1, ods. 2 Tr. zák. vedenej na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 4T 87/2008, o dovolaní, ktoré podal obvinený prostredníctvom obhajkyne JUDr. L. K., advokátky v N., proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline zo dňa 2. novembra 2011, sp. zn. 2To 86/2011, takto r o z h o d o l :
c/ Tr. por. dovolanie obvineného R. R. sa o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Námestovo z 23. augusta 2011, sp. zn. 4T 87/2008, bol obvinený R. R. uznaný za vinného zo spáchania prečinu podvodu
1, ods. 2 Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva
zák. v podstate na tom skutkovom základe, ţe dňa 19. septembra 2007 o 13.55 hod. Š. S. vo V.
pokynov a za prítomnosti R. R. na účely podvodného vylákania motorového vozidla, ktorého kúpu vopred dohodol R. R., zaloţil na svoje meno beţný účet číslo X. v pobočke O., s disponibilným zostatkom 149 Sk (4,94 €), vzápätí aj napriek nedostatku peňazí na účte vyplnil, podal a dal si bankou potvrdiť prevodný príkaz na sumu 400 000 Sk (13 277,56 €) na účet Mgr. P. P. číslo X., následne Š. S. a R. R. odišli spoločne do T., kde Š. S. predloţil príkaz na úhradu Mgr. M. P., ako doklad o zaplatení kúpnej ceny za motorové vozidlo VW Passat 1,9 TDI, VIN č. WVWZZZ3BZ4E293262, na ktorom R. R. vykonal skúšobnú jazdu, načo poškodená uzavrela so Š. S. na vozidlo kúpnu zmluvu a odovzdala mu ho, následne obvinení spoločne vozidlo 3 Tdo 31/2012 2 predali a výťaţok v hodnote 295 000 Sk (9 792,20 €) si podelili, čím spôsobili Mgr. M. P. škodu vo výške 432 668 Sk (14 361,94 €). Okresný súd upustil od uloţenia súhrnného trestu obvinenému R. R.
zák. vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa
1 Tr. por. súd poškodenú Mgr. M. P. s nárokmi na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Proti rozsudku Okresného súdu Námestovo podal odvolanie prokurátor do výroku o treste vo vzťahu k obvinenému R. R. a obvinený Š. S.. Krajský súd v Ţiline rozsudkom zo dňa 2. novembra 2011, sp. zn. 2To 86/2011, zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste uloţenom obţalovanému Š. S. a R. R. a pri nezmenenom skutkovom a právnom stave uloţil obvinenému R. R.
3 Tr. zák. s pouţitím § 42 ods. 1, § 41 ods. 2 a § 38 ods. 7 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 2 mesiace.
2 písm. b/ ho na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráţenia.
1, ods. 2 Tr. zák. súd obvinenému uloţil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 18 mesiacov. Súčasne
2 Tr. zák. zrušil výrok o treste: - trestného rozkazu Okresného súdu Martin, sp. zn. 13T 100/2009, zo dňa
2 trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, ktorý bol podmienečne odloţený na skúšobnú dobu 24 mesiacov, - rozsudku Okresného súdu Levice, sp. zn. 2T 92/2000, zo dňa 25. januára 2010, ktorý bol obvinenému uloţený
2 Tr. zák. účinného do
2 Tr. zák. účinného do
2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 a pol roka so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia, - rozsudku Okresného súdu Levice, sp. zn. 4T 160/2011, zo dňa 26. septembra 2011, ktorým bol obvinenému
3 Tr. zák. uloţený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia a
1, ods. 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na dobu 18 mesiacov, - rozsudku Okresného súdu Nitra, sp. zn. 21T 111/2008, zo dňa 4. mája 2011, ktorým bolo upustené od uloţenia súhrnného trestu vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Levice, sp. zn. 2T 92/2010, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Pre skutky v bode 5/, 7/, 8/ v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 4T 160/2011,
zák. súd upustil od uloţenia ďalšieho trestu, nakoľko trest vo výmere 8 rokov a 2 mesiace povaţuje na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal obvinený prostredníctvom svojej obhajkyne dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., totiţ ţe zásadným spôsobom bolo porušené jeho právo na obhajobu a § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., teda ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia. 3 Tdo 31/2012 4 Obvinený vo svojom dovolaní namietal porušenie práva na obhajobu, ktoré videl v tom, ţe odvolací súd na verejnom zasadnutí konanom dňa 2. novembra 2011 neakceptoval jeho ţiadosť o zvolenie nového obhajcu, ktorú vyslovil v priebehu vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu. Obvinený v dovolaní ďalej uplatnil aj dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ktorý videl v tom, ţe odvolací súd nesprávne rozhodol, keď skutky v bodoch 5/, 7/, 8/ rozsudku Okresného súdu Levice z 26. septembra 2009, sp. zn. 4T 160/2011, vyhodnotil ako skutky, za ktoré sa ukladá ďalší trest
zák. a keď následne od uloţenia ďalšieho trestu upustil vzhľadom na trest, ktorý mu bol uloţený
3 Tr. zák. s pouţitím § 42 ods. 1, § 41 ods. 2 a § 38 ods. 7 Tr. zák., nakoľko tento trest povaţoval na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Obvinený zastával názor, ţe aj tieto skutky mal odvolací súd posúdiť
zásad ukladania úhrnného a súhrnného trestu, pretoţe sa ich dopustil ešte pred dátumom
1 písm. c/ Tr. por. uviedol, ţe počas celého konania bolo právo obvineného na obhajobu zachované. Obvinený mohol ţiadať o zmenu obhajcu v čase, keď mu predsedníčka senátu udelila slovo a nie v čase vyhlasovania rozsudku. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. prokurátor uviedol, ţe síce navrhoval uloţenie súhrnného trestu za všetky zbiehajúce sa trestné činy, čím boli myslené aj body 5/, 7/ a 8/ rozsudku Okresného súdu Levice, no v zásade rešpektuje odlišný názor odvolacieho súdu.
názoru prokurátora by sa ani v opačnom prípade výška uloţeného trestu nezmenila. Najvyšší súd ako súd dovolací síce primárne konštatoval, ţe dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), ţe bolo podané oprávneným procesným subjektom (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.) v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.); dospel však k záveru, ţe nie sú splnené dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/ a písm. i/ Tr. por. V dovolaní obvinený namietal, ţe konaním Krajského súdu v Ţiline došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu. Právo na obhajobu kaţdého, proti komu sa vedie trestné stíhanie, je v Trestnom poriadku upravené v ustanovení § 2 ods. 9 Tr. por. Vyjadruje jeden z právnych princípov, na ktorých je vybudované trestné konanie, a jeho zmyslom je zabezpečiť úplnú ochranu zákonných záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, ako aj prispieť k náleţitému zisteniu skutkového stavu a správnemu rozhodnutiu. Právo na obhajobu primárne zahŕňa právo na osobnú obhajobu (§ 34 ods. 1 Tr. por.), právo nechať sa obhajovať obhajcom (§ 34 ods. 1, § 36 Tr. por.), ako aj právo na povinnú obhajobu (§ 37, § 38 Tr. por.). Jednotlivé zloţky práva obhajoby v širšom zmysle sú upravené v ďalších ustanoveniach Trestného poriadku. Dovolacím dôvodom
1 písm. c/ Tr. por. je zásadné porušenia práva na obhajobu. Takýmto zásadným porušením by bolo najmä porušenie ustanovení o povinnej 3 Tdo 31/2012 6 obhajobe
por., ktoré by mohlo mať konkrétny vplyv na vykonanie jednotlivých úkonov trestného konania smerujúcich k vydaniu rozhodnutí procesnej povahy (napr. rozhodnutie o obmedzení osobnej slobody) alebo meritórneho rozhodnutia. Dôleţité sú teda aj konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach. Z predloţeného spisového materiálu vyplýva, ţe v priebehu celého trestného konania bolo v plnej miere zabezpečené právo obvineného na obhajobu prostredníctvom ustanoveného obhajcu. V priebehu verejného zasadnutia mal právo oznámiť súdu nedôveru k ustanovenému obhajcovi a poţiadať o jeho odročenie za účelom zvolenia nového obhajcu, no túto poţiadavku mal vzniesť v čase, keď mu predsedníčka senátu udelila slovo a nie v momente vyhlasovania rozsudku. Dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. teda naplnený nebol. K námietke obvineného týkajúcej sa výroku rozsudku krajského súdu o treste dovolací súd uvádza, ţe krajský súd pri ukladaní súhrnného trestu obvinenému postupoval správne, keď skutky v bodoch 5/, 7/, 8/ rozsudku Okresného súdu Levice z 26. septembra 2011, sp. zn. 4T 160/2011, vyhodnotil ako skutky, za ktoré sa ukladá ďalší trest
zák. a keď následne od uloţenia ďalšieho trestu upustil vzhľadom na trest, ktorý mu bol uloţený
3 Tr. zák. s pouţitím § 42 ods. 1, § 41 ods. 2 a § 38 ods. 7 Tr. zák., nakoľko tento trest povaţoval na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Obvinený bol rozsudkom Okresného súdu Levice z
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. (spáchaný 3. júna 2009), 7/ a 8/ prečin krivého obvinenia
1 Tr. zák. (spáchaný v októbri 2009 a 20. novembra 2009), 8/ prečin krivej výpovede a krivej prísahy
1 Tr. zák. (spáchaný
1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloţí mu súhrnný trest
zásad na uloţenie úhrnného trestu. Odsudzujúcim rozsudkom súdu prvého stupňa za iný trestný čin v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zák. sa rozumie prvý odsudzujúci rozsudok o tomto inom trestnom čine toho istého páchateľa bez ohľadu na to, či tento rozsudok bol prípadne v riadnom alebo mimoriadnom opravnom konaní zrušený, pokiaľ aj po tomto opravnom konaní vec skončila právoplatným odsúdením páchateľa za uvedený trestný čin. Uloţenie súhrnného trestu prichádza do úvahy len v prípade viacčinného súbehu trestných činov, a to len vtedy, ak bol páchateľ za časť trestnej činnosti odsúdený, ak je moţné k takémuto odsúdeniu prihliadať. Viac trestných činov je v súbehu len vtedy, pokiaľ medzi spáchaním časovo prvého z nich a časovo posledného z nich nebol vyhlásený súdom prvého stupňa odsudzujúci (hoci neprávoplatný) rozsudok, resp. doručený trestný rozkaz za nejaký trestný čin toho istého páchateľa. O súbeh v uvedenom zmysle nepôjde, pokiaľ bol ďalší trestný čin spáchaný po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku (doručení trestného rozkazu). V tomto prípade je potrebné uloţiť za trestný čin spáchaný po vyhlásení prvého odsudzujúceho rozsudku (doručení trestného rozkazu) samostatný trest. V predmetnej veci síce došlo k čiastočnému pochybeniu krajského súdu, nakoľko z doručenky zo spisu Okresného súdu Martin, sp. zn. 13T 100/09, vyplýva, ţe uvedený trestný rozkaz bol obvinenému doručený 18. januára 2010 (nie 17. januára 2009, ako uviedol krajský súd), a teda podstatný pre posudzovanie ukladania súhrnného trestu bol časovo prvý odsudzujúci rozsudok vyhlásený súdom, ktorým bol v tomto prípade rozsudok Okresného súdu Zvolen zo 6. februára 2009, sp. zn. 4T 60/07. Uvedené pochybenie odvolacieho súdu však nemalo vplyv na uloţenie trestu obvinenému, nakoľko skutky pod bodom 5/ prečin sprenevery
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. (spáchaný 3. júna 2009), 7/ a 8/ prečin krivého obvinenia
1 Tr. zák. (spáchaný v októbri 2009 a 20. novembra 2009), 8/ prečin krivej výpovede a krivej prísahy
1 Tr. zák. (spáchaný
3 Tr. zák. (ako najprísnejšie trestného činu) s pouţitím § 42 ods. 1, § 41 ods. 2 a § 38 ods. 7 Tr. zák., nakoľko tento trest povaţoval na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. V súvislosti s námietkou obvineného, týkajúcej sa neprimeranosti uloţeného trestu, Najvyšší súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe táto nenapĺňa ţiadny dovolací dôvod tak, ako to má na mysli ustanovenie § 371 ods. 1 Tr. por., a preto sa ňou dovolací súd nezaoberal. Najvyšší súd na tomto základe, bez meritórneho preskúmania veci, na neverejnom zasadnutí konštatoval, ţe je zrejmé nenaplnenie dôvodov dovolania uplatnených obvineným, a preto tento mimoriadny opravný prostriedok
c/ Tr. por. odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 21. novembra 2012 JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.