názoru súdu nespravodlivým a odporujúcim dobrým mravom hodnotiť stav odporkyne v apríli 2002 (kedy jej vznikol nárok na mzdu) inak ako stav hmotnej núdze z objektívnych dôvodov. K vyrovnaniu dlhu na nájomnom došlo krátko po uplynutí zákonnej trojmesačnej výpovednej lehoty, ale v čase, ktorý by mohol byť posudzovaný ako ochranná lehota (o ktorú by sa výpovedná lehota predĺţila pre stav hmotnej núdze odporkyne z objektívnych dôvodov). Za týchto okolností povaţoval vypratanie bytu odporkyňou ako zásah do jej základného práva, ktorý nie je nevyhnutným v demokratickej spoločnosti a nie je primeraný ani sledovanému cieľu. O trovách konania rozhodol
a za dôvody hodné osobitného zreteľa povaţoval osobitosti danej veci. 3 2 Cdo 101/2010 Krajský súd v Prešove uznesením z 22. marca 2007 sp. zn. 5 Co 7/2007 na odvolanie navrhovateľa rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vytkol prvostupňovému súdu, ţe neskúmal, prečo odporkyňa neuplatnila na súde neplatnosť výpovede z nájmu v zmysle ustanovenia § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka, lebo len v tomto konaní bolo moţné sa zaoberať tým, či odporkyňa bola alebo nebola v hmotnej núdzi. Tieţ neskúmal, či odporkyňa má právo na určitú formu bytovej náhrady z dôvodov hmotnej núdze. Uloţil mu v ďalšom konaní skúmať, či odporkyňa bola v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov ku dňu doručenia výpovede, či výpoveď z nájmu je platná, či nájomný vzťah trvá, či odporkyňa v predmetnom byte býva bez právneho dôvodu a teda či je daný zákonný dôvod na vypratanie bytu. Aţ po preskúmaní zákonných podmienok bolo moţné
názoru odvolacieho súdu zvaţovať pouţitie ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka (dobré mravy). Okresný súd Prešov (v poradí druhým) rozsudkom z
Keďţe odporkyňa nepreukázala, ţe je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov a neboli preukázané ani dôvody hodné osobitného zreteľa, nevzniklo jej právo na náhradné ubytovanie, ani prístrešie. O trovách konania rozhodol
1 O.s.p. 4 2 Cdo 101/2010 Krajský súd v Prešove (v poradí druhým) uznesením z 30. októbra 2008 sp. zn. 5 Co 156/2008 na odvolanie odporkyne rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne vyslovil, ţe sudca Okresného súdu Prešov JUDr. Peter Farkaš je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 16 C 175/2002 z dôvodu príbuzenského vzťahu k členovi vedenia navrhovateľa J. O. (manţelovi jeho sestry). Prvostupňovému súdu uloţil postupovať dôsledne
pokynov v predchádzajúcom zrušovacom uznesení odvolacieho súdu, zisťovať a skúmať zákonné podmienky poskytnutia alebo neposkytnutia bytovej náhrady a zaoberať sa otázkou vplyvu skončenia pracovného pomeru na finančnú situáciu odporkyne a neplatenie nájomného. Do pozornosti súdu prvého stupňa dal rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 9. októbra 2007 vo veci Stanková proti Slovenskej republike, najmä v súvislosti s rozhodovaním
1 Občianskeho zákonníka. Okresný súd Prešov (v poradí tretím) rozsudkom z
1 zákona č. 195/1998 Z.z.). Preto dospel k záveru, ţe neboli splnené podmienky pre predĺţenie trojmesačnej výpovednej lehoty stanovenej v § 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Nájom predmetného bytu sa potom odporkyni skončil dňom 31. júla 2002, na ktorej skutočnosti nič nemení, ţe nevyuţila moţnosť podať návrh na určenie neplatnosti výpovede. Keďţe byt napriek výzve nevypratala, uţíva ho bez právneho dôvodu. Odporkyni tým, ţe nepreukázala, ţe je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nevznikol ani nárok na náhradný byt. O trovách konania rozhodol
a dôvody hodné osobitného zreteľa súd prvého stupňa videl v príčinnej súvislosti neplatného skončenia pracovného pomeru so zhoršením finančnej situácie odporkyne, čo podmienilo aj dané konanie. Krajský súd v Prešove (v poradí tretím rozhodnutím) rozsudkom z
a dôvody hodné osobitného zreteľa videl v charaktere konania a hlavne v skutočnosti, ţe navrhovateľ nemal moţnosť posúdiť, či odporkyňa je v hmotnej núdzi alebo nie, ani predvídať vývoj právneho stavu veci. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie navrhovateľ. Navrhol ho zmeniť tak, ţe odvolací súd potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa, alternatívne zruší rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Uviedol, ţe zákon č. 195/1998 Z.z. nepozná pojem „blízko hmotnej núdze“, aplikovaný odvolacím súdom, lebo definuje len čo je hmotná núdza. Stav „blízko hmotnej núdze“ nenájdeme v ţiadnom zákone a navyše ani ustanovenie § 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka pre jeho aplikáciu nepozná takýto pojem. Preto odvolací súd prekročil svoje oprávnenia a dovolil si rozšíriť znenie ustanovenia § 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka o pojem „stav blízky hmotnej núdzi“, čím si osvojil právomoci zákonodarcu a upravil dikciu zákona na odôvodnenie svojho rozhodnutia, čo je neprijateľné.
jeho názoru odporkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, ţe v čase doručenia výpovede z nájmu bytu bola v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov a ţe sa preto výpovedná lehota predĺţila o ochrannú lehotu šesť mesiacov, v ktorej dlh na nájomnom zaplatila, preto zanikol dôvod výpovede z nájmu bytu (§ 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Je zaráţajúce, ţe odporkyňa dokázala v období od
1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie navrhovateľa nie je dôvodné. V zmysle § 242 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale aj v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len
toho, ako ich dovolateľ označil, ale
obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo závaţných procesných vád, zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté vadou konania v zmysle § 237 O.s.p.
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ţiadna z týchto vád nebola v dovolaní namietaná a jej existenciu nezistil ani dovolací súd. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada ktorá (na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.) nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, 8 2 Cdo 101/2010 ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Vadu tejto povahy dovolateľ nenamietal, ani dovolací súd vadu konania v zmysle § 242 ods. 1 písm. b/ O.s.p. nezistil. Navrhovateľ v dovolaní namietal, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Navrhovateľ sa v danom konaní domáhal vypratania predmetného bytu odporkyňou z dôvodu zániku jeho nájmu výpoveďou danou odporkyni navrhovateľom pre hrubé porušenie povinností vyplývajúcich z nájmu bytu tým, ţe nezaplatila nájomné za dlhší čas ako tri mesiace, uplynutím výpovednej lehoty (dňom 31. júla 2002). Z hľadiska skutkového stavu bolo v preskúmavanej veci zistené, ţe navrhovateľ rozhodnutím o pridelení podnikového bytu zo 14. mája 1990 pridelil odporkyni predmetný byt, ktorý prevzala s vybavením a zariadením
zápisnice o prevzatí bytu z
čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti a v právach.
čl. 46 ods. 1 ústavy kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd má kaţdý právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „O.z.“) výkon práv a povinností z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva drţať, uţívať, pouţívať jeho plody a úţitky a nakladať s nimi.
vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môţe domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadrţuje.
čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky vlastníctvo zaväzuje. Nemoţno ho zneuţívať na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a ţivotné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.
nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) uţíval alebo z nej bral úţitky. 10 2 Cdo 101/2010
1 O.z. nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do uţívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby uţívania, nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený, ak nedôjde k dohode, moţno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
1 O.z. nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.
3 O.z. ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môţe nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane pouţijú ustanovenia osobitného predpisu.
4 O.z. (doplnený novelou – zákonom č. 261/2001 Z.z.) ak bola daná výpoveď z dôvodu
1 písm. d/, ţe nájomca nezaplatil nájomné alebo za plnenia poskytované s uţívaním bytu, a preukáţe, ţe ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, výpovedná lehota sa predlţuje o ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov.
1 písm. d/ O.z. prenajímateľ môţe vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, ţe nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s uţívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, ţe prenechal byt alebo jeho časť inému do prenájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.
2 O.z. dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo moţné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemoţno dodatočne meniť.
5 O.z. ak nájomca, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, pred uplynutím ochrannej lehoty (§ 710 ods. 4) zaplatí prenajímateľovi dlţné nájomné alebo sa písomne dohodne s prenajímateľom o spôsobe jeho úhrady, rozumie sa tým, ţe dôvod výpovede zanikol. 11 2 Cdo 101/2010
6 O.z. neplatnosť výpovede môţe nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú aţ po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede.
1 O.z. bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie.
712a ods. 3 O.z. ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu
1 písm. d/ nájomcovi, ktorý preukáţe, ţe je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu
1 písm. d/ nájomca nemá právo na bytovú náhradu, ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie.
1 zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci (ďalej len zákon č. 195/1998 Z.z.), účinného v deň doručovania výpovede z nájmu odporkyni, hmotná núdza je stav, keď príjem občana nedosahuje ţivotné minimum ustanovené osobitným predpisom.
1 zákona č. 125/1998 Z.z. o ţivotnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení zmien a doplnkov, príjem občana starajúceho sa o jedno nezaopatrené dieťa, ktorý je hranicou ţivotného minima bol v apríli 2002 určený sumou 5 510 Sk.
4 zákona č. 195/1998 Z.z. občan môţe byť v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, ak si nemôţe vlastným pričinením zabezpečiť alebo zvýšiť príjem najmä vzhľadom na svoj vek alebo nepriaznivý zdravotný stav. Za vlastné pričinenie sa povaţuje najmä vlastná práca.
dôkazy súd hodnotí
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Výpoveď z nájmu predmetného bytu dal navrhovateľ odporkyni
1 písm. d/ O.z., doručená jej bola poštou 18.4.2002. Dôvod výpovede bol vo výpovedi vymedzený v súlade s § 711 ods. 2 O.z., t.j. nezaplatenie nájomného a úhrad za plnenia poskytované s uţívaním bytu v špecifikovanom období (za mesiace január 2000 – december 2000 spolu s koncoročným doúčtovaním vo výške 15 948 Sk, za mesiace január 2001 – december 2001 spolu s koncoročným doúčtovaním vo výške 20 188 Sk, za mesiace január 12 2 Cdo 101/2010 2002 – marec 2002 vo výške 5 030 Sk a nedoplatky za rok 1998 vo výške 12 361 Sk a za rok 1999 vo výške 11 825 Sk, spolu vo výške 65 352 Sk), čo nebolo v konaní sporné. Spornou otázkou pre posúdenie dôvodnosti návrhu (na vypratanie bytu) bola otázka, či odporkyňa (ne)bola v čase doručenia výpovede z nájmu bytu v stave hmotnej núdze z objektívnych dôvodov. Táto otázka bola relevantnou pre záver, či nájom bytu odporkyni (ne)skončil uplynutím výpovednej lehoty
1 O.z. alebo (ne)došlo k predĺţeniu výpovednej lehoty
4 O.z. o ochrannú lehotu šesť mesiacov (do 30.1.2003) a či dôvod výpovede (ne)zanikol zaplatením dlţného nájomného a úhrad za plnenia poskytované s uţívaním bytu celkom dňom 5.9.2002, ako napokon správne konštatoval odvolací súd. Keďţe súdy niţších stupňov túto otázku posúdili rozdielne, rozdielny bol aj ich záver o dôvodnosti samotného návrhu na vypratanie predmetného bytu. Súd prvého stupňa dospel k záveru o dôvodnosti návrhu, pretoţe odporkyňa nebola v čase doručenia výpovede v stave hmotnej núdze z objektívnych dôvodov a nedošlo k predĺţeniu výpovednej lehoty o ochrannú lehotu a k zániku dôvodu výpovede zaplatením dlhu. V porovnaní s ním odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu. Bol toho názoru, ţe aj keď príjem odporkyne v rozhodnom období (mesiaci apríl 2002) presiahol hranicu určeného ţivotného minima 5 510 Sk (182,90 €), pri závere, či bola v stave hmotnej núdze z objektívnych dôvodov a či došlo k predĺţeniu výpovednej lehoty o ochrannú lehotu, bolo treba zohľadniť všetky skutočnosti týkajúce sa pomerov odporkyne a vyhodnotiť ich komplexne. Vzhľadom na jej ťaţivú sociálnu situáciu a problémy, do ktorých sa dostala hlavne po okamţitom skončení pracovného pomeru, dospel k záveru, ţe jej stav v apríli 2002 nemoţno hodnotiť inak, ako stav hmotnej núdze z objektívnych dôvodov, ktorý stav špecifikoval ako „stav blízky stavu hmotnej núdze z objektívnych dôvodov“. Predmetom prieskumu dovolacím súdom je potom (ne)správnosť tohto záveru odvolacieho súdu a z neho vyplývajúceho záveru o zániku dôvodu výpovede zaplatením dlţného nájomného v ochrannej lehote, o ktorú sa predĺţila trojmesačná výpovedná lehota a tým o nedôvodnosti návrhu na vypratanie predmetného bytu. V kaţdej veci treba vychádzať z individuálnych okolností kaţdého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení súdu. Je povinnosťou súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov (pozri nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 26/2010). Pri posúdení otázky, či odporkyňa (ne)bola v mesiaci apríl 2002 v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov povaţovať za jedinú relevantnú skutočnosť len príjem odporkyne v mesiaci apríl 13 2 Cdo 101/2010 2002 presahujúci zákonom stanovené ţivotné minimum bez zohľadnenia individuálnych okolností danej veci vyplývajúcich zo zisteného skutkového stavu, by bolo
názoru dovolacieho súdu príliš formalistickým prístupom. Odporkyni vznikol dlh na nájomnom a úhradách za plnenia poskytované s uţívaním bytu v období, kedy po neplatnom okamţitom skončení pracovného pomeru navrhovateľom bola odkázaná na podporu v nezamestnanosti a dávky sociálnej pomoci, ktoré vo výške 3 780 Sk poberala do 1.3.2002 ako osoba posudzovaná v stave hmotnej núdze z objektívnych dôvodov. Od 1.3.2002 uzavrela pracovný pomer na výkon verejnoprospešných prác s Mestom S., z ktorého prvá mzda jej bola vo výške 4 810 Sk netto vyplatená v mesiaci apríl 2002. A práve v tomto mesiaci, z dôvodu dlhu na nájomnom a úhradách za plnenia poskytované s uţívaním predmetného bytu ďaleko presahujúce od roku 1998 zákonom určený čas od troch mesiacov, jej navrhovateľ dal výpoveď z nájmu bytu. Výška samotnej mzdy nedosahuje výšku ţivotného minima určujúceho stav hmotnej núdze ustanoveného osobitným predpisom (zákonom č. 125/1998 Z.z. o ţivotnom minime) v apríli 2002 na 5 510 Sk pre riešenie hmotnej núdze a riešenie sociálnej situácie
zákona č. 195/1008 Z.z. o sociálnej pomoci. Túto prekročila len spolu s prídavkami a výţivným na (v tom čase) maloleté dieťa v jej starostlivosti. Vyhodnotiac všetky tieto skutočnosti v ich vzájomnej súvislosti
názoru dovolacieho súdu nemoţno hodnotiť stav odporkyne, u ktorej neplatné okamţité skončenie pracovného pomeru navrhovateľom vyvolalo odkázanosť na dávky sociálnej pomoci a z neho vyplývajúcu neschopnosť plniť povinnosti nájomcu predmetného bytu, v apríli 2002, kedy jej navrhovateľ bezprostredne po prvom nároku na mzdu nedosahujúcu výšku ţivotného minima doručil výpoveď z nájmu bytu, inak, ako stav hmotnej núdze z objektívnych dôvodov. Opačný záver vychádzajúci striktne len z výšky príjmu (mzdy spolu s prídavkami a výţivným na maloleté dieťa), by bol nielen formalistický, ale aj odporujúci základnému právu odporkyne na súdnu ochranu a jej právu na spravodlivé súdne konanie. Spravodlivosť (osobitne zvýraznená v citovanom čl. 6 ods. 1 dohovoru), ale aj v ustanovení § 1 a § 117 ods. 1 O.s.p. je totiţ kritériom ukladajúcim súdu ústavnú povinnosť hľadať také riešenie súdenej právnej veci, ktoré nebude moţné vyhodnotiť ako extrémne nesúladné s princípom spravodlivosti a popierajúce zmysel a účel príslušných zákonných ustanovení. Rozhodnutie vychádzajúce (len) z výšky dosiahnutého príjmu odporkyne, prekračujúceho hranicu ţivotného minima ustanoveného zákonom č. 125/1998 Z.z. na určenie stavu hmotnej núdze pre účely poskytovania sociálnej pomoci 14 2 Cdo 101/2010
zákona č. 195/1998 Zb. (predmetom úpravy ktorého sú
právne vzťahy pri poskytovaní sociálnej pomoci, ktorej cieľom je zmierniť alebo prekonať s aktívnou účasťou občana hmotnú núdzu alebo sociálnu núdzu, zabezpečiť základné ţivotné podmienky občana v prirodzenom prostredí, zabraňovať príčinám vzniku, prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu občana a zabezpečiť integráciu občana do spoločnosti a ktorý zisťovanie príjmu na účely poskytovania sociálnej pomoci špecifikuje) by
názoru dovolacieho súdu bolo voči nej vzhľadom na uvedené skutočnosti týkajúce sa jej pomerov vyvolaných konaním navrhovateľa extrémne nespravodlivým. A bolo by zásahom do jej základného práva, práva na bývanie, ktorý je nevyhnutným v demokratickej spoločnosti a nebol by primeraným ani sledovanému cieľu. Preto je správny záver odvolacieho súdu,
ktorého sa trojmesačná výpovedná lehota predĺţila o ochrannú lehotu šesť mesiacov a keďţe v tejto lehote odporkyňa dlh v plnom rozsahu uhradila, zanikol dôvod výpovede z nájmu bytu.
názoru dovolacieho súdu znenie ustanovenia § 710 ods. 4 O.z. „...a preukáţe, ţe ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov...“ ani nemoţno vykladať spôsobom (ako to urobil navrhovateľ), ţe relevantným pre posúdenie stavu hmotnej núdze je „len“ deň doručenia výpovede z nájmu bytu. Stav hmotnej núdze z objektívnych dôvodov treba posudzovať z hľadiska celkových pomerov, ktoré tomuto dňu predchádzali. Odporkyňa sa konaním navrhovateľa (doručením nezákonného okamţitého skončenia pracovného pomeru) dostala do situácie, keď nájomné nemala z čoho zaplatiť. Dôvodom výpovede bol totiţ nedoplatok na nájomnom za obdobie, kedy (od doručenia okamţitého skončenia pracovného pomeru, t.j. od 7. apríla 1997) nemala príjem z pracovného pomeru (r. 2000, 2001 do marca 2002) a bola odkázaná na podporu v nezamestnanosti a dávky sociálnej pomoci. Z uvedeného vyplýva, ţe rozsudok odvolacieho súdu je z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) správny. Keďţe nebolo zistené, ţe by konanie bolo postihnuté vadou uvedenou v § 237 O.s.p. alebo inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa ako nedôvodné zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.). O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd
5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. V dovolacom konaní úspešnej odporkyni 15 2 Cdo 101/2010 priznal náhradu trov tohto konania pozostávajúcu z odmeny právneho zástupcu za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie k dovolaniu z 22.4.2010) vo výške 253,93 €, s reţijným paušálom 7,21 € a 19 % DPH celkom vo výške 310,76 € (§ 11 ods. 3, § 16 ods. 2, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31. januára 2012 JUDr. Daniela Švecová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.