6 Cdo 225/2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne A. bývajúcej v K., zastúpenej advokátskou kanceláriou B&S Legal s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingová 5, v mene ktorej koná advokát Mgr. Peter Bartošík, proti ţalovanej Slovenská sporiteľňa, a.s. v skratke SLSP, a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, zastúpenej JUDr. Romanom Kvasnicom, advokátom so sídlom v Piešťanoch, Sad A. Kmeťa 24, o zaplatenie 222,60 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 19 C 103/2010, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z
- apríla 2012 sp. zn. 9 Co 91/2012 rozhodol t a k t o: Dovolanie o d m i e t a. Ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania, a to trov právneho zastúpenia v sume 33,06 Eur, na účet advokátskej kancelárie B&S Legal s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingová 5, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III rozsudkom z
- decembra 2011 č. k. 19 C 103/2010 – 212 uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobkyni sumu 222,60 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 16.4.2010 aţ do zaplatenia z titulu plnenia zo Zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne a.s. uzavretej 27.8.1996 medzi účastníkmi konania v zmysle § 842 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorej predmetom bolo doţivotné plnenie ţalovanou ako povinnou v prospech ţalobkyne mesačne sumou 222,60 Eur. Ţalovaná od apríla 2010 prestala 2 6 Cdo 225/2012 s poskytovaním plnenia ţalobkyni z dôvodu uplynutia výpovednej lehoty k 31.3.2010 v zmysle výpovede z predmetnej zmluvy ţalovanou zo dňa 26.10.
- Súd prvého stupňa dospel z záveru, ţe táto výpoveď bola daná neplatne, keďţe predmetná zmluva o dôchodku z 27.8.1996 bola uzavretá na dobu určitú, preto ju nemoţno vypovedať podľa ustanovenia § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uplatnený nárok ţalobkyne z uvedenej zmluvy za mesiac apríl 2010 preto povaţoval za oprávnený a zaviazal ţalovanú na jeho zaplatenie ţalobkyni i s príslušenstvom spolu s náhradou trov konania v sume 322,71 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalovanej rozsudkom z
- apríla 2012 sp. zn. 9 Co 91/2012 rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. V celom rozsahu sa stotoţnil s jeho odôvodnením, na ktoré poukázal a zdôraznil, ţe predmetná zmluva o dôchodku bola uzatvorená na doţivotne určenú dobu neurčitého trvania, teda strany v nej prejavili vôľu byť ňou viazané aţ do smrti oprávnenej osoby, teda do určitého (vopred neurčeného) okamihu. Vysporiadal sa i s odvolacími námietkami ţalovanej, ktoré povaţoval za nedôvodné. Proti tomuto rozsudku krajského súdu ako odvolacieho súdu podala ţalovaná dovolanie, ktorým ţiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Namietala, ţe jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f O. s. p. tým, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p., keď sa nevysporiadal s jej podstatnými odvolacími námietkami. Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu ţiadala tento mimoriadny opravný prostriedok odmietnuť z dôvodu jeho neprípustnosti. Mala za to, ţe súdy niţších stupňov svoje rozhodnutia dostatočne zdôvodnili zohľadňujúc i rozsiahlu argumentáciu ţalovanej, s ktorou sa skutkovo i právne vysporiadali. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), riadne zastúpená (§ 241 ods. 1 O. s. p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje 3 6 Cdo 225/2012 proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O. s. p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný. V systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania dovolanie má osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno napadnúť (len) právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, nie však v kaţdom prípade, ale iba ak to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanovení § 238 O. s. p.. Prípustnosť dovolania v zmysle odsekov 1, 2 a 3 tohto zákonného ustanovenia však neprichádza do úvahy, lebo v predmetnej veci odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil (t. j. nejde o zmeňujúce rozsudok), prípustnosť dovolania nevyslovil a nejde ani o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa , ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O. s. p. Rovnako v tejto veci nebolo dovolacím súdom vydané predchádzajúce rozhodnutie, takţe nebol vyslovený názor, od ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť. Naopak, v predmetnej veci právna úprava dovolanie nepripúšťa, keď v ustanovení § 238 ods. 5 O. s. p. uvádza, ţe dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada. Ak je však predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky, dovolanie v takomto prípade nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde. Z obsahu spisu vyplýva, ţe návrh na začatie konania bol podaný dňa
- mája
- V tomto čase bola výška minimálnej mzdy 307, 70 eur (§ 1 ods. 1 písm. a/ nariadenia vlády č. 441/2009 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy). Keďţe trojnásobok tejto sumy predstavuje 923,10 eur a suma tvoriaca predmet tohto 4 6 Cdo 225/2012 konania je 222, 60 eur ( teda neprevyšuje trojnásobok minimálnej mzdy v deň podania návrhu na prvostupňovom súde) dovolanie v tejto veci v zmysle ustanovenia § 238 ods. 5 O. s. p. nie je prípustné. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta prvá O. s. p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu) , ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Ţalovaná procesné vady konania podľa § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O. s. p. nenamietala a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení vyvodiť nemoţno. So zreteľom na ţalovanou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zaoberal otázkou opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej veci jej súdom bola odňatá moţnosť konať pred ním (§ 237 písm. f/ O. s. p.). Pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu konania, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O taký prípad v prejednávanej veci nejde preto, ţe súdy pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi; 5 6 Cdo 225/2012 ţalovanej neznemoţnili uplatniť procesné práva. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, ţe prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. totiţ nie je daná uţ tým, ţe dovolateľ tvrdí, ţe napadnuté rozhodnutie je postihnuté touto vadou, ale len vtedy, ak touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, t. j. ţe nastali skutočnosti, v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa (resp. nebola odstránená) v rozhodnutí (v postupe) odvolacieho súdu. Z obsahu dovolania vyplýva, ţe ţalovaná videla odňatie moţnosti konať pred súdom v nedostatopčnom odôvodnení rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nebolo v súlade s poţiadavkou ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p., keď sa krajský súd (podľa jej názoru) nevysporiadal so všetkými argumentmi a dôvodmi uvádzanými v jej odvolaní. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva . Judikatúra tohto súdu ale nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (pozri Ruiz Torija c. Španielsko z
- decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29, Georgiadis c. Grécko z
- mája 1997, Higgins c. Francúzsko z
- februára 1998 ). K povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie sa rovnako vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze III. ÚS 119/03-30, kde uviedol ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j s uplatnením nárokov a obranou proti ich uplatneniu (pozri IV. ÚS 115/03). Dovolací súd dospel k záveru, ţe v predmetnej veci rozhodnutia súdov niţších stupňov zodpovedajú poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré 6 6 Cdo 225/2012 aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré aj primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu, keď náleţite vysvetlil, prečo zmluvu o poskytovaní plnenia z podporného dôchodkového fondu SLSP a.s. povaţoval za platnú. Dostatočne objasnil, prečo výpoveď ţalovanej z 26.10.2009 povaţoval za neplatnú, keď uviedol, ţe vypovedať moţno iba zmluvy uzatvorené na neurčitú dobu, akou zmluva o dôchodku bezpochyby nie je. Vysporiadal sa riadne so skutočnosťou prečo na daný právny vzťah medzi účastníkmi nemoţno aplikovať zákon o bankách. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia. Krajský súd sa v celom rozsahu stotoţnil so závermi prvostupňového súdu ohľadom platnosti zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi na určitú dobu neurčitého trvania, i ohľadom neplatnosti výpovede tejto zmluvy. Argumenty prvostupňového súdu podrobnejšie doplnil a dostatočne sa vysporiadal so všetkými podstatnými odvolacími námietkami ţalovanej. Preto aj odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa zákonné predpoklady vyjadrené v ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p. a nemoţno ho povaţovať za neodôvodnené, svojvoľné ani za také, ktoré by nedalo odpovede na podstatné a relevantné odvolacie námietky ţalovanej. Iba skutočnosť, ţe dovolateľka sa s právnym názorom súdov nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (pozri napr. I. ÚS 188/06). Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade je prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 238 ods. 5 O. s. p. vylúčená a z ustanovenia § 237 O. s. p. ju taktieţ nemoţno vyvodiť. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovanej odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p.), lebo smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. Pritom, 7 6 Cdo 225/2012 riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O. s. p., § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). Ţalobkyňa v dovolacom konaní podala návrh na uloţenie povinnosti nahradiť jej trovy tohto konania (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p.), preto jej dovolací súd priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokátskej kancelárii B&S Legal s.r.o. za právnu sluţbu, ktorú poskytol advokát Mgr. Peter Bartošík konajúci v jej mene ţalobkyni vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu ţalovanej dňa
- júna 2012 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil súd podľa § 10 ods. 1 vyhlášky za jeden úkon právnej sluţby v sume 19,92 eur, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu (§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky, t.j. 7,63 Eur) predstavuje spolu 27,55 eur a po pripočítaní 20% DPH vo výške 5,51 eur (§ 18 ods. 3 vyhlášky) činí náhrada trov 33,06 eur. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- októbra 2012 JUDr. Daniela Š v e c o v á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť : Marta Hrčková