1 písm. b/, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) a prečin pytliactva
1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. v spolupáchateľstve
zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c/ Tr. por. sa dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Ţilina z 15. februára 2011, sp. zn. 28 T 28/2009, boli okrem iného obvinení PaedDr. M. M. a S. Z.
b/ Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.) oslobodení spod skutku pod bodom 1/ obţaloby Okresnej prokuratúry Ţilina z 8. apríla 2009, sp. zn. 2 Pv 514/08, právne kvalifikovanom u obvineného PaedDr. M. M. ako prečin porušovania ochrany rastlín a ţivočíchov
1 písm. b/, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a prečin pytliactva
1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. v spolupáchateľstve
zák. a u obvineného S. Z. ako prečin pytliactva
1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. v spolupáchateľstve
Dr. M. M. v čase medzi 18.00 aţ 20.00 hod. dňa 15. septembra 2007 na poľovných pozemkoch revíru Poľovníckej spoločnosti V. v lokalite zvanej R., ktorá sa nachádza v I. stupni ochrany v blízkosti obce H., okres B., ako člen Poľovníckej spoločnosti V., bez povolenia strelnou zbraňou usmrtil vodiacu medvedicu a medvieďa a následne na toto miesto zavolal S. Z., člena Poľovníckej spoločnosti V., ktorý je súčasne i členom poľovnej stráţe v danom revíri, ktorý prišiel na traktore a následne spoločne medvedicu odrali z koţe, pričom na koţi ponechali hlavu medvedice a túto spolu s medvieďaťom naloţili na radlicu traktora a odviezli do rodinného domu S. Z. č. X. v obci H., okres B.; medveď hnedý je
prílohy vyhlášky Ministerstva ţivotného prostredia SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon číslo 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, chránený ţivočích - prioritný druh, na usmrtenie ktorého sa vyţaduje osobitné povolenie a jeho spoločenská hodnota je 2.655,51 € (80.000,- Sk), pričom súhrn ekologickej ujmy a majetkovej škody predstavuje 12.131,11 € (365.462,- Sk), svojím konaním PaedDr. M. M. porušil i ustanovenie § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ktoré zakazuje usmrtiť chráneného ţivočícha v jeho prirodzenom prostredí a obaja obvinení svojím konaním porušili ustanovenia zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve, pretoţe skutok nie je trestným činom. Proti tejto oslobodzujúcej časti rozsudku podala okresná prokurátorka Okresnej prokuratúry Ţilina odvolanie, ktoré Krajský súd v Ţiline (ďalej len krajský súd) uznesením z 18. augusta 2011, sp. zn. 3 To 68/2011,
por. ako nedôvodné zamietol. Toto uznesenie bolo doručené Krajskej prokuratúre v Ţiline
Dr. M. M.
b/ Tr. por. oslobodený spod skutku pod bodom 1/ obţaloby Okresnej prokuratúry Ţilina z 8. apríla 2009, sp. zn. 2Pv 514/08, právne kvalifikovaný ako prečin pytliactva
1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. 3 5 Tdo 63/2012 v spolupáchateľstve
zák. v súbehu s prečinom porušovania ochrany rastlín a ţivočíchov
1 písm. b/, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v spojení s tou časťou uznesenia krajského súdu, v ktorej bolo odvolanie prokurátora proti oslobodzujúcej časti rozsudku okresného súdu
por. zamietnuté. Generálny prokurátor v dovolaní uviedol, ţe napadnutý výrok rozsudku okresného súdu vychádza z takého vyhodnotenia dôkaznej situácie, ţe obvinený PaedDr. M. M. sa nedopustil prečinu pytliactva, nakoľko konal v stave krajnej núdze, keď zastrelil medvedicu a aj
záverov znalca nemoţno vylúčiť, ţe tieţ medvieďa mohlo byť pri tom zastrelené náhodne, a to aj odrazenou strelou. Bliţšie odôvodnenie toho, prečo toto konanie nemá byť subsumované pod ustanovenie § 305 Tr. zák., rozsudok okresného súdu neobsahuje. Naproti tomu z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, ţe krajský súd povaţuje za preukázané, ţe obvinený PaedDr. M. M. zastrelil medvieďa aţ po tom, keď zastrelil medvedicu, ktorá na neho útočila a toto konanie by bolo moţné posúdiť ako prečin porušovania ochrany rastlín a ţivočíchov v zmysle ustanovenia § 305 Tr. zák. tak, ako to bolo uvedené v obţalobe. Krajský súd však v nadväznosti na takýto záver o naplnení formálnych znakov vyhodnotil ako malú závaţnosť konania obvineného PaedDr. M. M., keď prihliadol k znaleckému posudku, ako aj k výpovediam poľovníkov, najmä hospodára a ostatných skúsených poľovníkov, ktorí sa vyjadrili, ţe takéto medvieďa by vo voľnej prírode samotné bez medvedice nepreţilo. Nebolo by schopné si zadováţiť dostatočné mnoţstvo potravy a najmä vyhrabať si brloh, v ktorom by bolo moţné prezimovať. ... toto medvieďa by vo voľnej prírode uhynulo buď prirodzeným spôsobom alebo by sa stalo korisťou iných dravcov. Vyhodnotením všetkých okolností súd v tejto časti dospel k záveru, ţe zastrelením medvieďaťa za daných okolností nedošlo k spáchaniu prečinu, a to vzhľadom k ustanoveniu § 10 ods. 2 Tr. zák., pretoţe závaţnosť takéhoto konania
názoru krajského súdu je nepatrná. Krajský súd potom uzavrel, ţe konanie uţ nie je moţné postúpiť ani v rámci vyvodzovania eventuálne priestupkovej zodpovednosti na úseku poľovníctva z dôvodu uplynutia 2-ročnej prekluzívnej lehoty.
názoru generálneho prokurátora bol postupom a rozhodnutiami Okresného súdu Ţilina ako i Krajského súdu Ţilina porušený Trestný zákon v ustanoveniach § 305 a § 10 ods. 2. Zároveň poukázal na dikciu § 35 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane 4 5 Tdo 63/2012 prírody a krajiny,
ktorého kto nájde chorého, poraneného, poškodeného alebo uhynutého chráneného ţivočícha v prírodnom prostredí alebo ten, kto chráneného ţivočícha pochádzajúceho z voľnej prírody náhodne odchytí alebo usmrtí, je povinný to bezodkladne oznámiť spolu s opisom situácie, ako k nálezu, odchytu alebo usmrteniu chráneného ţivočícha došlo, orgánu ochrany prírody, ktorý určí ďalšie nakladanie s takým chráneným ţivočíchom. Orgán ochrany prírody vedie o oznámeniach písomnú evidenciu. Ak je nálezom poľovná zver, oznámi sa nález aj uţívateľovi poľovného revíru; v takom prípade orgán ochrany prírody neurčí ďalšie nakladanie s nájdeným chráneným ţivočíchom. Obvinený PaedDr. M. M. nenahlásil usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého eurosibírskeho (Ursus arctos arctos), ktorý je celoročne chráneným ţivočíchom (vyhláška MŢP SR č. 24/2003 Z.z. príloha č. 6, časť A - Druhy európskeho významu, v nadväznosti na prílohu č. 4 SMERNICE RADY 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne ţijúcich ţivočíchov a rastlín, prevzatej zákonom č. 543/2002 Z.z.) príslušnému orgánu ochrany prírody tak, ako mu to ukladá ustanovenie cit. ust. § 35 ods. 6 zákona o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z.z. (v platnom znení) a s usmrtenými jedincami chráneného ţivočícha ďalej nakladal. Z dôkazov vykonaných v priebehu trestného konania, konkrétne z výsluchu obvineného PaedDr. M. M. ako aj z výsluchu obvineného S. Z., z výsluchov svedkov V. H., A. H., J. B., zo zápisnice z domovej prehliadky a fotodokumentácie, zápisnice o vydaní veci vyplýva, ţe medvede boli stiahnuté z koţe, najprv boli zavesené v garáţi obvineného S. Z. a neskôr ich osobne obvinený PaedDr. M. M. zaviezol do preparatória v L. V. k preparátorovi J. B. Ďalej bolo preukázané, ţe obvinený PaedDr. M. M. nakladal so zastrelenými zvieratami ako ich vlastník, keď si neoprávnene zver, resp. jej časti nedôvodne a protizákonne prisvojil, hoci
ust. § 66 zákona o poľovníctve ulovená, inak usmrtená, uhynutá zver alebo jej časti nachádzajúce sa v poľovnom revíri patria uţívateľovi poľovného revíru, teda nie strelcovi alebo poľovnému zdruţeniu.
názoru generálneho prokurátora obvinený PaedDr. M. M. svojím konaním porušil i ďalšie ustanovenia zákona o ochrane prírody a krajiny,
ktorého je povinnosťou strelca, či uţ strieľal oprávnene alebo neoprávnene, označiť takéhoto ţivočícha plombou.
zákona o poľovníctve kaţdý kus ulovenej raticovej zveri alebo veľkej šelmy sa označuje značkou (§ 64) a po ulovení zveri je poľovník povinný vyznačiť 5 5 Tdo 63/2012 údaje v Knihe revíru (§ 55 ods. 10). Všetky tieto povinnosti obvinený PaedDr. M. porušil a to napriek tomu, ţe sa jedná o skúseného poľovníka. Zistený skutok mal byť preto subsumovaný aspoň pod skutkovú podstatu ustanovenú v § 305 Tr. zák., ktorej formálne znaky boli preukázaným konaním obvineného PaedDr. M. M. naplnené, pričom aj závaţnosť jeho konania v kontexte všetkých ostatných okolností odôvodňuje posúdenie inkriminovaného konania ako prečinu. Účelom zákonom uloţenej povinnosti oznámiť usmrtenie chráneného ţivočícha a súvisiaceho oprávnenia orgánu ochrany prírody určiť spôsob ďalšieho nakladania s ním je logicky aj zabezpečenie riadneho prešetrenia okolností usmrtenia tak, aby bolo moţné čo najdôslednejšie vylúčiť protiprávnosť takéhoto konania, ktorá konštrukcia je významným prvkom ochrany ohrozených druhov fauny a má vytvárať jednu z prekáţok svojvoľného získavania ţivých či mŕtvych exemplárov chránených ţivočíchov. Vo vzťahu k tejto kvalifikácii ho nemohla vyviniť ani prípadná obhajoba, ţe sa domnieval, ţe postačovalo nahlásenie odstrelu poľovnému hospodárovi. Skutková podstata prečinu porušovania ochrany rastlín a ţivočíchov zakotvená v § 305 Trestného zákona je normou tzv. odkazovacou („Kto v rozpore so všeobecne záväznými predpismi na ochranu prírody a krajiny...“). Pri takýchto normách platí
právnej teórie na úseku trestného práva pre právny omyl negatívny zásada „neznalosť zákona neospravedlňuje“, a to nielen vo vzťahu ku samotnej trestnoprávnej norme (Trestnému zákonu), ale aj vo vzťahu k norme, na ktorú sa Trestný zákon odvoláva, t. j. vo vzťahu k všeobecne záväzným právnym predpisom na ochranu prírody a krajiny (ktorými je aj vyššie uvedené ustanovenie § 35 ods. 6 zákona o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z. z. a ďalšie ustanovenia zákona aj vyhlášky MŢP SR č. 24/2003 Z. z., ako aj zákona o poľovníctve č. 274/2009 Z.z.).
názoru generálneho prokurátora u obvineného PaedDr. M. M. ako poľovníka je treba poukázať aj na do úvahy prichádzajúci závaţnejší spôsob konania (§ 138 písm. h/ Tr. zák.), keďţe výkon práva poľovníctva sa okrem iného
zákonnej definície (§ 2 písm. e/ zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve) rozumie aj povinnosť zver cieľavedome chrániť, čo moţno vykladať ak aj nie ako priamo osobitne zákonom uloţenú dôleţitú povinnosť, tak nepriamo ako konštituovanie osobitne zvýšených nárokov 6 5 Tdo 63/2012 na poľovníkov pri dodrţiavaní príslušných predpisov na úseku ochrany prírody, a teda porušenie dôleţitej povinnosti vyplývajúcej z postavenia. Pokiaľ ide o pouţitie ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zák. v súvislosti so zastrelením medvieďaťa, generálny prokurátor sa s názorom krajského súdu nestotoţnil. Krajský súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, ţe z dôkazov, ktoré spisový materiál obsahuje, medvieďa by samotné bez medvedice nepreţilo. Tento názor si krajský súd osvojil z výpovedí niektorých poľovníkov. Na rozdiel od týchto výpovedí, spisový materiál obsahuje výpoveď svedka, a to odborníka Mgr. M. K., zoológa zamestnaného v štátnej ochrane prírody, ktorý naopak, vzhľadom k veku zastreleného medvieďaťa uviedol, ţe toto malo šancu na preţitie. Generálny prokurátor sa domnieva, ţe práve v tomto prípade bolo potrebné zavolať odborníkov zo Štátnej ochrany prírody a zabezpečiť iným spôsobom ţivot medvieďaťa (napr. odvoz do ZOO). Nie je predsa moţné konštatovať, ţe ak je medvieďa malé, tak to zniţuje závaţnosť konania páchateľa pri páchaní skutku. V tomto prípade neboli naplnené podmienky pre takýto postup súdu, práve naopak, spôsob vykonania činu, teda zastrelenie mláďaťa, nezvratný následok ako smrť zvieraťa, ako aj tá skutočnosť, ţe sa jedná o chráneného ţivočícha, zvyšujú stupeň závaţnosti konania páchateľa. Závaţnosť konania nie je moţné odvodiť od veku alebo veľkosti objektu trestného činu. Stupeň závaţnosti takého konania nepochybne nebol v danom prípade nepatrný a z tohto dôvodu je rozhodnutie Krajského súdu v Ţiline zaloţené na nesprávnom pouţití hmotnoprávneho ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zák. Z uvedených dôvodov generálny prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Tr. por. vyslovil, ţe uznesením Krajského súdu Ţilina z 18. augusta 2011 sp. zn. 3 To 68/2011 bol porušený zákon v ustanovení § 319 Tr. por. a konaním, ktoré mu predchádzalo v ustanoveniach § 2 ods. 12 Tr. por., § 10 ods. 2 Tr. zák. a § 305 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., aby
2 Tr. por. zrušil uznesenie krajského súdu, ako aj rozsudok okresného súdu a
1 Tr. por. prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Okresný súd v súlade s ust. § 376 Tr. por. vyzval obvineného PaedDr. M. M., aby sa k dovolaniu generálneho prokurátora vyjadril. Ten svoje právo nevyuţil a k dovolaniu sa nevyjadril ani osobne, ani prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. P. V. 7 5 Tdo 63/2012 Spisový materiál okresného súdu sp. zn. 28 T 28/2009 spolu s dovolaním generálneho prokurátora bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky riadne predloţený na rozhodnutie 26. septembra 2012. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) postupom
por. predbeţne preskúmal dovolanie generálneho prokurátora ako aj predloţený spisový materiál a zistil, ţe dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. a/ Tr. por.), po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku (§ 372 Tr. por.) a tieţ v lehote a na mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.). Zároveň však zistil, ţe podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por., lebo je zrejmé, ţe nie je splnený dôvod dovolania
por. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tieţ dovolací súd) úvodom pripomína, ţe dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, ţe dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávaţnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne uţšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôleţitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú moţnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie“ odvolanie. Dovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy. Práve naopak z ust. § 385 ods. 1 Tr. por. expressis verbis vyplýva, ţe je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Generálny prokurátor v dovolaní uplatnil dôvod dovolania uvedený v ust. § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.,
ktorého dovolanie moţno podať, ak rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného 8 5 Tdo 63/2012 hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť. K uplatnenému dovolaciemu dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. je potrebné uviesť, ţe pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vţdy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa, teda dôvodom dovolania nemôţu byť nesprávne skutkové zistenia, čo je zrejmé z dikcie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi prvého a druhého stupňa nemôţe ani meniť, ani dopĺňať. Inak povedané, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého prípadne druhého stupňa moţno v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom povaţujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov. Dovolací súd nemôţe posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, ţe nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťaţisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môţe doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je moţné chápať ako tretiu „odvolaciu“ inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu súd skúma, či skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol správne podradený (subsumovaný) pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú alternatívy, ţe skutok mal byť právne kvalifikovaný ako iný trestný čin alebo, ţe skutok nie je trestným činom. Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Pod nesprávnym pouţitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie napr. nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 aţ 30 Tr. zák.), premlčania trestného stíhania (§ 87 Tr. zák.), ďalej pochybenie súdu pri ukladaní úhrnného trestu, súhrnného trestu, spoločného trestu alebo ďalšieho trestu (§ 41 aţ § 43 Tr. zák.) a pod. i ukladania trestu obzvlášť nebezpečnému recidivistovi
2 Tr. zák. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na nesprávne pouţitie iných právnych predpisov neţ Trestného zákona, napr. Občianskeho 9 5 Tdo 63/2012 zákonníka, Obchodného zákonníka, zákona o konkurze a reštrukturalizácii a pod., pokiaľ tieto majú priamy vzťah k právnej kvalifikácii skutku. Predmetom dovolacieho konania bolo posúdiť, či súdy správne právne kvalifikovali konanie obvineného PaedDr. M. M., ktorý
ustálených skutkových zistení oboch súdov po tom, ako v sebaobrane zastrelil vodiacu medvedicu, ktorá na neho zaútočila, zastrelil aj 1,5 ročné mláďa tejto vodiacej medvedice, odstrel ihneď oznámil poľovnému hospodárovi a následne si oba uhynuté jedince prisvojil (nakladal s nimi ako s vlastnými). Treba poznamenať, ţe konanie obvineného PaedDr. M. M. spočívajúce v zastrelení vodiacej medvedice bolo súdmi vyhodnotené ako konanie v krajnej v núdzi
ust. § 24 Tr. zák., proti čomu generálny prokurátor v dovolaní nenamietal.
1 Tr. zák., prečin je
ods. 2 cit. par., nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závaţnosť nepatrná.
3 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2008, pri trestných činoch proti ţivotnému prostrediu sa škodou rozumie súhrn ekologickej ujmy a majetkovej škody, pričom majetková škoda v sebe zahrnuje aj náklady na uvedenie ţivotného prostredia do predošlého stavu. Pri trestnom čine neoprávneného nakladania s odpadmi
rozsahom činu sa rozumie cena, za ktorú sa odpad v čase a v mieste zistenia činu obvykle zbiera, prepravuje, vyváţa, dováţa, zhodnocuje, zneškodňuje alebo ukladá, a cena za odstránenie odpadu z miesta, ktoré na jeho uloţenie nie je určené.
1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2008, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 8 000 Sk. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa pouţijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.
odsekov 1 a 2 alebo ak sú váţne pochybnosti o správnosti výšky škody alebo takto určenej ujmy, určí sa jej výška na podklade odborného vyjadrenia alebo potvrdenia právnickej osoby, ktorej pôsobnosť alebo predmet činnosti poskytuje záruku objektívnosti určenia škody alebo ujmy; inak sa výška škody určí na podklade znaleckého posudku.
1 zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení účinnom do 30. novembra 2007 (ďalej len zákon o ochrane prírody a krajiny), druhy európskeho významu a druhy národného významu môţe ministerstvo ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom za chránené rastliny a chránené ţivočíchy.
ods. 5 cit. par., druhy
odsekov 1 a 2 sa povaţujú za chránené v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým sa vydáva ich zoznam.
1 zákona o ochrane prírody a krajiny, chráneného ţivočícha je zakázané
ods. 7 cit. par., kto nájde chorého, poraneného, poškodeného alebo uhynutého chráneného ţivočícha v prírodnom prostredí alebo ten, kto sa o náleze dozvedel, je povinný to bezodkladne oznámiť spolu s opisom situácie, ako k nálezu došlo, orgánu ochrany prírody, ktorý určí ďalšie nakladanie s takým chráneným ţivočíchom. Orgán ochrany prírody vedie o oznámeniach písomnú evidenciu. Ak je nálezom poľovná zver, oznámi sa nález aj uţívateľovi poľovného revíru; v takom prípade orgán ochrany prírody neurčí ďalšie nakladanie s nájdeným chráneným ţivočíchom. Ustanovenia § 103 ods. 2 platia primerane.
ods. 9 cit. par., podrobnosti o druhovej ochrane chránených ţivočíchov, o evidencii chorých, poranených alebo inak poškodených a uhynutých chránených ţivočíchov a zoznam vybraných druhov chránených ţivočíchov, ktorých úhyn sa preukazuje
odseku 8, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Predpisom vydaným na vykonanie zákona o ochrane prírody a krajiny bola vyhláška Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky číslo 24/2003 Z. z. (ďalej len vyhláška č. 24/2003 Z.z.).
2 vyhlášky č. 24/2003 Z.z. v znení účinnom do
Dohovoru o ochrane európskych voľne ţijúcich organizmov a prírodných stanovíšť otvorený na podpis
prílohy č. II dohovoru (Prísne chránené druhy 14 5 Tdo 63/2012 ţivočíchov) - Canis lupus (vlk dravý) a Ursus arctos (medveď hnedý). (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky číslo 93/1998 Z. z.) Z citovaných predpisov je evidentné, ţe v čase skutku v roku 2007 bol medveď hnedý zaradený medzi chránené druhy ţivočíchov so stanovenou spoločenskou hodnotou 80.000,- Sk (2.655,51 €).
zákona o ochrane prírody a krajiny ho bolo zakázané mimo iné zraňovať alebo usmrtiť. V zmysle zákona o poľovníctve č. 23/1962 Zb. bol medveď celoročne chránenou poľovnou zverou a na jeho ulovenie (odstrel) bola potrebná výnimka, ktorú udeľovalo príslušné ministerstvo. Vzhľadom k spoločenskej hodnote preto kaţdé úmyselné usmrtenie medveďa bez príslušného povolenia (výnimky) formálne napĺňalo znaky skutkovej podstaty prečinu porušovania ochrany rastlín a ţivočíchov
ust. § 305 Tr. zák., bez ohľadu na vek, veľkosť, prípadne zdravotný stav usmrteného jedinca. Z rozsudku okresného súdu je zrejmé, ţe tento oslobodil obvineného PaedDr. M. M.
b/ Tr. por. spod bodu 1/ obţaloby, keď dospel k právnemu záveru, ţe skutok v bode 1/ právne kvalifikovaný u obvineného PaedDr. M. M. ako prečin porušovania ochrany rastlín a ţivočíchov
1 písm. b/, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a prečin pytliactva
1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. v spolupáchateľstve
Dr. M. M. konal v krajnej núdzi, pretoţe nebezpečenstvo priamo hroziace z útoku medvedice na ţivot a zdravie strelca za daných okolností nebolo moţné odvrátiť inak a zastrelením tejto šelmy bol spôsobený menej závaţný následok ako ten, ktorý z jej útoku zjavne hrozil. Zákonné podmienky subsidiarity a proporcionality
okresného súdu splnené boli. O tom, ţe obvinený PaedDr. M. M. konal v krajnej núdzi usúdil okresný súd z nasledovného: - pred vstupom do revíru sa zapísal do knihy návštev, - z výpovede znalca vyplynulo, ţe medvedica išla priamo na strelca, bola strelená z bezprostrednej blízkosti spredu, - strieľal z legálne drţanej zbrane, - zo spôsobu lovu takejto šelmy, miesta odkiaľ strieľal – zo zeme, čo je pri takejto šelme a skúsenostiach strelca neštandardný spôsob lovu, - v krátkom časovom úseku oznámil poľovnému hospodárovi, ţe zastrelil medvedicu a naliehal, aby prišiel na miesto, volal mu viackrát a nakoniec uviedol, ţe zver sa nachádza v garáţi u S. Z., 15 5 Tdo 63/2012 - poľovný hospodár vyhotovil fotodokumentáciu úlovku, - znalec pripustil, ţe medvieďa malo 1,5 roka, vek bol určený
chrupu a mohlo byť zasiahnuté odrazenou strelou, ktorá postačuje na jeho usmrtenie, - v revíri bola agresívna medvedica, čo potvrdili aj ďalší svedkovia, najmä svedok Š. H. a - napokon vzhľadom na majetkové pomery obvineného PaedDr. M. M., počet poľovačiek aj v zahraničí, 25 rokov venovania sa poľovačke na to nebol obvinený PaedDr. M. M. odkázaný. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, ţe z vykonaných dôkazov vyplynulo, ţe medvedica bola zastrelená spredu, z krátkej vzdialenosti, pričom tieto okolnosti spolu s okolnosťami, na ktoré poukázal okresný súd, viedli aj krajský súd k záveru, ţe obvinený PaedDr. M. M. v tejto časti konania konal v krajnej núdzi. Vo vzťahu k zastreleniu medvieďaťa krajský súd vytkol okresnému súdu, ţe sa nezaoberal otázkou, či aj toto konanie spadá do medzí krajnej núdze a následne krajský súd vyvodil záver, ţe zastrelenie medvieďaťa nie je moţné posudzovať ako krajnú núdzu, lebo medvieďa neútočilo, čomu
krajského súdu nasvedčuje aj skutočnosť, ţe bolo zastrelené zboku. Z dôkazov vyplynulo, ţe obvinený PaedDr. M. M. zastrelil medvieďa aţ po tom, kedy zastrelil medvedicu, ktorá na neho útočila, ktoré konanie by bolo moţné posúdiť ako prečin porušovania ochrany rastlín a ţivočíchov v zmysle ustanovenia § 305 Tr. zák. tak, ako to bolo uvedené v obţalobe, no pri posudzovaní tejto časti skutku krajský súd prihliadol najmä k znaleckému posudku a k výpovediam poľovníkov, najmä hospodára a ostatných skúsených poľovníkov, ktorí sa vyjadrili, ţe takéto medvieďa by vo voľnej prírode samotné bez medvedice nepreţilo, keď by nebolo schopné si zadováţiť dostatočné mnoţstvo potravy a najmä vyhrabať si brloh, v ktorom by bolo moţné prezimovať. Teda je moţné konštatovať, ţe toto medvieďa by vo voľnej prírode uhynulo buď prirodzeným spôsobom, alebo by sa stalo korisťou iných dravcov. Vyhodnotením všetkých okolností krajský súd v tejto časti dospel k záveru, ţe zastrelením medvieďaťa za daných okolností nedošlo k spáchaniu prečinu, a to vzhľadom na ust. § 10 ods. 2 Tr. zák., pretoţe závaţnosť takéhoto konania
názoru krajského súdu je nepatrná. Konanie obvineného PaedDr. M. M. by bolo moţné posúdiť iba ako priestupok proti poľovníctvu a vzhľadom k tomu, ţe od spáchania skutku uplynuli 16 5 Tdo 63/2012 uţ viac ako dva roky, nebolo moţné toto konanie postúpiť príslušnému poľovnému zdruţeniu k priestupkovému konaniu. Z uvedeného je zrejmé, ţe krajský súd pod bodom 1/ obţaloby uvedený skutok nepovaţoval za prečin porušovania ochrany rastlín a ţivočíchov
1 písm. b/, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., tak ako bola postavená obţaloba, keďţe aplikoval ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zák.,
ktorého nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závaţnosť nepatrná. Konkrétnosti, ktoré v danom prípade pokrývajú podmienky ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zák. krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne špecifikoval. Rozdiel v ponímaní naplnenia, či nenaplnenia materiálnej stránky ţalovaného prečinu na strane generálneho prokurátora a krajského súdu na druhej strane spočíval v podstate v tom, ţe miera závaţnosti skutku bola
generálneho prokurátora podstatne vyššia ako nepatrná, čo odôvodňoval predovšetkým spôsobom vykonania činu, teda zastrelením mláďaťa, nezvratným následkom v podobe smrti zvieraťa, ako aj skutočnosti, ţe sa jednalo o chráneného ţivočícha.
názoru dovolacieho súdu naopak vytýkané skutočnosti nijak podstatne nezvyšovali závaţnosť konania obvineného PaedDr. M. M., lebo tu generálny prokurátor v podstate poukazoval len na zákonné znaky skutkovej podstaty ţalovaného prečinu (úmyselné usmrtenie chráneného ţivočícha s väčšou spoločenskou hodnotou). Podstatne vyššiu ako nepatrnú závaţnosť konania obvineného PaedDr. M. M. vyvodzoval generálny prokurátor ďalej zo skutočnosti, ţe medvieďa malo šancu preţiť, k čomu generálny prokurátor dospel na základe hodnotenia výpovede odborníka Mgr. M. K., pričom krajskému súdu vytýkal, ţe si tento záver neosvojil, ale sa naopak priklonil k názoru niektorých poľovníkov,
ktorých by medvieďa vo voľnej prírode bez matky určite nepreţilo. Podstata tejto námietky (pravdu má zoológ Mgr. K., nie poľovníci) je evidentne zaloţená na inom hodnotení dôkazov. Dovolaciemu súdu neprináleţí v tomto konaní hodnotiť jednotlivé výpovede svedkov a vyvodzovať z nich vlastné úsudky, preto ani nemôţe na základe generálnym prokurátorom prezentovaného hodnotenia svedeckých výpovedí 17 5 Tdo 63/2012 dospieť k inému záveru o osude medvieďaťa, neţ k akému dospel krajský súd. Ide o okolnosť skutkovú, ktorú dovolací súd nemôţe v tomto konaní prehodnocovať. Preto pokiaľ krajský súd skutok spočívajúci v zastrelení medvieďaťa kvalifikoval ako prečin porušovania ochrany rastlín a ţivočíchov
1 písm. b/, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a s prihliadnutím na skutočnosti uvedené v ust. § 10 ods. 2 Tr. zák. a tieţ s prihliadnutím na záver, ţe by medvieďa bez matky (vodiacej medvedice) blíţiacu sa zimu aj tak nepreţilo, posúdil závaţnosť konania obvineného PaedDr. M. M. ako nepatrnú, nemoţno krajskému súdu v tomto smere nič vytknúť. Dovolací súd nemôţe na základe odlišného hodnotenia dôkazov dospieť k inému záveru o miere závaţnosti spáchaného skutku. Generálny prokurátor ďalej v dovolaní namietal, ţe obvinený PaedDr. M. M. napriek tomu, ţe bol skúseným poľovníkom, porušil svojím konaním ustanovenia zákona o ochrane prírody a krajiny,
ktorého je povinnosťou strelca, či uţ strieľal oprávnene alebo neoprávnene, označiť takéhoto ţivočícha plombou a
zákona o poľovníctve č. 274/2009 Z. z. kaţdý kus ulovenej raticovej zveri alebo veľkej šelmy sa označuje značkou (§ 64) a po ulovení zveri je poľovník povinný vyznačiť údaje v Knihe revíru (§ 55 ods. 10). Porušením týchto povinností a následným prisvojením si trofejí v podobe koţe s hlavou medvedice a tela medvieďaťa mal obvinený PaedDr. M. M. naplniť skutkovú podstatu prečinu pytliactva § 310 Tr. zák. Okresný súd vo vzťahu k prečinu pytliactva
Dr. M. M. konal v krajnej núdzi, teda medveďov neulovil neoprávnene. Z tohto dôvodu sa nedopustil ani trestného činu pytliactva, ktorý predpokladá, ţe páchateľ na seba prevedie (prisvojí si) zver neoprávnene ulovenú... Okresný súd ďalej konštatoval, ţe ...porušenie povinností na úseku poľovníctva nemalo vplyv na posúdenie skutku ako trestného činu pytliactva... Okresný súd ďalej ustálil, ţe obvinený S. Z. obvinenému PaedDr. M. M. ničím nepomáhal len mu poskytol priestor garáţe. Keď obvinený PaedDr. M. M. prišiel do tejto garáţe, obvinený S. Z. nebol ani doma. Analýzou biologických stôp nebolo potvrdené, ţe medvede boli prepravované na traktore obvineného S. Z.. Krajský súd vo vzťahu k prečinu pytliactva
Dr. M. M. po zastrelení predmetných zvierat, koţu z medvedice a malé medvieďa za 18 5 Tdo 63/2012 pomoci spoluobvineného S. Z. mali uloţené v garáţi rodinného domu, kde zavolali aj hospodára poľovného zdruţenia V. H., tento sa s obvinenými rozprával, odfotil si koţu z medvedice, ako aj medvieďa, vôbec sa nevyjadril, akým spôsobom obvinení so zastrelenými zvieratami a koţou z medvedice majú nakladať, nepovedal im, ţe ulovené zvieratá boli zastrelené neoprávnene, ani si neuplatnil vlastnícke právo ako zástupca poľovného zdruţenia k týmto zvieratám. Preto ďalšie konanie obvineného PaedDr. M. M., ktorý koţu a medvieďa dal na preparovanie, nemoţno povaţovať za prečin pytliactva v zmysle obţaloby okresného prokurátora. S vyššie uvedenými právnymi závermi krajského súdu sa dovolací súd taktieţ stotoţnil. V tejto súvislosti poukazuje na ust. § 35 ods. 7 veta tretia zákona o ochrane prírody a krajiny v znení účinnom do 30. novembra 2007,
ktorého ak je nálezom poľovná zver, oznámi sa nález aj uţívateľovi poľovného revíru; v takom prípade orgán ochrany prírody neurčí ďalšie nakladanie s nájdeným chráneným ţivočíchom. V zmysle cit. par. bolo vecou uţívateľa poľovného revíru, ktorého v týchto veciach zastupoval poľovný hospodár, aby určil ďalšie nakladanie s usmrtenými medveďmi, ktoré mali status nielen chráneného ţivočícha, ale zároveň boli v zmysle zákon o poľovníctve aj poľovnou zverou (aj keď sa lovili len na výnimku). Konanie nemoţno označiť za prečin pytliactva práve preto, ţe obvinený PaedDr. M. M. uţívateľovi poľovného revíru resp. jeho poľovnému hospodárovi usmrtenie oboch medveďov riadne oznámil krátko po ich odstrele, čím uţívateľ poľovného revíru získal dosah nad týmito jedincami a mohol a mal určiť ďalšie nakladanie s nimi. Ak takéto nakladenie neurčil, nemoţno túto skutočnosť pričítať na ťarchu obvineného PaedDr. M. M. a vyvodzovať z toho jeho trestnoprávnu zodpovednosť. Vo vzťahu k ostatným dovolacím námietkam generálneho prokurátora, v rámci ktorých obvinenému PaedDr. M. M. vytýkal porušenie ust. § 55 ods. 10, § 64, § 66 zákona o poľovníctve č. 274/2009 Z. z., dovolací súd uvádza, ţe zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve (ďalej len zákon o poľovníctve č. 274/2009 Z. z.) nadobudol účinnosť aţ
c/ Tr. por. uznesením dovolanie generálneho prokurátora odmietol. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. októbra 2012 JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r. predseda senátu Vypracoval: JUDr. Peter Szabo Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.