1, 2 OZ ako bezdôvodné obohatenie. Uzavrel, ţe dňom
1, 2 OZ a nárok ţalobcu, je vzhľadom na ţalovaným vznesenú námietku premlčania, premlčaný. Proti tomuto rozsudku krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu podal na základe podnetu ţalobcu mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Ţiadal zrušiť oba rozsudky súdov niţších stupňov a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Mal za to, ţe súdy nesprávne aplikovali § 451 ods. 1, 2 OZ, keď právny vzťah účastníkov konania povaţovali za občianskoprávny vzťah, v rámci ktorého ţalovaný zodpovedá za bezdôvodné obohatenie, pretoţe ţalobcom je oprávnený v exekúcii a ţalovaným súdny exekútor. Uviedol, ţe právny vzťah súdneho exekútora a účastníka exekučného konania sa nemôţe povaţovať za súkromnoprávny vzťah, ale za vzťah verejnoprávny. Z tohto dôvodu na strane súdneho exekútora nemôţe dôjsť k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 OZ v prípade, ak nevráti preddavok na trovy exekúcie, ktoré mu po zastavení exekúcie neboli priznané v takej výške, ako prevzal preddavok. Súdy mali na danú vec
jeho názoru aplikovať § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, keďţe vzťah medzi účastníkmi pri zadrţiavaní nevyúčtovaného preddavku je vzťahom z titulu náhrady škody. Okrem porušenia § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, generálny prokurátor namietal i porušenie § 1 a § 2 O.s.p. Účastníci konania sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora Slovenskej republiky nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho 3 6 M Cdo 4/2011 pojednávania (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu
2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je podané opodstatnene. Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, ţe právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon, a ak to vyţaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu, a túto ochranu nie je moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie (§ 243e ods. 1 O.s.p.). Mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 O.s.p.). Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, ţe napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), keď súdy na danú vec nesprávne aplikovali § 451 OZ. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovanie zákonov, na čestné plnenie povinnosti a na úctu k právam iných osôb.
v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pritom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneuţívali na úkor týchto osôb. 4 6 M Cdo 4/2011
1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. V danej veci sa ţalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v sume 10 582,69 € (318 814,-- Sk), predstavujúcej preplatok na preddavku na úhradu odmeny exekútora a jeho hotových výdavkov, od ţalovaného ako súdneho exekútora, ktorý túto sumu zadrţiava bez právneho dôvodu. Ţalobca je povinný svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho ale právne vyhodnotiť a odôvodniť. Ak ho však predsa len v ţalobe právne vyhodnotí, súd tým nie je viazaný. Je totiţ vţdy vecou súdu, aby podal jeho právnu kvalifikáciu. Súdy niţších stupňov právny vzťah účastníkov konania, z ktorého je vyvodzovaný ţalobou uplatnený nárok, povaţovali za občianskoprávny vzťah, v rámci ktorého ţalovaný zodpovedá za bezdôvodné obohatenie, ktoré získal na úkor ţalobcu. Občianskoprávnymi vzťahmi sú majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony (pozri § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Tieto vzťahy sú upravené normami súkromného práva a sú zaloţené na princípoch právnej rovnosti ich subjektov. Práva a povinnosti, ktoré sú obsahom právnych vzťahov tejto povahy, vznikajú na základe prejavov vôle vyplývajúcich z princípu autonómie vôle ich subjektov. Vzťahy, ktoré sú zaloţené na nerovnom právnom postavení ich účastníkov a v ktorých orgány verejnej moci rozhodujú o právach a povinnostiach účastníkov na báze autoritatívnosti, sú verejnoprávne. Exekútor je v zmysle § 2 Exekučného poriadku štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (ďalej len „exekučná činnosť“).
Pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi, 5 6 M Cdo 4/2011 inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní. Z definície právneho postavenia súdneho exekútora podanej priamo Exekučným poriadkom (viď vyššie) vyplýva, ţe exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu. Právne postavenie exekútora je ustanovené tak, ţe v rámci deľby verejnej (štátnej) moci sa exekútor podieľa na realizácii základného práva na súdnu a inú právnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Na súdneho exekútora vykonávajúceho exekučnú činnosť treba v zmysle uvedeného hľadieť ako na orgán, ktorému je zverený výkon verejnej (štátnej) moci v rozsahu ustanovenom zákonom, a to Exekučným poriadkom a subsidiárne Občianskym súdnym poriadkom. Dovolací súd poznamenáva, ţe ustanovenie § 5 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. septembra 2005 (kedy nadobudla účinnosť jeho novela vykonaná zákonom č. 341/2005 Z. z.) výslovne uvádza, ţe vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci. V danom prípade išlo o verejnoprávny vzťah sledujúci zabezpečenie funkcií štátu, v rámci ktorého účastníci nemali autonómne a rovnoprávne postavenie, charakteristické pre právne vzťahy zaloţené na súkromnom práve. Tento právny vzťah sa vyznačoval tým, ţe jeden účastník vzťahu (súdny exekútor) vystupoval voči druhému účastníkovi (oprávnenému) ako nositeľ verejnej zvrchovanej moci a bol oprávnený druhému subjektu jednostranne zakladať práva alebo povinnosti (v tejto súvislosti viď napr. ustanovenie § 197 ods. 2 v spojení s § 31 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorých exekútor môţe poţadovať od oprávneného primeraný preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov a môţe odmietnuť vykonať poţadovaný právny úkon, ak ţiadateľ nezloţí primeraný preddavok a ak v lehote určenej exekútorom oprávnený nezloţí preddavok, na návrh exekútora môţe súd exekúciu zastaviť). Právny vzťah súdneho exekútora a účastníka exekučného konania s týmito znakmi nemôţe byť povaţovaný za súkromnoprávny vzťah. Vzhľadom na povahu vzťahu vznikajúceho medzi oprávneným ako účastníkom exekučného konania a súdnym exekútorom vykonávajúcim exekučnú činnosť nemôţe dôjsť na strane súdneho exekútora k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 OZ tým, ţe súdny exekútor po zastavení exekučného konania oprávnenému nevyúčtoval, ani nevrátil preddavky na odmenu a náhradu jeho hotových výdavkov, ktoré oprávnený zaplatil, hoci ho ţalobca na ich vrátenie vyzval. 6 6 M Cdo 4/2011 Dovolací súd povaţuje za potrebné zopakovať, ţe ţalobca je povinný ţalobou uplatnený nárok (iba) skutkovo vymedziť. Právne posúdenie zistených skutkových okolností a ich podriadenie pod určitú právnu normu je úlohou súdu („iura novit curia“). Pokiaľ súd rozhoduje o nároku na plnenie na základe skutkových okolností, so zreteľom na povahu ktorých alebo spôsob opísania ktorých prichádza do úvahy moţnosť podriadenia ţalobou uplatneného nároku pod inú hmotnoprávnu normu, neţ je uvedená v ţalobe, musí vec právne posúdiť
zodpovedajúcej normy bez ohľadu na to, či je v ţalobe uvedený (alebo správne uvedený) právny dôvod poţadovaného plnenia. V danom prípade - so zreteľom na to, ako a čím ţalobca vymedzil skutkový rámec, z ktorého vyvodzoval svoj nárok na zaplatenie poţadovanej sumy - bolo pred rozhodnutím o jeho ţalobe „o vydanie bezdôvodného obohatenia“ potrebné vyriešiť otázku, či ţalobou uplatnený nárok nevyplýva zo vzťahu zodpovednosti súdneho exekútora za škodu spôsobenú účastníkovi konania v zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku,
ktorého súdny exekútor v prípade, ţe osobitný zákon neustanovuje inak, zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou
tohto zákona. Zodpovednosť exekútora za škodu ním spôsobenú alebo jeho zamestnancami v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti
Exekučného poriadku je v § 33 ods. 1 upravená ako objektívna zodpovednosť bez ohľadu na jeho zavinenie. Exekútor sa zbaví zodpovednosti ak preukáţe, ţe škode nemohol zabrániť ani pri vynaloţení všetkého úsilia, ktoré od neho moţno poţadovať. Pod pojmom „vynaloţenie všetkého úsilia“ je potrebné rozumieť kaţdú moţnú starostlivosť, ktorú by bolo moţné za daných podmienok konkrétneho prípadu vyvinúť, aby sa zabránilo vzniku škody.
citovaného ustanovenia predpokladmi zodpovednosti súdneho exekútora je vznik škody, protiprávne konanie alebo opomenutie exekútora, prípadne jeho zamestnanca, súvisiace s činnosťou
Exekučného poriadku, príčinná súvislosť medzi týmto konaním (alebo opomenutím) a vznikom škody. Predpoklady vzniku zodpovednosti musí preukázať poškodený. Súdny exekútor sa nemôţe zodpovednosti zbaviť, t.j. neexistuje ţiadny deliberačný dôvod, ktorý by vylúčil zodpovednosť, ak sú splnené predpoklady jej vzniku. Zo spisu vyplýva, ţe súdy niţších stupňov ţalobu z tohto aspektu neposudzovali. Ich rozhodnutie je v dôsledku toho predčasné, a preto aj z tohto dôvodu vecne nesprávne (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. januára 2010 sp. zn. 3 Cdo 58/2009 a z 28. februára 2011 sp. zn. 2 M Cdo 19/2010). 7 6 M Cdo 4/2011 Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie
v spojení s § 243f ods. 1 O.s.p., keďţe to vyţadovala ochrana práv a ním chránených záujmov účastníkov konania a túto nebolo moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie krajského i okresného súdu v zmysle § 243b ods. 2 O.s.p. a § 243b ods. 3 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie s tým, ţe právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí je preň záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania i dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 8. augusta 2012 JUDr. Ladislav G ó r á s z , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.