistené na základe vykonaného dokazovania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) zastúpení advokátom ( § 241 ods. 1 O. s. p. ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie prípustné ( § 238 ods. 1 O. s. p. ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p. ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu

§ 242ods.

1 O. s. p. a dospel k záveru, ţe dovolanie odporcov nie je dôvodné. V zmysle § 241 ods. 2 O. s. p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p. , b/ konanie je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania , ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( § 242 ods. 1 O. s. p. ) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O. s. p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len

toho, ako ich dovolateľ označil, ale

obsahu tohto opravného prostriedku. 7 2 Cdo 159/2010 Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p. ) skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo závaţných procesných vád , zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté vadou konania v zmysle § 237 O. s. p.

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, f/účastníkovi sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený , ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ţiadna z týchto vád nebola v dovolaní namietaná a jej existenciu nezistil ani dovolací súd. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá ( na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p. ) nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Vadu tejto povahy dovolatelia nenamietali a jej existenciu nezistil ani dovolací súd. Odporcovia v dovolaní namietali nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom ( § 242 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Navrhovateľka ( právna predchodkyňa navrhovateľov ) sa v konaní domáhala určenia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti ,keď oba súdy niţšieho stupňa dospeli k zhodnému záveru o existencii naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení ( § 80 písm. c/ O. s. p. ). 8 2 Cdo 159/2010 Z hľadiska skutkového stavu bolo v konaní nepochybne zistené, ţe ( pôvodná ) navrhovateľka bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti – parcely č. X. m2 , vedenej na LV č. X. ( nadobudnutej titulom dedenia po svojich rodičoch ) a ţe geometrickým plánom z X. ( č. X. ) bola odčlenením aj z tejto parcely ( okrem parcely č. X. a č. X. vo vlastníctve iných vlastníkov ) vytvorená parcela č. X. , ktorej ako vlastník bol v geometrickom pláne uvedený odporca 1/ . To napriek skutočnosti, ţe notárskou zápisnicou spísanou dňa X. na Notárskom úrade v B. notárkou JUDr. VV bolo osvedčené vyhlásenie P.P. prostredníctvom právnej zástupkyne JUDr. M. S. ( právnej zástupkyne aj odporcov ) o vydrţaní tejto novovytvorenej parcely, pričom ţiadateľka o vyhotovenie osvedčenia prostredníctvom právnej zástupkyne uviedla, ţe uvedenú nehnuteľnosť uţíva v dobrej viere, ţe je jej vlastníčkou a vo svojej drţbe nebola nikým rušená. Nadobudla ju titulom právneho nástupníctva po svojom otcovi J.E., ktorý prichádza do úvahy ako pozemnokniţný vlastník a túto uţíval v celosti na základe dávnej reálnej deľby. V návrhu na osvedčenie vyhlásenia o vydrţaní pritom uviedla, ţe parcela č. X. bola otcovi ( J.E. ) , ktorý zomrel dňa X., vydaná pozemkovým úradom v roku 1992 ( na základe protokolu o pridelení pozemkov do náhradného uţívania v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. a zákona č. 330/1991 Zb. vyhotoveného Pozemkovým úradom B. v novembri 1992 ) . Následne P.B. ako predávajúca uzavrela s odporcami ako kupujúcimi dňa 14.11. 1995 kúpnu zmluvu , predmetom ktorej bola ( okrem iných nehnuteľností ) aj parcela č. X. a ktorej vklad do príslušného katastra nehnuteľností bol povolený dňa 6. 1. 1995 ( LV č. X. Správy katastra C. pre katastrálne územie L. ) . Geometrickým plánom z X. ( č. X. ) bola odčlenením z parcely č. X. vytvorená parcela č. X. vo výmere X. m2 , ku ktorej určenie vlastníckeho práva je predmetom daného konania. Odvolací súd v porovnaní so súdom prvého stupňa po zopakovaní dokazovania potrebného pre záver o dôvodnosti návrhu ( § 213 ods. 3 O. s. p. ) povaţoval za právne irelevantné , ţe navrhovateľka neuplatnila svoje vlastnícke právo v 10-ročnej lehote

§ 2ods.

2 zákona č. 293/1992 Z. z. platného do

2. 2000 . Dospel ( na rozdiel od prvostupňového súdu ) totiţ k záveru o nesplnení zákonných podmienok pre osvedčenie vyhlásenia o vydrţaní nehnuteľnosti – parcely č. X. P.B. a k záveru o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej s odporcami pre jej rozpor so zákonom

§ 39

Občianskeho zákonníka ( pretoţe odporcovia kupovali nehnuteľnosť od nevlastníka ) .Neboli tak splnené podmienky pre vydrţanie nehnuteľnosti odporcami spočívajúce v dobromyseľnosti ich drţby ( od povolenia vkladu kúpnej zmluvy ) . Tento záver vyvodil 9 2 Cdo 159/2010 z vykonaného dokazovania, z preukázanej iniciatívy a účasti odporcov pri úkonoch spojených so samotným nadobúdaním vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti.

§ 2ods.

1 zákona č. 293/1992 Z. z. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov platného do

2. 2000 ( týmto dňom nadobudol účinnosť zákon č. 393/2000 Z. z. , ktorý vypustil zo zákona § 2 aţ 9 ) na základe osvedčenia notára vydaného za podmienok v tomto zákone sa v evidencii nehnuteľností zapíše za vlastníka nehnuteľnosti osoba uvedená v tomto osvedčení.

§ 2ods.

2 tohto zákona ak po dobu 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie nehnuteľností

odseku 1 neuplatní na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách vykonaných z dôvodu usporiadania vlastníckych a uţívacích pomerov vlastnícke právo k nehnuteľnosti takto zapísanej iná osoba, stáva sa zapísaná osoba vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti na základe vydrţania, to platí aj pre prípad, ţe nehnuteľnosť v tejto lehote bola prevedená na inú osobu, neţ ktorá je uvedená v osvedčení. Osvedčenie , ako vyplýva z výslovného znenia § 2 ods. 1 zákona, moţno vydať len za podmienok v tomto zákone uvedených.

§ 3ods.

2 osvedčenie moţno vydať len pre drţiteľa nehnuteľnosti na jeho návrh, ku ktorému sa pripoja doklady o skutočnostiach vyplývajúcich z ustanovenia v § 4 ods. 2 a pripojí sa čestné vyhlásenie a vyjadrenie uvedené v § 5 ( a/ čestné vyhlásenie dvoch, vo veci nezaujatých osôb, znalých miestnych pomerov k spôsobu získania nehnuteľnosti navrhovateľom a potvrdzujúce , ţe navrhovateľ je drţiteľom nehnuteľnosti , ak je nehnuteľnosť v nájme, tieţ vyjadrenie nájomcu o tom, ţe navrhovateľ je prenajímateľom, b/ vyjadrenie obce o okolnostiach dôleţitých pre vydanie osvedčenia ). Pravdivosť obsahu dokladov pripojených k návrhu ani náleţitosti vôle navrhovateľa a iných osôb notárstvo nepotvrdzuje ( § 6 ods. 1 ) , čo však neznamená, ţe v prípade pochybností nemoţno skúmať splnenie uvedených podmienok. Vychádzajúc z uvedeného správne odvolací súd skúmal splnenie podmienok pre osvedčenie vyhlásenia o vydrţaní nehnuteľnosti – parcely č. X. P.B., ktorá mohla previesť vlastnícke práva na inú osobu len v rozsahu, ktoré sama nadobudla. Záver odvolacieho súdu, ţe neboli splnené podmienky pre vydanie vyhlásenia o vydrţaní parcely č. X. P.B. , má oporu vo vykonanom dokazovaní. 10 2 Cdo 159/2010 Notárskou zápisnicou spísanou na Notárskom úrade v Banskej Bystrici notárkou JUDr. Vierou Kalinovou dňa

2. 1995 bolo vyhotovené osvedčenie vyhlásenia o vydrţaní nehnuteľnosti vedenej Správou katastra C. v k. ú. L. , parcely č. X. , orná pôda vo výmere X. m2, JUDr. M. S. v zmysle všeobecnej plnej moci ( bez uvedenia dátumu ) za P.B. ako drţiteľku nehnuteľnosti na návrh podpísaný zástupkyňou. Tak samotný návrh , ani pripojené doklady ( čestné prehlásenia a vyjadrenie obce ) drţbu predmetnej nehnuteľnosti P.B. nepotvrdzujú ( potvrdzujú nadobudnutie nehnuteľností iných parcelných čísel ). Z toho moţno vyvodiť jediný záver, ţe P.B. nenadobudla vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti titulom vydrţania ( navyše sama v priebehu konania prehlásila , ţe nehnuteľnosť nikdy v drţbe nemala ) a preto nemohla na odporcov previesť vlastnícke práva vo väčšom rozsahu ako v skutočnosti mala. Pokiaľ tak urobila, je kúpna zmluva uzavretá medzi ňou a odporcami v časti týkajúcej sa predmetnej nehnuteľnosti neplatná ( § 39 Občianskeho zákonníka ). A absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade , ţe na jeho základe uţ bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Nebolo v konaní sporné , ţe k vkladu vlastníckeho práva odporcov k nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy ( nadobúdacieho právneho titulu ) uzavretej s P.B. došlo dňom
4. 1995 , ktorým dňom aj odporcovia vstúpili do drţby nehnuteľnosti. Túto drţbu ale vzhľadom na uvedené okolnosti nemoţno povaţovať za dobromyseľnú. Preto skutočnosť, ţe navrhovateľka návrh ( na určenie vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti ) podala aţ dňa
5. apríla 2007 je vo vzťahu k 10 – ročnej lehote pre vydrţanie v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka právne irelevantné, keďţe táto lehota so zreteľom na nedostatok dobromyseľnosti ani nemohla začať plynúť. Vydrţanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona ( § 129 aţ § 134 Občianskeho zákonníka ) , ktoré vzniká splnením zákonom poţadovaných predpokladov . Musí ísť o spôsobilý predmet vydrţania ( predmetom vydrţania môţe byť kaţdá vec, ktorá môţe byť predmetom vlastníctva ), drţba musí byť oprávnená t. j. musí ísť o faktické ovládanie veci alebo vykonanie práva, musí ísť o vôľu nakladať s vecou alebo s právom ako so svojim a musí byť dobrá viera, ţe oprávnenému drţiteľovi patrí vec ( alebo právo ) a drţba musí byť nepretrţitá počas celej zákonom stanovenej doby, do zákonom stanovenej doby sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej drţbe právny predchodca ( u nehnuteľných vecí je vydrţacia doba desaťročná). 11 2 Cdo 159/2010 Dobrá viera ( ako predpoklad oprávnenej drţby ) je presvedčením nadobúdateľa , ţe nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydrţaniu nestačí. Okolnosti, ktoré svedčia záveru o existencii dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa aj právneho dôvodu nadobudnutia ( právneho titulu ) , teda okolnosti svedčiace o poctivosti tohto nadobúdacieho titulu. Posúdenie toho, či drţiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, ţe mu vec patrí, je nutné posudzovať nielen zo subjektívnych predstáv drţiteľa, ale i z objektívnych hľadísk viaţucich sa k právnemu dôvodu ( právnemu titulu ) , z ktorého sa odvodzuje vznik práva. Dobrá viera znamená presvedčenie nadobúdateľa , ţe nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Pri skúmaní existencie dobrej viery treba preto zohľadniť konkrétne právne, ale aj skutkové okolnosti prípadu spojené s prevodom nehnuteľnosti - viaţuce sa k nadobúdaciemu titulu . Treba pritom vziať do úvahy , či drţiteľ pri beţnej opatrnosti , ktorú moţno vzhľadom na okolnosti a povahu prejednávanej veci po kaţdom vyţadovať, nemal po vydrţaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, ţe mu vec alebo právo patrí. O dobromyseľnosti moţno hovoriť vtedy, ak drţiteľ drţí vec v omyle, ţe mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl , ku ktorému došlo napriek tomu, ţe mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti , ktorú moţno ( so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu ) od kaţdého poţadovať. Dobrá viera sa musí vzťahovať na všetky právne skutočnosti, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktoré je predmetom drţby, musí byť podloţená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých moţno usúdiť, ţe toto presvedčenie drţiteľa je opodstatnené. Vychádzajúc zo skutkových okolností danej veci odvolací súd dospel k správnemu záveru, ţe omyl odporcov pri uzatváraní kúpnej zmluvy nemoţno povaţovať za omyl ospravedlniteľný, ku ktorému došlo napriek tomu, ţe by postupovali s obvyklou mierou opatrnosti ,ktorú so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu od nich bolo moţné poţadovať. Z tohto dôvodu, pri vstupe do drţby na základe neplatnej kúpnej zmluvy , nemohli byť odporcovia dobromyseľní drţitelia. Preto je plne opodstatnený záver, ţe odporcovia síce boli drţiteľmi predmetnej nehnuteľnosti, ale nie drţiteľmi dobromyseľnými. So zreteľom na ich chýbajúcu dobromyseľnosť ani nemohli byť splnené podmienky

ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka a nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti na základe vydrţania. 12 2 Cdo 159/2010 Z uvedeného vyplýva, ţe rozsudok odvolacieho súdu je z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu ( § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ) správny. Keďţe nebolo zistené, ţe by konanie bolo postihnuté vadou uvedenou v ustanovení § 237 O. s. p. alebo inou vadou , ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcov ako nedôvodné zamietol ( § 243b ods. 1 O. s. p. ). V dovolacom konaní úspešným navrhovateľom ( dovolanie podala pôvodná navrhovateľka ) vzniklo právo na náhradu trov konania proti odporcom , ktorí úspech nemali ( § 243b ods. 5 O. s . p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s p. ) . Tieto pozostávajú z trov právneho zastúpenia, ktoré dovolací priznal za jeden úkon právnej pomoci ( vyjadrenie k dovolaniu z 2. júla 2010 – čl. 243 ) t. j. 55, 49 € s reţijným paušálom 7, 21 €, spolu vo výške 62, 70 € ( § 14 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb ). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 27. júna 2012 JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť : Hrčková Marta