Najvyšší súd Slovenskej republiky 7So/215/2011 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Marianny Reiffovej a JUDr. Júlie Horskej, v právnej veci navrhovateľa Ľ. Š., bytom K., S. ul. č. X., proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul.
- augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne z
- januára 2010, číslo BA-5581/2010, o úrazovej rente, na odvolanie odporkyne, proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z
- júla 2010, č.k. 12Sd/39/2010-32, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z
- júla 2010, č.k. 12Sd/39/2010-32, p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z
- júla 2010, č.k. 12Sd/39/2010-32, podľa § 250q ods. 2 OSP zrušil rozhodnutie z
- januára 2010 číslo BA-5581/2010, ktorým odporkyňa podľa § 293ao zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) v spojení s § 112 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení, rozhodla o nároku navrhovateľa na úrazovú rentu v sume 445,20 € mesačne s účinnosťou od
- januára 2008 s následnými zákonnými zvýšeniami a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. 2 7So/215/2011 Z odôvodnenia vyplýva, že odporkyňa pri výpočte priemerného zárobku rozhodujúceho pre výpočet náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej chorobou z povolania mala vychádzať z ustanovenia § 201 ods. 2 Zákonníka práce (v znení účinnom od
- júla 2003), a teda musela priemerný zárobok upraviť o výšku priznaných percent postupne, zvyšovaním posledne percentuálne upraveného priemerného zárobku. Krajský súd zaujal právny názor, že navrhovateľovi od
- januára 2004 do
- decembra 2003, patrí úrazová renta v sume nezníženej o daň z príjmov. Rozsudok krajského súdu napadla včas podaným odvolaním odporkyňa. Žiadala, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zmenil a jej rozhodnutie potvrdil, ako vecne správne. Namietala, že pri výpočte výšky transformovanej úrazovej renty podľa § 293ao zákona o sociálnom poistení vychádzala z priemerného zárobku rozhodujúceho pre výpočet náhrad za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, vzniknutej chorobou z povolania, ktorého výška bola zistená v rozsudku Okresného súdu Prievidza z
- decembra 2007, č.k. 5C/34/2007-155 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z
- marca 2009, č.k. 4Co/54/2008-
- Nesúhlasila s názorom krajského súdu, že navrhovateľovi od
- januára 2004 do
- decembra 2003 patrí úrazová renta v sume nezníženej o daň z príjmov. Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd odvolanie zamietol a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne nemožno vyhovieť. Podľa § 293ao zákona o sociálnom poistení, ak pri určení výšky náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, ktorá sa podľa § 272 ods. 3 považuje za úrazovú rentu alebo sa vypláca ako úrazová renta podľa § 293o ods. 1 a 2, sa zohľadnil počas trvania nezamestnanosti za obdobie pred
- januárom 2004 pravdepodobný zárobok a nárok na výplatu tejto úrazovej renty má trvať aj po decembri 2007, úrazová renta sa vypláca od splátky splatnej po
- decembri 2007 v sume, v ktorej sa pravdepodobný zárobok zohľadní vo výške 75 % minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platila 3 7So/215/2011 k
- decembru
- Sociálna poisťovňa rozhodne o výške úrazovej renty podľa prvej vety na žiadosť jej poberateľa. Ak suma úrazovej renty určená podľa prvej vety je nižšia ako suma úrazovej renty vyplácanej k
- decembru 2007, vypláca sa po tomto dni úrazová renta, ktorej suma je vyššia. Zo spisov vyplýva, že predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej o úrazovej rente vypočítanej podľa § 293ao zákona o sociálnom poistení na základe žiadosti navrhovateľa. Navrhovateľ namietal, že odporkyňa od
- januára 2004 pri výpočte úrazovej renty nesprávne valorizovala priemerný zárobok navrhovateľa vo výške 21 336 Sk, ktorý už odporkyňa znížila o daň z príjmu (odporkyňa už od výšky straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti odpočítala preddavok na daň). Najvyšší súd považuje rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny a postup odporkyne pri určení výšky sumy úrazovej renty od
- januára 2004 za nezodpovedajúcu zákonu. Valorizáciu navrhovateľovho priemerného zárobku vo výške 18 158 Sk (
- štvrťrok 1999) mala odporkyňa vykonať od
- júla 2002 o 8,2 % a od
- júla 2003 o 9,3 %, čo ani nebolo sporné. V zmysle § 201 ods. 2 Zákonníka práce (účinného od
- júla 2003) sa priemerný zárobok rozhodujúci na výpočet predmetnej náhrady upravuje o výšku priznávaných percent postupne, zvyšovaním posledne percentuálne upravených priemerných zárobkov, počnúc dňom skončenia pracovnej neschopnosti, pri vzniku invalidity, alebo čiastočnej invalidity. Odporkyňa však nepostupovala v súlade s citovaným ustanovením, lebo od
- júla 2003 upravila priemerný zárobok o 9,3 %, vypočítaných z pôvodnej výšky 18 158 Sk a teda úpravu nerealizovala postupne. K námietke odporkyne, že pri výpočte výšky transformovanej úrazovej renty podľa § 293ao zákona o sociálnom poistení vychádzala z priemerného zárobku rozhodujúceho pre výpočet náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej chorobou z povolania, stanoveného v rozsudku Okresného súdu Prievidza z
- decembra 2007, č.k. 5C/34/2007-155 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z
- marca 2009, sp. zn. 4Co/54/2008 treba uviesť, že záväzný je výrok právoplatného rozsudku (§ 159 4 7So/215/2011 ods. 2 OSP) a nie jeho odôvodnenie, navyše v uvedenom konaní boli predmetom sporu iné otázky, ako stanovenie výšky valorizovaného priemerného zárobku. Odporkyňa bola povinná rozhodnúť v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami a teda nemohla prevziať výšku valorizovaného priemerného zárobku navrhovateľa z odôvodnenia rozhodnutia z iného konania, bez jej náležitého odôvodnenia. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bol zrazený preddavok na daň súčasťou náhrady straty na zárobku, ktorá navrhovateľovi patrila a preto za úrazovú rentu môže byť považovaná ako navrhovateľovi patriaca podľa predpisov platných do
- decembra 2003, len taká náhrada za stratu na zárobku, ktorá zodpovedá nároku príjemcu, vrátane odvedeného preddavku na daň. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu odporkyne nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 2502k ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP, lebo úspešný navrhovateľ si náhradu trov neuplatnil. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave
- októbra 2012 JUDr. Elena Závadská, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová