Najvyšší súd 2 Tost 37/2012 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obvinenému JUDr. M. R. a spol. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 ods. 5 Trestného zákona účinného do 1. januára 2006 a iné na neverejnom zasadnutí 26. novembra 2012 v Bratislave v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a členov senátu JUDr. Ing. Antona Jakubíka aj JUDr. Jany Serbovej o sťaţnosti obţalovaného JUDr. M. R. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len predsedu senátu) z 31. októbra 2012 sp. zn. BB-3T 32/2011 takto rozhodol r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťaţnosť obţalovaného JUDr. M. R. sa z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Napadnutým uznesením predseda senátu Špecializovaného trestného súdu na podklade realizovaného zatýkacieho rozkazu z 22. októbra 2012 vzal podľa § 72 ods. 1, z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. do väzby obţalovaného JUDr. M. R.. Väzba obţalovaného začala plynúť dňom 31. októbra 2012 o 10.15 hod a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica. Vzatiu obţalovaného do väzby predchádzalo podanie obţaloby na JUDr. M. R. a spol. pre pokračovací trestný čin podvodu čiastočne v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1, § 250 ods. 1 ods. 5 Trestného zákona účinného do 1. januára 2006 a čiastočne dokonaný podľa § 250 ods. 1 ods. 5 Trestného zákona účinného do 1. januára 2006, trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 4 písm.
- c)Trestného zákona, pokračovací trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 176 ods. 1 ods. 2 písm.
- b)Trestného zákona účinného do 1. januára 2006 na tom skutkovom základe ako je uvedené v uţ citovanej obţalobe. Proti tomuto uzneseniu predsedu senátu do zápisnice o svojom výsluchu zahlásil sťaţnosť obţalovaný, ktorú bliţšie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. 2 2 Tost 37/2012 Namietal v nej, ţe napadnuté uznesenie povaţuje za vecne nedôvodné, nepresvedčivé a nezákonné. Poukázal na to, ţe boli porušené procesné podmienky na vydanie príkazu na zatknutie ako aj na to, ţe v danom prípade na základe doposiaľ produkovaných dôkazov neexistuje reálna obava z naplnenia väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm.
- a)Trestného poriadku. Konajúci súd nerešpektoval skutočnosť, ţe inštitút zatknutia moţno aplikovať len vtedy, ak cieľ nemoţno dosiahnuť inými prostriedkami, napríklad predvolaním, či predvedením podľa § 73 ods. 1 Trestného poriadku. Okrem toho v čase vydania príkazu na zatknutie nebol vytýčený termín procesného úkonu, hlavného pojednávania, na ktorom mala byť prostredníctvom zatknutia zabezpečená účasť obvineného. Konajúci súd v súvislosti s konaním o väzbe porušil aj právo na obhajobu a to tým, ţe neupovedomil obhajcu dostatočne vopred na termín výsluchu pred sudcom a tak tento nemal reálnu moţnosť na jeho obhajobu. Absencia materiálnych podmienok väzby v tomto prípade spočíva v tom, ţe samotné neustanovenie obţalovaného na hlavné pojednávanie, a to aj v prípade, ţe bol riadne predvolaný, neodôvodňuje obavu, ţe sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu, alebo trestu. Takouto skutočnosťou nemôţe byť ani dôvod, ţe obţalovaný nepreberal predvolania na hlavné pojednávanie, alebo ţe sa riadne neospravedlnil. Dôvodom, ţe obţalovaný neprevzal súdne zásielky a následne sa nezúčastnil na hlavnom pojednávaní rozhodne nebola jeho snaha vyhnúť sa prebiehajúcemu súdnemu konaniu, ale jeho dlhodobá práceneschopnosť trvajúca od 1. júna 2012. Ţiadal preto, aby Najvyšší súd napadnuté uznesenie zrušil a prepustil ho z väzby na slobodu alternatívne pokiaľ by došiel k záveru, ţe väzobné podmienky sú splnené, prijal jeho ponúknutý písomný sľub a prepustil ho z väzby na slobodu. 3 2 Tost 37/2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku na základe podanej sťaţnosti preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia ako aj konanie ktoré mu predchádzalo a zistil, ţe sťaţnosť obţalovaného nie je dôvodná. Toto konštatovanie sa týka nielen záveru, ktorý prijal prvostupňový súd ohľadne dôvodnosti podozrenia, ţe obţalovaný mal spáchať skutky tak, ako je uvedené v podanej obţalobe, ale rovnako tak aj dôvodnosti útekovej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. Pokiaľ sa týka samotnej materiálnej podmienky väzby spočívajúceho v dôvodnosti vzneseného obvinenia za skutky, ktoré sú JUDr. M. R. kladené za vinu, tieto sú na základe doteraz nazhromaţdených dôkazov v spisovom materiáli dostatočne preukázané nielen výpoveďami svedkov, ale, a to predovšetkým, listinnými dôkazmi a ďalšími dôkazmi zaloţenými v spise. V neposlednom rade aj tým, ţe na JUDr. M. R. bola uţ podaná na Špecializovaný trestný súd pre uvedené skutky obţaloba, ktorá týmto súdom bola prijatá, čím dôvodné podozrenie, ţe obţalovaný spáchal skutky kladené mu za vinu je ešte zosilnené. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil ţiadne pochybenie ani pokiaľ predseda senátu vydal na JUDr. M. R. zatýkací rozkaz, pretoţe na jeho vydanie mal splnené všetky zákonné podmienky uvedené v § 73 ods. 1 Trestného poriadku. Obţalovaný si dlhodobo nepreberal zásielky, nebolo mu moţné doručiť nielen obţalobou, ale ani predvolanie na vytýčené hlavné pojednávanie. O tomto sa dozvedel z iných zdrojov, od svojho obhajcu. Hlavného pojednávania sa však nezúčastnil, riadne a včas sa ani neospravedlnil a dokonca napriek tomu, ţe bol informovaný svojím obhajcom o okolnostiach zmareného hlavného pojednávania, opätovne si nepreberal zásielky súdu týkajúce sa tentokrát uloţenej mu poriadkovej pokuty. Obţalovaný uvádzal, ţe sa zúčastňoval ozdravného pobytu v Levoči. Uvedenú skutočnosť však nielen súdu, ale ani svojmu obhajcovi neoznámil, napriek tomu, ţe podľa svojho vyjadrenia s ním komunikoval a zvlášť ako osoba práva znalá musel predpokladať, ţe mu budú doručované zásielky zo súdu, a ţe môţe tak zmariť úkony, respektíve hlavné pojednávanie vytýčené súdom. Uvedené okolnosti v danom prípade aj podľa názoru najvyššieho súdu preto bez akýchkoľvek pochybností odôvodňujú dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm.
- a)Trestného 4 2 Tost 37/2012 poriadku, pretoţe v prípade, ţe by obţalovaný bol ponechaný na slobode existuje dôvodná obava, ţe by utiekol, alebo sa skrýval, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu. K uvedenému Najvyšší súd pre úplnosť iba dodáva, pokiaľ sa týka námietky obţalovaného o nepreberaní zásielok a neúčasti na hlavnom pojednávaní, ktoré ospravedlňuje svojim ochorením, ţe aj z lekárskych správ, či uţ MUDr. Z. B. alebo aj MUDr. J. B. vyplýva, ţe obţalovaný je všestranne správne orientovaný, jeho myslenie je len mierne spomalené, neporušené a pamäť aj intelekt sú v norme. Preto ani uvedené lekárske správy nepodporujú obhajobné tvrdenia obţalovaného, keďţe v dôsledku jeho ochorenia - depresie vzniknutej na podklade poţívania alkoholických nápojov objektívne si mohol bezosporu preberať zásielky súdu a zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní, takisto ako sa zúčastnil ozdravného pobytu. V dôsledku uvedeného Najvyšší súd preto neprijal ani navrhnutý písomný sľub obţalovaného, pretoţe tento by nedával záruku, ktorá by najmä z hľadiska osobnostných pomerov u obţalovaného (poţívanie alkoholických nápojov) bola schopná nahradiť jeho väzbu. Pretoţe Najvyšší súd nezistil ţiadne pochybenie predsedu senátu Špecializovaného trestného súdu pri rozhodovaní o väzbe obţalovaného JUDr. M. R., a to pokiaľ sa týka ako formálnych, tak aj materiálnych podmienok väzby, o sťaţnosti obţalovaného rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave 26. novembra 2012 JUDr. Peter K r a j č o v i č , v. r. predseda senátu Vyhotovil: JUDr. Ing. Anton Jakubík Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková