2 písm. b/, c/, d/ Občianskeho súdneho poriadku z r u š u j e a vec v r a c i a ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalovaný je p o v i n n ý nahradiť ţalobcovi trovy konania vo výške 1 309,77 € k rukám jeho právnej zástupkyne J.. E. H., v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 2005/DZ/R/2/138 zo dňa 21. decembra 2005 a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. 2005/DZ/2/1/047 zo dňa 14. apríla 2005. 2 8Sžhpu/1/2011 V odôvodnení krajský súd uviedol, ţe pokiaľ ide o vymedzenie pôsobnosti medzi Telekomunikačným úradom Slovenskej republiky a ţalovaným,
zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „zák. o elektronických komunikáciách“), telekomunikačný úrad je predovšetkým regulačným orgánom pri poskytovaní telekomunikačných sluţieb. Dotknutý prípad sa týka trhu poskytovania sluţby určenia a rezervácie bodov napojenia na pevnú sieť s miestnymi vedeniami, čo nespadá pod reguláciu telekomunikačného úradu, ktorý je sektorovým regulátorom a jeho pôsobnosť je zaloţená na princípe predchádzajúceho stanovenia podmienok pre dobré fungovanie trhu, ţalovaný je kompetentný pôsobiť na neregulovaných troch ako v prejednávanom prípade. Ţalovaný je prierezovým regulátorom trhu a jeho pôsobnosť je zaloţená na princípe následnej ochrany pri zistení porušenia záujmov chránených zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaţe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „zák. o ochrane hosp. súťaţe“). Krajský súd ďalej uviedol, sluţba určenia a rezervácie bodov napojenia má ekonomickú hodnotu pre projektanta, keďţe je predpokladom výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Je zjavné, ţe existuje dopyt a ponuka po takejto sluţbe poskytovanej projektantmi, aj keď poskytovanie určenia a rezervácie bodov napojenia uskutočňuje ţalobca bezplatne /rezerváciu po dobu viac ako 1 rok ţalobca spoplatňuje/. Súd sa stotoţnil s priestorovým vymedzením relevantného trhu ako aj s tým, ţe poskytovanie telekomunikačných sluţieb v plnom rozsahu umoţňuje len pevná verejná telekomunikačná sieť s miestnymi vedeniami, a preto je nezastupiteľná. Ţalobca bol v skúmanom období jediným vlastníkom pevnej verejnej telekomunikačnej siete s miestnymi vedeniami, nemal ţiadneho reálneho konkurenta, keďţe ţiadny iný podnik nemal takúto sieť vybudovanú. Komplexné telekomunikačné sluţby bez účasti ţalobcu nebolo moţné poskytovať, iní operátori nemali so ţalobcom uzatvorené zmluvy o pripojení, ţalobca bol jediným podnikateľom, ktorý mohol zabezpečiť a poskytovať relevantnú sluţbu.
krajského súdu bolo odmietnutie určenia a rezervácie bodov napojenia pre I.. Ţ. bez ďalších objektívnych dôvodov zneuţitím dominantného postavenia, ktorého následkom boli obmedzené moţnosti poskytovania sluţieb vypracovania projektovej dokumentácie napojenia stavby na pevnú verejnú telekomunikačnú sieť. Bez relevantnej sluţby bolo znemoţnené I.. Ţ. plniť jeho zmluvné záväzky voči investorom a títo boli 3 8Sžhpu/1/2011 obmedzení v slobodnom výbere projektanta. Z argumentácie ţalobcu nevyplynuli ţiadne váţne dôvody odmietnutia poskytnutia relevantnej sluţby, ţalobca mal moţnosť pravidelnej kontroly činnosti projektanta, keďţe mu odsúhlasoval kaţdý stupeň projektovej dokumentácie. Ţalobca tým, ţe oznámil I.. Ţ., ţe poţadované body napojenia určil pre vlastnú potrebu mu nedal moţnosť rozhodnutia, či túto časť projektovej dokumentácie by projektant obstaral v subdodávke od ţalobcu, ale jednoznačne mienil túto sluţbu obstarať sám. V súvislosti s prešetrovaním na relevantnom trhu krajský súd uviedol, ţe táto etapa nie je súčasťou preskúmavaného správneho konania, avšak je nevyhnutná pre získavanie informácií potrebných pre začatie správneho konania a ţalobca by musel vyuţiť iné právne cesty na svoju prípadnú ochranu voči tvrdeným nezákonným zásahom ţalovaného. Pokiaľ ţalobca namietal nezákonnosť výroku druhostupňového rozhodnutia, krajský súd, riadiac sa právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadreným v uznesení sp. zn. 6Sţh/2/2009 zo dňa
ustanovenia § l v spojení s § 3 ods. 3, 4 a 5 zák. o ochrane hosp. súťaţe musí ísť o sluţbu, ktorá sa poskytuje na trhu, je schopná uspokojiť určitú potrebu uţívateľov a má takú fyzikálnu a technickú charakteristiku, cenu a účel pouţitia, aby ju bolo moţné skúmať z hľadiska jej zhodnosti alebo vzájomnej zastupiteľnosti s inými sluţbami. Činnosť spočívajúca v určení a rezervácii bodu napojenia na sieť ţalobcu predstavuje úkon (nie však právny), ktorý spočíva v predbeţnom zakreslení moţného budúceho napojenia koncových uţívateľov (t.j. nie projektanta ani investora) na sieť ţalobcu za účelom moţného poskytovania určitého rozsahu elektronických komunikačných sluţieb, ak k uzavretiu zmluvy o pripojení
o elektronických komunikáciách dôjde. Nemá povahu právneho úkonu, ktorým by sa ţalobca jednostranne zaväzoval v prospech neurčených tretích osôb pripojiť tieto do siete ţalobcu a poskytovať im s tým súvisiace úkony, keď nie je zrejmé, či výstavba stavby bude stavebným úradom schválená a i. Určovanie a rezervácia bodu napojenia nie je právnym predpisom poţadovanou náleţitosťou projektu stavby, bez ktorej by príslušný stavebný úrad nevydal územné prípadne stavebné povolenie na stavbu. Tým sa stráca jej potenciálna ekonomická hodnota pre projektantov. Ustanovenia § 3, § 8 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona neobsahujú povinnosť predloţiť doklad o určení a rezervovaní bodu napojenia na sieť ţalobcu (resp. predloţiť projekt napojenia na sieť ţalobcu). Rovnaká povinnosť nevyplýva ani z vyhlášky č. 85/1976 Zb. o podrobnejšej úprave územného konania a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov. Ak projektant v projektovej dokumentácii neuvedie moţnosť napojenia stavby na akúkoľvek elektronickú komunikačnú sieť, nepôjde o vadu projektovej dokumentácie, ktorá by bola dôvodom prerušenia príslušného stavebného konania alebo zamietnutia umiestnenia prípadne povolenia stavby príslušným stavebným úradom. Cena sluţby je v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zák. o ochrane hosp. súťaţe podstatným pojmovým znakom sluţby. Táto činnosť nemá ekonomickú hodnotu vyčísliteľnú cenou, prípadne iným merítkom porovnateľnosti a nie je ani predmetom právnych záväzkových vzťahov. Ekonomickú hodnotu má aţ samotné pripojenie koncových uţívateľov do siete ţalobcu, ktoré sa určuje poplatkom za pripojenie. Zakreslenie bodu napojenia na sieť ţalobcu nemá charakter sluţby poskytovanej na trhu. 5 8Sžhpu/1/2011 Ţalobca ďalej uviedol, ţe ţalovaný v kontexte ustanovení § 3 ods. 3, 4, 5 a 6 zák. o ochrane hosp. súťaţe pri určovaní relevantného trhu bol povinný odôvodniť ním stanovený relevantný trh z hľadiska presnej identifikácie priestorového a časového súbehu ponuky a dopytu takých identifikovaných tovarov, ktoré sú na uspokojenie konkrétnych potrieb identifikovaných uţívateľov zhodné alebo vzájomne zastupiteľné, a to z hľadiska určených a skúmaných fyzikálnych a technických charakteristík, ceny a identifikovaného účelu pouţitia. Pri skúmaní priestorového hľadiska relevantného trhu bol ţalovaný povinný skúmať homogenitu súťaţných podmienok, aby dokázal dospieť k záveru, ţe ním určený priestorový relevantný trh by mohol byť odčlenený od ostatných území s ním definovanými odlišnými súťaţnými podmienkami. Pri určovaní relevantného trhu ţalovaný v rozpore so zákonom nesprávne definoval tovar (sluţbu), nakoľko neskúmal cenu sluţby ani jej fyzikálnu a technickú charakteristiku, v rozpore so Stavebným zákonom definoval účel pouţitia určenej sluţby. Vôbec sa nezaoberal vymedzením priestorového a časového súbehu ponuky a dopytu po sluţbe a pri identifikácii zhodnosti a zameniteľnosti sluţby sa spoľahol na zistenia analýzy, ktorú však v ţiadnej časti ktoréhokoľvek rozhodnutia ţalovaného vôbec nešpecifikuje, ani s jej obsahom neoboznamuje. Ţalobca uviedol, ţe na území Slovenskej republiky v rozhodnom čase poskytovalo sluţby elektronických komunikácií prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete 27 podnikateľov. Ţalovaný vôbec neskúmal otázku zhodnosti a zameniteľnosti sluţby, a preto ani nevykonával dokazovanie v tom smere, aby spoľahlivo zistil stav prepojenosti jednotlivých poskytovateľov elektronických sluţieb vo verejnej sieti (v súvislosti s moţnosťou vyuţívať sluţby verejnej elektronickej komunikačnej siete nie je podstatné hľadisko jej vlastníctva, ale podstatným z hľadiska § 28 zák. o elektronických komunikáciách je právo kaţdého podniku poskytujúceho verejnú sieť prepojiť svoju sieť so sieťou iného podniku poskytujúceho verejnú sieť). Druhostupňový orgán ţalovaného zmenil relevantný trh a určil ho ako trh poskytovania sluţby určenia a rezervácie bodov napojenia na pevnú verejnú telekomunikačnú sieť s miestnymi vedeniami, keď dospel k záveru, ţe táto zmena predstavuje len upresnenie relevantného trhu, ktoré nemá vplyv na posúdenie dominantného postavenia ţalobcu, ani na celkové posúdenie prípadu. 6 8Sžhpu/1/2011 Takto inak definovaný relevantný trh však v sebe minimálne obsahuje aj iné pevné elektronické komunikačné siete, neţ je tá, ktorú spravuje ţalobca, tieto však v druhostupňovom rozhodnutí ţalovaný nijako neskúmal, aj keď o nich vedomosť mal. Z dôvodu, ţe ţalovaný kvalitatívne zmenil definovanie relevantného trhu, bol povinný dôsledne skúmať a identifikovať všetky zákonom poţadované náleţitosti skúmania pri určovaní relevantného trhu, resp. takýmto skúmaním mal poveriť prvostupňový orgán. Ţalobca ďalej namietal, ţe ţalovaný v oboch rozhodnutiach ignoroval pojmy a termíny pouţívané v oblasti elektronických komunikácií. V ustanovení § 2 a nasl. zák. o elektronických komunikáciách zákonodarca presne definuje pojmy týkajúce sa oblasti elektronických komunikácií, pojmy "telekomunikačná sieť" a "miestne vedenia" nepozná. Ak ţalovaný tieto termíny pouţil, a v ţiadnom právnom predpise vymedzené nie sú, bolo jeho povinnosťou presne identifikovať a vysvetliť, čo pod ich pouţitím pre účely konkrétneho správneho konania rozumel. Neobstojí argument, ţe aj ţalobca pouţíval pojem telekomunikačné sluţby (pod poskytovaním ktorých nemusel rozumieť ten istý rozsah sluţieb ako ţalovaný), ani argument, ţe tieto pojmy ţalovaný uţ raz pouţil v inom správnom konaní (ide o správne konanie, ktoré doposiaľ nie je ukončené právoplatným a vykonateľným rozhodnutím; konanie na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S 31/2006). Ţalovaný bol tieţ povinný skúmať, či konanie ţalobcu v kontexte § 1 zák. o ochrane hosp. súťaţe bolo v neprospech spotrebiteľov a zároveň, či malo charakter obmedzovania hospodárskej súťaţe, teda, či
1 zák. o ochrane hosp. súťaţe došlo k obmedzeniu voľnosti konania podnikateľa, voči ktorému moţné zneuţívanie dominantného postavenia smerovalo. Tieţ bol povinný skúmať cieľ resp. následok obmedzovania hospodárskej súťaţe, teda či došlo k vylúčeniu súťaţných aktivít, k zníţeniu rozsahu konkurenčnej aktivity alebo ku skresleniu konkurenčných podmienok (obdobnými úvahami je viazaná aj Komisia ES v podmienkach Európskej únie).
názoru ţalobcu ţalovaný uvedené princípy neaplikoval, a preto nezistil, ţe konanie ţalobcu nemalo dopad na spotrebiteľov, keďţe ţalobca ako poskytovateľ univerzálnej sluţby
zák. o elektronických komunikáciách je povinný spotrebiteľom poskytovať minimálny rozsah elektronických komunikačných sluţieb, konanie ţalobcu nemalo dopad na podnikateľskú činnosť I.. Ţ., keďţe tento mal moţnosť obrátiť sa na iné telekomunikačné podniky poskytujúce verejné elektronické komunikačné sluţby, konanie ţalobcu nemalo dopad ani na projektovú činnosť I.. Ţ., nakoľko súčasťou projektovej 7 8Sžhpu/1/2011 dokumentácie nemusí byť moţné budúce napojenie na pevnú verejnú sieť, ani na investorov stavieb, nakoľko ţalobca im bezplatne zabezpečil napojenie stavieb na svoju sieť a následkom nebolo ani vylúčenie I.. Ţ. z trhu poskytovania projektových sluţieb. Ţalovaný mal vyčerpávajúcim spôsobom skúmať danosť ospravedlniteľných, objektívnych dôvodov odmietnutia určenia a rezervácie bodov napojenia ţalobcom. Ţalobca listami zo dňa
3 písm. e/ zák. o elektronických komunikáciách, by mohol v spojení s ustanoveniami § 71 ods. 1 písm. e/ alebo ods. 2 písm. d/ cit. zák. skúmať, či sa ţalobca nedopustil správneho deliktu. Hoci Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky listom zo dňa
jeho názoru krajský súd nevysporiadal. Ţalovaný uviedol, ţe ţalobca sa dopustil protisúťaţného konania v období od apríla do konca júla 2005
2 písm. b/ zák. o ochrane hosp. súťaţe platného v znení zákona č. 465/2002 Z. z. a (zároveň)
2 písm. b/ zák. o ochrane hosp. súťaţe platného v súčasnom znení. Zák. o ochrane hosp. súťaţe v znení zákona č. 465/2002 Z. z. bol platný do l. mája 2004, kedy bola prijatá ďalšia novela zák. o ochrane hosp. súťaţe pod č. 204/2004 Z. z. Z výrokovej časti vyplýva, ţe ţalobca sa v mesiaci apríl 2004 dopustil protisúťaţného konania
zák. o ochrane hosp. súťaţe platného v súčasnom znení, aj keď v apríli 2004 novela zák. o ochrane hosp. súťaţe zákon č. 465/2002 Z. z. a nasledujúce novely zákonodarcom prijaté neboli. Krajský súd sa nevysporiadal ani s námietkou o tom, ţe zistenia skutkového stavu, z ktorého vychádzali rozhodnutia ţalovaného, boli v rozpore s obsahom spisov. Ţalovaný vychádzal z predpokladu, ţe ak je ţalobca jediným vlastníkom pevnej verejnej telekomunikačnej siete (zrejme mal na mysli elektronickej komunikačnej siete), potom len 10 8Sžhpu/1/2011 ţalobca mohol poskytovať v plnom rozsahu telekomunikačné sluţby (v tomto kontexte zrejme mal na mysli verejné telefónne sluţby), čo je v rozpore s obsahom spisového materiálu. Mailom zo dňa
názoru ţalobcu, ţalovaný tieţ neskúmal relevantný trh z hľadísk poţadovaných zák. o ochrane hosp. súťaţe, nelogicky stanovil, ţe v danom prípade existuje legislatívna bariéra vstupu na trh, keďţe ţalobca poskytuje univerzálnu sluţbu. Univerzálna sluţba sa neuskutočňuje na relevantnom trhu určenom ţalovaným, poskytuje sa na maloobchodných trhoch tak, ako sú tieto definované v čl. 2 Rozhodnutia Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z
výpisu z obchodného registra hlavnou náplňou činnosti I.. Ţ.. Neodôvodneným neposkytnutím bodov napojenia na pevnú verejnú telekomunikačnú sieť mu bolo zo strany ţalobcu priamo bránené vykonávať jeho podnikateľskú činnosť. Uvedená sluţba mala ekonomickú hodnotu pre I.. Ţ.. 12 8Sžhpu/1/2011 Nie je rozhodujúce, či poskytovanie uvedenej sluţby ţalobcom má alebo nemá povahu právneho úkonu. Zo správneho konania vyplynulo, ţe konaním ţalobcu došlo k naplneniu skutkovej podstaty zneuţitia dominantného postavenia
zák. o ochrane hosp. súťaţe, a teda činnosť ţalobcu mala povahu protiprávneho konania. Ţalovaný uviedol, ţe § 8 ods. 2 písm. b/ vyhlášky č. 453/2000 Z. z, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len "vyhláška"), ustanovuje, ţe k ţiadosti o stavebné povolenie sa prikladá aj projektová dokumentácia stavby vypracovaná oprávnenou osobou.
1 písm. b/ pododseky 3 a 4 vyhlášky, projektová dokumentácia stavby musí obsahovať aj súhrnnú technickú správu, z ktorej musí byt' dostatočne zrejmé: "Riešenie napojenia stavby na jestvujúce siete a zariadenia technického vybavenia....údaje o nadzemných a podzemných stavbách na stavebnom pozemku (vrátane sietí a zariadení technického vybavenia)... ". Aj ak by určenie a rezervácia bodu napojenia nebola poţadovanou náleţitosťou projektu stavby, I.. Ţ. neposkytnutím tejto sluţby bola obmedzená moţnosť zúčastňovať sa súťaţe na relevantnom trhu. Ohľadne relevantného trhu ţalovaný uviedol, ţe bol vymedzený ako relevantný trh poskytovania sluţby určenia a rezervácie bodov napojenia na pevnú verejnú telekomunikačnú sieť s miestnymi vedeniami. Oproti prvostupňovému rozhodnutiu bola definícia relevantného trhu zmenená, keďţe Rada úradu ako druhostupňový orgán povaţovala za nesprávne, ţe prvostupňový orgán obmedzil relevantný trh len na verejnú telekomunikačnú sieť ţalobcu. Pokiaľ šlo o námietky týkajúce sa moţnosti pripojenia objektov na telekomunikačné siete iných operátorov, týmito sa úrad zaoberal v priebehu druhostupňového správneho konania. Predovšetkým, ţalobca je jediným vlastníkom pevnej verejnej telekomunikačnej siete a prístup k pevnej verejnej telekomunikačnej sieti je nezastupiteľný s prístupom k infraštruktúram iných operátorov. Nevyhnutnou podmienkou kaţdého prenosu hlasu, dát a pripojenia do internetu bola verejná telefónna sieť s ukončením u účastníka. Poskytovať predmetné telekomunikačné sluţby bez účasti ţalobcu v skúmanom období nebolo moţné. Iní operátori nemali v posudzovanom období so ţalobcom uzatvorené zmluvy o prepojení. Bariéry vstupu na trh boli vysoké. V skúmanom období ţalobca ako jediný vlastník pevnej verejnej telekomunikačnej siete nemal reálneho konkurenta. 13 8Sžhpu/1/2011 Pre potvrdenie týchto svojich záverov úrad podporne poukázal na verejne dostupné analýzy Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky, pričom poukázal na to, ţe závery obsiahnuté v týchto analýzach sú zhodné so závermi úradu. Ide pritom o analýzy všeobecne prístupné na webovej stránke. Ţalovaný sa nestotoţnil s námietkami ţalobcu ohľadne nedostatkov v zisťovaní skutkového stavu. Ak iní operátori nemali so ţalobcom v skúmanom období uzatvorené zmluvy o prepojení a nemali ani vybudovanú pevnú verejnú telekomunikačnú sieť s miestnymi vedeniami, je zrejmé, ţe nemohli reálne poskytovať sluţbu určenia a rezervácie bodov napojenia na pevnú verejnú telekomunikačnú sieť. Zmena relevantného trhu, ktorú v správnom konaní vykonala Rada úradu nemala ţiadny vplyv na posúdenie dominantného postavenia ţalobcu a na posúdenie celého prípadu, vzhľadom na to, ţe aj po zmene relevantného trhu je zrejmé, ţe ţalobca je jediným subjektom, ktorý mohol v danom čase sluţbu určenia a rezervácie bodov napojenia na pevnú verejnú telekomunikačnú sieť poskytnúť, a teda bol v dominantnom postavení na pôvodnom i na spresnenom vymedzenom relevantnom trhu. Pokiaľ ide o ţalobcom namietanú "nesprávnu terminológiu" pouţitú v rozhodnutí ţalovaný uviedol, ţe tieto pojmy začal pouţívať sám ţalobca vo svojich vyjadreniach. Poukázal na nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a rady č. 2887/2000 z
1 zák. o ochrane hosp. súťaţe. Prešetrovanie sa nevedie proti konkrétnemu podnikateľovi, jeho výsledkom môţe, ale nemusí, byť začatie jedného alebo viacerých správnych konaní, v ktorých sú posudzované odlišné praktiky. Prešetrovanie na relevantnom trhu slúţi i na to, aby neboli neodôvodnene začínané správne konania, čo je vzhľadom na povinnosť úradu zverejňovať začatie konania sčasti spojené i s negatívnou publicitou podnikateľa, ale tieţ napr. s výdavkami na prípadné právne zastúpenie vo veci a pod. Ţalobca mal v danom prípade v plnej miere moţnosť vyjadriť sa k informáciám a podkladom, ktoré boli zozbierané v priebehu prešetrovania (čo v priebehu správneho konania aj robil), tieto informácie a podklady sa okamihom začatia konania stávajú súčasťou správneho spisu. Ţalobca mal moţnosť oboznámiť sa s týmito podkladmi. Na prípadnú ochranu voči tvrdeným nezákonným zásahom by musel vyuţiť iné právne cesty. V súvislosti so vznesenými námietkami týkajúcimi sa pokuty, ţalovaný poukázal na druhostupňové rozhodnutie, v ktorom uviedol, ţe pokiaľ prvostupňový orgán konštatoval veľmi závaţné porušenie zákona, uloţil nízku pokutu, nakoľko pokuta vo výške 0,06 % z obratu ţalobcu nezodpovedá veľmi závaţnému porušeniu zákona. Úrad v druhostupňovom konaní označil konanie ţalobcu ako závaţné, ponechal výšku pokuty nezmenenú, nakoľko táto zodpovedala závaţnému porušeniu zákona. Ďalej ţalovaný uviedol, ţe obmedzovanie hospodárskej súťaţe, nemusí byť vţdy nevyhnutne priamo spojené so získaním majetkového prospechu. Je len jedným z ďalších kritérií, ktoré môţu ovplyvniť výšku uloţenej pokuty v prípade, ţe je ho moţné vyčísliť. V prípade, ţe by bolo moţné majetkový prospech preukázať, viedla by táto skutočnosť 16 8Sžhpu/1/2011 k zvýšeniu sumy uloţenej pokuty. Pri ukladaní pokuty boli zohľadnené všetky zákonné kritériá a bola uloţená v súlade so zákonom. Pokiaľ bol namietaný nedostatok právomoci konať vo veci, ţalovaný poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sţ/14/2004, ktorej vyplýva, ţe "Z takto definovaného postavenia TÚ však nemoţno vyvodiť jeho výlučnú pôsobnosť v telekomunikačnom sektore vo význame, ţe by z pôsobnosti úradu (pozn. Protimonopolného úradu SR) boli vylúčené jeho právomoci týkajúce sa súťaţe dané mu zákonom v oblasti telekomunikácií". Konanie ţalobcu (t.j. neposkytnutie relevantnej sluţby) nie je sluţbou regulovanou Telekomunikačným úradom Slovenskej republiky a nie je ho ani moţné subsumovať pod príslušné ustanovenia zák. o elektronických komunikáciách. Daný prípad sa netýka zabezpečovania práv koncových uţívateľov
zák. o elektronických komunikáciách. Toto konanie naplnilo znaky skutkovej podstaty zneuţívania dominantného postavenia
2 písm. b/ zák. o ochrane hosp. súťaţe. Kompetenciu konať a rozhodovať v danom prípade má teda úrad. Skutočnosť, ţe Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky nie je príslušný na konanie potvrdil aj vlastným vyjadrením, ktoré sa nachádza v spise. K námietke ţalobcu, ţe ţiadosť úradu o vyjadrenie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky sa v spise nenachádza ţalovaný uviedol, ţe v spise sa nachádza písomná ţiadosť o vyjadrenie zaslaná Telekomunikačnému úradu Slovenskej republiky i jeho písomná odpoveď. Nakoľko nebola Telekomunikačnému úradu Slovenskej republiky jedna z otázok jasná, pre krátkosť času došlo k jej špecifikovaniu emailom a podobu emailu mala i odpoveď Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky. Tieto emaily sú vytlačené a priloţené v spise, ţalovaný sa teda mohol kedykoľvek s nimi oboznámiť. Nesprávne uvedenie dátumu vo výroku druhostupňového rozhodnutia je v zmysle § 47 ods. 6 Správneho poriadku chybou v písaní resp. inou zrejmou nesprávnosťou, ktorá nemala vplyv na správnosť rozhodnutia, pričom úrad 2. mája 2006 upovedomil ţalobcu v zmysle § 47 ods. 6 Správneho poriadku listom č. 2175/PMÚ SR/2006 o oprave tejto zjavnej nesprávnosti vo výroku rozhodnutia. Ţalovaný k námietkam týkajúcim sa existencie iných poskytovateľov verejnej telefónnej sluţby a poskytovatelia pevnej telefónnej siete a nedostatku spisového materiálnu ohľadne analýz Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky a rozhodnutí, o ktoré sa úrad 17 8Sžhpu/1/2011 pri svojom rozhodovaní opieral, ţalovaný uviedol, ţe v ţiadnom ohľade nepoukazoval na analýzy Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky ako na rozhodujúci dôkaz pre svoje závery, ale len v tom smere, ţe tieto analýzy podporujú správnosť tvrdenia úradu, ţe v danom čase neexistovala moţnosť pripojenia objektov na telekomunikačné siete iných operátorov. Analýzy Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky, z ktorých úrad čerpal fakty o situácii na trhu sú verejne prístupné na webovej stránke www.teleoff.gov.sk . Tieto analýzy boli úradu známe z jeho úradnej činnosti a ţalobcovi taktieţ, nakoľko sa priamo dotýkali jeho postavenia na trhu. Uvedené analýzy slúţili len na podporu správnosti záverov, ku ktorým úrad dospel v predmetnom správnom konaní. Rozhodnutia úradu č. 2002/0Z/2/157 a 2005/0Z/R/1/064, na ktoré úrad v rámci správneho konania poukazoval sú v zmysle § 24 ods. 3 zák. o ochrane hosp. súťaţe uverejnené na oficiálnej internetovej stránke úradu, v kniţnici úradu a v obchodnom vestníku, úrad nebol povinný zakladať ich do spisu, nakoľko sú verejne prístupné, a preto bolo uvedené len ich spisové číslo. K námietkam týkajúcim sa povinnosti poskytovať univerzálnu sluţbu ţalovaný poukázal na obsah druhostupňového rozhodnutia, pričom uviedol, ţe táto povinnosť nemá na posudzovanie daného prípadu ţiadny vplyv. V súvislosti so zmenou relevantného trhu v druhostupňovom konaní ţalovaný uviedol, ţe úrad v dostatočnej miere skúmal podmienky na vymedzenom trhu, a to na základe podkladov a analýz získaných v prvostupňovom ako i v druhostupňovom konaní, ktoré v dostatočnej miere analyzovali situáciu v telekomunikačnej oblasti. Rada úradu v druhostupňovom konaní čiastočne doplnila dokazovanie a skonštatovala, ţe prvostupňový orgán, v súlade so zásadou spoľahlivo zisteného skutkového stavu, v dostatočnej miere zistil situáciu na trhu, hoci získané informácie neaplikoval správne v otázke vymedzenia relevantného trhu. Nejedná sa o kvalitatívne novo vymedzený relevantný trh, ale iba o spresnenie definície relevantného trhu, ktorý bol zadefinovaný prvostupňovým rozhodnutím úradu. Ţalovaný nepovaţoval za relevantné tvrdenie ţalobcu, ţe úrad odôvodnil existenciu dominantného postavenia ţalobcu na takých relevantných trhoch, ktoré nie sú trhom poskytovania sluţby určovania a rezervácie bodu napojenia na sieť ţalobcu. 18 8Sžhpu/1/2011 Úrad skúmal určenie dominantného postavenia na vymedzenom relevantnom trhu. Analýzy Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky, ktoré označili ţalobcu za podnik s významným vplyvom na trhu veľkoobchodného uvoľneného prístupu k účastníckemu vedeniu za účelom poskytovania širokopásmových a hlasových sluţieb, na maloobchodnom trhu pripojenia bytových zákazníkov do pevnej verejnej telekomunikačnej siete a tieţ na maloobchodnom trhu pripojenia nebytových zákazníkov do pevnej verejnej telekomunikačnej siete potvrdzujú záver, ţe ţalobca bol jediným vlastníkom pevnej verejnej telekomunikačnej siete, v skúmanom období nemal reálneho konkurenta, nakoľko ţiadny iný podnikateľ nemal vybudovanú pevnú telekomunikačnú sieť s miestnymi vedeniami a vybudovanie takejto siete iným podnikateľom reálne neprichádzalo do úvahy, nešlo teda o skúmanie dominantného postavenia na inom relevantnom trhu. Ak ţiadny iný podnikateľ nemal v čase posudzovaného konania vybudovanú sieť s miestnymi vedeniami a nemal so ţalobcom uzatvorené ani zmluvy o prepojení, ţiadny iný konkurent nemohol poskytnúť I.. Ţ. relevantnú sluţbu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) podané odvolanie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo preskúmal (
1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. októbra 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. 19 8Sžhpu/1/2011
3 O. s. p., ak odvolací súd dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach ţaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa ţalobu zamietol, môţe rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, ţe zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
o ochrane hosp. súťaţe, účelom tohto zákona je ochrana hospodárskej súťaţe (ďalej len "súťaţ") na trhu výrobkov, výkonov, prác a sluţieb (ďalej len "tovar") pred jej obmedzovaním, ako aj vytváranie podmienok na jej ďalší rozvoj s cieľom podporiť hospodársky rozvoj v prospech spotrebiteľov a úprava právomoci a pôsobnosti Protimonopolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len "úrad").
1 zák. o ochrane hosp. súťaţe, obmedzovanie súťaţe je kaţdé obmedzenie voľnosti konania podnikateľa na relevantnom trhu, najmä vylučovanie existujúcich alebo moţných súťaţných aktivít, skutočné alebo moţné zníţenie rozsahu konkurenčnej aktivity alebo skresľovanie konkurenčných podmienok.
3 zák. o ochrane hosp. súťaţe, relevantný trh je priestorový a časový súbeh ponuky a dopytu takých tovarov, ktoré sú na uspokojenie určitých potrieb z hľadiska uţívateľa zhodné alebo vzájomne zastupiteľné.
4 zák. o ochrane hosp. súťaţe, tovarový relevantný trh zahŕňa zhodné alebo vzájomne zastupiteľné tovary schopné uspokojiť určitú potrebu uţívateľov.
5 zák. o ochrane hosp. súťaţe, vzájomne zastupiteľné tovary sú tovary, ktoré sú zastupiteľné najmä z hľadiska ich fyzikálnych a technických charakteristík, ceny a účelu pouţitia.
1 zák. o ochrane hosp. súťaţe, dominantné postavenie na relevantnom trhu má podnikateľ alebo niekoľko podnikateľov, ktorí nie sú vystavení podstatnej súťaţi a ktorí sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môţu správať nezávisle.
2 písm. b/ zák. o ochrane hosp. súťaţe, zneuţitím dominantného postavenia na relevantnom trhu je najmä hrozba obmedzenia alebo obmedzenie výroby, odbytu alebo technického vývoja tovaru na úkor uţívateľov. 20 8Sžhpu/1/2011
6 zák. o ochrane hosp. súťaţe, zneuţívanie dominantného postavenia na relevantnom trhu je zakázané.
1 zák. o ochrane hosp. súťaţe, úrad za porušenie ustanovení § 4 ods. 1, § 8 ods. 6, § 10 ods. 9, § 25 ods. 5 a § 29 ods. 5 uloţí pokutu podnikateľovi do 10 % z obratu
3 za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie a podnikateľovi, ktorý za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie dosiahol obrat do 10 000 Sk alebo ktorý nemal ţiadny obrat, alebo podnikateľovi, ktorého obrat nemoţno vyčísliť, pokutu do 10 000 000 Sk. Príslušný orgán S ohľadom na obsah odvolacích námietok sa najvyšší súd prvotne zaoberal otázkou, či vo veci konal príslušný orgán. Krajský súd sa v napadnutom rozsudku dôsledne a náleţite vysporiadal s uvedenou námietkou a ani najvyšší súd v argumentácii ţalobcu nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo potrebné sa od vyjadreného právneho názoru sa odchýliť, a preto naň v zmysle § 219 ods. 2 O. s. p. poukazuje a pre úplnosť len dodáva nasledovné: Zákon o ochrane hosp. súťaţe je všeobecnou právnou normou, ktorá upravuje pravidlá ochrany hospodárskej súťaţe, pričom ţalovanému nepatrí pôsobnosť konať len v prípade, ak by patrila inému orgánu na základe osobitného predpisu. Zákon o elektronických telekomunikáciách upravuje vzťahy medzi štátom a tretími subjektmi na úseku telekomunikačných sluţieb a prenosu dát. Neupravuje individuálny postup podnikateľa v obchodných vzťahoch. Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky je národným regulátorom predovšetkým na trhoch poskytovania telekomunikačných sluţieb, pričom v prejednávanej veci nešlo o regulovaný trh poskytovania telekomunikačnej sluţby. Ochrana hospodárskej súťaţe patrí do právomoci ţalovaného, kým telekomunikačný úrad môţe o uloţení sankcií rozhodovať len v prípadoch správnych deliktov, ktorých jednotlivé skutkové podstaty definuje zák. o elektronických komunikáciách. Služba V súvislosti s otázkou, či je moţné rezerváciu a určenie bodov napojenia na verejnú telekomunikačnú sieť (elektronickú komunikačnú sieť) povaţovať za sluţbu v zmysle zák. 21 8Sžhpu/1/2011 o ochrane hosp. súťaţe sa najvyšší súd nestotoţnil s výkladom prezentovaným ţalobcom, ktorý za podstatnú povaţoval skutočnosť, či uvedený úkon je poskytovaný bezodplatne alebo za úhradu. Otázka ceny nie je pri vymedzení tovaru/sluţby v zmysle súťaţného práva primárnym atribútom, dôleţitá je skutočnosť, ţe takáto sluţba je poskytovaná a je ţiadaná, teda vzťah ponuky a dopytu. Naviac nie je bez významu, ţe ţalobca sluţbu rezervácie poskytoval bez odplaty len po obmedzenú dobu 1 roka, po jej uplynutí boli účtované mesačné poplatky, z ktorej skutočnosti vyplýva, ţe nemoţno ju povaţovať za úplne bezodplatnú. Príkladmo moţno uviesť, ţe nie je vylúčený ani postup, ţe podnik niektorý svoj produkt alebo sluţbu môţe ponúkať so stratou alebo dokonca bezplatne, aby takýmto prístupom získal viac zákazníkov, pričom na tento bezplatne, prípadne lacno získaný produkt/sluţbu, sa budú viazať ďalšie produkty/sluţby, ponúkané však uţ za poplatok. Relevantný trh a dominantné postavenie na ňom Správny orgán prvého stupňa vymedzil relevantný trh ako trh poskytovania služby rezervácie a určenia bodov napojenia na verejnú telekomunikačnú sieť spoločnosti S. T., A., druhostupňovým rozhodnutím bol relevantný trh zmenený na trh poskytovania služby určenia a rezervácie bodov napojenia na verejnú telekomunikačnú sieť s miestnymi vedeniami. V súvislosti so zmenou relevantného trhu ţalovaný uviedol, ţe toto upresnenie nemá vplyv na posúdenie dominantného postavenia ţalobcu. Prvostupňový orgán prvotné vymedzenie relevantného trhu v podstate odôvodnil vlastníctvom pevnej telekomunikačnej siete, ktorá patrí ţalobcovi, a preto je ţalobca jedinou oprávnenou osobou, ktorá v nej môţe určovať a rezervovať ţiadateľom body pripojenia. Pokiaľ prvostupňový správny orgán vymedzil dominantné postavenie ţalobcu na relevantnom trhu, rovnako ako pri samotnom vymedzení relevantného trhu vychádzal zo skutočnosti, ţe existuje len jediný podnik, a to ţalobca, ktorý môţe určovať a rezervovať body pripojenia do vlastnej siete, nakoľko k nej má vlastnícke právo, a teda má dominantné postavenie. 22 8Sžhpu/1/2011 Najvyšší súd v súvislosti s uvedeným dospel k záveru, ţe skutkový stav, z ktorého správne orgány vychádzali, nebol dostatočný pre vymedzenie relevantného trhu a určenia postavenia na ňom a rovnako je v rozpore s obsahom predloţených spisov. Pri definovaní tovarového relevantného trhu a skúmaní vzájomnej zastupiteľnosti bolo brané do úvahy najmú kritérium zastupiteľnosti z pohľadu účelu pouţitia. Účelom poskytnutia sluţby, tak ako ju vymedzili správne orgány, bolo vypracovanie projektovej dokumentácie pripojenia na verejnú telekomunikačnú sieť, správny orgán prvého stupňa toto bliţšie špecifikoval ako vypracovanie projektovej dokumentácie pre káblovú prípojku telefónu. Správne orgány uviedli, ţe prístup k sieti vo vlastníctve ţalobcu nie je zastupiteľný s prístupom k sieťam iných operátorov a pokiaľ sa zákazníci I.. Ţ. chceli pripojiť do siete ţalobcu, sluţba rezervácie a určenia bodov do siete alternatívneho operátora nebude zastupiteľná so sluţbou poskytovanou ţalobcom. Podnik poskytujúci verejnú sieť je povinný na základe poţiadania iného podniku poskytujúceho verejnú sieť, ak je to uskutočniteľné, prepojiť svoju sieť so sieťou ţiadajúceho podniku na účely poskytovania verejných sluţieb. Súčasťou administratívneho spisu ţalovaného /čl. 6/ je mail, z ktorého obsahu je zrejmé, ţe existuje 27 oprávnených poskytovateľov verejnej telefónnej sluţby a zároveň poskytovateľov pevnej telefónnej siete. Správne orgány sa relevantným spôsobom nezaoberali otázkou, či a akým spôsobom bolo moţné zabezpečiť vymedzenú sluţbu – určenie a rezerváciu bodov vo verejnej telekomunikačnej sieti s miestnymi vedeniami, prostredníctvom iného podniku, respektíve akým spôsobom prebieha projektovanie a zriaďovanie káblových telefónnych prípojok v iných podnikoch, prípadne či je toto moţné výlučne v súčinnosti so ţalobcom. Pokiaľ v určenom čase existovali poskytovatelia verejnej telefónnej sluţby a súťaţiteľ na trhu vypracovania projektovej dokumentácie mal vypracovať projekty káblových telefónnych prípojok, bolo potrebné sa uvedeným dôsledne zaoberať, nielen konštatovať vzájomnú nezastupiteľnosť sietí. V súvislosti so zastupiteľnosťou sluţby boli posudzované nie jej prípadné substitúty /získanie bodu napojenia v inej pevnej verejnej telekomunikačnej sieti na účel vypracovania projektu telefónnej prípojky/, ale pozornosť bola zameraná na charakteristiku siete samotnej 23 8Sžhpu/1/2011 a následné poskytovanie telekomunikačných sluţieb, ku ktorému však nedochádza na relevantnom trhu, a ani na trhu, na ktorom mal
ţalovaného nastať následok zneuţitia dominantného postavenia – trhu vypracovávania projektovej dokumentácie. Ţalovaný uviedol, ţe iní operátori nemali v skúmanom období so ţalobcom uzatvorené zmluvy o pripojení a poskytovať telekomunikačné sluţby v danom období bez S. T. nebolo moţné, nie však je zrejmé, na akom základe zaloţil uvedený záver, keďţe na obsah analýz Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky poukazoval len podporne ako na materiál s totoţným záverom (čo potvrdil aj v písomnom vyjadrení pred odvolacím súdom). Pokiaľ však dôkazný prostriedok, z ktorého ţalovaný tento záver vyvodil, predstavujú samotné analýzy, tieto mali byť súčasťou spisového materiálu. Uvedené tvrdenie nemoţno povaţovať za právny názor konajúceho orgánu, ale za skutkové tvrdenie, ktoré je potrebné podloţiť relevantnými dôkazmi. Je potrebné tieţ uviesť, ţe internetová stránka Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky neobsahuje v hlavnom menu samostatnú ponuku na zobrazenie záverov analýz, a nakoľko rozhodnutie ţalovaného obsahovalo len odkaz na túto stránku samotnú /nie na konkrétny dokument/, uvedené analýzy sa nepodarilo súdu dohľadať, ani po zadaní ich názvu do vyhľadávacieho okna na stránke telekomunikačného úradu. Správny orgán prvého stupňa charakterizoval bariéry vstupu na trh, s ktorými sa stotoţnil aj ţalovaný. Nezaoberal sa bariérami vstupu na trh, ktorý vymedzil, ale pozornosť bola venovaná univerzálnej sluţbe /na relevantnom trhu nešlo o poskytovanie tejto sluţby/ a podmienenosťou medzi vlastníctvom verejnej telekomunikačnej siete /ktorá patrí ţalobcovi/ a určovaním prístupu k nej. Je nepochybné, ţe podstatou pripojenia k sieti je uţívanie sluţieb s tým spojených, avšak pokiaľ bol relevantný trh určitým spôsobom v administratívnom konaní vymedzený, je potrebné dominantné postavenie práve na tomto konkrétnom tr
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.