← Slovensko

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

Najvyšší súd Slovenskej republiky 7Sžso/78/2011 U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: J. Š., narodený X., bytom U. č.d. X., zastúpený JUDr. Bernardom Medárom, LL.D., advokátom, so sídlom Humenné, Dubová ul. č. 4, proti ţalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Špitálska ul. č. 8, o dávku a príspevky v hmotnej núdzi, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo

  1. júna 2011, č.k. 1S/9/2010-72, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo
  2. júna 2011 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Prešove rozsudkom zo
  3. júna 2011, č.k. 1S/9/2010-72, podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol ţalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia z
  4. januára 2010 číslo AA/2010/00021, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom z
  5. novembra 2009 číslo 2009/48495/1, podľa ktorého ţalobca je občanom v hmotnej núdzi, ale nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a dávka a príspevky v hmotnej núdzi mu neboli priznané. V odôvodnení uviedol, ţe ţalobca
  6. septembra 2009 poţiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné o pomoc v hmotnej núdzi. K tejto ţiadosti ako spoločne posudzované osoby uviedol svoju manţelku V. Š. a štyri nezaopatrené deti M. Š, M. Š., M. Š., a P. Š. V čase podania ţiadosti bol zamestnaný, jeho manţelka bola poberateľkou invalidného dôchodku a ako nezamestnaná bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, syn M. bol nezamestnaný študent
  7. ročníka externého štúdia Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce svätej rodiny, ktorý bol do evidencie uchádzačov o zamestnanie zapísaný
  8. mája 2009 a evidencia trvá aj naďalej. Ostatné deti ţalobcu M., M. a P. sú neplnoleté osoby navštevujúce školskú dochádzku, resp. materskú školu a strednú školu. Súd dospel k záveru, ţe ţalobca 2 7Sţso/78/2011 nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi, aj keď je občanom v hmotnej núdzi podľa zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“) s nasledovným odôvodnením: "Z listinných dôkazov, ktoré sú obsahom administratívneho spisu vyplýva, ţe aj keby ţalovaný pri posudzovaní príjmu ţalobcu pre účely pomoci v hmotnej núdzi nevychádzal z jeho reálneho príjmu za príslušný mesiac september 2009, v ktorom si ţalobca podal ţiadosť o pomoc v hmotnej núdzi. t.j. z výšky príjmu 454,79 €, ale z priemerného mesačného príjmu ţalobcu za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred podaním ţiadosti, príjem ţalobcu a jeho manţelky pre účely posudzovania hmotnej núdze by bol oveľa vyšší. Aj pri takomto určení príjmu pri vypočítanej dávke podľa § 10 ods. 2 písm. d) cit. zákona vo výške 321,87 € nevznikol by ţalobcovi nárok na priznanie dávky v hmotnej núdzi a príspevky. Ak by boli správne orgány vzali príjem ţalobcu za predchádzajúcich 12 mesiacov, ako to namietal ţalobca, bol by tento príjem oveľa vyšší a rozdiel by bol väčší ako je to teraz, pretoţe by bola započítaná do priemeru aj mzda za december
  9. Správne orgány vychádzali z potvrdenia za mesiace august 2008 aţ júl 2009 ako to vyplýva z potvrdenia o čistom príjme ţalobcu z
  10. septembra 2009 S.". S právnym záverom ţalovaného sa súd v plnom rozsahu stotoţnil, pretoţe zo správneho konania na obidvoch stupňoch vyplýva, ţe ţalobcovi ani jemu spoločne posudzovaným osobám nevznikol nárok na aktivačný príspevok, na ochranný príspevok a zároveň, ţe dávka podľa ustanovenia § 10 ods. 9 citovaného zákona sa nezapočítava do dávky v hmotnej núdzi podľa § 10 ods. 2 citovaného zákona. Krajský súd zistil, ţe správne orgány postupovali pri posúdení ţiadosti ţalobcu v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o pomoci v hmotnej núdzi a ich postupom nedošlo k porušeniu zákonných práv ţalobcu. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP s odôvodnením, ţe ţalobca v konaní nebol úspešný a ţalovaný zo zákona nemá nárok na ich náhradu. Proti rozsudku Krajského súdu v Prešove podal ţaloba odvolanie. Namietal, ţe rozhodnutím ţalovaného došlo k porušeniu ustanovenia § 6 zákona o hmotnej núdzi, pretoţe ţalovaný neprihliadol na jeho ako aj manţelkin priemerný mesačný príjem za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred podaním ţiadosti, ktorý mal ţalobca vo výške 461,81 € a jeho manţelka 81,67 € je to spolu 556,23 € a nie 625,78 € , ako to tvrdil prvostupňový správny orgán. Z takto vypočítaného príjmu po odpočítaní 25 % podľa § 5 ods. 4 písm. a/ a písm. d/ cit. zákona, t.j. príjem 121,1675 € na posudzovanie hmotnej núdze, zabezpečenia základných ţivotných podmienok a pomoci hmotnej núdzi je vo výške 363,50 €. Tieţ namietal, ţe bol 3 7Sţso/78/2011 porušený § 10 ods. 9 a ods. 10 cit. zákona, lebo mu mal byť priznaný príspevok minimálne vo výške 17,20 € na maloleté deti M. a M., ktoré navštevujú povinnú školskú dochádzku a syna Patrika, ktorý riadne navštevuje materskú škôlku a od
  11. septembra 2009 nastúpil do
  12. ročníka základnej školy, t.j. spolu 51,60 €. Tieţ namietal nezákonnosť rozhodnutia ţalovaného v aplikácii § 12 ods. 1 a ods. 3 písm. c/ ods. 4 písm. a/ a písm. c/ cit. zákona. Tvrdil, ţe aktivačný príspevok vo výške 63,07 € patrí synovi M., ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a zvyšuje si kvalifikáciu formou štúdia popri zamestnaní, zúčastňoval sa na menších obecných prácach, a aktivačný príspevok pre všetky fyzické osoby spoločne posudzované spolu vo výške 315,35 € nebol zohľadnený. Ďalej namietal, ţe ţalovaný a ani súd prvého stupňa sa nevysporiadali s jeho námietkou, ţe na daný prípad neaplikoval ţalovaný § 17 ods. 3 cit. zákona. Ţiadal preto, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo po doplnení dokazovania rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a ţalobe v celom rozsahu vyhovel. Súčasne ţiadal priznať náhradu trov konania. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţiadal napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, ţe ţalobca v ţalobe neuviedol nové skutočnosti a dôkazy, a preto nebol dôvod na zrušenie rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu súdom. Pri rozhodovaní o pomoci v hmotnej núdzi postupoval v súlade so zákonom, ktorého aplikácia bola v konečnom dôsledku pre ţalobcu nepriaznivá. Nemoţno hodnotiť postup ţalovaného voči ţalobcovi pri vydaní rozhodnutia ako postup úmyselný, nesprávny a nespravodlivý a ani ako diskriminujúci. Nesúhlasil s námietkou ţalobcu, ţe súd prvého stupňa mu odňal moţnosť konať pred súdom lebo neuviedol ţiadny relevantný dôvod (ani na pojednávaní) v postupe súdu, ktorým by znemoţnil ţalobcovi realizáciu procesných práv podľa Občianskeho súdneho poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 10 ods. 2, § 246c ods. 1 a § 250ja OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu je potrebné vyhovieť. Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení 4 7Sţso/78/2011 dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Zo spisov vyplýva, ţe ţalobca v ţalobe a rovnako aj v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa poukázal na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného. Predovšetkým namietal, ţe ţalovaný pri posudzovaní hmotnej núdze v rozpore s § 6 zákona o pomoci v hmotnej núdzi zisťoval len príjem za kalendárny mesiac, v ktorom podal ţiadosť o pomoc v hmotnej núdzi a neprihliadol na priemerný mesačný príjem získaný za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred podaním ţiadosti, t.j. v období od augusta 2008 do augusta
  13. Tieţ namietal rozpor vo výpočte sumy nárokov v hmotnej núdze upravených v § 10 ods. 9, ods. 10 v súvislosti s § 17 cit. zákona (dávka pre dieťa na účely zabezpečenia jeho základných ţivotných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi, ak toto dieťa plní povinnú školskú dochádzku) ako aj v § 12 cit. zákona (aktivačný príspevok). K týmto namietaným rozporom ţalovaný síce v preskúmavanom rozhodnutí zaujal svoje stanovisko ale ţalobca naďalej trval na nezákonnosti rozhodnutia s tým, ţe v tejto časti bol ukrátený na svojom práve. Úlohou súdu bolo preskúmať, či ţalovaný pri rozhodovaní o nároku ţalobcu rešpektoval hmotno-právne ako aj procesnoprávne predpisy a či v súlade s nimi vec o nároku o pomoc v hmotnej núdzi podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi rozhodol. Ustanovenie § 157 ods. 2 OSP upravuje obsahové náleţitosti súdneho rozhodnutia. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia je procesným právom účastníka, pretoţe len dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia dáva účastníkovi moţnosť náleţite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu voči ktorému chce vyuţiť moţnosť podať opravný prostriedok. Aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, i keď nie je potrebné zdôvodňovať kaţdý argument účastníkov konania, súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k jeho rozhodnutiu. Dôvody 5 7Sţso/78/2011 musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu, nestačí len odkaz na určité časti zákonov. Ak rozsudok súdu neobsahuje náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 OSP, je nepreskúmateľný. Takéto arbitrárne rozhodnutie súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces a v konečnom dôsledku mu odníma moţnosť konať pred súdom (čo zakladá vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 237 písm. f/ OSP), pretoţe mu upiera moţnosť náleţite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov. Krajský súd však pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia ţalovaného dôsledne nerešpektoval zásady obsahujúce poţiadavku na spravodlivý súdny proces. Rozsiahle odôvodnenie rozsudku podrobne obsahuje odôvodnenie podanej ţaloby, vyjadrenie ţalovaného, odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ako aj rozhodnutia ţalovaného. Následne krajský súd uviedol skutočnosti, ktoré mal súd za preukázané a bez bliţšieho odôvodnenia a bez právnej argumentácie v ţalobe namietaných skutočností sa stotoţnil s právnym záverom ţalovaného. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozsudok súdu prvého stupňa nie je v súlade s § 157 ods. 2 OSP, pretoţe je nepresvedčivý, nezrozumiteľný a pre odvolací súd nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Krajský súd svoje zistenia presvedčivo neodôvodnil, pretoţe z odôvodnenia rozsudku nemoţno zistiť, akými úvahami sa krajský súd riadil, lebo nezaujal právne stanovisko k namietaným vyššie uvedeným skutočnostiam, ktoré podľa ţalobcu spôsobili nezákonnosť rozhodnutia ţalovaného. Odvolací súd preto nedostatky v procesnom postupe súdu prvého stupňa povaţoval za natoľko závaţné, ţe rozsudok krajského súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ a ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP a § 250ja ods. 3 veta druhá OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky k veci týkajúce sa § 6 zákona o hmotnej núdzi poznamenáva, ţe na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných ţivotných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa zisťuje predovšetkým príjem za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná ţiadosť o posúdenie hmotnej núdze (v danom prípade september 2009). 6 7Sţso/78/2011 Správny orgán však je povinný sa oboznámiť aj s priemerným mesačným príjmom za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred podaním ţiadosti t.j. za obdobie od augusta 2008 do augusta 2009 a v rozhodnutí potom zdôvodniť, prečo na tento zistený priemerný mesačný príjem pri posudzovaní hmotnej núdze neprihliadol. Súd prvého stupňa preto v ďalšom konaní vec znova posúdi a vysporiada sa so všetkými relevantnými námietkami ţalobcu a vo veci znovu rozhodne s poukazom na procesné ustanovenia, aj s náleţitým odôvodnením. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 3 OSP). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok. V Bratislave
  14. októbra 2012 JUDr. Elena Závadská, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.