Najvyšší súd Slovenskej republiky 1Sžd/38/2011 R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Igora Belka a z člen
§ 22ods.
1 písm. h/, k/ zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov...“ textom: „...porušil ustanovenie § 16 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a uznáva sa vinným zo spáchania skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a
§ 22ods.
1 písm. h/ zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov...“; v ostatnom ostalo prvostupňové správne rozhodnutie nezmenené. O trovách konania krajský súd rozhodol tak, ţe ţalobcovi ich náhradu nepriznal. Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, ţe správne orgány dostatočne a spoľahlivo zistili skutkový stav a vyvodili z neho správny právny záver, ţe ţalobca svojim konaním porušil ustanovenie § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z.z.“), čím naplnil skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a
§ 22ods.
1 písm. h/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“). K uloţeným sankciám – pokuta vo výške 400 € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 8 mesiacov - krajský súd uviedol, ţe tieto boli uloţené v rámci zákonného rozpätia, na spodnej hranici a v správnom rozhodnutí boli riadne odôvodnené. Pri ukladaní pokút prvostupňový správny orgán prihliadal aj na ďalšie skutočnosti a to, ţe ţalobca bol podľa záznamov v jeho evidenčnej karte vodiča viackrát sankcionovaný za rôzne priestupky, dokonca v posledných dvoch rokoch za rovnaký priestupok; predovšetkým však na fakt, ţe ţalobca mal v čase spáchania priestupku dňa 8.7.2009 zadrţaný vodičský preukaz v dôsledku spáchania rovnakého priestupku dňa 4.7.
- V súvislosti s uloţenými sankciami krajský súd poukázal na ustanovenie § 245 ods. 2 OSP a na ustálenú judikatúru správnych súdov, v zmysle ktorej ak správny orgán vydal rozhodnutie o uloţení sankcie v zákonom stanovených právnych medziach, správny súd môţe v právnom reţime plnej jurisdikcie vyplývajúcom z § 250i ods. 2 OSP zmeniť rozhodnutie o druhu a výške sankcie iba v prípade, ak by išlo o zjavný nepomer medzi povahou a spoločenskou nebezpečnosťou priestupku a výškou sankcie. Konštatoval, ţe v danom prípade k takejto situácii zjavne nedošlo. Námietku ţalobcu, ţe sankcia zákazu viesť motorové vozidlo by bola pre jeho rodinu likvidačná, pretoţe sa ţiví ako taxikár, má tri deti 3 1Sžd/38/2011 a jeho manţelka nepracuje, krajský súd nepovaţoval za relevantnú, pretoţe ţalobca ako profesionálny vodič si musí byť vedomý svojej povinnosti dodrţiavať predpisy v cestnej premávke a prispievať k jej plynulosti a bezpečnosti. Proti rozsudku podal ţalobca odvolanie, v ktorom zotrval na svojom tvrdení, ţe uloţená sankcia je pre neho likvidačná, pretoţe je ţiviteľom rodiny, má tri nezaopatrené deti a manţelka nepracuje. Ţiadal o prehodnotenie sankcií a zmenu trestu len na peňaţný trest. Ţalovaný správny orgán vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na svojom stanovisku o zákonnosti správneho rozhodnutia a navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny. Zdôraznil, ţe ţalobca si bol vedomý opakovaného spáchania priestupku, za čo mu boli uloţené sankcie v zmysle zákona. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa
- októbra 2012 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP). Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis ţalovaného, vyplýva, ţe ţalobca dňa 8.7.2009 v čase o 11.30 hod. viedol osobné motorové vozidlo značky Honda City EČV K. po Štefánikovej ulici v Košiciach, v smere na Gorkého ulicu, pričom maximálnu povolenú rýchlosť 50km/h prekročil o 36 km/h; nameraná mu bola rýchlosť 86km/h. Týmto konaním sa dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h/ zákona o priestupkoch. Okresný dopravný inšpektorát, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach rozhodnutím č. p. ORP-P-1232/1-ODI-2009 zo dňa 18.8.2009 uznal ţalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h/ a k/ zákona o priestupkoch a uloţil mu za to pokutu vo výške 400 € a zákaz viesť vozidlo po dobu 8 mesiacov. 4 1Sžd/38/2011 V odvolacom konaní ţalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, ţe vo výroku prvostupňového rozhodnutia nahradil text: „...smerom na sídlisko Ťahanovce...“ textom: „...smerom na ul. Gorkého...“, text: „...Následne bolo zistené...“ textom: „...Pri kontrole bolo zistené...“ a text: „...porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a uznáva sa vinným zo spáchania skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a
§ 22ods.
1 písm. h/, k/ zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov...“ textom: „...porušil ustanovenie § 16 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a uznáva sa vinným zo spáchania skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a
§ 22ods.
1 písm. h/ zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov...“. V ostatnom ţalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil. K jedinej odvolacej námietke ţalobcu týkajúcej sa uloţených sankcií a svojej situácie (je jediným ţiviteľom rodiny s tromi nezaopatrenými deťmi a je taxikárom) ţalovaný poukázal na početné záznamy o spáchaní rôznych dopravných priestupkov podľa evidenčnej karty ţalobcu a na skutočnosť, ţe z toho 5 bolo prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti. Poukázal na ustanovenie § 22 ods. 2 písm. c/ zákona o priestupkoch, ktoré určuje druh sankcií a ich rozpätie a zdôraznil, ţe uloţené sankcie sa pohybujú v dolnej hranici rozpätia. Ţalobca napadol rozhodnutie ţalovaného ţalobou zo dňa 3.11.2009, ktorá bola vecne nepríslušným Okresným súdom Košice II postúpená príslušnému krajskému súdu. Odvolací súd po predloţení právnej veci krajským súdom na rozhodnutie o odvolaní ţalobcu proti prvostupňovému rozsudku poučil ţalobcu v súlade s § 5 OSP aj o jeho práve nechať sa zastupovať Centrom právnej pomoci. Ţalobca sa po poučení obrátil na príslušné centrum v Košiciach, ktoré rozhodnutím sp. zn. 2N 595/12 zo dňa 4.4.2012 nepriznalo ţalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, ţe u ţalobcu nebolo moţné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, čím neboli splnené kumulatívne podmienky pre zastupovanie centrom právnej pomoci. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km.h-1, a ak ide po diaľnici v obci alebo po rýchlostnej ceste v obci, najviac 90 km.h-1. 5 1Sžd/38/2011 Podľa § 22 ods. 1 písm. h/ zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením. Podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1 písm. e),
- g)aţ
- i)moţno uloţiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov. Podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závaţnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zamietnutí ţaloby o preskúmanie zákonnosti vyššie uvedeného rozhodnutia ţalovaného, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného a prvostupňového správneho orgánu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe krajský súd sa zaoberal všetkými námietkami ţalobcu a pokiaľ dospel k záveru, ţe preskúmavané správne rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a dôvody ţaloby neboli relevantné, bolo potrebné rozhodnutie súdu, ktorý rozhodnutie ţalovaného potvrdil, keď vzhľadom na spoľahlivo zistený skutkový stav veci v správnom konaní povaţoval postup ţalovaného ako aj jeho rozhodnutie za vydané v súlade so zákonom, povaţovať za správne. V postupe krajského súdu nezistil odvolací súd ţiadne pochybenie. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v plnom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením rozhodnutia krajského súdu a dôvody v ňom uvedené si osvojuje ako svoje vlastné 6 1Sžd/38/2011 s poukazom na § 246c ods. 1 veta prvá v spojení s § 219 ods. 2 OSP. Odvolací súd konštatuje, ţe dôvody odvolania ţalobcu sa v ničom neodlišovali od dôvodov podanej ţaloby, s ktorými sa súd prvého stupňa v plnom rozsahu vysporiadal a jeho skutkové zistenia aj právne závery sú vecne správne. V konaní nebolo sporné, ţe ţalobca sa priestupku dopustil tak, ako to bolo ustálené správnymi orgánmi. Treba zdôrazniť, ţe ţalobca nepopieral spáchanie priestupku ani nespochybňoval postup správnych orgánov pri objasňovaní skutku a záver o jeho vine. Jediné, čo namietal, bolo uloţenie sankcie zákazu viesť motorové vozidlo, pretoţe táto má vzhľadom na jeho povolanie taxikára „likvidačný charakter“, keďţe je jediným ţiviteľom rodiny s tromi nezaopatrenými deťmi. V súvislosti s namietaným druhom sankcie je potrebné pripomenúť, ţe v prípade rozhodnutia správneho orgánu zaloţeného na pouţití správneho uváţenia, súd preskúmava iba, či správna úvaha nevybočila z medzí a hľadísk stanovených zákonom (§ 245 ods. 2 OSP), či je v súlade s pravidlami logického uvaţovania a či predpoklady takého úsudku boli zistené riadnym procesným postupom. Pokiaľ sú tieto predpoklady splnené, nemôţe súd z tých istých skutočností vyvodiť iné alebo dokonca opačné závery. Správne orgány môţu za priestupok, ktorého sa dopustil ţalobca, uloţiť sankcie v rozmedzí stanovenom v § 22 ods. 2 písm. c/ zákona o priestupkoch, teda pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov. Zákon nepripúšťa alternatívnu sankciu – ako sa toho opakovane domáhal ţalobca - ale tieto dva druhy sankcií, teda pokuta a zákaz činnosti sa ukladajú kumulatívne. Pri určovaní výmery sankcií správne orgány prihliadajú na skutočnosti uvedené v § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch. Správne orgány v tomto konaní neprekročili medze stanovené zákonom, keď ţalobcovi uloţili pokutu v sumu 400 € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo v trvaní 8 mesiacov, čiţe v spodnej časti zákonného rozpätia. Svoje rozhodnutie náleţite zdôvodnili. Vzali pritom do úvahy aj tvrdenie ţalobcu, ţe vodičský preukaz potrebuje pre výkon povolania taxikára – preto sankcia zákazu činnosti bola uloţená len v trvaní 8 mesiacov. Na druhej strane však prihliadali aj na skutočnosť, ţe ţalobca bol za obdobný priestupok v posledných rokoch opakovane postihovaný. Do úvahy bol vzatý aj fakt, ţe ţalobcovi bol tri dni pred spáchaním predmetného priestupku zadrţaný vodičský preukaz (s poukazom na § 71 ods. 1 zákona o priestupkoch) za spáchanie rovnakého priestupku. 7 1Sžd/38/2011 Odvolací súd nezistil ţiadne pochybenia v napadnutom rozhodnutí ani v konaní, ktoré mu predchádzalo. Správne orgány postupovali v súlade so zákonom, keď ţalobcu uznali vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h/ zákona o priestupkoch, za čo mu uloţili pokutu podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zákona o priestupkoch. Rovnako nemoţno nič vyčítať krajskému súdu, ktorý sa podrobne zaoberal ţalobnými námietkami (totoţnými s námietkami odvolacími) a dospel k správnemu názoru, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného nedošlo k porušeniu zákona, práv a chránených záujmov ţalobcu, pričom svoj právny záver, s ktorým sa odvolací súd stotoţnil, aj náleţitým spôsobom odôvodnil. Ţalobca neuviedol v odvolaní ţiadne nové skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti rozhodnutí a postupov vyvrátili, jeho odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a preto s poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu postupom podľa § 219 OSP potvrdil ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c a § 250k ods. 1 OSP tak, ţe ţalobcovi vzhľadom na jeho neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Ţalovanému zákon priznanie trov konania neumoţňuje. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 16. októbra 2012 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová