← Slovensko

ustanovenie § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.

Obsah (11)§ 250j§ 35§ 10§ 212§ 7§ 9§ 21§ 221§ 224§ 157§ 107

1 Najvyšší súd 6Sžf/52/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: L. GmbH, B. S. X., D., N., L. GmbH – organizačná zloţka, so sídlom P. č. X.

§ 250jods.

2 písm.

  1. a)a
  2. e)Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len „OSP“) zrušil rozhodnutie ţalovaného č. I/222/17674-135591/2009/992895-r zo 14. decembra 2009 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Bratislava I č. 600/232/165406/09/Slá z 23. septembra 2009, ktorým bola ţalobcovi uloţená pokuta vo výške 21.905,10 €

§ 35ods.

3 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) z rozdielu nadmerného odpočtu vyplývajúceho z podaného dodatočného daňového priznania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2004. Krajský súd po oboznámení sa s rozhodnutiami správcu dane a ţalovaného zistil, ţe oba správne orgány uloţili pokutu

§ 35ods.

3 zákona o správe daní subjektu, t.j. organizačnej zloţke, ktorá nemá právnu subjektivitu, a preto

názoru krajského súdu nemôţe byť povinnou osobou a teda daňové orgány pochybili, keď uloţili povinnosť – pokutu nespôsobilému subjektu. V označení daňového subjektu mal byť zapísaný subjekt, tak ako to uvádza ţalobca v ţalobe. Ďalej sa v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu uvádza, ţe krajský súd sa ďalej nemohol zaoberať hmotnoprávnou stránkou ţaloby, a to či pokuta vyúčtovaná správcom dane a potvrdená ţalovaným je v súlade so zákonom o správe daní a zákonom o DPH, nakoľko ţalovaný nepredloţil súdu kompletný administratívny spis. 2 Včas podaným odvolaním sa ţalovaný domáhal zrušenia uvedeného rozhodnutia a vrátenia veci krajskému súdu na nové konanie, nakoľko

jeho názoru krajský súd vec nesprávne právne posúdil. Ţalovaný poukázal na to, ţe správca dane na základe ţiadosti subjektu,

ust. § 4 zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (po vstupe SR do EÚ zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z priadnej hodnoty v znení neskorších predpisov, ust. § 4), zaregistroval za platiteľa dane z pridanej hodnoty zahraničnú osobu s obchodným menom L.GmbH s dodatkom, organizačná zloţka.

jeho názoru zo znenia Obchodného zákonníka vyplýva, ţe obchodným menom sa rozumie názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti. Právne úkony vykonával podnikateľ pri svojej podnikateľskej činnosti, teda zahraničná osoba. Bola dodrţaná podmienka, ţe je potrebné uviesť obchodné meno podnikateľa, pretoţe organizačná zloţka mala totoţný obchodný názov, ako jej zriaďovateľ zahraničná osoba L .GmbH. Organizačná zloţka obsahovala obchodné meno podnikateľa a dodatok, ţe ide o organizačnú zloţku a zaregistrovaný subjekt mal ako platiteľ práva a povinnosti, ktoré mu z registrácie vyplývali. Nikdy v priebehu registrácie za platiteľa dane ţalobca nenamietal, ţe nemá právnu subjektivitu. Preto

jeho názoru boli rozhodnutia správnych orgánov vydané voči správne označenému subjektu. Pokiaľ krajský súd v rozhodnutí uviedol, ţe ţalovaný nepredloţil súdu kompletný administratívny spis, ţalovaný poukázal na to, ţe na základe výzvy krajského súdu zo dňa 20.4.2011, č. k. 3S 101/2010-29, doručil do podateľne dňa 11.5.2011 doklady, ktoré boli odstúpené od správcu dane z administratívneho spisu. Bolo predloţené k predmetnému zdaňovaciemu obdobiu daňové priznanie DPH, dodatočné priznania, rozhodnutia, ktorými správca dane uloţil pokuty na podané rozdiely dane z dodatočných daňových priznaní a ţiadosti platiteľa o odpustenie pokuty, t.j. všetky predmetné doklady týkajúce sa daného prípadu, boli krajskému súdu predloţené. Namietal, ţe z napadnutého rozsudku nie je jasné, čo ešte krajský súd chcel v danej veci, aby ţalovaný predloţil. Ţalovaný v sprievodnom liste k predloţeným dokladom upozornil krajský súd, ţe správca dane ţalobcovi na jeho ţiadosť, časť uloţenej pokuty, ktorá je predmetom súdneho preskúmania, uţ odpustil. Preto

jeho názoru mal krajský súd k dispozícii všetky doklady z administratívneho spisu potrebné na rozhodnutie vo veci. Ţalobca sa k odvolaniu ţalovaného vyjadril podaním z

  1. septembra 2011, doplneným podaním zo
  2. novembra 2011, v ktorom ţiadal rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť, prípadne prerušiť konanie a poloţiť Súdnemu dvoru Európskej únie predbeţnú otázku týkajúcu sa neutrality dane z pridanej hodnoty. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

§ 10ods.

2 v spojení s § 250ja OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania

§ 212ods.

1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného je dôvodné. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie ţalovaného č. I/222/17674- 135591/2009/992895-r zo

  1. decembra 2009 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Bratislava I 3 č. 600/232/165406/09/Slá z
  2. septembra 2009 a v prvom rade posúdenie otázky, či správne orgány postupovali v súlade so zákonom, keď v rozhodnutiach ako daňový subjekt označili L. GmbH – organizačná zloţka, IČO: X., DIČ: X., P. X., B.. Preskúmavané rozhodnutia ukladali pokutu L. GmbH – organizačná zloţka, ktorá je zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Po, vloţka číslo X./B, zriaďovateľom ktorej bola spoločnosť podnikajúca pod obchodným menom L.GmbH, zapísaná v obchodnom registri B Úradného súdu D.. Predmetom konania, ktoré v danej veci viedlo k uloţeniu pokuty, bolo posúdenie, či organizačná zloţka zahraničnej právnickej osoby s právom podnikať na území Slovenskej republiky mohla byť sama aj subjektom daňového konania na území Slovenskej republiky.

§ 7ods.

1 Obchodného zákonníka, organizačnou zloţkou podniku sa rozumie odštepný závod alebo iný organizačný útvar podniku

tohto zákona alebo osobitného zákona. Odštepný závod je organizačná zloţka podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná v obchodnom registri. Pri prevádzkovaní odštepného závodu sa pouţíva obchodné meno podnikateľa s dodatkom, ţe ide o odštepný závod.

ods. 2, obdobné postavenie ako odštepný závod má aj iná organizačná zloţka, ak zákon ustanovuje, ţe sa zapisuje do obchodného registra.

§ 9ods.

2, obchodné meno obchodných spoločností a druţstva je názov, pod ktorým sú zapísané v obchodnom registri. To platí aj pre právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného registra na základe osobitného zákona. Súčasťou obchodného mena právnických osôb je aj dodatok označujúci ich právnu formu.

§ 21ods.

1, zahraničné osoby môţu podnikať na území Slovenskej republiky za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné.

ods. 2 zahraničnou osobou sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Slovenskou právnickou osobou na účely tohto zákona sa rozumie právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky.

ods. 3 podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie na účely tohto zákona podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zloţku umiestnenú na území Slovenskej republiky. Je nesporné, ţe organizačná zloţka v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka nie je samostatným právnym subjektom, ale iba časťou podniku podnikateľa. Z toho dôvodu musí organizačná zloţka pouţívať obchodné meno podnikateľa, čím je zvýraznené, ţe nemôţe vystupovať pod vlastným menom, lebo nie je subjektom práva. Zároveň jej zo zákona vyplýva povinnosť pripojiť k obchodnému menu dodatok, z ktorého je nepochybné, ţe ide o organizačnú zloţku. Právne úkony môţu byť platne uskutočnené len pod obchodným menom podnikateľa, ku ktorému organizačná zloţka patrí. Senát Najvyššieho súdu SR povaţuje na tomto mieste za potrebné zdôrazniť, ţe vymedzenie právnej subjektivity právnickej osoby

ustanovení Obchodného zákonníka nemožno stotožniť s vymedzením právnej subjektivity v správnom. t.j. aj v daňovom konaní. 4

ustanovenia § 3 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. zákona o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, zdaniteľnou osobou je kaţdá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť

odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.

odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia, ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťaţobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie

osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Organizačná zloţka zahraničnej právnickej osoby, ktorá je zapísaná v Obchodnom registri na území Slovenskej republiky, môţe na základe takéhoto zápisu v Slovenskej republike podnikať v rozsahu, ktorý je uvedený v zápise ako predmet jej činnosti a v rámci podnikania vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. V rozsahu svojich oprávnení mohla byť preto aj organizačná zloţka ţalobcu subjektom daňového konania, lebo mohla nadobúdať práva a brať na seba povinnosti a v obmedzenom rozsahu mohla samostatne konať. Pri posudzovaní daňovej subjektivity je rozhodujúcou skutočnosť, ţe daňová povinnosť daňového subjektu, ktorá je

právneho poriadku Slovenskej republiky verejnoprávnej povahy, vzniká na základe skutočností ustanovených zákonom. V prípade daňovej povinnosti platiteľ dane vystupuje voči orgánu verejnej moci, ktorý rozhoduje o jeho právach a povinnostiach, pričom jeho postavenie nie je rovnoprávne a obsah rozhodnutia nezávisí od vôle subjektu. Na základe uvedeného moţno konštatovať, ţe daňová subjektivita je determinovaná skutočnosťou, ţe v daňovom konaní nejde o súkromnoprávny ale o verejnoprávny vzťah daňového subjektu k štátu. Ak teda v zmysle zápisu v obchodnom registri organizačná zloţka ţalobcu mohla podnikať na území Slovenskej republiky, mohla zároveň aj niesť zodpovednosť za porušenie právnych povinností pri vykonávaní svojich podnikateľských aktivít a to v takom rozsahu, v akom jej bolo umoţnené na slovenskom území podnikať. Na tomto mieste povaţuje odvolací súd za potrebné tieţ uviesť, ţe organizačná zloţka má zásadne obmedzenú daňovú povinnosť. To znamená, ţe organizačná zloţka ţalobcu mohla byť zdaňovaná iba z príjmov dosiahnutých na území Slovenskej republiky, pričom technika zdanenia je podobná ako pri slovenských subjektoch. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa senát Najvyššieho súdu SR v plnom rozsahu stotoţnil s argumentáciou ţalovaného, ţe námietku ţalobcu o neexistencii daňovej a následne aj sankčnej povinnosti organizačnej zloţky zahraničnej právnickej osoby v rámci daňových konaní nie je moţné akceptovať. Pokiaľ krajský súd uviedol, ţe hmotnoprávnou stránkou ţaloby sa nemohol zaoberať pre neúplnosť administratívneho spisu, odvolací súd pripomína, ţe § 250j ods. 3 OSP uvádza tento dôvod zrušenia rozhodnutia správneho orgánu ako samostatný dôvod, proti ktorému nie je prípustné odvolanie, avšak len v prípade, ak pre nekompletnosť administratívneho spisu nemoţno rozhodnutie preskúmať. Dôsledok, t.j. nepreskúmateľnosť rozhodnutia musí byť spôsobený chýbajúcimi dokladmi. Úlohou krajského súdu je potom v rozhodnutí, ktorým zrušuje rozhodnutie správneho orgánu pre neúplnosť administratívneho spisu uviesť, ktorú 5 časť rozhodnutia preskúmať nemohol, resp. aké skutočnosti nemohol preveriť, v dôsledku chýbajúcich dokladov. Z napadnutého rozsudku krajského súdu však tieto skutočnosti zistiť nemoţno.

§ 221ods.

1 písm.

  1. h)súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, ţe nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd s poukazom na citované ustanovenie § 221 ods. 1 písm.
  2. h)napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu postupovať v naznačenom smere, po prípadnom vyţiadaní kompletného na vec sa vzťahujúceho administratívneho spisu, zaoberať sa aj hmotnoprávnou stránku ţaloby tak, aby bolo moţné zistiť jeho právne posúdenie veci (právnym posúdením veci je treba rozumieť činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zis tení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu úpravu na zistený skutkový stav), pokiaľ ide o zákonnosť postupu a rozhodnutia ţalovaného, vo veci opätovne rozhodnúť, pričom zároveň rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania,

§ 224ods .

3 OSP a svoje rozhodnutie aj náleţite odôvodní,

§ 157ods.

2 OSP.

ust. § 250ja ods. 4 OSP súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Vzhľadom k tomu, ţe zákonom č. 479/2009 Z. z. bolo s účinnosťou od 1.1.2012 zrušené Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave (

informácií poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave, t.č. pre oblasť správy daní a poplatkov pôsobiace na adrese Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica), odvolací súd

§ 107ods.

4 OSP na strane ţalovaného konal s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného ţalovaného. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave, dňa 24. októbra 2012 JUDr. Jozef Hargaš, v. r. 6 predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.