správne - ROEP - zákon o pôde č. 330/1991, § 11

Najvyšší súd Slovenskej republiky 1Sžr/29/2012 R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca PhD. a z členov JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci žalobcov: 1/ M.. P., bytom C., 2/ Ľ. Š., bytom Ž., obaja právne zastúpení Mgr. J. S., advokátom v N., proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova č. 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2235/2011-430 zo dňa 28.4.2011, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/81/2011-39 zo dňa 15.11.2011, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/81/2011-39 zo dňa 15.11.2011 p o t v r d z u j e . Žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia zamietol žalobu o preskúmanie rozhodnutia č. 2235/2011-430 zo dňa 28.4.2011, ktorým žalovaný na odvolanie žalobcov potvrdil rozhodnutie Krajského pozemkového úradu v Nitre č. 2011/014/MM zo dňa 18.3.2011 o námietkach žalobcov 1/ a 2/ proti výpisu z rozdeľovacieho plánu projektu pozemkových úprav v k.ú. L.. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalobcom 1/ a 2/ ich náhradu nepriznal. 2 1Sžr/29/2012 Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že správne orgány postupovali v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „zákon“), ich rozhodnutia a závery v nich ustálené zodpovedali zásadám logického myslenia a s námietkami sa logicky a vecne správne vysporiadali. Podľa krajského súdu námietky žalobcov, že správny orgán v konaní nepostupoval podľa § 3 SP, lebo nechránil ich práva a záujmy, keďže pozemok kúpili v roku 2008 na podnikateľské účely, no tvar nového pozemku im na tento účel už nevyhovuje, nebolo možné považovať za relevantné. Súd poukázal na účel zákona a tiež na § 6 ods. 4 zákona a na skutočnosť, že žalobcovia sa stali vlastníkmi pozemku podliehajúcemu pozemkovým úpravám až v priebehu konania o ROEP. Dodal tiež, že zo spisu nevyplynulo, v akom odbore podnikajú a ani skutočnosť, že pozemok parc. č. X. kúpili na podnikateľské účely. K námietke žalobcov o zmenšení výmery a znížení hodnoty pozemku súd uviedol, že správne orgány postupovali v súlade s § 11 ods. 4, 5 zákona, v rozhodnutiach jasne a zrozumiteľne vysvetlili dôvody krátenia výmery a predovšetkým neprekročili 10%-nú hranicu krátenia oproti výmere uvedenej na LV. Krajský súd navyše dodal, že kúpou nadobudnutý pozemok na LV č. X. o výmere 4 907m² bol evidovaný v registri E operátu katastra nehnuteľností, ktorý do 1.9.2009 nemal povahu záväzných údajov katastra (túto mali len nehnuteľnosti vedené v registri C). K tvrdenej nižšej hodnote pozemku krajský súd zhodne s názorom správnych orgánov konštatoval, že sa nemožno odvolávať na kúpnu cenu pozemku vyplývajúcu z kúpnej zmluvy, ktorú kupujúci (žalobcovia 1/ a 2/) akceptovali, pretože v pozemkových úpravách musia príslušné orgány postupovať podľa kritérií zákona (§ 9 ods. 3 zákona). Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia odvolanie žiadajúc napadnutý rozsudok zmeniť a rozhodnutie žalovaného zrušiť. Opätovne namietali, že nový pozemok pridelený v rámci ROEP nebol primeraný pôvodnému pozemku a nemožno hovoriť o nejakej výhode, ktorú mali úpravami získať. Vyjadrili názor, že celé konanie ROEP bolo zrealizované iba v prospech spoločnosti Nitra Invest a jednoznačne v neprospech ostatných vlastníkov 3 1Sžr/29/2012 nehnuteľností. Pridelená parcela je pre ich podnikateľské zámery absolútne nevyužiteľná, pretože jej šírka je len 12,31m, hoci šírka ich pôvodnej kúpenej parcely bola 25,2m. Namietali porušenie § 3 ods. 1 SP správnymi orgánmi, ktoré sú povinné chrániť záujmy a práva fyzických osôb. Vyjadrili názor, že pozemkové úpravy neboli vykonané vo verejnom záujme, ale na základe súkromných obchodných záujmov uvedenej spoločnosti. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť s tým, že žalobcovia neuviedli žiadne nové skutočnosti a dôvody ako tie, s ktorými sa už správne orgány ako aj krajský súd vysporiadali. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 13. novembra 2012 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP). Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovaného, vyplýva, že rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Nitre č. 2004/00235- I zo dňa 3.3.2004 boli podľa § 8 ods. 1 zákona nariadené pozemkové úpravy v k.ú. L. a to z dôvodov podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona. Žalobcovia 1/ a 2/ vstúpili do konania o pozemkových úpravách ako podieloví spoluvlastníci pozemku p. č. X., vo výmere 4 908m², každý v podiele ½, druh orná pôda, s určenou hodnotu 1 371,24€. Tento pozemok žalobcovia nadobudli na základe kúpnej zmluvy od pôvodnej vlastníčky v roku 2008, teda po zahájení PPÚ. Žalobcom bol podľa rozdeľovacieho plánu a výpisu z registra nového stavu navrhnutý pozemok p. č. X. o výmere 4 686m², s hodnotou 1 306,18€. Rozdiely vo výmere a hodnote pôvodného a nového pozemku boli v súlade s ustanoveniami § 11 ods. 4 a 5 zákona a platnými zásadami na umiestnenie nových pozemkov. Následne Krajský pozemkový úrad v Nitre svojim rozhodnutím č. 2010/86/MM zo dňa 12.3.2010 vyhovel námietke žalobcov a PPÚ opravil tak, že žalobcom vytvoril nový 4 1Sžr/29/2012 pozemok, sčasti umiestnený na pôvodnom pozemku, označený ako parc. č. X. vo výmere 4 687m², v hodnote 1 306,18€. Toto rozhodnutie žalobcovia nenapadli námietkami. Z dôvodu podania námietok inými vlastníkmi dotknutých pozemkov bol rozdeľovací plán opätovne prepracovaný, nové výpisy boli zaslané všetkým dotknutým vlastníkom, teda aj žalobcom 1/ a 2/. V novom výpise mali žalobcovia nesprávne uvedený pozemok s parc. č. X., o výmere 4 687m², hoci v spise boli doložené podklady pre pozemok s parc. č. X.. Preto Krajský pozemkový úrad v Nitre v svojom rozhodnutí č. 2011/014/MM zo dňa 18.3.2011 vydanom podľa § 13 ods. 4 zákona vyslovil, že námietkam žalobcov 1/ a 2/ vyhovuje a PPÚ opravuje tak, že žalobcom ruší umiestnenie na pozemku p. č. X. a určuje im umiestnenie na pozemku p. č. X. každému v spoluvlastníckom podiele ½. V odôvodnení uviedol, že tento pozemok bol určený v súlade so zákonom a platnými zásadami na umiestnenie nových pozemkov. Žalovaný na odvolanie žalobcov svojim rozhodnutím zo dňa 28.4.2011 č. 2235/2011- 430 potvrdil rozhodnutie Krajského pozemkového úradu v Nitre č. 2011/014/MM zo dňa 18.3.2011 o vyhovení námietke žalobcov 1/ a 2/ proti výpisu z rozdeľovacieho plánu projektu pozemkových úprav (ďalej len „PPÚ“) v k.ú. L., ktorou žalobcovia 1/ a 2/ vyjadrili svoj nesúhlas s umiestnením nového pozemku a so znížením výmery pozemku o 222m². Dôvodil tým, že vychádzajúc z platných zásad pre umiestnenie nových pozemkov každý vlastník prispieva maximálne 4,9% z výmery vlastníctva na spoločné zariadenia a opatrenia; rozdiel vo výmerách pôvodného a nového pozemku žalobcov 1/ a 2/ je -4,48% a rozdiel v hodnote je -4,70%, čo nepresahuje stanovené kritérium. Hodnota pozemkov je pritom určená podľa hodnotovej mapy podľa vyhlášky MP SR č. 38/2005 Z.z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav a neriadi sa trhovými cenami. Poukázal na ustanovenia § 11 ods. 4, 5 a § 12 ods. 4, 8 zákona, ktoré boli pri pozemkových úpravách dodržané. Žalobcovia sa na krajskom súde domáhali preskúmania tohto rozhodnutia žalovaného na základe žaloby zo dňa 22.6.2011, odôvodnenej v podstate zhodne ako odvolanie proti rozsudku krajského súdu, teda tým, že pridelený pozemok nezodpovedal ich pôvodnému pozemku, má šírku len 12,31m, oproti pôvodným 25,2m, teda pre ich podnikateľské účely je 5 1Sžr/29/2012 absolútne nevyužiteľný a celé pozemkové úpravy boli vykonané v prospech spoločnosti Nitra Invest na úkor ostatných vlastníkov. Podľa § 1 zákona obsahom pozemkových úprav je racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného vykonávané vo verejnom záujme v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka (ods. 1). Pozemkové úpravy zahŕňajú

1. a)zistenie a nové usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov ako aj súvisiacich iných vecných práv v obvode pozemkových úprav a nové rozdelenie pozemkov (scelenie, oddelenie alebo iné úpravy pozemkov),
2. b)technické, biologické, ekologické, ekonomické a právne opatrenia súvisiace s novým usporiadaním právnych pomerov (ods. 2). V zmysle § 2 ods. 1 písm. a/ zákona pozemkové úpravy sa vykonávajú ak je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenie prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou tohto zákona. Podľa § 11 zákona za pozemky podliehajúce pozemkovým úpravám patrí vlastníkom pozemkov vyrovnanie zodpovedajúce hodnote ich pozemkov a trvalých porastov, ktoré sa na nich nachádzajú; vyrovnanie patrí aj vlastníkom spoluvlastníckych podielov, pričom obvodný pozemkový úrad musí zohľadniť úbytky pre spoločné zariadenia a opatrenia podľa § 12 ods. 7 (ods. 1). Vyrovnanie sa poskytuje vlastníkom pozemkov a vlastníkom spoluvlastníckych podielov na iných pozemkoch (ďalej len "nový pozemok"). Obvodný pozemkový úrad pri výbere nových pozemkov prihliada na prevádzkovo-ekonomické pomery všetkých účastníkov a na okolnosti, ktoré ovplyvňujú využívanie, zhodnocovanie a výnos z pozemkov. Prihliada sa najmä na
3. a)prírodné podmienky,
4. b)vhodnú organizáciu pôdneho fondu jednotlivých poľnohospodárskych podnikov, lesných podnikov a hospodárskych subjektov, 6 1Sžr/29/2012
5. c)pomer jednotlivých druhov pozemkov (kultúr) v obvode pozemkových úprav,
6. d)vlastnosti a bonitu jednotlivých pozemkov,
7. e)záujmy ochrany životného prostredia,
8. f)územnoplánovaciu dokumentáciu (ods. 2). Nové pozemky majú byť svojím druhom, výmerou, bonitou, polohou a hospodárskym stavom primerané pôvodným pozemkom, pričom sa prihliada na výhody získané pozemkovými úpravami. Pri zmene druhu pozemku z dôvodov riešenia protieróznych opatrení a iných opatrení navrhnutých vo všeobecných zásadách funkčného usporiadania územia sa za pôvodný druh pozemku považuje navrhovaný stav. Nové určenie hodnoty takéhoto pozemku sa vykoná v rámci aktualizácie registra pôvodného stavu (ods. 3). Nové pozemky vlastníka sú primerané, ak rozdiel hodnoty pôvodných pozemkov a nových pozemkov vlastníka nepresahuje desať percent hodnoty pôvodných pozemkov vrátane pozemkov alebo ich časti potrebných na spoločné zariadenia a opatrenia. S písomným súhlasom vlastníka možno v jeho neprospech prekročiť prípustný rozdiel hodnoty nových pozemkov bez nároku na vyrovnanie v peniazoch (ods. 4). Nové pozemky vlastníka sú primerané, ak rozdiel výmery pôvodných pozemkov a nových pozemkov vlastníka nepresahuje desať percent výmery pôvodných pozemkov vrátane pozemkov alebo ich časti potrebných na spoločné zariadenia a opatrenia. S písomným súhlasom vlastníka možno v jeho neprospech prekročiť prípustný rozdiel výmery nových pozemkov bez nároku na vyrovnanie v peniazoch (ods. 5). Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zamietnutí žaloby o preskúmanie zákonnosti vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že krajský súd sa zaoberal všetkými námietkami žalobcu a pokiaľ dospel k záveru, že preskúmavané správne rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a dôvody žaloby neboli relevantné, bolo potrebné rozhodnutie súdu, ktorý rozhodnutie žalovaného potvrdil, keď vzhľadom na spoľahlivo zistený skutkový stav veci v správnom konaní považoval postup žalovaného 7 1Sžr/29/2012 ako aj jeho rozhodnutie za vydané v súlade so zákonom, považovať za správne. V postupe krajského súdu nezistil odvolací súd žiadne pochybenie. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia krajského súdu a dôvody v ňom uvedené si osvojuje ako svoje vlastné s poukazom na § 246c ods. 1 veta prvá v spojení s § 219 ods. 2 OSP. Odvolací súd konštatuje, že dôvody odvolania žalobcu sa neodlišovali od dôvodov podanej žaloby, s ktorými sa súd prvého stupňa v plnom rozsahu vysporiadal a jeho skutkové zistenia aj právne závery sú vecne správne. Odvolací súd v súvislosti s námietkou žalobcov, že nový pridelený pozemok nie je primeraný pôvodnému pozemku (vzhľadom na jeho tvar, šírku) a na účel, na ktorý ho kúpili, je nevyužiteľný, poukazuje na ustanovenia § 11 zákona, ktoré pri pridelení nového pozemku jednoznačne dodržané boli. Správne orgány v rámci konania o ROEP musia pri prideľovaní nových pozemkov dbať na maximálny možný rozdiel v hodnote a výmere nového pozemku v porovnaní so starým, ktorý bol stanovený na hranici 10%. Rozdiel v hodnote a vo výmere pozemku v neprospech žalobcov 1/ a 2/ jednoznačne neprekročil zákonnú hranicu. Treba pritom zdôrazniť, že pri určovaní ceny pozemkov sa nevychádzalo z ich trhovej hodnoty; určené boli podľa hodnotovej mapy - podľa vyhlášky MP SR č. 38/2005 Z.z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav. Preto na argumentáciu žalobcov o podstatne nižšej cene pozemkov v porovnaní s ich reálnou trhovou hodnotou a s kúpnou cenou, ktorú za pôvodný pozemok vyplatili, nebolo možné prihliadnuť. Zákon neukladá príslušným orgánom zohľadňovať pri prideľovaní náhradných pozemkov tvar pôvodných pozemkov. V zmysle zákona je treba prideliť za pôvodný pozemok taký pozemok, ktorý je druhom, výmerou, bonitou, polohou a hospodárskym stavom primeraný pôvodnému pozemku, pričom sa prihliada na výhody získané pozemkovými úpravami. Nový pozemok parc. č. X. spĺňa tieto atribúty, je sčasti umiestnený na pôvodnom pozemku, ide o ornú pôdu a rozdiel oproti pôvodnému pozemku vo výmere činil -4,48% a v hodnote pozemku -4,70%. Správne orgány nemohli prihliadať na podnikateľské úmysly žalobcov 1/ a 2/, ktoré mali s pôvodným pozemkom – jednak PPÚ začal cca 4 roky pred ich nadobudnutím 8 1Sžr/29/2012 dotknutého pozemku a jednak zo spisu ani z celého konania nevyplýva, že by žalobcovia preukázali (inak ako len svojim tvrdením), že svoje podnikateľské zámery začali uskutočňovať a že do nich bolo v dôsledku pozemkových úprav zasiahnuté. Treba dodať, že žalobcovia 1/ a 2/ nedôvodili svojimi podnikateľskými zámermi v konaní o ROEP od počiatku (v rokoch 2009 a 2010 vo svojich námietkach namietali len zníženie výmery navrhovaného nového pozemku...). Odvolací súd konštatuje, že v tomto konaní preskúmavaným rozhodnutím nedošlo k zásahu do práv, povinností či právom chránených záujmov žalobcov 1/ a 2/ a správne orgány postupovali v intenciách vyššie citovaných zákonných ustanovení. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP ako vecne správny potvrdil. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP, keď žalobcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo neboli v tomto konaní úspešní. Žalovanému zákon priznanie náhrady trov konania neumožňuje. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 13. novembra 2012 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD. , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová